Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-64-2025.pdf
PDF · 110.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/64/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpený PROLAW s. r. o., Gajova 4, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 331 997, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe opomenutého účastníka proti rozhodnutiu prezidenta finančnej správy č. 84722/2025 zo dňa 03. 03. 2025, takto
r o z h o d o l :
Ukladá žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 84722/2025 zo dňa 03. 03. 2025 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 02. 10. 2025 sa žalobca domáha, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutie prezidenta finančnej správy o odvolaní z riadiacej funkcie č. 84722/2025 zo dňa 03. 03. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol žalobca podľa § 105 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) odvolaný z riadiacej funkcie generálny riaditeľ sekcie, sekcia colná, z dôvodu, že dňa 20. 02. 2025 mal vykonávať štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov. Žalobca sa správnou žalobou domáhal aj uloženia povinnosti doručiť ďalšie štyri rozhodnutia žalovaného vydané vo veciach jeho služobného pomeru, konanie o ktorých správny súd uznesením sp. zn. 6S/64/2025 zo dňa 08. 04. 2026 vylúčil na samostatné konanie. Predmetom tohto konania zostala len správna žaloba opomenutého účastníka proti napadnutému rozhodnutiu.
2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že 22. 02. 2025 odcestoval na dovolenku do Bruselu, kde zostal PN od 26. 02. 2025 do 30. 04. 2025, o čom informoval žalovaného e-mailom s uvedením adresy, na ktorej sa bude zdržiavať, čo žalovaný vzal na vedomie, keďže na e-mail odpovedal. Na Slovensko sa žalobca vrátil dňa 01. 05. 2025, kde zostal PN do 01. 06. 2025. Nakoľko mal žalobca informáciu, že žalovaný vykonával úkony v súvislosti s jeho služobným pomerom, vyžiadal si dňa 06. 06. 2025 kópie všetkých súvisiacich písomností vydaných od 17. 01. 2025. Žalobca priložil k správnej žalobe potvrdenie o PN a e-mailovú komunikáciu so žalovaným. Žalobca poukázal na § 292 zákona č. 35/2019 Z. z. týkajúci sa oznamovania rozhodnutia príslušníkovi finančnej správy. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca si splnil povinnosť podľa § 119 ods. 2 písm. s) a y) zákona č. 35/2019 Z. z., keďže žalovaného informoval o zmene adresy, na ktorej sa bude počas PN zdržiavať. Žalovaný doručoval všetky rozhodnutia žalobcovi výlučne na adresu jeho trvalého pobytu na Slovensku, hoci mu bola riadne oznámená adresa žalobcu v Bruseli. Zákon pritom nepredpisuje formu oznámenia zmeny adresy. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4CdoPr/5/2023 zo dňa 28. 05. 2024. Žalobcovi patrí postavenie účastníka konania, nakoľko napadnuté rozhodnutie sa týka jeho služobného pomeru. Zároveň od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako 3 roky. Preto sú
splnené obe podmienky pre konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP. Žalovaný so žalobcom ako účastníkom konania nekonal, nakoľko mu nedoručil napadnuté rozhodnutie. Týmto postupom bolo žalobcovi znemožnené brániť sa podaním odvolania.
3. Žalovaný navrhol správnu žalobu podľa § 179 ods. 7 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Uviedol, že žalobca nie je opomenutým účastníkom, pretože s ním prezident finančnej správy ako prvostupňový orgán konal ako s účastníkom konania a napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené zákonným spôsobom fikciou podľa § 292 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Napokon mu bolo doručené aj odovzdaním fotokópií písomností dňa 09. 06. 2025. Podľa § 292 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. má prednosť priame doručenie na orgáne finančnej správy alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Ak to nie je možné, doručuje sa na poslednú známu adresu príslušníka finančnej správy, ktorá je evidovaná v osobnom spise, pričom príslušník má povinnosť túto adresu oznamovať. Žalovaný nemohol pre neprítomnosť žalobcu doručiť napadnuté rozhodnutie priamo, a preto ho doručoval poštou, v rámci čoho ostali oba pokusy o doručenie neúspešné a došlo k uloženiu zásielky, ktorá sa vrátila dňa 14. 03. 2025 žalovanému ako nedoručená. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/65/2016 zo dňa 29. 03. 2018 žalovaný uviedol, že k náhradnému doručeniu možno pristúpiť vtedy, ak nedošlo k reálnemu doručeniu, čo bolo v danej veci splnené. Oznámenie novej adresy žalobcom považoval žalovaný za nedostatočné. Žalobca uvádzal adresu „u kamaráta, Avenue Louis Bertrand, budova Brusilia“ bez uvedenia čísla domu a poštového smerovacieho čísla, pričom išlo o viacpodlažný objekt s viacerými vchodmi. Oznámenie zmeny adresy na „Marcel Marien 22“ je irelevantné, pretože nastalo až dňa 04. 04. 2025, teda po doručení posledného rozhodnutia dňa 01. 04. 2025. Poslednou známou adresou žalobcu preto zostala adresa trvalého pobytu evidovaná v jeho osobnom spise. Žalovaný tiež namietal, že zákon č. 35/2019 Z. z. doručovanie do cudziny neupravuje, nakoľko v ňom nie je ustanovenie obdobné § 18 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Žalovaný má právomoc ohraničenú územím Slovenskej republiky a bez medzinárodnej zmluvy alebo nariadenia EÚ nemôže doručovať do zahraničia. Podľa poštových podmienok nemožno pri zásielkach do Belgického kráľovstva zvoliť doplnkové služby „do vlastných rúk“ a „opakované doručenie“, preto by doručovanie do cudziny bolo právne neúčinné. Napokon namietal neprípustnosť súbehu žaloby opomenutého účastníka so všeobecnou správnou žalobou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 6Sf/65/2025 (správne má byť sp. zn. 6S/65/2025 – pozn. správneho súdu). K vyjadreniu priložil e-mailovú komunikáciu so žalobcom a potvrdenie o PN žalobcu.
4. V replike žalobca zotrval na podanej správnej žalobe. Zdôraznil prednosť priameho doručovania podľa § 292 ods. 2 prvej vety zákona č. 35/2019 Z. z. vrátane doručenia „kdekoľvek bude zastihnutý“, ktoré podľa neho nie je územne obmedzené, pričom žalovaný mal reálne možnosti doručenia v Bruseli prostredníctvom príslušníkov finančnej správy pravidelne vysielaných na služobné cesty, colného attaché pri Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii alebo konzulárnej služby. Poukázal na to, že žalovaný oznámenú adresu v komunikácii nikdy nespochybnil ani nežiadal jej spresnenie, na predmetnej adrese mu bola riadne doručovaná pošta do schránky označenej jeho menom a rezidencia Brusilia je všeobecne známa budova. Tiež poukázal na predchádzajúcu prax žalovaného, ktorý rozhodnutie č. 432913/2024 zo dňa 04. 09. 2024 doručoval žalobcovi poštou bez pokusu o priame doručenie.
5. V duplike žalovaný zotrval na svojej argumentácii. Doplnil, že oznámenie adresy manželkou žalobcu nemožno považovať za oznámenie podľa § 119 ods. 2 písm. s) zákona č. 35/2019 Z. z., že údaje o dočasnej PN boli oznamované dodatočne a postupne, že nie je jeho povinnosťou „naháňať“ adresáta po svete a že doručovanie do cudziny nemá právny základ ani v úprave medzinárodného alebo európskeho práva, keďže rozhodnutia v správnych veciach sú z pravidiel o cezhraničnom doručovaní vylúčené. K rozhodnutiu č. 432913/2024 uviedol, že priame doručenie vtedy nebolo možné pre služobnú cestu žalobcu.
6. Vo vyjadrení zo dňa 18. 05. 2026 žalobca zotrval na žalobe a doplnil poukaz na Interný riadiaci akt žalovaného č. 48/2024 – Metodický pokyn ku konaniu vo veci prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ktorý pri týchto konaniach priorizuje priame doručovanie do vlastných rúk, ako aj na skutočnosť, že žalovaný sa so žalobcom na spôsobe doručovania nijako nepokúsil dohodnúť.
7. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
8. Podľa § 292 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. sa rozhodnutie oznamuje príslušníkovi finančnej správy alebo inému účastníkovi konania doručením jeho písomného vyhotovenia, ak § 103 ods. 1 neustanovuje inak.
