Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-23-2026.pdf
PDF · 117.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/23/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobkyne: A. B. C., XX.XX.XXXX, D. XX/XX, E., zastúpená A. F. G., H. C. C. H. C. XXXX/X, B., I.: XXXXXXXX, proti žalovanému v 1. rade: C. J. G. C. C. K. L., so sídlom M. XX, M., I.: XXXXXXXX, žalovanému v 2. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka B. H., zastúpený C. K. L., M. XX, M., I.: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti evidovanej N. O. B. - katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., K. Q. XXXX, N. pôda o výmere X.XXX m2 a podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nehnuteľnosť evidovanú N. O. B. - katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., K. Q. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1.
II. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému v 1. rade primeranú náhradu v sume 5.846,93 eura za prikázanie veci, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v prospech depozitného účtu C. K. L., vedený v R. K., Bratislava, číslo účtu IBAN: C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, poznámka pre prijímateľa XX/XX/XXXX.
III. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému v 2. rade primeranú náhradu v sume 8.770,40 eura za prikázanie veci, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v prospech depozitného účtu C. K. L., vedený v R. K., Bratislava, číslo účtu IBAN: C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, poznámka pre prijímateľa XX/XX/XXXX.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. XX/XX/XXXX vedie konanie v spore žalobkyne: A. B. C., XX.XX.XXXX, D. XX/XX, E., zastúpená A. F. G., H. C. C. H. C. XXXX/X, B., I.: XXXXXXXX, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská republika v správe C. K. L., C. C. M. XX, M., I.: XXXXXXXX, žalovanému v 2. rade: Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka B. H., zastúpený C. K. L., M. XX, M., I.: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Toto súdne konanie začalo dňa X.XX.XXXX, kedy bola žaloba žalobcom doručená konajúcemu súdu.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti evidovanej N. O. B.- katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., pod č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 zrušil a vyporiadal
tak, že nehnuteľnosť evidovanú N. O. B. - katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., pod č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1. Taktiež navrhla, aby ju súd zaviazal vyplatením primeranej náhrady za prikázanie veci, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v prospech depozitného účtu C. K. L., a to samostatne žalovanej v 1. rade sumu vo výške 5.846,93 eura, žalovanému v 2. rade sumu vo výške 8.770,40 eura.
2.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej N. O. B.- katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., pod č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, a to v podiele 7/12 v pomere k celku (vlastníčka evidovaná na tomto LV pod por. č. X). Ďalším spoluvlastníkom predmetného pozemku je C. J. ako žalovaná v 1. rade v podiele 2/12, ďalší spoluvlastníkom je Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka B. H. v podiele 3/12 s tým, že správu k dotknutej nehnuteľnosti a vlastníkom pod por. č. X H. X vykonáva podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, správca, ktorým je v tomto prípade C. K. L..
2.2. Vzhľadom na to, že dotknutá nehnuteľnosť vo zvyšnom podiele vo veľkosti 5/12 do podielového spoluvlastníctva hore uvedených neznámych vlastníkov, ako žalovaných v 1. a 2. rade, nemožno tieto riadne užívať ani s nimi nakladať, keďže vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou nie je v tomto prípade možné. Žalobkyňa má za to, že dotknutý pozemok má, vzhľadom na svoj druh a polohu, značný potenciál, ktorý by ako jeho budúca výlučná vlastníčka vedela využiť v celom rozsahu, a to najmä, ale nielen z dôvodu, že v bezprostrednom susedstve dotknutého pozemku vlastní, ako výlučná vlastníčka alebo ako podielová spoluvlastníčka, aj ďalšie pozemky, napr. LV č. XXXX - parcela P. Q. XXXX, B. Q. XXXX - K. P. Q. XXXX H. Q. XXXX, B. Q. XXXX - K. P. Q. XXXX, B. Q. XXXXX
- K. P. Q. XXXX, B. Q. XXXXX - K. P. Q. XXXX, B. Q. XXXX – K. P. Q. XXXX H. Q. XXXX. Okrem toho, na N. O. B. - katastrálnom odbore prebieha ešte konanie o zázname pod č. S./XXXX, a to na základe rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. XX/XX/XXXX S. XX.XX.XXXX, na základe ktorého sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX v celosti. V súlade s vyššie uvedeným sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti jej prikázaním do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu vo výške 15,20 eura za 1m2, pričom pri určení jej výšky poukázala na rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. XX/XX/XXXX S. XX.XX.XXXX, právoplatný dňom XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého jej bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vyporiadania, prikázaná práve za primeranú náhradu vo výške 15,20 eura za 1m2 pričom ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v tej istej lokalite k. ú. B., toho istého druhu a bonity, a preto má za to, že táto suma spĺňa kritérium primeranosti aj pre dotknutý pozemok. Jednotlivé sumy náhrady uhradí v stanovenej lehote v prospech depozitného účtu C. K. L., ako správcu k pozemku vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade.
