Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-54-2021.pdf
PDF · 66.19 KB
Case nature
Subarea
22Cb/54/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: IBAZ, spol. s r.o., IČO: 36 204 056, 17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, zast. JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., IČO: 35 740 655, Hrachová 6, 821 05 Bratislava, zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 27.924,53 eur s prísl. a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.01.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 27.924,53 eur s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 04.06.2021 navrhol, aby súd zriadil na pohľadávky žalovaného zo špecifikovaného bankového účtu žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 27.924,53 eur s prísl. z titulu nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č. vf. 2016/60 zo 14.11.2016, úroku z omeškania, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky a trov konania formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný má finančné ťažkosti (v roku 2020 bol v strate 1.130.487,- eur, tržby mal na úrovni 13.984,- eur, celkové výnosy mal na najnižšej úrovni v histórii žalovaného 42.277,- eur a tiež znižuje počet svojich zamestnancov).
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný bol v roku 2020 bol v strate 1.130.487,- eur, klesali mu tržby na úroveň 13.984,- eur, celkové výnosy na úroveň 42.277,- eur a tiež počet zamestnancov, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku alebo zámerne koná s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Žalobca tiež neosvedčil, že žalovaný vyvíja činnosť, ktorá môže finančne poškodiť spoločnosť žalovaného, alebo žalobcu. Žalobca sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný má ekonomické a finančné problémy. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný nedosahuje zisk tak ako predtým, príp. dosahuje hospodársku stratu a znižuje počet zamestnancov, uvedené nemusí bez ďalšieho odôvodňovať obavu, že exekúcia na jeho majetok bude neúspešná.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).