Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42P-81-2026.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
42P/81/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Mgr. Alexandrou Habalčíkovou vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/X, F. a otca A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. G., F., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, C. D., nar. XX.XX.XXXX.
II. P r á v o zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok v bežných veciach majú obaja rodičia, každý samostatne.
III. Otec maloletého dieťaťa, A. B., nar. X.X.XXXX sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletej A. výživným v sume 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca. Návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z partnerského spolužitia rodičov, ktorí neboli zosobášení a ktorí žili v spoločnej domácnosti do júna 2025. S maloletou býva v jednej domácnosti a poskytuje jej starostlivosť.
2. Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky. Súhlasil aj s výškou vyživovacej povinnosti. Styk s maloletým dieťaťom nežiadal upraviť.
3. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť otca určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na zárobkové možnosti a schopnosti otca a vzhľadom k tomu, že otec neprejavil o styk s dieťaťom záujem, nenavrhol styk upraviť.
4. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie vo veci neustanovil. Doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňa 27.7.2026. Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadal, preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením obsahu rodného listu maloletého dieťaťa, správy KN zo dňa 3.6.2026, správy ORPZ ODI Lučenec zo dňa 3.6.2026, správy
SP a.s. pobočka Lučenec zo dňa 4.6.2026, príjmov a výdavkov doložených matkou zo dňa 12.6.2026 spolu s prílohami č.l. 45-46, listiny v prílohovej obálke č.l. 48, správy ÚPSVaR Lučenec o šetrení pomerov v domácnosti rodičov a o vykonaní pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa 18.6.2026, ospravedlnenia z pojednávania zo dňa 17.8.2026, úradný záznam zo dňa 18.8.2026, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu s tým, že vyživovaciu povinnosť otca navrhla určiť v sume 150,- eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť, nakoľko sa bude vedieť s otcom dieťaťa na ňom dohodnúť. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa ukončila partnerské spolužitie cca pred 1.rokom. Od uvedenej doby zabezpečuje starostlivosť maloletej výlučne sama. Ďalej uviedla, že toho času je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Lučenec a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 180,- eur mesačne, príspevku na bývanie v sume 150,- eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 60,- eur mesačne. So starostlivosťou o maloletého jej finančne vypomáha jej partner.
7. Dňa 8.6.2020 sa zo vzťahu účastníkov v Lučenci narodila maloletá A. B., ktorá žije v spoločnej domácnosti s matkou, a ktorá zabezpečuje jej osobnú starostlivosť a výživu. Narodenie dieťaťa je zapísané v rodnom liste v knihe narodení matričného úradu Lučenec vo zväzku 113, ročník 2020, na strane 50, por.č. 317.
8. Zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 18.6.2026 bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Toho času spoločne s maloletým obýva 2 izbový byt, ktorý má v nájme. Hygiena v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Maloletá má v domácnosti matky vytvorený svoj priestor na spánok, aj na hranie. V čase sociálneho zisťovania bola čisto a vhodne oblečená, nejavila známky zanedbávania. Mesačné náklady na domácnosť má v sume 265,- eur, čo predstavuje úhradu za nájom, elektrinu a internet. Je nezamestnaná a je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 60,- eur mesačne. Zo správy ďalej vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v Českej republike ako operátor výroby v spoločnosti Ideál a jeho čistý mesačný príjem činí 24.500,- Českých korún mesačne, cca. 950,- eur mesačne. Súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, aj s výškou vyživovacej povinnosti v sume 150,- eur mesačne. Styk s maloletým dieťaťom nežiadal upraviť.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 4.6.2026 vyplýva, že obaja rodičia maloletého dieťaťa nepoberajú žiadny dôchodok, nemocenské alebo úrazové dávky.
10. Obaja rodičia maloletého dieťaťa nie sú vlastníkom nehnuteľností a nie sú vlastníkom, resp. držiteľkou osobného motorového vozidla, čo bolo zistené zo správy ORPZ ODI Lučenec zo dňa 3.6.2026.
11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Zhodnotením skutkové stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný.
21. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Vzhľadom k tomu, že obaja súhlasili so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 4 Zákona o rodine maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť a v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal za to, že je to v jeho najlepšom záujme.
22. Čo sa týka výkonu rodičovských práv a povinností, tak ten patrí v rovnakej miere obidvom rodičom. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov nežije, alebo nie je známy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie aj pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 Zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam. V prejednávanej veci výrok súdu o tom, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodiča je v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko tieto práva
a povinnosti patria obom rodičom a nebolo zistené, že by tieto práva mali obmedzené, pozastavené alebo prerušené.
23. O vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodnuté v súlade s citovaným ustanovením § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. súd zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Vo všeobecnosti odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty a pod., to všetko primerané jeho veku. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sa posudzujú nielen podľa preukázaného zárobku zo zamestnania, ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a celkovým počtom vyživovacích povinností. U osôb vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste, predmetu činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri či druhu koncesie.
24. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 150,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že to odôvodňujú potreby maloletého dieťaťa a umožňujú to schopností, možností otca. Obaja rodičia maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník s takto určenou sumou súhlasili.
25. Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia maloletého dieťaťa nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, súd ho s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti