Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/26/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, F., právne zast.: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -22 zo dňa 10.06.2026, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol takto, cit.: „I. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci. II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil podľa a , a , a , a , až 3, , a (ďalej len „“), a 2 Listiny základných práv a slobôd, a 2 , a .

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa podala návrh dôvodiac, že ich manželstvo so žalovaným súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn.: -30, rozsudkom zo dňa 04.09.2025, právoplatným dňa 16.09.2026, rozviedol. Zo vzťahu nemajú spoločné deti. So žalovaným nežije v spoločnej domácnosti od mája 2024. Toho času sa zdržiava v mieste trvalého pobytu a žalovaný sa zdržiava na adrese G. G. XXXX, F.. So žalovaným majú v spoločnom vlastníctve prevádzku E. C. E. na adrese: H. X I. F..

4. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju prvýkrát udrel už dva mesiace po svadbe. Správal sa k nej neúctivo a vyhrážal sa nielen jej, ale aj jej rodinným príslušníkom.

5. Napriek tomu, že so žalovaným dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti a už nie sú manželmi, ten pokračuje v násilnom správaní voči nej. Ak je žalovaný pod vplyvom alkoholu, správa sa voči nej agresívne. Z jeho správania má strach. Po rozvode sa dohodli, že v prevádzke solária sa bude

zdržiavať ona a brigádnička a on tam nebude prítomný, s čím spočiatku súhlasil. Žalovaný to však prestal dodržiavať a vyhľadáva jej prítomnosť, aj napriek jej nesúhlasu. V prevádzke sú namontované kamery, je tam brigádnička, ktorá zabezpečuje chod prevádzky v čase, keď tam nie je žalobkyňa prítomná. Dňa 08.01.2026 došlo k ďalšiemu incidentu, keď do prevádzky E. C. E. J. K. H. X I. L. M. I. F. prišiel žalovaný pod vplyvom omamných látok a žalobkyňu konfrontoval, že ho podviedla, na čo ho žiadala, aby odišiel. Žalovaný do nej strčil, následne ju buchol do hlavy, hodilo ju o stenu, keď sa snažila odísť, z chodby ju schmatol za plecia a stiahol na zem, pričom si opätovne udrela hlavu o zem. Stihla vykríknuť a prišli majiteľky okolitých prevádzok. Následne žalovaný ušiel. Žalobkyňa absolvovala vyšetrenie. Vec bola odovzdaná na skrátené vyšetrovanie vzhľadom na to, že podľa zistených skutočností ide o trestný čin. Správanie žalovaného v nej vzbudzuje strach. Chcela by žiť a pracovať v kľude bez obáv a strachu z toho, kedy žalovaný príde a zaútočí na ňu. Permanentný stres jej spôsobuje zdravotné ťažkosti. Situácia je ťažko predvídateľná, má dennodenne veľkú neistotu a obavy. Na základe toho má za to, že žalovaný bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní pri kontakte s ňou, a preto žiada súd o nevyhnutnú súdnu ochranu.

6. Z listín pripojených žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. - 30 zo dňa 04.09.2025, právoplatným dňa 16.09.2025, bolo manželstvo sporových strán rozvedené. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov č.k. - 85 zo dňa 21.08.2025, právoplatným dňa 21.08.2025, uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukázaním na ustanovenie písmeno c) , ktorého sa dopustil dňa 19.08.2025 tak, že sa telefonicky vyhrážal žalobkyni, že ich všetkých pozabíja a následne na pozemku rodinného domu D. XX sa vyhrážal bratovi žalobkyne H. H., že zabije jeho a ostatných. Žalobkyňa pripojila k návrhu aj záznam o podaní oznámenia na žalovaného, ktorého sa dopustil dňa 08.01.2026 v čase o XX.XX M. I. E. C. E. J. K. H. X I. F., keď ju napadol, v dôsledku čoho jej spôsobil zranenie. Dňa 01.02.2026 L. G. F. upovedomilo žalobkyňu o tom, že ňou oznámená vec bola odovzdaná na skrátené vyšetrovanie L. G. F. L. G. I. F..

7. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila aj lekárske správy. Podľa správy J. E. B., J. F. N. O. XX.XX.XXXX bola žalobkyňa napadnutá manželom, ktorý ju udrel dlaňou do hlavy, následne narazila do steny a žalovaný jej potiahol hlavu za vlasy. Predpokladaná doba liečenia do 7 dní. Podľa správy J. E. B., J. F. N. O. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 08.01.2026 napadnutá ex-manželom a následne vyšetrená na chirurgickom urgente. Zo správy ďalej plynie, že t. č. žalobkyňa prichádza na neurol. urgent - od včera bolesti krčnej chrbtice so šírením do záhlavia, bolesti hlavy, závraty a bolesti Th chrbtica. Podľa lekárskej E. H., E. je žalobkyňa po napadnutí manželom s O.- P. P. Q. L.. R. ešte pobolievanie, akoby vertigo.

8. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, zaručené aj SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia fyzickej osoby.

9. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle až písm. h) je úprava zdržania sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

10. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného

ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.

11. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým o násilie ide vtedy, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

12. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti cti, sebavedomia alebo sebaúcty inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo ku obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t. j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce.

13. Podľa názoru súdu žalobkyňa ohľadom navrhovaného zákazu priblíženia osvedčila, že žalovaný sa v nedávnej minulosti voči jej osobe opakovane dopustil násilného konania stupňujúcej intenzity. Žalobkyňa v prvom rade predloženým trestným rozkazom osvedčila, že žalovaný u nej svojím konaním zo dňa 19.08.2025, právne kvalifikovaným ako prečin nebezpečného vyhrážania, verbálnym násilím (vyhrážkami fyzickou ujmou a smrťou) vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky reálne uskutoční. Žalobkyňa zároveň osvedčila, že napriek tomu, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené dňa 16.09.2025 a strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti, žalovaný dňa 08.01.2026 vyhľadal žalobkyňu v prevádzke solária, ktoré vlastnia sporové strany a žalobkyňu pri konfrontácii fyzicky napadol, v dôsledku čoho došlo u žalobkyne k vzniku zranení, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom vec je v súčasnosti predmetom skráteného vyšetrovania. Súd tak mal za osvedčené trvajúce ohrozenie psychickej a fyzickej integrity žalobkyne, ktorú žalovaný najprv atakoval „len“ verbálne a ani plynúca skúšobná lehota podmienečného odsúdenia ho neodradila od ďalšieho protiprávneho konania voči žalobkyni spočívajúceho vo fyzickom útoku, ktorý je vyšetrovaný na L. G. F. ako trestný čin. Za takéhoto stavu, kedy sa násilné protiprávne konanie žalovaného voči žalobkyni stupňuje od verbálneho násilia k fyzickému násiliu, súčasne za zohľadnenia možných negatívnych dôsledkov, ktoré žalovanému hrozia v súvislosti s prebiehajúcim skráteným vyšetrovaním začatým na podklade oznámenia žalobkyne, má súd za to, že existuje reálna hrozba, že žalovaný by sa mohol voči žalobkyni dopustiť ďalšieho násilného konania, a teda že je psychická a fyzická integrita žalobkyne aj v súčasnosti reálne ohrozená žalovaným.

14. K predloženému oznámeniu žalobkyne o priestupku (neskôr odovzdanému na skrátené vyšetrovanie) súd uvádza, že nevychádzal výlučne a izolovane z jeho obsahu, nakoľko toto oznámenie je len iniciačným krokom v priestupkovom, neskôr trestnom konaní a samé o sebe ešte nepreukazuje, že oznamovateľom popísaný skutok sa stal, avšak z predložených listinných dôkazov v ich súhrne má súd za osvedčené, že vzťahy medzi sporovými stranami sú naštrbené, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa agresie, a to či už slovnej alebo fyzickej. Žalovaný ohrozuje žalobkyňu nielen verbálne, ale aj svojou prítomnosťou, nakoľko mal súd za osvedčené, že žalobkyňu pri vzájomnej konfrontácii fyzicky napadol v prevádzke spoločne prevádzkovaného E.. Súd mal za osvedčené, že agresívne správanie žalovaného sa vyskytlo už aj v minulosti, pričom intenzita útokov žalovaného je natoľko závažná, že posledné konanie žalovaného si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie. Aj z toho dôvodu možno dôvodne predpokladať, že obdobné správanie žalovaného sa môže opakovať, pričom nemožno predvídať závažnosť a intenzitu správania žalovaného voči žalobkyni pri ich osobných stretnutiach. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni okamžitú súdnu