3. Okresný súd Levice v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaných, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k podanej žalobe. V písomnom podaní doručenom súdu XX.X.XXXX zástupca žalovaných uviedol, že nakoľko nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, C. súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. B., obec B., okres Levice, pozemku - parcele registra „P.“ F.: K. Q. XXXX orná pôda o výmere X.XXX m2, evidovanom na LV č. XXXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, u žalobkyne v podieloch 7/12, u žalovaného v 1. rade v podiele 2/12, u žalovaného v 2. rade v podiele 3/12. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobkyne, C. s odkazom na ust. § 142 Obč. zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov nepovažuje rozdeľovanie pozemku za dobre možné (s ohľadom na jeho výmeru, charakter a umiestnenie) a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných poukázal na to, žalobkyňa na účely stanovenia primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných navrhla vychádza zo sumy 15,20 eura za 1m2 pozemku, pričom poukazuje na spor vedený na Okresnom súde Levice pod sp. zn. XX/XX/ XXXX, v ktorom bola určená náhrada z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k porovnateľnému pozemku v sume 15,20 eura za 1m2. Predmetný pozemok je umiestnený mimo zastavaného územie mesta B., v okrajovej obchodno-priemyselnej časti, v zástavbe priemyselných stavieb, obchodného domu E. a benzínovej pumpy. Pozemok je bez technickej infraštruktúry, užívaný v zmysle bonitného zaradenia, prístup k pozemku je po nespevnenej komunikácii. Pozemok má v dosahu
možnosť napojenia na všetky inžinierske siete. Zástupca žalovaných uviedol, že v roku 2025 realizoval zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou k porovnateľným pozemkom s druhom pozemkov „orná pôda“ a „trvalý trávnatý porast“ za náhradu 15,20 eura za 1m2 pozemku, táto suma, podľa jeho názoru , spĺňa kritérium primeranosti tak ako to má na mysli § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. T. XX/XX, a preto súhlasí so stanovením náhrady v tejto sume. C. žiada náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaného v 1. rade zaplatiť na depozitný účet C. vedený v R. K., Bratislava, číslo účtu - C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa. C. žiada náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2, zaplatiť na účet vedený v R. K., Bratislava, číslo účtu - IBAN: C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na XX.X.XXXX, na ktorom vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti strán sporu a ich zástupcov, ktorí všetci svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol bez ich prítomnosti..
5. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
6. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
6.1. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
6.2. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
6.3. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
6.4. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
6.5. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
7. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
7.1. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
8. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8.1. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8.2. Podľa § 191 ods. 1 a ods. 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
8.3. Podľa § 209 ods. 1 a ods. 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
8.4. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8.5. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.6. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8.7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9.1. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti, preto sa súd v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Preskúmavanie vecnej hmotnoprávnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex officio) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta (obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z XX. A. XXXX C. S. XXXX/XXX/XXXX, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo XX. D. XXXX C. S.. I.. O. XXX/XXXX-XX).
9.2. Nebolo sporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovanej N. O. B. - katastrálnym odborom v kat. úz. B., na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra P., K. Q. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, a to žalobkyňa v podiele 7/12 v pomere k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 2/12 k celku a žalovaný v 2. rade v podiele 3/12 k celku (ďalej aj len ako „nehnuteľnosť“). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. B.. Zároveň nebolo sporné, že strany sporu neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti a súhlasili so zrušením a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu tak, že súd prikáže spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviaže ju k úhrade náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaných v 1. a 2. rade, keďže v predmetnom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu žalobcovi.
9.3. Žalovaným z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady. Súd konštatuje, že ustanovenie § 142 ods. 1 OZ neustanovuje ako náhradu trhovú cenu, ale uvádza pojem primeraná náhrada, pričom samotný zákon už nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou
a stanoviskom Občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z XX.XX.XXXX, C. S.. T. XX/XX uverejneného v S. U. K. Q. J. XX/XXXX potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, závislá na dopyte a ponuke v danom mieste a čase, teda predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. XXXXX/XX/XXXX S. D. X.XX.XXXX, v zmysle ktorého: „všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“. Súd sa s oboma vyššie uvedenými právnymi názormi stotožňuje a má za to, že do súčasnosti predstavujú ustálenú právnu prax najvyšších súdnych autorít a neboli prekonané. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Súd musí ďalej skúmať, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu.
