Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-79-2017.pdf
PDF · 120.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobkyne: J.. Q. D., V.. XX.XX.XXXX, B. P. L. X, XXX XX Š. na N. zastúpená: JUDr. Gabrielom Almášim, AK JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava proti žalovanému: R. A., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXX/X, XXX XX A. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto,
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na K. Č..XXXX, L. Okresným Ú. P., Q. N., N. P. S., N.: P. - R. Y. P., Q. Ú. Y. P., D. Y. I. ,, A., Y.. Č.. XXXX/X, O. Y. D. V. N. L. XXX R., Y. .Č.. XXXX/X, O. N. L. XXX R., Y.. Č.. XXXX/X, O. Y. D. V. N. L. XX R. D. T. T. Č. XXXXX Y. na Y. Č..XXXX/X D. Y.. Č.. XXXX/X sa z r u š u j e.
II. Súd nariaďuje predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného v podiely žalobkyni 1 a žalovanému 1.
III. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 domáhala zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na K.. Č.. XXXX L. Okresným Ú. P., Q.K. N., N. P. S., N.: P. - R..Č.. Y. P., Q.. Ú. Y. P., D. Y. I. „., Y.. Č.. XXXX/X, O. Y. D. V. N. L.R. XXX R. Y.. Č.. XXXX/X, O. N. L. XXX R., Y.. Č.. XXXX/X, O. Y. D. V. N. L.R. XX R. D. T. T. T.. Č.. XXXXX/X D. XXXX/X. Zároveň žiadala, aby súd prikázal spoluvlastnícky podiel žalobkyne ku nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 3065, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre kat. územie Podunajské Biskupice, o veľkosti 1, do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovanému mal súd uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 222.000,- €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na K. XXXX Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, pričom na stavbe mala zapísané sídlo obchodná spoločnosť I., T..I..N., a ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov je žalovaný. Od 23.10.2017 spoločnosť zmenila svoj názov na F. T. T..I..N.., a taktiež zmenila aj sídlo. Kým však spoločnosť sídlila vo vyššie špecifikovanej stavbe, ponúkala v nej nocľah a raňajky. Žalobkyňa uviedla, že sa viackrát snažila so žalovaným dohodnúť na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ešte v roku 2015 bol vyhotovený znalecký posudok č. 91/2015, ktorým znalec Ing. Miroslav Tokár určil všeobecnú hodnotu 1 podielu na predmetných nehnuteľnostiach na sumu 222.000,- €. Žalobkyňa sa so žalovaným v polovici roku 2016 dohodli na predaji týchto nehnuteľností, preto aj boli ponúkané realitnými kanceláriami za sumu 330.000,- €. V decembri 2016 sa našli aj dvaja záujemci, ktorí boli ochotní vyplatiť požadovanú kúpnu cenu. Vtedy žalovaný zmenil názor a povedal žalobkyni, že za takú sumu radšej
odkúpi jej podiel on. Na základe tejto informácie žalobkyňa zaslala žalovanému list na uplatnenie si zákonného predkupného práva, pričom ešte znížila hodnotu svojho podielu, ktorú žiadala od žalovaného na sumu 150.000,- €. Žalovaný však podiel žalobkyne neodkúpil, stále sa na niečo vyhováral a medzitým si záujemcovi našli inú nehnuteľnosť alebo jednoducho stratili pre neseriózny prístup záujem. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiada, v prípade prikázania jej podielu do výlučného vlastníctva žalovaného na vyplatenie sumu 222.000,- €.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018. Vo vyjadrení uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť mu je bránené riadne užívať ako spoluvlastníkovi, nie to ešte, aby bolo možné v nej vykonávať činnosti, ktoré žalobkyňa uvádza v podanej žalobe. V krátkej dobe po 13.11.2014 boli na nehnuteľnosti vymenené zámky na vstupných dverách, ako aj na dverách prístupu k prízemiu od schodiska. Kľúč od vchodových dverí mu bol odovzdaný, avšak kľúč od vstupu k prízemiu nie. Žalobkyňa mu oznámila, že mu kľúč pošle poštou. Na výzvu počas telefonického rozhovoru, aby mu bol kľuč poslaný žalovaný dostal odpoveď, že si ho má