Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/21/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Hudzík & Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: C. A. F. G., A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému AKPK s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 741 452, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -194 zo dňa 8.4.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podanú žalobu (po odstránení vád podania a úprave žalobného návrhu) odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra E č. XXXX - orná pôda o výmere 4.719 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, obec E., k.ú. E., okres E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/5. Žalovaný ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckeho podielu 1/5 k predmetnej nehnuteľnosti. Vklad kúpnych zmlúv bol povolený správou katastra dňa 22.10.2021 pod I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX, dňa 7.1.2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.2.2022 pod I. XX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 18.1.2022 pod I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 31.1.2022 pod I. XXX/XXXX-XXX/XXXX, dňa 16.6.2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.7.2023 pod I. XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Právni predchodcovia žalovaného ako podieloví spoluvlastníci pred prevodom spoluvlastníckeho podielu tento jej, ako podielovej spoluvlastníčke, neponúkli na predaj. Listom zo dňa 29.7.2024 vyzvala žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu, na ktorý žalovaný doposiaľ nereagoval. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a uvedené skutočnosti žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel. Po zapožičaní spisov J. K. E. I./XXXX, I./XXXX, I./XXXX, I./XXXX L. I./XXXX upresnila v petite žaloby bod 3. kúpnej zmluvy, v časti dohodnutej kúpnej ceny na sumu 20.966,10 eur.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2024 namietal procesný postup súdu. Poukázal na to, že žalobkyňa podala na súd dňa 17.5.2024 žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súd ju uznesením zo dňa 29.5.2024 podľa (ďalej len „“) vyzval

na opravu/doplnenie žaloby v lehote 15 dní, nakoľko jej podanie považoval za vadné a nezrozumiteľné. Zásielka s uznesením na opravu žaloby bola dňa 25.6.2024 vrátená súdu ako neprevzatá žalobkyňou. S poukazom na ust. jej začala od tohto dňa plynúť lehota 15 dní na opravu/doplnenie žaloby a márne uplynula dňa 10.07.2024. Súd bol preto povinný postupovať v zmysle ust. a žalobu odmietnuť. To, že v konaní pokračoval, je závažným porušením jeho procesných povinností, spôsobujúcim nezákonnosť celého následného súdneho konania. Podľa žalovaného, ďalším závažným procesným pochybením súdu bolo, že na základe podania žalobkyne zo dňa 16.7.2024 jej predĺžil už zmeškanú lehotu na opravu/doplnenie žaloby. Zmeškanie lehoty je možné zhojiť postupom podľa , avšak v dôsledku pochybenia súdu k aplikácii tohto ustanovenia nemohlo prísť. Ďalším závažným pochybením súdu bolo, keď súd žalobkyňu výzvou zo dňa 9.10.2024 druhýkrát vyzval na opravu žaloby. Žalobkyňa žalobu neopravila/nedoplnila ani v tejto predĺženej lehote. Zmeškala preto aj súdom nezákonne predĺženú lehotu na opravu žaloby. Strana sporu má „nárok“ na jedno upozornenie súdu na potrebu opravy/doplnenia jej podania. Ak nie je doplnené riadne a včas, súd podanie odmietne. V ďalšom namietal aj procesný postup, keď súd od katastra nehnuteľností zabezpečil spisy k vkladovým konaniam, v ktorých žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely na parcele. Aj tento postup súdu je podľa žalovaného absolútne neprípustnou pomocou žalobkyni, a to s poukazom na a Správneho poriadku, ku ktorému vydal usmerňujúce stanovisko aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, v Katastrálnom bulletine č. 2/2016. Správny orgán je sám oprávnený informáciu alebo dokument zo správneho spisu poskytnúť o. i. aj osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Listinné dôkazy, ktoré je povinná predložiť žalobkyňa do súdneho spisu zabezpečil súd, pričom tieto mohla žalobkyňa, navyše zastúpená advokátom, zabezpečiť obratom.