ochranu nariadením neodkladného opatrenia tak, aby zo strany žalovaného nedochádzalo k ďalšiemu pokračovaniu jeho agresívneho správania, ktoré je v rozpore so zákonom a je spôsobilé žalobkyni spôsobiť fyzickú ako aj psychickú ujmu.

15. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny, v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Z obsahu návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že násilie voči žalobkyni zo strany žalovaného pretrváva, jeho správanie je nevyspytateľné, nepredvídateľné a jeho intenzita sa stupňuje. Súd má teda za to, že uložením povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie predmetnej povinnosti je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný bývajú v iných častiach mesta, je podľa názoru súdu vzdialenosť XX metrov primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Súd zastáva názor, že takto uložená povinnosť (zákaz priblížiť sa k žalobkyni) poskytuje žalobkyni dostatočnú a komplexnú ochranu pred nebezpečným konaním žalovaného voči nej, a splní tak účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. Súd považuje výnimku pre účasť na konaniach pred orgánmi verejnej moci za primeranú, nevyhnutnú a súladnú s požiadavkou proporcionality zásahu do práv žalovaného, pričom táto výnimka nenarúša ochranný účel nariadeného neodkladného opatrenia.

17. Súd v súlade s neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. V prípade odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa môže dotknutá strana domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia.

18. V súlade s ustanovením a súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou si môže uplatňovať nárok na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá mu bola spôsobená výkonom neodkladného opatrenia.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, a preto priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Aplikáciu považoval súd v okolnostiach danej veci za vylúčenú, nakoľko je to práve žalovaný, ktorý svojím nevhodným vedomým konaním voči žalobkyni zavinil potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

20. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a , čo znamená, že namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

21. Žalovaný zastáva názor, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Poukazuje na to, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila potrebou nevyhnutnej súdnej ochrany pred správaním a konaním žalovaného, pričom potrebu naliehavosti a neodkladnosti vyvodila z incidentu z 08.01.2026, ku ktorému malo dôjsť v prevádzke E., ktoré prevádzkuje žalovaný spoločne so žalobkyňou. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa odôvodňuje potrebu neodkladnej súdnej ochrany udalosťou, ku ktorej malo dôjsť pred viac ako piatimi mesiacmi, bez osvedčenia ďalších aktuálnych okolností nasvedčujúcich pretrvávajúcemu ohrozeniu, vyvoláva vážne pochybnosti o existencii naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

22. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný „bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní pri kontakte so žalobkyňou”, zostáva v rovine nepodloženej domnienky, keďže neboli osvedčené žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne vyvodiť existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby zásahu do jej telesnej alebo duševnej integrity. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. ).

23. Žalovaný zdôrazňuje, že počas doby uplynulých 5 mesiacov fyzicky, ani slovne vo vzťahu k žalobkyni neurobil nič, z čoho by mala mať žalobkyňa dôvodnú obavu, pre ktorú sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Taktiež uvádza, že do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa so žalovaným takmer denne komunikovali, či už telefonicky alebo správami. Riešili spoločne (nielen) záležitosti týkajúce sa spoločného podnikania, to všetko počas aktuálne prebiehajúceho vyšetrovania skutku zo dňa 08.01.2026 (E. S.: L./F.).