žiadať od manžela žalobkyne, JUDr. Gabriela Almášiho. Oznámila mu, že jej manžel je novým majiteľom jej podielu a hovor ukončila. K zmene prvého spoluvlastníka na predmetnom liste vlastníctva k vyššie spomínanej nehnuteľnosti neprišlo a tak nemal dôvod žiadať kľúč od manžela žalobkyne. Žalovaný prístup k prízemiu nehnuteľnosti aj naďalej nemá. Bez prístupu k prízemiu, nie je možné prvé podlažie nehnuteľnosti riadne užívať z hygienických dôvodov. Na prízemí sa nachádza vypnuté čerpadlo v studni s úžitkovou vodou z ktorej má byť čerpaná a rozvádzaná voda na prvé podlažie do všetkých sociálnych zariadení. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobkyňa mu dňa 13.3.2013 poslala výzvu na uplatnenie si predkupného práva k nehnuteľnostiam, kde bola uvedená cena za jej spoluvlastnícky podiel 200.000,- €. Toto právo nevyužil a tak sa vzdal predkupného práva, keďže suma bola vysoká. Pri každej následnej komunikácii žiadal od žalobkyne záväznú cenovú ponuku, keďže v januári 2015 to od neho žiadala banka, s tým, že pokiaľ to nebude mať, môžu mu podmienky získania úveru poskytnúť len nezáväzne. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žalobkyňa nemala jeho súhlas na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu. K návrhu žaloby, má žalovaný za to, že ak by mala žalobkyňa záujem mu svoj podiel odpredať, nezaťažila by svoj podiel už dňa 30. júla 2015 ťarchou s tým, že od 18. septembra 2015 je na spoluvlastníckom podiely žalobkyne úkon dobrovoľnej dražby, ktorý mu bol oznámený písomne spoločnosťou Dom Dražieb s.r.o.. S návrhom na vysporiadanie spoluvlastníckeho práva tak, ako ho navrhuje žalobkyňa, žalovaný nesúhlasí. Žalovaný taktiež uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti nepodniká, pričom žalobkyni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti nebráni a taktiež nebráni predaju jej spoluvlastníckeho podielu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobkyňa sa v rámci repliky vyjadrila k tvrdeniam žalovaného uvádzaným vo vyjadrení k žalobe. Tvrdenia žalovaného o ukončení vykonávania podnikateľskej činnosti v predmetnej nehnuteľnosti sa nezakladajú na pravde. V tomto smere konkrétne poukazuje na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti I., T..I..N.. L. Q. J. D. T. T. C. D. E. XX, XXX XX P., teda adresa sporných nehnuteľností. Žalovaný taktiež poukazuje na dohodu o ukončení zárobkových činností k 01.03.2013, avšak táto nebolo zo strany žalovaného pripojená k vyjadreniu a ani nie je známy jej obsah. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného o tom, že mu je z jej strany bránené v užívaní nehnuteľnosti odmietla, pričom zdôraznila, že žalovanému boli poskytnuté kľúče, aby mal prístup k celej nehnuteľnosti. Za nepravdivé považuje taktiež tvrdenia žalovaného o tom, že jeho podiel nie je a ani nebol na predaj, lebo žalovaný má k nehnuteľnosti citovú väzbu. Podľa žalobkyne ju žalovaný zavádzal ohľadne svojej ochoty odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel a z toho dôvodu mu boli zasielané viaceré cenové ponuky. Pravdivosť týchto tvrdení žalobkyňa preukazuje emailovou komunikáciou medzi jej sestrou D. P. a otcom žalovaného I. A., ktorý bol žalovaným splnomocnený na právne úkony týkajúce sa sporných nehnuteľností. Z SMS komunikácie je zrejmé, že žalovaný súhlasil s ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalobkyne za sumu 150.000,- €. Predaj predmetných nehnuteľností bol prerokovávaný aj s niekoľkými realitnými kanceláriami, pričom rokovaní bola účastná žalobkyňa, jej sestra D. P. a splnomocnenec žalovaného I. A.. Záverom vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že sa snažila predať svoj podiel žalovanému alebo za súčinnosti so žalovaným, resp. jeho splnomocnencom sa pokúšala predať nehnuteľnosti v celosti. Žalovaný však opakovane žalobkyňu zavádzal prostredníctvom prvotného prejavenia záujmu o podiel žalobkyne, od ktorého následne ustúpil.