4. Súd rozsudkom č. k. -121 zo dňa 05.03.2025 vyhovel žalobe žalobkyne, nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu a priznal jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd Prešov po odvolaní žalovaného uznesením č. k. -164 zo dňa 23.09.2025 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom sa v novom rozhodnutí vyjadril k namietanému procesnému postupu súdu, pričom citujúc ust. (ďalej len „“) konštatoval, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že túto podáva voči nadobúdateľovi aj prevodcom, pričom z podanej žaloby vyplývalo pre súd len označenie žalovaného ako aktuálneho podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Súd preto uznesením zo dňa 29.5.2024 vyzval žalobkyňu na opravu/doplnenie žaloby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Zásielka bola dňa 6.6.2024 uložená na pošte a podľa pečiatky súdu bola dňa 26.6.2024 vrátená súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Od nasledujúceho dňa plynula žalobkyni 15 dňová lehota na odstránenie vád podania. Počas plynutia tejto lehoty žalobkyňa dňa 2.7.2024 osobne prevzala predmetné uznesenie (viď doručenka pripojená k č. l. 8 spisu). Súdu bolo následne dňa 16.7.2024 (14.-ty deň lehoty od osobného prevzatia uznesenia žalobkyňou) doručené podanie zo dňa 16.7.2024, ktorého obsahom bolo oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobkyne právnym zástupcom a žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby. Oznámením zo dňa 23.7.2024 súd žalobkyni oznámil predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby do 12.8.2024. Podaním zo dňa 12.8.2024, doručeným súdu dňa 12.8.2024, odstránila žalobkyňa vady žaloby tak, že namiesto vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely na parcele, žalovala nahradenie prejavu vôle žalovaného tak, že súd na ňu prevedie celý spoluvlastnícky podiel žalovaného na parcele o veľkosti 1/5. Zároveň v tomto podaní navrhla súdu ako listinný dôkaz zabezpečiť kúpne zmluvy, ktorými žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely na predmetnej parcele.

6. Citujúc ust. , a , , , , a súd uviedol, že v časti označenia žalovaných vyhodnotil žalobu ako neúplnú a nezrozumiteľnú. Preto ju vyzval na odstránenie vád podania uznesením zo dňa 29.5.2024, ktoré jej bolo doručované do vlastných rúk a vrátilo sa súdu ako neprevzaté v odbernej lehote dňa 26.6.2024. Podľa sa týmto dňom považovalo za doručené. Zásielku si prevzala osobne na súde dňa 2.7.2024 a dňa 15.7.2024 si zvolila právneho zástupcu, ktorý dňa 16.7.2024 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád podania. Následne podaním zo dňa 12.8.2024 žalobkyňa odstránila žalobkyňa vady žaloby. Žalobkyni začala plynúť 15 - dňová lehota na odstránenie vád podania od vrátenia nevyzdvihnutej zásielky na súd, t. j. odo dňa 27.6.2024 a uplynula dňa 11.7.2024. Súd bol preto povinný, ako namietal žalovaný, podanie žalobkyne odmietnuť. Lehota určená súdom v uznesení na odstránenie vád podania nie je zákonná prekluzívna lehota a jej zmeškanie nemusí automaticky znamenať, že žalobkyňa už nemôže svoje podanie opraviť/doplniť. Lehota určená

súdom je sudcovskou lehotou a lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by nebolo možné odstránenie vád žaloby po lehote uvedenej v uznesení na odstránenie vád podania, pokiaľ súd ešte nerozhodol o jej odmietnutí. Uvedené je nepochybne minimálne v súlade s právom žalobkyne na prístup k súdu. V ďalšom sa vyjadril aj k odvolacím súdom namietanému nerozlišovaniu medzi odstránením vád žaloby a zmenou žaloby, pričom uviedol, že pred tým, ako bola žaloba doručené žalovanému, súd nerozhoduje o pripustení zmeny žaloby.

7. K prejednávanej veci uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely registra „E“ parcelné číslo 2273 o výmere 4.719 m2, druh pozemku orná pôda, a to žalobkyňa s podielom 4/5 pod B 10 a žalovaný s podielom 1/5 pod B 11. Ako tituly nadobudnutia podielov žalovaného sú na liste vlastníctva uvedené kúpne zmluvy. Výzvou zo dňa 29.07.2024 vyzvala žalobkyňa žalovaného, aby jej vzhľadom na nerešpektovanie zákonného predkupného práva ponúkol na predaj jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5-iny na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. E. za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od pôvodných spoluvlastníkov na základe kúpnych zmlúv. Žalovaný prevzal výzvu dňa 5.8.2024, avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. Nehnuteľnosť parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX o výmere 4.719 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a právnych predchodcov žalovaného. Aktuálne je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/5 a žalovaného v podiele 1/5. Žalovaný za sporné považoval, či uplatnený nárok žalobkyne zodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.