9. Podľa § 292 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. sa rozhodnutie doručuje do vlastných rúk príslušníka finančnej správy na orgáne finančnej správy, v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno rozhodnutie doručiť príslušníkovi finančnej správy priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu príslušníka finančnej správy ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“.
10. Podľa § 292 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. je povinnosť doručiť rozhodnutie splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky jej odosielateľovi sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
11. Podľa § 119 ods. 2 písm. s) zákona č. 35/2019 Z. z. je príslušník finančnej správy povinný okrem iného bezodkladne oznámiť služobnému úradu zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Podľa § 119 ods. 2 písm. y) tohto zákona je povinný bezodkladne oznámiť všetky zmeny, ktoré sa týkajú služobného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a adresy na doručovanie písomností.
12. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu správny súd zistil, že lekár v Bruseli potvrdil žalobcovi dočasnú PN od 26. 02. 2025 do 30. 04. 2025. Dňa 27. 02. 2025 bola na osobný úrad žalovaného doručená e-mailová správa manželky žalobcu, ktorou v jeho mene oznámila, že je chorý, predložila doklad o PN vystavený lekárom v Bruseli a uviedla, že žalobca sa zdržiava u kamaráta v zahraničí na adrese Avenue Louis Bertrand, budova Brusilia. Žalovaný na uvedenú komunikáciu vecne reagoval e-mailami zo dňa 04. 03. 2025, 07. 03. 2025 a 10. 03. 2025, v ktorých vznášal výhrady výlučne voči druhu predloženého tlačiva potvrdzujúceho dočasnú PN (formulár „Certificat d'interruption d'activité“). Oznámenú adresu pobytu žalobcu v Bruseli v tejto komunikácii nespochybnil, nežiadal jej spresnenie ani doplnenie a žalobcu neupozornil, že mu mieni doručovať písomnosti vo veciach služobného pomeru. Dňa 03. 03. 2025 sa poverený príslušník finančnej správy neúspešne pokúsil o priame doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi na jeho pracovisku, na adrese jeho trvalého pobytu a na adrese jeho predošlého bydliska, o čom bol spísaný úradný záznam č. 99666/2025. Následne žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie poštou na adresu trvalého pobytu žalobcu; prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 05. 03. 2025, opakované doručenie a uloženie zásielky nastali dňa 06. 03. 2025 a dňa 14. 03. 2025 sa zásielka vrátila žalovanému ako neprevzatá v odbernej lehote. Tento deň žalovaný považoval za deň doručenia napadnutého rozhodnutia fikciou podľa § 292 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Písomným podaním zo dňa 04. 04. 2025 žalobca oznámil žalovanému úplnú adresu miesta, na ktorom sa počas dočasnej PN v Bruseli zdržiava. Žalovaný po tomto oznámení nevykonal žiadny ďalší pokus o doručenie napadnutého rozhodnutia. Podaním zo dňa 22. 04. 2025, doručeným žalovanému dňa 29. 04. 2025 a označeným „Odvolanie – prepustenie zo služobného pomeru“, žalobca z Bruselu oznámil, že sa z neoficiálnych zdrojov dozvedel o úkonoch realizovaných voči jeho osobe, pričom uviedol, že mu nebola doručená žiadna písomnosť a že podanie po oboznámení sa s obsahom osobného spisu doplní. Žalobcovi bolo na Slovensku vystavené ďalšie potvrdenie o dočasnej PN od 03. 05. 2025 do 01. 06. 2025, počas ktorej sa zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu. Ani v tomto období žalovaný nevykonal pokus o doručenie napadnutého rozhodnutia. V zúčtovaní za mesiac apríl 2025, vykonanom dňa 15. 05. 2025, žalovaný žalobcovi priznal služobný plat, náhradu služobného platu a nemocenské na základe dodatočne zdokladovanej dočasnej PN za obdobie od 26. 02. 2025 do 08. 04. 2025. Dňa 04. 06. 2025 sa žalobca dostavil na pracovisko, kde mu bolo oznámené, že jeho služobný pomer skončil dňom 08. 04. 2025 a bol vyzvaný na odovzdanie služobného preukazu a ďalších položiek, o čom bol spísaný úradný záznam. Napadnuté rozhodnutie mu ani pri tejto príležitosti
doručené nebolo. Na základe žiadostí žalobcu zo dňa 04. 06. 2025 a 06. 06. 2025 mu boli dňa 09. 06. 2025 odovzdané fotokópie písomností z jeho osobného spisu vrátane napadnutého rozhodnutia, spolu s písomným zoznamom odovzdaných písomností. Odvolania podané žalobcom po tomto dni žalovaný vyhodnotil ako oneskorené.
