Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-28-2026.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Subarea
21C/28/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľov: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., 2.) maloletý H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G. 3.) maloletý H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., obidvaja maloletí zastúpení: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., proti odporcovi: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., adresa pre doručovanie: K. XXX/X, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 23.07.2026 nad rozsah v akom bolo o tomto rozhodnuté uznesením Mestského súdu Košice č. k. 21 C/28/2026-7 z 23.07.2026 z a m i e t a .
II. Odporcovi voči navrhovateľom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Košice (ďalej „mestský súd“) 23.7.2026 o 08:03 hod. domáhala, aby mestský súd odporcovi uložil: 1.) zákaz vstupu do bytu na adrese: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., 2. zákaz približovať sa k navrhovateľke A. B. a jej deťom a to k plnoletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, k maloletému H. I., nar. XX.XX.XXXX a maloletému H. I., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a 3.) zákaz akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku a jej vyššie menované deti a to osobne, písomne, telefonicky, prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, či sociálnych sietí.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej dospelým synom, ktorý s ňou doposiaľ býval v mestskom nájomnom byte na adrese: C. D. XXX/X, E. F. G.. Avšak odporca sa dlhodobo správa agresívne, psychicky aj fyzicky šikanuje navrhovateľku a ostatných členov rodiny. Dňa 30.03.2026 ich odporca mimoriadne agresívnym spôsobom fyzicky vyhodil z bytu na ulicu a zamedzil im doň prístup. Celý tento incident má navrhovateľka zaznamenaný na videozázname, z ktorého je zrejmé, že odporca drží v ruke drevený predmet (zbraň), s ktorým sa im vyhrážal ublížením na zdraví a na živote. Bezprostredne vyhodená na ulicu bola navrhovateľka, jej plnoletý syn A. B., nar. XX.XX.XXXX a jej maloleté deti H. I., nar. XX.XX.XXXX a H. I., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli z útoku vo veľkom šoku a plakali na ulici. Odporca sa zároveň synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX vyhrážal podpálením jeho motorových vozidiel, ktoré sú zaparkované pod kamerovým systémom. Navrhovateľka uviedla, že situácia sa po tomto incidente neupokojila, odporca sa na danú adresu neustále vracia, bez jej súhlasu svojvoľne vchádza do bytu a odmieta ho opustiť. Každý člen domácnosti, vrátane maloletých detí, je kvôli jeho nepredvídateľnému a agresívnemu správaniu pod neustálym, obrovským psychickým stresom a tlakom. Žijú v permanentnom strachu o svoju bezpečnosť a súkromie, keďže nevedia, kedy opäť dôjde k fyzickému útoku. Odporca sa zdržiava na adrese: K. XXX/X, XXX XX H.. Ako dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedla vážnu a dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, ako aj o bezpečnosť a psychický vývin maloletých detí. Použitie dreveného predmetu ako zbrane, vyhrážky likvidáciou majetku, násilné vyhodenie rodiny z bytu a jeho neustále, neoprávnené návraty do bytu
predstavujú bezprostredné a trvajúce ohrozenie. Správanie odporcu vykazuje závažné znaky domáceho násilia a vážne narúša psychické zdravie celej rodiny.
3. Mestský súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu odporcovi vstupovať do bytu nachádzajúceho sa na adrese: C. D. XXX/X, XXX XX E. F. G., rozhodol uznesením č. k. 21 C/28/2026 z 23.07.2026 tak, že tento zamietol.
4. Mestský súd z rozsudku niekdajšieho Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 19 P/8/2026 z 10.02.2016 zaobstaraného podľa § 185 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) za účelom preukázania splnenia procesných podmienok konania zistil, že maloleté deti H. I., nar. XX.XX.XXXX a H. I., nar. XX.XX.XXXX ním boli zverené do náhradnej starostlivosti navrhovateľky (starej matky), ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti a je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok namiesto matky. Podľa tam (v rozsudku) uvedených otec maloletých detí H. I. zomrel XX.XX.XXXX a ich matka K. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zdržiava na neznámom mieste. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.03.2016.
5. Mestský súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia aj v prevyšujúcom rozsahu . V súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
14. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
15. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia sa pred začatím konania vo veci samej domáhali nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, t. j. aby druhá strana sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe a súčasne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby mestský súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotnú navrhovateľku. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
16. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1098 - 1099). 8 21C/26/2026 17. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. V prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
18. Mestský súd posúdil návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že návrh ani nad rozsah v akom bolo o tomto rozhodnuté uznesením mestského súdu č. k. 21 C/28/2026-7 z 23.07.2026 nie je dôvodný. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených dôkazov, konkrétne fotografií a obrazovo-zvukového záznamu (uložených na pripojenom USB kľúči) mal mestský súd za osvedčené, že navrhovateľmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísaný incident, ktorý bol podnetom pre podanie návrhu, sa udial dňa 30.03.2026. Podľa zistenia mestského súdu obrazovo-zvukový záznam zachytáva incident odohrávajúci sa vo vonkajšom prostredí pred bližšie neurčiteľným bytovým domom medzi tam prítomnými osobami. Aj keď na základe pre mestský súd nezrozumiteľných hlučných verbálnych prejavov tam zachytených osôb (podľa udania navrhovateľov v rómskom jazyku, pozn.) a znakov neverbálnej komunikácie možno usúdiť, že sa jednalo o komunikáciu silne emočne až agresívne ladenú, k priamemu fyzickému útoku zo strany osoby držiacej v pravej ruke kus dreva s priemerom asi 8 cm o dĺžke približne 1 m, voči ktorejkoľvek z tam prítomných osôb, ani voči akémukoľvek majetku nedošlo. Navrhovateľmi predložený neúradný (audiovizuálny) preklad komunikácie 30.03.2026 na incidente zúčastnených osôb nie je spôsobilý hodnoverne osvedčiť obsah tejto komunikácie. Okrem toho podľa udania samotných navrhovateľov daný incident sa odohral 30.03.2026, t. j. takmer štyri mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 23.07.2026, z čoho plynie, že tento incident samo o sebe ani samotná navrhovateľka v 1. rade nepovažovala za taký, ktorý by si vyžadoval poskytnutie súdnej ochrany bezodkladne. Navyše navrhovatelia svoje tvrdenia, podľa ktorých odporca v uplynulom období od 31.03.2026 až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez súhlasu navrhovateľky v 1. rade opakovane svojvoľne vstupoval do navrhovateľkou v 1. rade (nájomníčkou) prenajatého bytu slúžiaceho ako ich obydlie a naďalej sa dopúšťal agresívneho správania, ktorým by ich bezprostredne ohrozoval na živote, prípadne na zdraví, neosvedčili. Navrhovatelia nielenže neosvedčili, ale ani len netvrdili, že by ich odporca akýmkoľvek spôsobom kontaktoval. Mestský súd tak nemal za osvedčené, že by sa odporca v tomto čase dopúšťal takého konania, ktorým by telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľov v 1. až 3. rade mohla byť ohrozená a tým danosť hmotnoprávneho nároku podľa § 11 a nasl. OZ, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením.
19. Navrhovateľka v 1. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vlastným menom domáhala, aby mestský súd uložil tiež odporcovi zákaz približovať sa k jej plnoletému synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX ako aj zákaz tohto jej plnoletého syna akýmkoľvek spôsobom kontaktovať. V tejto súvislosti mestský súd uvádza, že vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Navrhovateľka v 1. rade však nie je nositeľkou osobnostných práv svojho už plnoletého syna A. B. podľa § 11 a nasl. OZ, a preto nie je oprávnená vlastným menom sa domáhať ich súdnej ochrany, vrátane poskytnutia ochrany neodkladným opatrením. Mestský súd dospel k záveru navrhovateľka v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je aktívne vecne legitimovaná.
20. Z vyššie uvedených dôvodov mestský súd návrh navrhovateľov v 1. až 3. rade voči odporcovi aj nad rozsah v akom bolo o tomto rozhodnuté uznesením Mestského súdu Košice č. k. 21 C/28/2026-7
z 23.07.2026 (viď bod 3. odôvodnenia tohto uznesenia) zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samú a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nevyhnutne nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP súd neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/241/2017).
22. V danom prípade ide nepochybne o rozhodnutie, ktorým sa toto konanie končí. Keďže mestský súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia uznesením mestského súdu č. k. 21 C/28/2026-7 z 23.07.2026, zamietol, v danom spore bol odporca plne úspešný a podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP by mal proti navrhovateľom nárok na náhradu trov tohto konania v plne výške.
23. CSP výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania neprejavila záujem alebo jej podľa obsahu spisu v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogie legis alebo analogie iuris). Okresný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania odporcu rozhodol podľa fiktívnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní a ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov tohto konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP okresným súdom o priznaní strane nároku na náhradu trov konania a následne o jej výške za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 24/2018 z 21.03.2018). Nakoľko odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevnikli, mestský súd rozhodol, že odporcovi proti navrhovateľom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania nepriznáva, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).