Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-59-2026.pdf
PDF · 128.89 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/59/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci navrhovateľa – manžela A. B., A. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, občana Slovenskej republiky, a manželky G. H. B., A. I., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, prechodné bydlisko J., K. B. F. XXX, občianky Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej H. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C., D. E. F. XXXX/X, prechodné bydlisko J., K. B. F. XXX, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode manželstva, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 19. 8. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľa – manžela A. B., A. B., nar. X. X. XXXX a manželky G. H. B., A. I., nar. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa X. XX. XXXX v C. - L., zapísané v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:
Súd maloletú H. B., nar. XX. X. XXXX,
z v e r u j e,
na čas po rozvode manželstva, do osobnej starostlivosti matky G. H. B..
III. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec A. B. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej H. B. sumou 300 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (výrok č. I. tohto rozsudku). V. Súd, na základe dohody rodičov, n e u p r a v u j e s t y k otca A. B. s maloletou H. B..
VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19. 3. 2026, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 4. 5. 2026 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželkou dňa X. XX. XXXX v C. - L., zapísané v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že majú ako manželia dlhodobé nezhody. Nežijú v spoločnej domácnosti. Ich vzťah je trvalo rozvrátený a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z manželstva pochádza maloletá dcéra, s ktorou má záujem stretávať sa, po dohode s matkou dieťaťa. Navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zaviazal sa prispievať na jeho výživu sumou 300 EUR mesačne.
3. Manželka – matka sa k návrhu vyjadrila v podaní zo dňa 28. 3. 2026, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 4. 5. 2026. Súhlasila s rozvodom manželstva, so zverením maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a s výživným pre maloleté dieťa 300 EUR mesačne. Nenavrhla osobitne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.
4. Rodičia maloletého dieťaťa predložili súdu písomnú rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktorú navrhli schváliť. Obsahom rodičovskej dohody bolo zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 EUR mesačne. Rodičia nežiadali osobitnú úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
5. Manželka – matka sa na pojednávanie nedostavila. Predvolanie nemala doručené riadne a včas Pred pojednávaním súdu telefonicky oznámila, že navrhuje vykonať pojednávanie v jej neprítomnosti, manželstvo rozviesť a schváliť uzavretú rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
6. Súd preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti manželky matky.
7. Navrhovateľ – manžel vo výpovedi na pojednávaní navrhol manželstvo rozviesť a schváliť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva predloženú rodičovskú dohodu. Poukázal na dôvody rozvratu manželstva uvedené v písomnom návrhu.
V spoločnej domácnosti s manželkou nežijú asi rok, manželka odišla aj s dieťaťom, v súčasnosti žije v J.. Manželstvo fungovalo asi pred rokom, potom si manželka našla prácu v J.. Mali nezhody, iba slovné. Nezhody boli pomerne časté, nepáčilo sa mu správanie manželky. Spoločné záujmy nemajú, nie sú ani v kontakte, navzájom si ako manželia nepomáhajú, nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, nesledujú spoločný cieľ. Manželstvo neplní žiaden spoločenský účel, o odbornú pomoc záujem nemajú. Manželské spolužitie obnoviť nemienia. Manželka súhlasí s rozvodom manželstva.
Z manželstva iné dieťa nepochádza, inú vyživovaciu povinnosť nemá, manželka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Podielové spoluvlastníctvo majú zrušené, takže v BSM nemajú žiadny majetok. Vlastní polovicu rodinného domu v C. M. J., druhú polovicu vlastní manželka. Má vo výlučnom vlastníctve garáž, ďalšiu garáž, stavebný pozemok vo výmere 200 a 700 m2 a podiel na chate v N. 1-inu. Ďalej vlastní polovicu z troch áut, druhú polovicu vlastní manželka. Podniká ako živnostník v oblasti reklamy, s čistým mesačným príjmom za posledný rok zo živnosti cca 1.500 EUR netto, iný príjem nemá. Jeho osobné výdavky, okrem výživného, vrátane bývania, sú mesačne asi 700 EUR. Úvery nemá, výživné ešte neplatí. Styk s dcérou nežiadal upraviť, na tom sa vedia dohodnúť, aj s matkou, aj s dcérou.
Zdravotný stav maloletého dieťaťa je dobrý, venuje sa tancu. K výdavkom dieťaťa sa vyjadrila matka pri informatívnom stretnutí.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva navrhla schváliť rodičovskú dohodu.
9. Súd vykonal nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa X. XX. XXXX v C. - L., zapísané v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
Z rodného listu vyplýva, že z manželstva pochádza maloletá H. B., nar. XX. X. XXXX.
Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI mal súd preukázané, že manželka – matka bola zamestnaná v obchodnej spoločnosti O. I., a.s., so sídlom v C. od 1. 7. 2018 do 31. 12. 2025 a od 1. 1. 2026 je zamestnaná v obchodnej spoločnosti E. P. O. Q. K., s.r.o., so sídlom v H.. Manžel – otec je od 1. 7. 2025 živnostník.
Zo správy zamestnávateľa manželky – matky vyplýva, že jej čistý mesačný príjem od januára 2025 do decembra 2025 bol 6 931,84 EUR. Od januára 2026 do apríla 2026 bol jej čistý mesačný príjem cca 3 400 EUR.
Z daňového priznania manžela otca za rok 2024 vyplýva, že dosiahol ako živnostník príjem 42 953,40 EUR a výdavky 34 199,64 EUR – základ dane 8 753,76 EUR. Z daňového priznania za rok 2025 vyplýva základ dane 9 185,60 EUR.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine vyplýva, že otec dieťaťa je živnostník. Býva v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníčkou je aj manželka. Maloleté dieťa má dobrý vzťah k rodičom. Navštevuje 1. ročník bilingválneho gymnázia. Venuje sa tancu. Je prijaté do tanečnej školy v Texase (USA). Následne po roku pôjde bývať k matke.
Zo záznamu z informatívneho stretnutia rodičov na Okresnom súde Žilina dňa 16. 7. 2026 vyplývajú nasledovné skutočnosti: maloleté dieťa navštevuje 1. ročník bilingválneho gymnázia, matka býva v J. v prenajatom 2 – izbovom byte, dosahuje príjem 3 420 EUR mesačne. Za rok 2025 dosahovala príjem 6 931,84 EUR netto. Poberá rodinné prídavky 60 EUR mesačne. Otec býva v rodinnom dome, dosahuje príjem 1000 EUR mesačne za posledný rok, predtým dosahoval príjem 2 000 Eur mesačne. Poberal daňový bonus za rok 2025. Výdavky pre maloleté dieťa vyčíslili rodičia na sumu cca 1000 EUR, z toho otec poskytuje dieťaťu vreckové 100 Eur mesačne. Matka vyčíslila svoje osobné výdavky na sumu cca 2 500 EUR. Otec vyčíslil svoje osobné výdavky na sumu cca 1 200 EUR.
10. Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6 ) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.
Podľa § 32 ods. 2 CMP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
11. Predmetom konania bolo rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, v prípade rozvodu manželstva upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a o trovách konania.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manžela, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14):
13. K návrhu na rozvod manželstva:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X. XX. XXXX. Pochádza z neho jedno maloleté dieťa. Manželia spolu dlhodobo nebývajú v spoločnej domácnosti. Manželka odišla bývať a pracovať do J., manžel zostal bývať v rodinnom dome v C. (kde podniká ako živnostník), ktorý majú manželia v podielovom vlastníctve. Manžel uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva boli dlhodobé nezhody. Ako manželia si už nepomáhajú, nemajú spoločné záujmy. O odbornú pomoc záujem nemajú. Manželka s rozvodom manželstva súhlasí. Maloleté dieťa o rozvode manželstva vie, aktuálne odchádza na rok na študijný pobyt do USA.
Manželstvo je založené na slobodnej vôli manželov. Je to dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy. Vo všeobecnosti nemožno nútiť ani jedného z manželov zotrvať v manželstve, ktoré je vážne narušené a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho je nefunkčné – neplní účel a nemožno reálne očakávať jeho obnovenie. Funkčné manželstvo musí vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Právna úprava pozná jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva a tým je vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi. Podľa platného právneho stavu predstavuje rozvod manželstva nežiaduci spoločenský a právny jav. Preto zákon zdôrazňuje postoj spoločnosti k významu a účelu manželstva a zachováva všeobecné výkladové pravidlo v § 22 ZR, ktorý zdôrazňuje ústavnoprávnu ochranu manželstva, s možnosťou pristúpiť k jeho rozvodu len v odôvodnených prípadoch.
Súd je povinný vážnosť rozvratu manželstva zisťovať a vyhodnocovať. Je povinný porovnať manželstvo, počas ktorého bolo funkčné, porovnať ho so súčasným stavom a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu vyvolali. Nie každý rozvrat manželstva je pritom dôvodom na jeho rozvod, ale len kvalifikovaný – neodstrániteľný a nenapraviteľný (R IV/1966).