9.4. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti nevykonal znalecké dokazovanie. Pri tomto postupe súd zohľadnil predovšetkým procesný postoj účastníkov konania, ako aj skutkové okolnosti týkajúce sa predmetného pozemku a dostupné podklady k jeho hodnote.
9.5. Predmetný pozemok je bez technickej infraštruktúry, užívaný v zmysle jeho bonitného zaradenia, pričom prístup k pozemku je zabezpečený po nespevnenej komunikácii. Pozemok má v dosahu možnosť napojenia na všetky inžinierske siete. Tieto skutočnosti súd zohľadnil pri posudzovaní primeranosti náhrady, keďže predstavujú relevantné okolnosti vplývajúce na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti.
9.6. Súd mal zároveň k dispozícii znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. S. XX/XX/XXXX, a to znalecký posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným I. N. K., v ktorom bolo predmetom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedený znalecký posudok súd nepovažoval za priamy dôkaz o všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti, keďže nebol vypracovaný na jej ocenenie. Pri úvahe o primeranosti náhrady však prihliadol na jeho existenciu ako na podklad týkajúci sa porovnateľnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve predmetného pozemku, pričom zohľadnil aj rozdiely medzi nehnuteľnosťami a ich konkrétne vlastnosti.
9.7. Podstatnou skutočnosťou pri určení výšky náhrady bol aj zhodný procesný postoj strán sporu. Zástupca žalovaných uviedol, že v roku 2025 realizoval zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou k porovnateľným pozemkom s druhom pozemku „orná pôda“ a „trvalý trávny porast“ za náhradu vo výške 15,20 eura za 1m2 pozemku. Túto sumu považoval za primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, C. S.. T. XX/XX, a navrhol, aby súd z tejto sumy pri určení náhrady vychádzal. Žalobca s takto navrhnutou výškou náhrady vo výške 15,20 eura za 1m2 rovnako súhlasil.
9.8. Za tejto situácie súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Súd prihliadol na to, že výška primeranej náhrady nebola medzi účastníkmi sporná, keďže obaja účastníci zhodne navrhli a akceptovali výšku 15,20 eura za 1m2. Zároveň išlo o sumu vychádzajúcu z ceny dosiahnutej pri vyporiadaní porovnateľných pozemkov v roku 2025 a súd mal k dispozícii aj znalecký posudok týkajúci sa susediacej nehnuteľnosti, ktorý mohol byť použitý ako podporný podklad pri posúdení porovnateľnosti nehnuteľností.
9.9. Súd pri tom vychádzal zo zásady, že primeraná náhrada pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má predstavovať hodnotu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu, pričom pri jej určení je potrebné prihliadať na všeobecnú cenu nehnuteľnosti v mieste a čase vyporiadania. V prejednávanej veci však vzhľadom na zhodný návrh účastníkov na určenie náhrady vo výške 15,20 eura
za 1m2, ako aj vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy a zistené charakteristiky predmetného pozemku, súd nezistil dôvod považovať túto sumu za neprimeranú.
9.10. Súd preto považoval sumu 15,20 eura za 1m2 za primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z tejto jednotkovej hodnoty vychádzal pri určení výšky náhrady patriacej žalovaným podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na zhodný procesný postoj účastníkov k výške náhrady by vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti predstavovalo dokazovanie skutočnosti, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná, a za daných okolností by nebolo hospodárne ani potrebné pre rozhodnutie vo veci.
9.11. Súd teda vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výrokom II. a III. tohto rozsudku uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu v celkovej výške 14.617,33 eura za nadobudnuté podiely žalovaných v 1. a 2. rade, na účet ich zástupcu- C. K. L., pričom súd určil lehotu na plnenie v súlade s § 232 ods. 3 CSP, nakoľko nezistil okolnosti odôvodňujúce rozhodnúť o dlhšej lehote plnenia. Žalovanému v 1. rade patrí z celkovej sumy 14.617,33 eura, náhrada v sume 5.846,93 eura vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade so všeobecnou hodnotou pozemku zistenou súdom na základe vykonaného dokazovania vo výške 15,20 eura za 1m2 (15,20 x 384,16666 m2= 5.846,93 eura). Žalovanému v 2. rade patrí z celkovej sumy 14.617,33 eura, náhrada v sume 8.770,40 eura vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade so všeobecnou hodnotou pozemku zistenou súdom na základe vykonaného dokazovania vo výške 15,20 eura za 1m2 (15,20 x 576,99999 m2= 8.770,40 eura).