5. Žalovaný sa v rámci dupliky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.06.2018, kde opätovne skonštatoval, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2018. Zdôraznil, že nemá záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a svoj podiel predať nechce.
6. Súd vo veci nariadili pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj žalovaného, výsluchom svedkov D. P., E. L. - Y., E. R., I. A., oboznámením sa s obsahom listín predložených stranami sporu (K. Č.. XXXX, L. O. N. T. T. I. T..I..N.., súhlas matky žalobkyne so zriadením sídla spoločnosti I. na D. E. XX, P., Výzva žalobkyne zo dňa 22.01.2013, Výzva na uplatnenie si predkupného práva zo dňa 13.03.2013, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 18.09.2015, Oznámenie o obhliadke nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého ocenenia zo dňa 29.10.2015, Ponuka spoluvlastníckeho podielu v rámci predkupného práva zo dňa 28.12.2016, Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd uzavretá medzi žalovaným a BVS, a.s. dňa 14.01.2016, sms komunikácia z č.l. 81 až 95, emailová komunikácia z č.l. 96 a 97, List otca žalovaného z č.l. 168, e- mail žalovaného z č.l. 169, Znalecký posudok č. 015/2020 vypracovaný znalcom Ing. Ondrejom Sovom) a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z K. Č.. XXXX vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na K. Č.. XXXX, Q. Ú. Y. P., N.: P.
- R..Č.. Y. P., D. B. Y. Č.. XXXX/X N. L.R. XXX R. O. Y. D. V., Y.. XXXX/X N. L. XXX R. O., Y. Č.. XXXX/X N. L. XX R. O. Y. D. V. D. T. Y. na Y.. Č.. XXXX/X D. XXXX/X T. T. Č. XXXXX V.A. T. na E. C. Č.. XX L. P..
8. Žalobkyňa je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, pričom vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na základe Darovacej zmluvy L.-XXXXX/XX zo dňa 07.01.2013.
9. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2, pričom vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe Kúpnej zmluvy L. - XXXX/XX zo dňa 20.05.2011.
10. Listom zo dňa 13.03.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby sa v lehote 7 dní vyjadril či má záujem o užívanie celej nehnuteľnosti a či si uplatňuje predkupné právo na zostávajúci podiel.
11. Listom zo dňa 28.12.2016 oznámila žalobkyňa žalovanému, že mu ponúka na odkúpenie jej spoluvlastnícky podiel za sumu 150.000,- €.
12. Právny zástupca žalobkyne v prednese pred súdom uviedol, že žalobkyňa sa so žalovaným snažila od začiatku vysporiadať podielové spoluvlastníctvo najskôr formou odkúpenia jej podielu o čo prejavil žalovaný záujem, pričom tento mu ponúkla na odkúpenie za 150.000,-€ napriek tomu, že hodnota jej podielu bola určená znalcom na 220.000,-€. V tom čase mal žalovaný v nehnuteľnosti nahlásené aj sídlo firmy a snažil sa vybaviť si úver. Následne žalobkyňa prejavila záujem o predaj celej nehnuteľnosti, pričom o tomto spôsobe vysporiadania prebiehali rokovania so splnomocneným zástupcom žalovaného I. A.. Za týmto účelom boli oslovené viaceré realitné kancelárie, boli nájdený záujemci, ktorí prejavili záujme o kúpu celej nehnuteľnosti za sumu 330.000,-€ až 360.000,-€. Z dôvodu nezáujmu žalovaného nakoniec k realizácii predaja celej nehnuteľnosti nedošlo. V súčasnosti v predmetnej nehnuteľnosti nikto nebýva, nehnuteľnosť chátra pričom nehnuteľnosť bola aj vykradnutá.
13. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že pre dokreslenie situácie považuje za potrebné uviesť, že otec žalovaného a jej matka mali milenecký vzťah, pričom obaja boli 20 rokov podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V roku 2011 I. A. predal svoj spoluvlastnícky podiel svojmu synovi, t.j žalovanému, pričom naďalej vystupoval ako osoba oprávnená rozhodovať o ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťou. Svedčí o tom aj list zo dňa 25.06.2013 (č.l. 168), ktorý žalobkyňa predložila súdu. Tvrdenia žalovaného o tom, že mu nebola ochotná predložiť cenovú ponuku odmietla.
14. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že jeho otec bol ním splnomocnený výlučne na veci týkajúce sa údržby a správy nehnuteľnosti. Žiadne iné splnomocnenie jeho otec po roku 2014 od neho nemal. O tejto skutočnosti mala žalobkyňa vedomosť, čo nesporne potvrdzuje aj e-mail zo dňa 30.11.2014. Posledné stretnutie so žalobkyňou bolo asi pred 5 rokmi. Vo februári 2014 sa žalovaný vrátil z Holandska, kedy kontaktoval banky, aby zistil jeho možnosti čerpania úveru. Rovnako kontaktoval aj jeho známych, či majú záujem investovať a odkúpiť podiel žalobkyne. Žalobkyňa ho kontaktovala v roku 2015 pred letom, kedy sa ho pýtala, či bude platba v hotovosti alebo úverom, vtedy ešte nemal jasné, akou cestou pôjde, a žiadal žalobkyňu o poskytnutie záväznej cenovej ponuky, s tým, že aby bola urobená inventarizácia zariadení a aby to tak isto bolo zahrnuté do záväznej cenovej ponuky. Na
tento návrh sa mala žalobkyňa vyjadriť tak, že mu cenovú ponuku nedá. Žalovaný zároveň potvrdil, že v súčasnosti je predmetná nehnuteľnosť nevyužívaná, avšak v budúcnosti ju žalovaný využívať plánuje.
15. Svedkyňa D. P.I., ktorá je sestrou žalobkyne vo výpovedi pred súdom uviedla, že v roku 2012 sa ich matka stala onkologickým pacientom a rozhodla sa nehnuteľnosť darovať jej sestre, t.j. žalobkyni. Neskôr v roku 2012 sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj žalovaný. Ešte predtým, ako darovala matka svoj podiel žalobkyni, mala záujem predmetnú nehnuteľnosť predať. Matka zomrela v roku 2014. Vec zostala tak ďalej neriešená a preto sa rozhodli kontaktovať I. A. a neskôr aj žalovaného ako nového spoluvlastníka, avšak k dohode nedošlo. Koncom novembra 2014 si dohodli stretnutie s p. A. starším na dome, na stretnutia chodievali so žalobkyňou vždy spolu. Žalobkyňa trvala na tom, aby p. A. starší na toto stretnutie doniesol splnomocnenie od syna, že môže o tejto nehnuteľnosti rozhodovať, resp. s ňou narábať. Pán A. starší povedal, že predaj nehnuteľnosti mu príde ako schodný, nakoľko syn je v zahraničí a mal už iné pracovné aktivity. S I. A. sa dohodli, že predaj nehnuteľnosti bude riešiť ona so sestrou, pričom si dohodli podmienky čo sa týka kúpnej ceny. Taktiež sa dohodli, že hnuteľné veci zostanú v nehnuteľnosti a všetko sa bude predávať v jenom balíku. V roku 2015 sa našiel kupca, ktorý prejavil záujem kúpiť nehnuteľnosť za 360.000,-€. Následne prišil otec žalovaného ktorý im oznámil, že situácia sa zmenila, že syn nehnuteľnosť predať nemôže nakoľko ju nevlastní viac ako 5 rokov a z predaja by musel platiť vysokú daň. Nakoniec sa teda rozhodli, že počkajú do roku 2016, aby vyšli žalovanému v ústrety. V roku 2016 sa našiel druhý vážny záujemca o kúpu nehnuteľnosti, ktorý sa chcel rozprávať aj so žalovaným. Keď prišli druhý alebo tretíkrát prišli už s architektom. Vtedy prišiel otec žalovaného aj so svojim splnomocnením, nakoľko aj od neho chceli vedieť určité technické veci. V tej dobe sa nehnuteľnosť predávala za 330.000,-€. S otcom žalovaného sa dohodli, že vzhľadom na stav nehnuteľnosti ju budú predávať za 310.000,- € s tým, že každá zo strán bude mať 150.000,-€ a 10.000,- € sa ponechá na výdavky spojené s realitným maklérom a znaleckými posudkami. Otec žalovaného s tým súhlasil. Následne jej volal realitný maklér, ktorý jej oznámil, že záujemca chce rokovať o znížený kúpnej ceny, kde reálna cena mala byť 300.000,-€. Reakcia otca žalovaného bola taká, že ak má mať z predaja 150.000,-€, tak si to od žalobkyne odkúpi. Nechali mu čas, aby si to rozmyslel, pričom kupci čakali do januára a následne odišli.