8. Súd konštatoval, že pri prevode nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného došlo zo strany predchádzajúcich spoluvlastníkov k porušeniu predkupného práva. Citujúc ust. , , , , § v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uviedol, že žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej nebola daná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaný v spore vôbec nepoprel, tieto sa preto v zmysle považujú za nesporné. Jedinou obranou žalovaného v spore bolo tvrdenie, že uplatnený nárok žalobkyne nezodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, keďže žalovaný nadobúdal podiely postupne za plurality vlastníkov v tej dobe, a preto nemôže žalobkyňa požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobudol žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý podiel, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva najneskôr v čase rozhodovania súdu, ktorá predložená nebola. Uvedené tvrdil s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.5.2009, sp. zn. a sp. zn. zo dňa 7.2.2024.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi ostatnými spoluvlastníkmi, vrátane žalobkyne, dohoda o výkone predkupného práva uzatvorená nebola, pričom táto skutočnosť nebola stranami tvrdená ani preukázaná najneskôr v čase rozhodovania súdu. Žalobkyňa bola teda oprávnená požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovaného pripadajúceho na jej spoluvlastnícky podiel, teda nie v rozsahu celého podielu vo výške 1/5. Predkupné právo žalobkyne bolo porušené v období od 20.10.2021, kedy bola uzatvorená prvá kúpna zmluva až do 16.6.2023, kedy bola uzatvorená posledná kúpna zmluva. Dňa 17.05.2024, kedy žalobkyňa podala na súd žalobu, bola žalobkyňa už jedinou podielovou spoluvlastníčkou s podielom 4/5. Ďalším podielovým spoluvlastníkom bol žalovaný so spoluvlastníckym podielom 1/5, ktorý nadobudol za porušenia predkupného práva žalobkyne postupne od ostatných podielových spoluvlastníkov. Pri každom jednotlivom prevode nemohla žalobkyňa požadovať titulom predkupného práva celý prevádzaný podiel, ale len na ňu pripadajúcu časť podľa pomeru veľkosti podielov všetkých vtedajších spoluvlastníkov. Súd preto uzavrel, že je neprípustné, aby teraz požadovala od žalovaného celý ním aktuálne vlastnený podiel 1/5, pretože tým si nárokuje celé prevádzané podiely, ktoré v minulosti postupne nadobúdal. Správne môže požadovať z každého prevodu vždy len časť podielu, ktorý na ňu pripadol podľa vzájomného pomeru veľkosti podielov všetkých vtedajších spoluvlastníkov. Uvedené závery súd názorne vysvetli na jednotlivých výpočtoch uvedených v bodoch 64. a 65. odôvodnenia.

10. Zároveň žalovaný jednotlivé podiely nadobúdal za odlišné kúpne ceny, preto je potrebné, aby žalobkyňa v petite žaloby naformulovala kúpnu zmluvu vždy k jednotlivému prevádzanému podielu za podmienok, za akých tento podiel žalovaný kupoval, t. j. za rovnaké kúpne ceny v rozsahu podielu

pripadajúceho na žalobkyňu. Keďže súd nie je oprávnený sám modifikovať petit žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2024, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2025), pričom súd môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa a , keďže nemal za preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu ust. .

12. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že nie je možné aplikovať ust. , keďže pluralita spoluvlastníkov už v čase podania návrhu na súd neexistovala. Ust. rieši situáciu, kedy spoluvlastníci vedia, že sa realizuje prevod spoluvlastníckeho podielu a spoluvlastníci dostali ponuku na výkon predkupného práva, o čo však v prejednávanej veci nejde. Žiadna ponuka zo strany predávajúceho žalobkyni neprišla. Preto zvolila žalobu na nahradenie prejavu vôle a domáhala sa od žalovaného, aby bol povinný uzavrieť zmluvu za rovnakých podmienok, za ktoré kúpil podiely od povinných osôb z predkupného práva. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola oprávnená požadovať nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovaného pripadajúceho na jej spoluvlastnícky podiel, nie je správny. Rovnako nepovažuje za správny názor súdu o tom, že pri každom prevode nemohla žalobkyňa požadovať titulom predkupného práva celý prevádzaný podiel, ale len na ňu pripadajúcu časť podľa pomeru veľkosti podielov. Judikatúru, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie, nie je možné aplikovať v danej veci, nakoľko nejde o prípad, ktorý by bolo možné označiť za obdobný. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol právny názor o pomernom uplatnení nárokov z porušeného predkupného práva. Rešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, čo aj súd prvej inštancie vykonal, nie je možné považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný považuje za prekvapivé, že žalobkyňa odvolanie založila na tvrdení, že od žalovaného mala nárok požadovať celý spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa neuvádza judikatúru, vychádza z obdobných prípadov, a ktorá mala byť v prejednávanej veci aplikovaná. Žalobkyňa neuviedla žiaden konkrétny protiargument, teda nedošlo k účinnému rozporovaniu postupu súdu prvej inštancie. Pre úplnosť uviedol, že súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa vo svojej žalobe nezohľadnilo, že na žalovaného boli jednotlivé spoluvlastnícke podiely prevádzané za rozdielne kúpne ceny. Teda nemožno požadovať súhrnnú kúpnu cenu za celý podiel žalovaného. K tomu sa žalobkyňa nevyjadrila ani v podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

