Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-31-2026.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/31/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, A. XXX/ X, B., C. D., zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX/XX, I. J., o zaplatenie 110,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.05.2026 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 110,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 300,- Eur od 23.05.2023 do 26.09.2024, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 110,- Eur od 08.03.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalobca podal v zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 648776 návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky K. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 300,- Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX/XX, XXXXX I. J.. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 648776 zo dňa 17.04.2023 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 385,- Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 648776 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 85,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 25.09.2023. Dňa 17.02.2026 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu sumu vo výške 190,- Eur dňa 07.03.2024, spolu vo výške 190,- Eur ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.
Súd návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14Csp/31/2026 – 35 zo dňa 28.05.2026, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v odpore zo dňa 05.06.2026 (č.l. 41 spisu) uviedol, že s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí, nakoľko záväzok považuje za úplne zaniknutý z dôvodu jeho zaplatenia až preplatenia. Dňa 22.05.2023 zaplatil sumu 64,- Eur, dňa 15.06.2023 zaplatil sumu 85,- Eur, dňa 08.08.2023 zaplatil sumu 170,- Eur, dňa 28.08.2023 zaplatil sumu 21,- Eur, dňa 04.09.2023 zaplatil sumu 21,- Eur a dňa 13.09.2023 zaplatil sumu 21,- Eur. K odporu žalovaný priložil aj bankové výpisy (č.l. 42 – 51 spisu).
3. Žalobca sa už v rámci repliky k odporu žalovaného nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.08.2026, ktoré vykonal v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti strán sporu. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 28.07.2026, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a skutkovo a právne uzatvára:
6. Zo Smlouvy o úvěru č. 648776 uzavretej dňa 17.04.2023 podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník ve znění pozdějších předpisů a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru ve znění pozdějších předpisů (č.l.9 spisu) súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v lehote 28 dní a teda s dátumom splatnosti 15.05.2023. Poplatok za poskytnutie úveru (odmena) bol vo výške 85,- Eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo výške 385,- Eur, úroková sadzba vo výške 0%, RPMN vo výške 2483,94%. Splácanie úveru bolo v zmluve dohodnuté jednorazovo, a to v celkovej výške úveru. Spôsob úhrady splátok bezhotovostne. Podľa článku III. zmluvy sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť celkovú výšku úveru najneskôr v deň splatnosti na účet veriteľa formou vkladu alebo prostredníctvom vkladového listu na ktorejkoľvek pošte alebo pobočke banky veriteľa, alebo formou prevodu peňažných prostriedkov z účtu spotrebiteľa na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú,t. j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Ďalej podľa čl. V. zmluvy spotrebiteľ (žalovaný) prehlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, pred uzavretím zmluvy bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca si v konaní nárok na zaplatenie odplaty vo výške 85 eur neuplatnil.
7. Podľa čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“ ) platných od 16.02.2023 (č.l.11 spisu), na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, predovšetkým príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona . 634/1992 Sb., o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
8. Z výpisu z Obchodného registra vedeného v Českej republike zo dňa 09.04.20226 (č.l. 24 spisu) súd konštatuje, že žalobca je európskou spoločnosťou a predmet jeho podnikania predstavuje okrem iného aj poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru.
9. Z emailov na č.l. 16 – 22 spisu, súd konštatuje, že žalovanému bolo deň splatnosti postupne predĺžený na deň 05.06.2023, 03.07.2023, 28.08.2023, 4.09.2023, 11.09.2023, 18.09.2023 a 25.09.2023.
10. Z výzvy na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 17.02.2026 (č.l. 23 spisu) súd konštatuje, že žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlhu pred začatím súdneho konania vrátane trov, a to vo výške 551,14 Eur.
11. Z bankového výpisu zo dňa 31.05.2023 (č.l.43 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 22.05.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 64,- Eur.
12. Z bankového výpisu zo dňa 31.08.2023 (č.l.44 a č.l.50 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 08.08.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 170,- Eur.
13. Z bankového výpisu zo dňa 31.08.2023 (č.l.45 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 28.08.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 21,- Eur.
14. Z bankového výpisu zo dňa 30.09.2023 (č.l.46 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 13.09.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 21,- Eur.
15. Z bankového výpisu zo dňa 30.09.2023 (č.l.47 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 04.09.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 21,- Eur.
16. Z bankového výpisu zo dňa 30.06.2023 (č.l.48 spisu) súd konštatuje, že z bankového účtu vedeného vo VÚB Banke, a.s. s názvom L. F. bola dňa 15.06.2023 realizovaná platba v prospech žalobcu s variabilným symbolom č. 9708248759 vo výške 85,- Eur.
17. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 39 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
25. Podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
26. Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 266/2005 Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
27. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 17.04.2023, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
28. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
29. Podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu 17.04.2023, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100,- Eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.
30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. V tomto prípade ide o spor zo zmluvného záväzkového vzťahu titulom uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom so sídlom v Českej republike a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom obe krajiny sú členskými štátmi Európskej únie, preto bolo povinnosťou súdu v prvom rade zistiť či má právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu bola daná podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( tzv. Nariadenie Brusel I bis), keďže žalovaný má bydlisko na území členského štátu a má byť žalovaný na súde toho členského štátu, v ktorom má bydlisko, čiže na súde Slovenskej republiky. Podľa čl. 18 ods. 2 uvedeného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda na súde v Slovenskej republike.
32. Pokiaľ ide rozhodné právo, t.j. právo, ktorým sa bude spravovať záväzkový vzťah z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy súd na daný právny vzťah aplikoval nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (tzv. Nariadenie Rím I). Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie“) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
33. V predmetnom spore súd skúmal z úradnej povinnosti dohodu strán sporu o voľbe práva podľa čl 6. uvedeného Nariadenia a zistil, že tá sa nachádza len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a to v čl. 04, ktoré sú však vopred pripravené bez reálnej možnosti ovplyvniť voľbu rozhodného práva, pričom samotná zmluva bola uzatvorená elektronicky. Spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva a zvoliť si iné právo. Súd preto dospel k záveru, že takúto dohodu o určení rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia a samotná zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, pretože z verejne dostupného zoznamu (Obchodní řejstrík) je zrejmé, že predmetom podnikania žalobcu je „poskytování nebo zprostředkování spotřebitelského úvěru“ a túto svoju podnikateľskú činnosť smeruje aj na územie Slovenskej republiky a teda zmluva patrí do rozsahu jeho činnosti.
34. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17.04.2023 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o úvere č. 648776 na základe ktorej bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutým žalobcom bezhotovostný úver vo výške 300 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť dňa 15.05.2023 v celkovej výške 385,- Eur, pričom suma 85,- Eur predstavovala poplatok za poskytnutie úveru, teda odplatu. Aj keď žalobca v tomto prípade v žalobe tvrdil, že žalovaný mu uhradil dňa 07.03.2024 sumu vo výške 190,- Eur, počas konania bolo žalovaným predloženými bankovými výpismi riadne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 382,- Eur a to tak, že dňa 22.05.2023 zaplatil sumu 64,- Eur, dňa 15.06.2023 zaplatil sumu 85,- Eur, dňa 08.08.2023 zaplatil sumu 170,- Eur, dňa 28.08.2023 zaplatil sumu 21,- Eur, dňa 04.09.2023 zaplatil sumu 21,- Eur a dňa 13.09.2023 zaplatil sumu 21,- Eur. Predmetné sumy žalovaný uhradil na bankový účet žalobcu uvedený v zmluve o úvere zo dňa 17.04.2023 v čl. III vedený vo L. B., M.. IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom č. 9708248759.
35. Zároveň je potrebné uviesť, že odplata za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 85,- Eur. Ako už bolo uvedené v odseku 33 tohto rozsudku, keďže dohoda o voľbe práva medzi žalobcom a žalovaným sa nachádza len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli vopred pripravené, a teda žalovaný nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva a zvoliť si iné právo, preto sa zmluva spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda žalovaného, ktorým je Slovenská republika. Bolo preukázané, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť, ktorým je poskytovanie úverov aj na územie obvyklého pobytu žalovaného a uzavretá zmluva o úvere patrí do rozsahu tejto činnosti. Podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády SR pri poskytnutí peňažných prostriedkov na obdobie kratšie ako tri mesiace, je najvyššia prípustná výška odplaty 30% ročne zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. Suma 85,- Eur ako odplata za poskytnutie úveru zo sumy 300,- Eur na 28 dní predstavuje za 12 mesiacov zo sumy 300,- eur 369,87%, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a preto je právny úkon neplatný. Výška odplaty v percentách bola vypočítaná nasledovne: 85,- Eur/28 dní, t. j. 3,04 Eur za deň. 3,04 Eur x 365 dní = 1109,60 Eur. 1.109,60 Eur / 300 Eur = 3,69%, čo je 1% x 100% = 369,87% ročne. Výška odplaty 369,87% ročne v spotrebiteľskej zmluve je tak v rozpore so zákonom a zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi, preto je spotrebiteľská zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy je potom potrebné nárok žalobcu posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Žalobca by tak mal voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a vrátených finančných prostriedkov žalovaným. Keďže žalobca poskytol žalovanému sumu 300,- Eur, pričom žalovaný mu vrátil celkovo 382,- Eur, nárok žalobcu voči žalovanému jeho splnením zanikol a preto súd žalobu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, zásady úspechu. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne úspešný, keď súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Mal by preto proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému však v konaní trovy nevznikli, ani mu trovy nevyplývajú z obsahu spisu, žiadne si ani neuplatnil. Súd preto s použitím čl. 17 Základných princípov CSP vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
40. Súd nezistil podľa § 257 CSP predpoklady ani na jednej sporovej strane pre jeho aplikáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.