16. Svedok I. A., ktorý je otcom žalovaného pred súdom uviedol, že v roku 2013, kedy sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa bol pozvaný na stretnutie s ňou a jej sestrou na ktoré ho pozvali z dôvodu, že mali kupcu na predmetnú nehnuteľnosť. S ponukou, ktorá mu tam bola odprezentovaná nesúhlasil a žalovanému o nej ani nehovoril. Svedok zároveň uviedol, že od žalovaného nikdy žiadne či už ústne alebo písomné splnomocnenie na jeho zastupovanie nemal.
17. Svedkyňa E. L., ktorá bola oslovená žalobkyňou za účelom sprostredkovania predaja nehnuteľnosti pred súdom uviedla, že ponuku na predaj dostala ešte za života matky žalobkyne. Keď našla záujemcu stretli sa na nehnuteľnosti spolu so záujemcom ako aj otcom žalovaného. Jedna záujemkyňa nemala všetky finančné prostriedky pokope, pričom otec žalovaného ich informoval o tom, že žalovaný nevlastní predmetnú nehnuteľnosť dlhšie ako 5 rokov pričom v prípade jej predaja by mu vznikla povinnosť zaplatiť veľmi vysokú daň z predaja. Kupujúca navrhla, že dá peniaze z predaja jej nehnuteľnosti do depozitu a na zvyšok bude vybavovať úver. Navrhla, že počas tejto doby si bude predmetnú nehnuteľnosť prenajímať a platiť za ňu nájom. Otec žalovaného jej predložil plnú moc, pričom mal uviesť, že aj tak o všetkom rozhoduje on.
18. Svedok E. R., vo výpovedi pred súdom uviedol, že bol účastný na viacerých stretnutiach týkajúcich sa pokusu o predaj nehnuteľnosti. Na stretnutiach bola žalobkyňa spolu so sestrou ako aj otec žalovaného. Záujemci mali záujem o kúpu nehnuteľnosti za 300.000,- € s tým, že by to financovali z vlastných zdrojov. Od otca žalovaného však prišla odpoveď, že sa to zdá jeho synovi málo a preto odkúpi od žalobkyne jej spoluvlastnícky podiel on. Keďže sa strany nedohodli k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu nedošlo.
19. Za účelom posúdenia možného technického rozdelenia nehnuteľnosti zapísanej na K. Č.. XXXX ako aj posúdenia predpokladaných nákladov spojených s rozdeleným stavby dal súd vypracovať znalecký posudok.
20. Zo Záveru Znaleckého posudku č. 015/2020 vypracovaného znalcom Ing. Ondrejom Sovom vyplýva, že rozdelenie stavby T.. Č.. XXXXX na Y. Y.. Q. Č.. XXXX/X D. XXXX/X D. D. T. Y. Y.. Q. Č.. XXXX/X, XXXX/X D. XXXX/X, je technicky možné vedením vertikálnej alebo horizontálnej roviny.
Znalec zároveň konštatoval, že rozdelenie stavby vertikálnym spôsobom prináša vysoké náklady sa stavebno - technicky nevyhnutné stavebné úpravy a značné dodatočné náklady spojené s preukázaním prevádzkyschopnosti oboch súborov miestností. Toto riešenie taktiež prináša nevyhnutnú zmenu dispozičného riešenia oboch súborov miestností. Znalcom predpokladané náklady spojené s rozdelením stavby vertikálnym spôsobom predstavujú 27,5 % hodnoty nehnuteľnosti. Horizontálnym spôsobom rozdelenie stavby prináša zachovanie jestvujúcich dispozičných riešení oboch ,,súborov miestností“, pričom znalec nepredpokladá žiadne priame náklady spojené s rozdelením. Znalec zároveň uviedol, že je pre účely rozdelenia stavby možné v súčinnosti so stavebným konaním a následným katastrálnym konaním zadefinovať zmenu účelu stavby a zmenu druhu stavby z inej stavby na druh stavby- rodinný dom s dvoma bytmi samostatne zapísanými do katastra nehnuteľností. Pri tomto spôsobe rozdelenia stavby znalec zároveň uviedol, že v primeranom rozsahu musia byť definované spoločné časti a zariadenia stavby T..Č.. XXXXX vrátane práva a povinností budúcich vlastníkov oboch súborovo miestností.