13. Správny súd uvádza, že je nesporné, že žalobcovi ako príslušníkovi finančnej správy patrilo v administratívnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 279 zákona č. 35/2019 Z. z., keďže napadnuté rozhodnutie sa týkalo odvolania žalobcu z riadiacej funkcie, čím boli priamo dotknuté jeho práva vyplývajúce zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy. Tiež bola splnená aj podmienka vyplývajúca z § 179 ods. 1 SSP, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli tri roky, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03. 03. 2025 a správna žaloba bola správnemu súdu doručená dňa 02. 10. 2025. Spornou tak zostala jediné otázka, či bolo napadnuté rozhodnutie žalobcovi riadne doručené.
14. K návrhu žalovaného na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uvádza, že mu nebolo možné vyhovieť. Otázka, či bolo napadnuté rozhodnutie žalobcovi doručené, je práve tou skutočnosťou, ktorej správnosť správny súd v konaní podľa § 179 ods. 1 SSP overuje, a predstavuje samotné meritum tohto konania. Žalobu opomenutého účastníka preto nemožno odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou len na základe tvrdenia žalovaného, že k doručeniu došlo; takýto postup by znamenal odopretie súdneho prieskumu práve v tej otázke, na ktorej posúdení je toto konanie postavené.
15. Podľa § 292 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. sa rozhodnutie oznamuje príslušníkovi finančnej správy doručením jeho písomného vyhotovenia (s výnimkou postupu podľa § 103 ods. 1 ohľadom služobného hodnotenia, čo však nebolo predmetom veci). Spôsob doručenia je upravený v § 292 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorý preferuje priame doručenie, a to na orgáne finančnej správy, v byte príslušníka alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Pokiaľ nie je možné rozhodnutie doručiť priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu príslušníka finančnej správy ako doporučená zásielka s poznámkou „do vlastných rúk“. Podľa § 292 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. je povinnosť doručiť rozhodnutie splnená prevzatím alebo odmietnutím prijatia účastníkom konania. Ak nebol adresát písomnosti doručovanej do vlastných rúk zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak zostane bezvýsledný aj nový pokus o doručenie, písomnosť sa uloží na pošte, o čom sa adresát vhodným spôsobom upovedomí. Uvedené ustanovenie upravuje aj náhradné doručenie fikciou tak, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
16. Správny súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, ak sa v prvom rade snažil žalobcovi doručiť napadnuté rozhodnutie priamo. Tento pokus ostal neúspešný, o čom žalovaný spísal úradný záznam. Aj tento postup žalovaného bol správny, nakoľko žalobca sa v čase doručovania napadnutého rozhodnutia nachádzal v zahraničí a bol dočasne PN, čo možno kvalifikovať ako nemožnosť doručiť napadnuté rozhodnutie priamo. Preto bol žalovaný povinný doručovať napadnuté rozhodnutie poštou.
17. Pokiaľ ide o adresu, na ktorú malo byť napadnuté rozhodnutie doručované, zákon hovorí o poslednej známej adrese príslušníka finančnej správy. Povinnosť oznamovať adresu a jej zmenu ukladá príslušníkovi finančnej správy ustanovenie § 119 ods. 2 písm. y) zákona č. 35/2019 Z. z. V prípade dočasnej PN je zároveň príslušník povinný oznámiť zmenu adresy uvedenej na tlačive, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej PN v súlade s § 119 ods. 2 písm. s) zákona č. 35/2019 Z. z. Práve takto oznámená adresa je poslednou známou adresou príslušníka finančnej správy, nakoľko ide o aktuálnu adresu, na ktorej sa príslušník finančnej správy v súlade s uvedeným zákonným ustanovením musí počas dočasnej PN zdržiavať. Pokiaľ za tohto stavu doručoval žalovaný napadnuté rozhodnutie žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu a nie na oznámenú adresu, na ktorej sa žalobca zdržiaval počas dočasnej PN, postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.