24. Žalovaný taktiež namieta záver súdu uvedený v bode 41. vydaného uznesenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že „žalovaný dňa 08.01.2026 vyhľadal žalobkyňu v prevádzke E.”. Takéto tvrdenie podľa žalovaného pôsobí zavádzajúco a navádza k záveru, že žalovaný do prevádzky E. O. XX.XX.XXXX prišiel s úmyslom spôsobiť žalobkyni ujmu. Solárium C. E. na adrese H. X, F. (L. M.) prevádzkuje spoločnosť E. P. E., ktorú ešte pred manželstvom v roku 2020 založil žalovaný a žalobkyňu do spoločnosti zapísal po uzavretí manželstva. Žalovaný a žalobkyňa sú spoločníkmi a konateľmi uvedenej spoločnosti. Preto nemôže obstáť tvrdenie súdu, že žalovaný žalobkyňu v prevádzke E. vyhľadal. Keďže žalovaný bol (a stále je) v rozhodnom období konateľom a spoločníkom spoločnosti prevádzkujúcej uvedenú prevádzku, jeho prítomnosť v nej nemožno bez ďalšieho interpretovať ako úmyselné vyhľadanie žalobkyne. Nariadeným zákazom priblíženia k žalobkyni je navyše neprimerane obmedzený výkon jeho podnikateľskej činnosti.

25. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietne a podľa v spojení s a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

26. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s námietkami o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil v zmysle citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa neodkladného opatrenia. Okrem toho odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie neidentifikoval žiadnu takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný v podanom odvolaní neuplatnil prostriedky procesnej obrany v rozsahu, ktorý by naznačoval zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

33. Podľa , Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

34. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

35. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

36. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , ).

37. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

38. V danom prípade súd na návrh žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie na základe . Je potrebné uviesť, že ide o opatrenie, ktoré vo všeobecnosti slúži na zabezpečenie ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná integrita. Zásadným účelom jeho prijatia je eliminácia akejkoľvek formy násilia v blízkych vzťahoch. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

39. Žalovaný namietal, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti a pripojené listiny neosvedčujú nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, keďže sa ho domáhala na základe konania žalovaného, ku ktorému došlo dňa 08.01.2026, teda 5 mesiacov pred nariadením neodkladného opatrenia. Tiež namietal, že žalobkyňu dňa XX.XX.XXXX v prevádzke E. nevyhľadal a nešiel tam úmyselne jej ublížiť, keďže E. prevádzkujú spoločne so žalobkyňou. Okrem toho dodal, že nariadenie neodkladného opatrenia môže vážne narušiť výkon jeho podnikateľskej činnosti, keďže je konateľom a spoločníkom v spoločnosti prevádzkujúcej E..

40. Odvolací súd námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, a to najmä v kontexte povahy konania, v ktorom žalobkyňa požiadala o súdnu ochranu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval v skrátenej a zákonom povolenej forme konania, v ktorej správne vyhodnotil, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti v spojení s pripojenými listinami osvedčujú, že vzťahy medzi stranami sú významne narušené a že existuje dôvodné podozrenie z násilného správania žalovaného voči žalobkyni a rovnako tak z naznačenej situácie vyplýva ohrozenie duševnej a telesnej integrity žalobkyne.

41. Na rozdiel od žalovaného odvolací súd zastáva názor, rovnako tak ako súd prvej inštancie, že konanie žalovaného má stupňujúci charakter a že jeho konanie začalo verbálnymi útokmi a eskalovalo fyzickým ublížením.

42. Odvolací súd plne odkazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnuté najmä v bodoch 41. až 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie v bode 46. odôvodnenia správne uviedol, že toto neodkladné opatrenie je spôsobilé dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V tom spočíva aj podstata predmetného neodkladného opatrenia, ktoré dokáže eliminovať možné budúce verbálne alebo fyzické útoky žalovaného, ktoré by mohli ohroziť duševnú alebo psychickú integritu žalobkyne. Žalovaný to už svojím konaním deklaroval, keď sa dňa 19.08.2025 na pozemku rodinného domu, v ktorom žije žalobkyňa, dopustil trestného činu nebezpečného vyhrážania voči nej a jej bratovi, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Následne bolo manželstvo strán sporu dňa XX.XX.XXXX právoplatne rozvedené. Ani daná skutočnosť žalovaného neodradila od jeho ďalšieho neakceptovateľného konania namiereného proti telesnej a duševnej integrite žalobkyne, keď ju dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia, čo žalobkyňa taktiež osvedčila pripojenými lekárskymi správami.