21. K záverom znaleckého posudku sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje so záverom znalca ohľadne rozdelenia stavby horizontálnym spôsobom. Ako znalec sám uviedol v takomto prípade rozdelenia stavby je možné zapísať stavbu ako dva samostatné priestory s podielom na spoločných častiach a zariadeniach. V prípade rozdelenia je potrebné požiadať stavebný úrad o zmenu účelu využitia stavby, ktorá je toho času vedená ako iná stavba. Nové priestory by po prekvalifikovaní stavby bolo možné zapísať ako byty. Podľa názoru žalobkyne sú znalcom predpokladané náklady značne poddimenzované. Navyše sám znalec konštatuje, že v prípade horizontálneho členenia stavby budú nevyhnutne existovať spoločné časti a zariadenia, čo v danej situácii vzhľadom na napäté vzťahy medzi stranami sporu bude viesť k vznikaniu ďalších sporov. Vo vzťahu k rozdeleniu pozemkov sa znalec nezaoberá účelnosťou ich rozdelenia, t.j. akú reálnu schopnosť využitia daných pozemkov by mali vlastníci každého podlažia.
22. Žalovaný sa k záverom znaleckého posudku vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.04.2021 kde uviedol, že so znaleckým posudkom súhlasí.
23. Právny zástupca žalobkyne pred súdom poukázal najmä na právnu otázku možného rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti na dve samostatné polovice. Znalec vychádza z príslušných ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových, kde podľa § 2 ods. 1 sa bytom na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy, určenej na bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory, sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých spoluvlastníkov a spoločné časti domu spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného je zrejmé, že táto nehnuteľnosť nemá viac ako tri byty, neexistuje rozhodnutie Stavebného úradu o dvoch bytových jednotkách, takže znalec vychádzal z nesprávnych právnych zistení. Zároveň zdôraznil, že vymedzenie pojmu bytu teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, že miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie, ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie otázky či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý podlieha režimu vyššie citovaných zákonných ustanovení je kolaudačný stav a nie stav faktický. Ak sa v kolaudačnom rozhodnutí povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia Stavebného úradu o zmene užívania stavieb. Znalec sa podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne taktiež nezaoberal ďalšími problematickými vecami v súvislosti s užívaním tejto nehnuteľnosti, a to, že predmetná nehnuteľnosť nie je napojená na verejnú kanalizáciu, ale odpadová voda z celej nehnuteľnosti je odvádzaná do jednej čističky, ktorá je napojená na jedny elektrické hodiny v spodnej časti nehnuteľnosti. Pri navrhovanom reálnom rozdelení pozemku znalec vôbec neriešil pozemok pri hlavnom vstupe do nehnuteľnosti, či sa tam má zriadiť vecné bremeno a ako bude druhý nevlastník pozemku vstupovať do tejto nehnuteľnosti. Zdôraznil, že časť pozemku je v nájme hlavného mesta SR Bratislavy. Voda nachádzajúca sa na pozemku, je napojená na vodáreň, ktorá je zasa pripojená len na jedny elektrické hodiny v spodnej časti nehnuteľnosti. Znalec sa taktiež pri navrhovanom riešení rozdelenia pozemku nezaoberal vlastníctvom plotu, troch veľkých posuvných brán a jednej vstupnej brány. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne znalcom navrhované rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti viedlo k ďalším súdnym sporom.
24. Žalovaný pred súdom uviedol, že so záverom znaleckého posudku súhlasí, pričom zdôraznil, že znalec uvádza iba odporúčanie, že je pri žiadosti možné zadefinovať zmenu účelu stavby ako aj zmenu druhu stavby, čo však nie je podmienkou. Čo sa týka vodnej prípojky uviedol, že sa na prízemí nachádza vodáreň a studňa, ktoré však nie je legálna. K možnému rozdeleniu pozemkov uviedol, že tu je potrebné urobiť geometrický plán, ktorý navrhne prípadné zriadenie vecného bremena.
25. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
26. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
27. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
28. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci.
29. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva prichádza do úvahy vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou spoluvlastníkov (podľa§ 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vysporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode upravuje ustanovenie 142 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vysporiadania, totiž nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva sú pre súdy záväzné.