Rozvrat manželstva súd v predmetnej veci vyhodnotil ako kvalifikovaný - neodstrániteľný a nenapraviteľný. Bol preukázaný najmä skutočnosťami uvedenými navrhovateľom. S rozvodom manželstva manželka súhlasila. Nenamietala dôvody rozvratu manželstva, uvádzané manželom.
Rozvrat manželstva je dlhodobý a z jeho charakteru a intenzity vyplýva, že je neodstrániteľný. Súd prihliadol pri rozhodovaní aj na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Manželstvo neplní funkciu sociálnu,
biologickú ani ekonomickú. Manželia netvoria dlhodobo jeden celok, nebývajú v spoločnej domácnosti. Súd nezistil ani u jedného manžela reálnu aktivitu, smerujúcu k náprave narušených vzťahov.
Ako príčinu rozvratu manželstva vyhodnotil súd vzájomné a nezvratné odcudzenie manželov.
Manželstvo považoval súd za formálne, ktoré neplní žiadnu spoločenskú funkciu. Jeho udržiavanie nie je ani v záujme maloletého dieťaťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že: · vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa,
a preto ho rozviedol.
14. Predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletým dieťaťom, preto súd obligatórne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode manželstva.
15. K úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva:
Rodičia o úprave práv a povinností uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú navrhli súdu schváliť. Rodičia sa dohodli, že maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matke. Obidvaja ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Dohodli sa tak, že styk otca s dieťaťom nebude upravený. Na styku sa vedia dohodnúť.
Súd zistil prostredníctvom kolízneho opatrovníka názor maloletého dieťaťa, ktoré chce byť zverené (v prípade rozvodu manželstva) matke, čo otec rešpektuje. Preto súd považoval časť rodičovskej dohody o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva, za súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
Keďže obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, budú ho obidvaja zastupovať a spravovať jeho majetok. Aj v tejto časti uzavretá rodičovská dohoda reflektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Súd schválil aj rodičovskú dohodu v časti výšky výživného pre maloleté dieťa. Súd vychádzal pri posudzovaní predloženej rodičovskej dohody zo skutočností, uvedených matkou – z jej príjmov (v roku 2026 v sume cca 3 420 EUR netto) a výdavkov – schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov otca. Otec je živnostník, v produktívnom veku a nebolo preukázané, že by mal iné vyživovacie povinnosti alebo zhoršený zdravotný stav. U otca zobral do úvahy príjem, ktorý uviedol na pojednávaní – cca 1 500 EUR. Súd zobral do úvahy aj majetkové pomery rodičov tak, ako vyplynuli z výpovede otca a listinných dôkazov.
Taktiež súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (cca 1 000 EUR mesačne), ktoré popísala matka na informatívnom stretnutí rodičov na súde (ktoré otec nespochybňoval). Maloleté dieťa má zvýšené výdavky súvisiace so štúdiom a záujmovou aktivitou (tancom). Z týchto skutočností súd vychádzal, keď posudzoval, či rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd prihliadol aj na to, že matka poberá prídavok pre maloleté dieťa.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017). Súd na tento príjem matky pri posudzovaní rodičovskej dohody o výživnom prihliadol.
Otec si uplatňoval daňový bonus na maloleté dieťa v roku 2025, od januára 2026 si ho bude uplatňovať matka. Súd prihliadol aj na túto skutočnosť. Daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených detí, ktorí dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si uplatňuje daňový bonus, môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Forma plnenia vyživovacej povinnosti formou osobnej starostlivosti, so zreteľom na vek dieťaťa, ustupuje už do úzadia. Naviac, dieťa bude dlhodobo študovať v zahraničí. Otec poskytuje maloletému dieťaťu aj vreckové a uspokojuje aj niektoré jeho ďalšie odôvodnené potreby. So zreteľom na uvedené skutočnosti považoval súd určené výživné povinného otca pre maloleté dieťa za primerané a jeho výšku zodpovedajúcu kritériám ustanoveným v Zákone o rodine. Rodičia výslovne neupravili styk otca s maloletým dieťaťom. Vedia sa dohodnúť. Styk otca sa aj v súčasnosti realizuje. Súd prihliadol aj na vek maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že odchádza na dlhodobý študijný pobyt do zahraničia. Nebola preto potrebná osobitná a autoritatívna úprava styku otca s maloletým dieťaťom.
Keďže predložená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, súd ju na pojednávaní schválil.
16. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Súd nemal takéto okolnosti za preukázané.
Účastníci konania ani náhradu trov konania nežiadali.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.