43. Ak žalovaný namietal, že podobného konania sa voči žalobkyni nedopustil už 5 mesiacov a že tým nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Žalobkyňa osvedčila opakujúce konanie žalovaného namiereného na jej telesnú a duševnú integritu a taktiež osvedčila stupňujúcu tendenciu tohto správania od verbálnych útokov po fyzické násilie. Správne súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia uviedol, že navrhovateľovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany tohto charakteru, postačuje, ak osvedčí hrozbu zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa tieto skutočnosti osvedčila nielen tvrdeniami, ale aj pripojenými listinami. Nie je dôvod zľahčovať situáciu a odvolávať sa na to, že žalovaný sa uvedeného konania nedopustil už 5 mesiacov. Bolo osvedčené, že sa neprípustného konania dopustil v lete 2025 a v januári 2026 a nemožno brať na ľahkú váhu tvrdenia žalobkyne o tom, že zo žalovaného má strach. Pritom ako už odvolací súd konštatoval, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Žalobkyňa osvedčila, že jej tvrdenia sú obsažné a že žalovaný nie tak dávno zasiahol jej fyzickú a psychickú integritu neželaným spôsobom.

44. Ľudská psychika je veľmi krehká a rany na duši sú častokrát pred verejnosťou skryté. Súdy, ktoré sú povolané poskytnúť ochranu telesnej a duševnej integrite osoby, ktorá o túto ochranu požiada a v tomto konaní ju osvedčí, sú povinné pristupovať k naznačeným prípadom zvlášť citlivo. Sú povinné postaviť na pomyselnú misku váh benefity oprávnenej osoby a povinnosti osoby, ktorá bola neodkladným opatrením zaťažená. V danej veci stojí na jednej strane fyzická a psychická integrita žalobkyne, ktorá osvedčila, že v priebehu roka sa žalovaný voči nej dopustil verbálneho a fyzického násilia. Keďže strany nie sú už manželmi a nemajú spoločné deti, súdom uložená povinnosť žalovanému nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov, je úplne namieste. Na druhej strane, čo je aj odvolacia námietka žalovaného, stojí výkon jeho podnikateľskej činnosti, ktorá môže byť istým spôsobom dotknutá, keďže strany sporu podnikajú v spoločnej prevádzke E.. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné uprednostniť duševnú a telesnú integritu žalobkyne pred ekonomickými záujmami žalovaného. Ujma, ktorá reálne žalobkyni hrozí, je neporovnateľná s tvrdeniami žalovaného, ktorý sa obáva ohrozenia svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol poučený súdom prvej inštancie, že voči žalobkyni sa môže domáhať náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by mu bola neodkladným opatrením spôsobená. Okrem toho žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že so žalovaným sa predtým dohodli, že v E. bude prítomná ona a brigádnička. Žalovaný svojimi tvrdeniami ani pripojenými listinami nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že by to tak nemalo byť. Komunikácia ohľadom podnikateľskej činnosti strán môže mať aj písomnú formu a strany sa môžu dohodnúť na prítomnosti toho – ktorého z nich v prevádzke E. tak, aby bola splnená povinnosť žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako XX metrov.

45. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ).

46. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, mala by voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni však žiadne trovy v priebehu odvolacieho konania nevznikli, keďže k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila a zároveň ani nie je zastúpená právnym zástupcom. Žalovanému ako neúspešnej strane v odvolacom konaní náhrada trov konania nepatrí. Preto odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného a aplikujúc v spojení s stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. a podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.