30. Pri hodnotení vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na K. Č.. XXXX bolo zrušené. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na K. Č.. XXXX D. Y. Y.. Č.. XXXX/X, XXXX/X D. XXXX/X D. T. T. T. Č.T. XXXXX Y. na Y. Č..XXXX/X D. XXXX/X. T. T. T. Y. T. Q.E. L. 1..
31. Súd z vykonaného dokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený.
32. Súd pri úvahe o zániku podielového spoluvlastníctva aplikujúc i zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti pričom nariadil jej predaj tak, ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods.1 OZ posledná veta. Za podstatnú skutočnosť považoval súd to, že ani jeden zo spoluvlastníkov predmetnú
nehnuteľnosť neužíva. Žalobkyňa nemá záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať ani v budúcnosti, pričom žalovaný sa vyjadril, že on svoj spoluvlastnícky podiel nemá záujem predať nakoľko ho chce v budúcnosti využívať na podnikateľské aktivity. O odkúpenie podielu žalobkyne však záujem nemá. Žalovaný v konaní nepoprel, že v minulosti uvažoval na tým, že by podiel žalobkyne odkúpil, avšak k tomuto nedošlo.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd najskôr skúmal, či v danej veci je možné reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Znalcom navrhované spôsoby možného rozdelenia nehnuteľnosti vyhodnotil súd za neúčelné a nehospodárne. Je nesporné, že vzťahy medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi sú značne napäté, kde nie je možné aj pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti s ktorou by boli spojené značné náklady predpokladať dohodu medzi stranami sporu, čo by zrejme viedlo k vzniku ďalších súdnych sporov. Súd preto pri rozhodovaní o spôsobe vysporiadania podielového spoluvlastníctva mal za to, že reálne rozdelenie veci nie je možné tak, aby samostatné veci, ktoré by vznikli rozdelením mohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá jeho povahe a spoločenskému záujmu. V prejednávanej veci považoval súd za významnú pre rozhodnutie o spôsobe vysporiadania podielového spoluvlastníctva najmä tú skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu predmetnú nehnuteľnosť reálne nevyužíva, pričom je zrejmé, že s danou nehnuteľnosťou sú spojené značné náklady na jej údržbu, ktoré zaťažujú obe strany a z dlhodobého hľadiska spôsobujú zníženie ceny nehnuteľnosti. Oba spôsoby rozdelenia nehnuteľnosti, tak ako ich navrhol znalec vyhodnotil súd za neúčelné. Spôsob vertikálneho rozdelenia nehnuteľnosti je mimoriadne finančné nákladný, pričom horizontálny spôsob rozdelenia nehnuteľnosti (stavby), kde znalec predpokladal náklady na cca 700,-€ považuje súd za značne poddimenzované. Navyše aj zo znaleckého posudku vyplýva, že rozdelením veci by vznikli spoločné priestory, čo by v danej situácii značne narušených vzťahov medzi spoluvlastníkmi s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo ďalšie súdne spory. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že pri reálnom rozdelení budov, je potrebné dbať na to, že rozdelením vzniknuté časti musia byť samostatnými vecami, čo v danom prípade nebolo možné naplniť. Pri posudzovaní možnosti reálneho rozdelenia veci, tak ako to navrhol znalec súd vychádzal aj z toho, že na nákladoch spojených s rozdelením veci sa musia podieľať obaja spoluvlastníci, čo v danej veci splnené nie je. Žalobkyňa nie je ochotná podieľať sa na nákladoch spojených s rozdelením veci a žalovaný sa k tejto otázke nevyjadril. Preto súd považoval vec za reálne nedeliteľnú a preto nariadil jej predaj. Čo sa týka pozemkov , ktoré mali byť taktiež predmetom vysporiadania súd vychádzal z toho, že ich rozdelením by bol jednému zo spoluvlastníkov zamedzený prístup na nehnuteľnosť, kde by bolo potrebné vyriešiť aj tento právny problém. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 92/2005 z ktorého vyplýva, že vec ktorej reálne rozdelenie by vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov účastníkov, nemožno považovať za reálne deliteľnú. Náklady na vertikálny spôsob rozdelenia predmetnej nehnuteľnosť sú znalcom predpokladané vo výške 27,5 % z hodnoty nehnuteľnosti, čo je možné podľa názoru súdu považovať za neprimerane vysoké a preto nehospodárne pre strany sporu, ktoré by sa museli rovnakým dielom podieľať na týchto nákladoch.
34. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak , že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).