18. Žalovaný mal už od 27. 02. 2025, teda ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia, preukázateľnú vedomosť o tom, že žalobca sa z dôvodu choroby zdržiava v Bruseli a na adrese svojho trvalého pobytu sa nezdržiava. Túto vedomosť potvrdzuje e-mailová komunikácia žalovaného zo dňa 04. 03. 2025, 07. 03. 2025 a 10. 03. 2025, v ktorej žalovaný vecne reagoval na oznámenie o dočasnej PN žalobcu v Bruseli a riešil výlučne otázku druhu tlačiva potvrdzujúceho práceneschopnosť. Skutočnosť, že žalobca bol v rozhodnom období dočasne PN a v Bruseli sa zdržiaval z ospravedlneného dôvodu, žalovaný napokon
sám uznal, keď mu na základe dodatočne zdokladovanej dočasnej PN vyplatil služobný plat, náhradu služobného platu a nemocenské za obdobie už od 26. 02. 2025.
19. Účelom ustanovení o doručovaní písomností je poskytnutie reálnej možnosti adresátovi dozvedieť sa o obsahu doručovanej písomnosti. Preto zákon upravuje doručovanie na adresu oznámenú adresátom, v prípade neúspešného pokusu o doručenie ustanovuje opakovaný pokus o doručenie ako aj následnú možnosť vyzdvihnúť si zásielku v odbernej lehote na pošte. Až následne nastáva fikcia doručenia. Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie poštou na adresu trvalého pobytu žalobcu v čase, keď na základe oznámenia žalobcu vedel, že sa tam žalobca nezdržiava, nepostupoval v súlade ustanoveniami o doručovaní a ich účelom. Takéto doručovanie nesleduje oznámenie rozhodnutia adresátovi, ale iba formálne navodenie jeho účinkov. Uplatnenie náhradného doručenia sa v tomto prípade odkláňa od jeho účelu a vo svojich dôsledkoch znamená odňatie možnosti účastníka konania brániť sa proti rozhodnutiu opravným prostriedkom. Účelom tohto inštitútu je zabrániť tomu, aby účastník konania mohol zmariť oznámenie rozhodnutia tým, že sa doručeniu vyhýba, alebo aby konanie nebolo blokované objektívnou nemožnosťou zistiť jeho pobyt. Z povahy veci fikcia doručenia predpokladá, že adresát mal objektívne zachovanú možnosť sa so zásielkou oboznámiť, teda že sa doručovalo na adresu, na ktorej bolo možné rozumne predpokladať zastihnutie adresáta, čo však v danej veci splnené nebolo.
20. Správny súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného o neurčitosti žalobcom oznámenej adresy. Pojem „posledná známa adresa“ v § 292 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. nemožno stotožniť výlučne s adresou evidovanou v osobnom spise. Povinnosti príslušníka finančnej správy oznámiť adresu, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej PN podľa § 119 ods. 2 písm. s) zákona č. 35/2019 Z. z., zodpovedá to, že takto oznámená adresa sa na čas trvania dočasnej PN stáva služobnému úradu poslednou známou adresou pobytu príslušníka. Opačný výklad by ustanovenie § 119 ods. 2 písm. s) zákona č. 35/2019 Z. z. zbavoval praktického zmyslu. Zákon by príslušníkovi ukladal oznamovaciu povinnosť a zároveň povinnosť zdržiavať sa počas dočasnej PN na tejto adrese, na čo by však služobný úrad nemusel pri doručovaní písomností nijako prihliadať. Zákon č. 35/2019 Z. z. zároveň nepredpisuje pre oznámenie adresy podľa § 119 ods. 2 písm. s) ani písm. y) žiadnu osobitnú formu ani obsahové náležitosti. Za tohto stavu nemožno žalobcovi vytýkať, že uvedené oznámenie prvotne urobila jeho manželka, obzvlášť ak bol žalobca v tom čase dočasne PN. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4CdoPr/5/2023 zo dňa 28. 05. 2024, na ktorý žalobca priliehavo poukázal, oznámenie miesta, kde sa zamestnanec zdržiava počas práceneschopnosti, predstavuje spoľahlivý zdroj poznatku o jeho poslednej známej adrese, pričom z textu zákona nijako nevyplýva, že by takéto oznámenie malo byť vykonané osobitným prípisom alebo iným formalizovaným spôsobom; nedôslednosť zákonodarcu preto nemôže byť na ujmu toho, kto si oznamovaciu povinnosť štandardným spôsobom splnil. Hoci citovaný rozsudok bol vydaný vo veci posudzovanej podľa Zákonníka práce, nosná úvaha o vzťahu oznamovacej povinnosti počas práceneschopnosti a pojmu posledná známa adresa je aplikovateľná aj na právnu úpravu doručovania podľa zákona č. 35/2019 Z. z., ktorá je konštruovaná obdobne.