15. K žalovaným namietanému procesnému postupu súdu pri odstraňovaní vád žaloby, pričom zároveň došlo aj k zmene žaloby, odvolací súd uvádza, že v predchádzajúcom uznesení ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, vysvetlil, akých nedostatkov sa dopustil súd. Ani vo svojom v poradí druhom rozhodnutí súd presvedčivo nevysvetlil svoj postup týkajúci sa počítania sudcovských lehôt na odstránenie vád žaloby. Je správne konštatovanie súdu, že po prejednaní veci súd už nemôže odmietnuť žalobu. Aj z tohto dôvodu je potrebné vziať na zreteľ opatrnosť v procesnom postupe, kedy súd rešpektuje právo na prístup k súdu na jednej strane, avšak na druhej strane súd musí rešpektovať princíp rovnosti sporových strán.

16. Čo sa týka právneho posúdenia veci, žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala z dôvodu porušenia jej predkupného práva vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí prejav vôle nadobúdateľa (žalovaného) na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z obsahu žaloby. Vychádzajúc zo zmyslu ust. vety druhej súd prvej inštancie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, na ktorú poukázal aj odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, dospel

k správnemu záveru, že spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia uvedeného vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Ak teda v konaní nebolo zistené a žalobca to ani netvrdil, že došlo k dohode medzi dotknutými spoluvlastníkmi o vykúpení prevedeného podielu len žalobkyňou, nároky z porušenia predkupného práva žalobkyne sú determinované veľkosťou jej spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu, inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, respektíve právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, resp. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom odkázal na rozhodnutia sp. zn. a sp. zn. . Žalobkyňa teda môže uplatniť bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi svoj nárok len v rozsahu jej vlastníctva, t.j. v rozsahu vlastníctva jej podielu, t. j. má právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov v jej vlastníctve, nie teda vo väčšom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, to je celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“.

17. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne udáva, že súd prvej inštancie vec posúdil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III.ÚS/633/2023 zo dňa 7.12.2023 dospel k záveru, že právna otázka rozsahu práva opomenutého spoluvlastníka vykúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, že nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, je v judikatórnej praxi dovolacieho súdu vyriešená konzistentne, konzistentná dovolacia rozhodovaciu prax je založená na rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. .

18. Pre úplnosť pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci a rozhodovacej praxe súdov odvolací súd udáva, že práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva (vlastníctva podielu) je podiel ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Zo zákonnej úpravy spoluvlastníctva vyplýva, že spoluvlastník je obmedzený rozsahom práva ostatných spoluvlastníkov. „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných spoluvlastníkov.

19. Súd prvej inštancie správne skúmal, či zistený skutkový stav a uplatnené právo žalobkyne spĺňa hypotézu aplikovanej právnej normy. V konaní bolo zistené, že podiel žalobkyne na nehnuteľnosti nezodpovedá veľkosti jej podielu, ktorého vykúpenia sa domáha. Odvolacia námietka žalobkyne, že majú nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy na celý prevedený podiel je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná a nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Treba zdôrazniť, že ustanovenie osobitne upravuje prípad, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, a to tak, že majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. V podstate ide o to, aby bolo zachované právo každého spoluvlastníka v rozsahu veľkosti jeho vlastníctva.

21. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní a v priebehu celého konania podrobila kritike aplikáciu zákonného ustanovenia , ako i rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, odvolací súd uvádza, že nemôže sám svojvoľne vyhovieť námietkam žalobkyne, nakoľko v takom prípade by jeho rozhodnutie bolo v rozpore nielen s písaným právom, ale i rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

22. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa , .

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobkyni, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).