Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-4-2021.pdf
PDF · 76.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. júna 2021 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného U. R., nar. XX. mája XXXX v B., trvale bytom B. F., t.č. vo výkone trestu v inej trestnej veci,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 381/20 zo dňa 9. februára 2021, podľa ktorej mal spáchať prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona tým, že v Košiciach a inde, bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu bol uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 spisovej značky 0T 59/2020 zo dňa 23. marca 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, pričom uznesením tohto súdu zo dňa 02. júla 2020, právoplatným toho istého dňa, mu bol podľa ustanovenia § 410 ods. 1 Trestného poriadku povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody do 23. septembra 2020 a napriek tomu do výkonu trestu nenastúpil a až dňa 30. októbra 2020 bol policajtmi dodaný do výkonu trestu,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný U. R. vo svojej výpovedi uviedol, že výkon trestu nenastúpil v stanovenej lehote z dôvodu, že sa musel starať o svoju vážne chorú manželku, ktorá bola na neho plne odkázaná v starostlivosti a keď zomrela, zrútil sa mu celý svet a nebol schopný na nič iné myslieť.
Z uznesenia na čl. 21-22 vyplýva, že vo veci 0T/59/2020 Okresný súd Košice I uznesením podľa § 410 ods. 1 povolil obžalovanému odklad výkonu trestu do 23.9.2020 s poukazom na starostlivosť o jeho manželku.
Zo zápisnica o dodaní do výkonu trestu na čl. 23-24 vyplýva, že obžalovaný bol dodaný do výkonu trestu dňa 30.10.2020.
Z odpisu registra trestov na čl. 28 vyplýva, že obžalovaný tam má celkom šesť záznamov, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/59/2020 zo dňa 23. marca 2020 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na tri roky.
Z úmrtného listu na čl. 50 vyplýva, že Q. R., rod. Q. zomrela dňa 11.10.2020.
Z komplexného posudku ÚPSVaR Košice zo dňa 26.7.2019 na čl. 52-53 vyplýva, že Q. R. - manželka obžalovaného mala mieru funkčnej poruchy 60% a považovala sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá potrebovala pomoc inej fyzickej osoby.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovaného.
Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola preukázaná objektívna a subjektívna stránka trestného činu. Pokiaľ ide o objektívnu stránku, skutková podstata vyžaduje nenastúpenie výkonu trestu bez vážneho dôvodu. Za vážny dôvod možno považovať (analogicky dôležitý dôvod alebo obzvlášť dôležitý dôvod podľa § 410 ods. 1, 2 Tr. por. ) taký dôvod, ktorý by mohol mať za následok to, že bez odkladu výkonu trestu, by odsúdený alebo jeho blízke osoby mohli utrpieť určitú vážnejšiu ujmu, resp., ak by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo jeho rodinu mimoriadne ťažké následky. Starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú a odkázanú osobu, ktorá napokon v dôsledku svojho ochorenia dňa 11.10.2020 aj zomrela, je nepochybne takýmto dôležitým dôvodom, ktorý nie je potrebný ani bližšie dokazovať. Súd však v tejto súvislosti poukazuje jednak na úmrtný list, ale aj komplexný posudok, ktoré vykonal ako listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní a ktorý posudok je obsiahnutý aj v pripojenom a ako listinný dôkaz vykonanom spise OS Košice II sp. zn. 0T/56/2020. Poznajúc dnes dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia manželky obžalovaného súd, v rámci riešenia predbežnej otázky v zmysle § 7 Tr. por., konštatuje, že boli splnené aj podmienky na postup podľa § 410 ods. 2 Tr. por., teda na odklad výkonu trestu aj na dlhšiu dobu ako tri mesiace.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, z výpovede obžalovaného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že tento sa opodstatnene spoliehal na to, že už raz požiadal o odklad výkonu trestu a bolo mu vyhovené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na absenciu prípadného poučenia podľa § 410 ods. 2 Tr. por., kde bola daná bez akýchkoľvek pochybností bližšia súvislosť k ustanoveniu § 410 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého súd rozhodoval, ako k poučeniu o možnosti trestnosti činu v zmysle § 348 ods. 1 Tr. zákona. Podstatné však je, že obžalovaný, pričom toto tvrdenie nebolo nijako vyvrátené, počas celej doby nenastúpenia výkonu trestu až do smrti svojej manželky sa o túto riadne staral, pričom táto starosť bola nevyhnutná a bez tejto starostlivosti by jeho manželka utrpela vážnu ujmu, resp. by ju musela poskytnúť sieť príslušných sociálnych služieb. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, že poskytovanie starostlivosti zo strany rodinných príslušníkov je nielen výrazne kvalitnejšie, ale aj pre pacienta psychicky prijateľnejšie. Na základe uvedeného súd uzavrel, že obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že nenastúpením trestu za takýchto okolností porušenie alebo ohrozenie zákona nespôsobí, ktorý vnútorný vzťah je však typický
pre vedomú nedbanlivosť, ktorá ale na trestnosť činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) nepostačuje, nakoľko sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Súd napokon uvádza, že skutok, ktorého sa obžalovaný nepochybne dopustil nenastúpením trestu, vzhľadom na spôsob jeho vykonania, jeho následky, kde súd konštatuje, že nenastúpenie výkonu trestu trvalo len niečo viac ako jeden mesiac, najmä okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, ktoré sú zrejmé z predchádzajúcich odsekov, má len nepatrnú závažnosť, ktorá v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona pre trestnosť činu nepostačuje.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.