9.12. Žalobkyňa osvedčila súdu svoju schopnosť túto náhradu vyplatiť, a to s poukazom na ňou predložené Potvrdenie o disponibilnom zostatku, ktorý dňa 25.5.2016 vystavila E. M., H.. Z tohto vyplýva, že na bankových účtoch žalobkyne vedených v E. M., H. sa nachádza dostatok finančných prostriedkov na úhradu náhrady v celkovej výške 14.617,33 eura.
10. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto rozhodnutia, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa bola v tomto spore úspešnou stranou sporu v rozsahu 100% a za bežných okolností by jej patril, nežiadala si priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. preto jej súd tento nárok nepriznal.
10.1. Súd však v konaní tiež vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitnej povahe a okolnostiach danej veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov úspešnej žalobkyni, keď na strane žalovaných vystupujú tzv. neznámi (nezistení) vlastníci, resp. neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka. V prípade žalovaných tak ide o špecifický subjekt, tzv. nezistených (neznámych) vlastníkov (ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe), ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým v ust. § 8 ods.1 písm. c) zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje neznámych a nezistených vlastníkov v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 a § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ cit. zák., pozn.). Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených) vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ak vznikne v zmysle tohto zákona potreba ich zastupovania v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa naňho ako účastníka vzťahuje iná definícia.
10.2. Uvedené znamená, že aj stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - C. K. L.. C. K. L. teda nie je priamo stranou sporového konania, touto je aj v danej veci neznámy (nezistený) spoluvlastník, ale v konaní vystupuje len ako zákonný zástupca sporovej strany, v tomto prípade žalovaného. Jeho
špecifickosť tak spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností ako ex lege zástupca žalovaného, v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní nezávisela ani od procesnej vôle žalobcu, pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu žalovaného. Z tohoto dôvodu nie je možné C. K. L. ako zákonného zástupcu zaviazať na náhradu trov konania protistrane (žalobcom), pretože nárok na náhradu trov konania vzniká medzi sporovými stranami daného civilného sporového konania (§ 255, § 256, § 257 CSP), t. j. medzi žalobcom a žalovaným, teda nie medzi žalobcom a zákonným zástupcom žalovaného. V rámci správy majetku neznámych/ nezistených vlastníkov C. prijíma náhrady tak ako v tomto prípade na účet cudzích prostriedkov (tzv. depozitný účet), s ktorým môže nakladať iba výlučne na základe a v medziach zákona. S takýmito prijatými náhradami môže disponovať len tak, že ich môže odovzdať len osobe, ktorá preukáže, že ide o osobu označenú ako neznámy vlastník, prípadne preukáže, že je dedičom po neznámom vlastníkovi. Zákon neumožňuje C. ako zástupcovi preberať na seba hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek záväzku. Od zástupcu žalovaného nemožno požadovať náhradu trov konania. Zástupca žalovaného v prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto stavu nemožno zástupcu žalovaného označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech žalovaného a zaviazať ho k náhrade trov konania.
10.3. Vo vzťahu k osobitnej povahe subjektu žalovaného a jeho postoju v konaní súd dodáva, že žalovaný tým, že je neznámy nemôže sám o sebe zabrániť súdnemu sporu, a tak predísť neúspechu v súdnom konaní, keďže o súdnom konaní ani nevie. Žalovaný v predmetnom konaní osobne nekoná, a preto mu nemožno pričítať zavinenie za začatie konania, ani prípadný postoj v konaní. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ak by súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaného ako nezisteného vlastníka, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaného ako povinnej osoby, keďže ide o osobu na neznámom mieste, jeho bližšie údaje nie sú známe a žalobca by nemohol podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia trov konania v zmysle Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.). Práve totiž vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva aj z § 232 ods. 1 CSP. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaného nie je možné riadne identifikovať, rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči neznámemu žalovanému, by postrádalo materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
10.4. Vyššie uvedené okolnosti, a to osobitná povaha subjektu neznámeho vlastníka a postavenie C. K. L. v konaní ako zákonného zástupcu vlastníka, nie strany, ktorá by mala osobný záujem na výsledku konania a ktorý uskutočňoval úkony len v záujme žalovaných posúdil súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že úspešnej žalobkyni proti žalovaným výrokom IV. tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nepriznal. Súd zároveň uvádza, že žalobkyňa si náhradu trov konania práve z vyššie uvedených dôvodov ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný poriadok).