21. Správny súd nemohol prehliadnuť ani to, že žalovaný neurčitosť oznámenej adresy namietol po prvý raz až v súdnom konaní. Keď žalobca žalovanému zmenu adresy oznámil, žalovaný nenamietal jej neurčitosť, hoci na e-maily žalobcu vecne odpovedal. Žalovanému nič nebránilo, pokiaľ mal za to, že adresa je neúplná pre chýbajúce číslo domu a poštové smerovacie číslo, vyžiadať si doplnenie týchto údajov od žalobcu. Bezprostredne po oznámení skutočnosti, že žalobca je dočasne PN a zdržiava sa v Bruseli, odoslal žalovaný žalobcovi napadnuté rozhodnutie na adresu jeho trvalého pobytu, hoci mu muselo byť zrejmé, že žalobca si písomnosť na tejto adrese nemôže prevziať. Takýto postup je čisto formalistický a nezodpovedá vyššie uvedeným ustanoveniam zákona č. 35/2019 Z. z. o oznamovaní rozhodnutia. Žalobca napokon dňa 04. 04. 2025 žalovanému písomne oznámil úplnú adresu miesta svojho pobytu v Bruseli. Žalovaný napriek tomu nevykonal žiadny ďalší úkon smerujúci k doručeniu napadnutého rozhodnutia, a to ani po návrate žalobcu na Slovensko dňa 01. 05. 2025, ani počas jeho následnej dočasnej PN od 03. 05. 2025 do 01. 06. 2025, keď sa žalobca už zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu, a dokonca ani dňa 04. 06. 2025, keď bol žalobca osobne prítomný na pracovisku a priamemu doručeniu rozhodnutia do jeho vlastných rúk nič nebránilo.
22. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že zákon č. 35/2019 Z. z. doručovanie písomností do cudziny výslovne neupravuje a že poštové podmienky neumožňujú pri zásielkach do Belgického kráľovstva doplnkové služby „do vlastných rúk“ a „opakované doručenie“, ktoré predpokladá § 292 ods. 2 a 3 zákona č. 35/2019 Z. z. Ani s touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje. Správny súd v prvom rade
uvádza, že zákon č. 35/2019 Z. z. doručovanie do cudziny nevylučuje a zároveň nezakazuje, aby sa adresa oznámená príslušníkom finančnej správy podľa § 119 ods. 2 písm. s) alebo y) zákona č. 35/2019 Z. z. nachádzala v cudzine. Preto pokiaľ príslušník finančnej správy oznámi, že sa bude počas PN zdržiavať na adrese v cudzine, koná v súlade so zákonom. Za tohto stavu nie je možné akceptovať, že príslušníkovi finančnej správy na takúto adresu nie je možné doručovať písomnosti a namiesto toho sa mu majú písomnosti doručovať na inú, skôr oznámenú adresu, na ktorej sa evidentne nezdržiava a nemá možnosť prevziať si tam doručovanú písomnosť.
23. Absencia výslovnej právnej úpravy doručovania do cudziny v zákone č. 35/2019 Z. z. neznamená, že žalovaný mal odignorovať skutočnosť, že žalobca mu oznámil, že sa zdržiava v cudzine. Neobstojí odkaz žalovaného na poštové podmienky, ktoré neumožňujú doručiť do Belgického kráľovstva písomnosť s doplnkovými službami „do vlastných rúk“ a „opakované doručenie“. Pokiaľ zákon doručovanie do cudziny nevylučuje, bolo úlohou žalovaného nájsť výkladom zákona vhodný spôsob, akým je možné oznámiť rozhodnutie žalobcovi nachádzajúcemu sa v cudzine. Opačný záver by znamenal, že príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa počas riadne oznámenej dočasnej PN zdržiava v cudzine, by sa písomnosti museli doručovať na predošlú oznámenú adresu na území Slovenskej republiky, na ktorej sa preukázateľne nenachádza a nemôže si na nej preberať písomnosti. Sám žalovaný poukázal na obdobné ustanovenie § 18 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Použitie analógie (iuris) je jednou z metód výkladu. Správny súd tiež podotýka, že žalovaný sa v cudzine nezdržiaval neobmedzene, keďže od 01. 05. 2025 už bol na území Slovenskej republiky a v tomto čase nič nebránilo doručeniu napadnutého rozhodnutia na adresu trvalého pobytu žalobcu alebo jeho priamemu doručeniu.
24. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené odovzdaním fotokópií písomností z osobného spisu dňa 09. 06. 2025. Oznámenie rozhodnutia podľa § 292 ods. 1 a 2 zákona č. 35/2019 Z. z. je úkonom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, uskutočňovaným z jeho iniciatívy a smerujúcim k doručeniu písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk účastníka konania. Odovzdanie fotokópií písomností dňa 09. 06. 2025 takýmto úkonom nebolo, pretože išlo o vybavenie žiadosti žalobcu o poskytnutie kópií písomností z jeho osobného spisu, teda o úkon inej povahy aj iného účelu. Zákon spája s doručením rozhodnutia právne účinky, predovšetkým začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania podľa § 293 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. Fotokópia rozhodnutia vydaná na žiadosť účastníka konania nie je písomným vyhotovením rozhodnutia doručovaným postupom podľa § 292 zákona č. 35/2019 Z. z. Správny súd dopĺňa, že ani sám žalovaný nepovažuje za deň doručenia napadnutého rozhodnutia 09. 06. 2025, nakoľko odvolanie, ktoré žalobca podal v pätnásťdňovej lehote počítanej od tohto dňa, odmietol ako oneskorené s poukazom na právoplatnosť rozhodnutia nadobudnutú fikciou doručenia.
25. Neobstojí ani námietka, že žalobca mal o vedených konaniach vedomosť, keď už dňa 29. 04. 2025 podal odvolanie. Vedomosť účastníka konania o existencii rozhodnutia získaná z neoficiálnych zdrojov nie je doručením rozhodnutia a nemôže ho nahradiť. Blanketné podanie zo dňa 22. 04. 2025, v ktorom žalobca výslovne uviedol, že mu nebola doručená žiadna písomnosť a že podanie po oboznámení sa so spisom doplní, bolo prejavom procesnej opatrnosti a existenciu doručenia nepotvrdzuje. Naopak, potvrdzuje, že žalobca písomné vyhotovenie rozhodnutia k dispozícii nemal.
26. Tvrdenie žalovaného o obštrukčnom správaní žalobcu podľa § 285 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Žalobca so žalovaným priebežne komunikoval, predkladal doklady o trvaní dočasnej PN, oznámil miesto svojho pobytu a na výzvy žalovaného reagoval, pričom jeho dočasnú PN žalovaný v konečnom dôsledku akceptoval. Skutočnosť, že sa žalobca v rozhodnom čase z ospravedlneného dôvodu zdržiaval v cudzine, nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako vyhýbanie sa doručeniu.
27. K námietke neprípustného súbehu tohto konania so všeobecnou správnou žalobou vedenou pod sp. zn. 6S/65/2025 správny súd uvádza, že podanie všeobecnej správnej žaloby z procesnej opatrnosti nezbavuje žalobcu žalobnej legitimácie podľa § 179 ods. 1 SSP. Vzájomný vzťah oboch konaní je riešiteľný procesnými prostriedkami v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby opomenutého účastníka je rozhodujúce len to, či napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené.
28. Vzhľadom na uvedené správny súd uzatvára, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené, je pravdivé a zároveň od jeho vydania neuplynuli viac ako tri roky. Preto
správny súd postupom podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutie, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Doručením tohto uznesenia správneho súdu žalovanému sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku podanom proti nemu alebo do márneho uplynutia lehoty na jeho podanie (§ 179 ods. 3 SSP).
29. O trovách konania správny súd nerozhodoval, keďže týmto uznesením sa konanie nekončí. O trovách konania sa rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 179 ods. 4 SSP).
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.