Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-94-2020.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/94/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: P. U., nar. XX. U. XXXX, bytom C. XXXX/X, W. - F., zastúpeného: JUDr. A. P., nar. XX. U. XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanému: Ing. Ladislav Gajar, nar. XX. Y. XXXX, bytom A. M. XX, S., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Ladislav Gajar, s miestom podnikania Na Hlinách 33, Trnava, IČO: 33 196 184, zastúpenému: Mgr. O. J., nar. X. C. XXXX, bytom L. X, W., o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. mája 2019 č. k. 23Cb/61/2014-275, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 50.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 50.000 eur od 5.6.2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 274, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 5.6.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 50.000 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia pri vykonávaní diela (rekonštrukcia rodinného domu v obci F. XX). Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 28.5.2019, na ktoré sa žalovaným zvolená zástupkyňa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci predvolanie na termín pojednávania jej bol doručený dňa 25.4.2019. V danom spore sa žalovaný (ani jeho zvolená zástupkyňa) nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom v konaní bol súčasne poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keď súčasne žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čím sa dodržali podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalobcu v konaní v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedol, že žalovaný sa o pojednávaní nedozvedel, nebolo mu doručené predvolanie na pojednávanie, nemohol sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, čo je garantované Ústavou Slovenskej republiky, pričom súčasne došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Zástupkyňa žalovaného si nemohla prevziať 25.4.2019 predvolanie na pojednávanie, pretože sa v tom čase nachádzala mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnej pracovnej ceste. Pojednávanie bolo odročené na
neurčito za účelom znaleckého dokazovania. Žalobca mal žalovanú sumu osvedčiť, pretože táto bola do posledného pojednávania sporná čo do dôvodu a výšky. Žalobca počas konania menil dôvody, ktorými mal podporiť svoju žalobu. Následne sa vyjadril k veci samej a k argumentácii použitej žalobcom. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, formalistický, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty, ani okolnosti predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3 CSP). V doplnení (zaslané v lehote mailom a následne bol predložený originál) odvolania okrem iného dodal, že v čase 25.4.2019 bola zástupkyňa žalovaného na služobne ceste na Filipínach. V danej veci neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že v danej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Skrátená forma rozhodnutia sa prejaví aj v jeho odôvodnení. Súd v takom prípade neodôvodňuje rozhodnutie z hľadiska skutkových tvrdení a okolností uvádzaných žalobcom, resp. žalovaným. Žalovaný a jeho zástupkyňa sa správali pasívne nielen pri preberaní zásielky, ktorá obsahovala termín pojednávania, ale aj počas celého konania. Nie je namieste, aby sa žalovaný odvolával na chybu v doručovaní. Odvolanie považuje za nedôvodné. Následne sa vyjadril k veci samej.
4. Žalovaný v následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní a reagoval na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa veci samej.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
6. V danej veci bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného (§ 274 CSP), keď žalovaný a ani jeho zástupkyňa sa nedostavili na pojednávanie, neúčasť nebola ospravedlnená a súčasne zo strany žalobcu bol daný návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu. Ním je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pod týmto zákonným vymedzením treba rozumieť a) podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, a tiež aj b) procesné podmienky (podmienky konania), platné pre každé súdne konanie, za ktorých splnenia môže súd konať vo veci (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1188 s.).
11. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie spolu so znaleckým posudkom, na ktorom došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, bolo doručované súdom prvej inštancie zástupkyni žalovaného (č. l. 264) s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote (s dátumom uloženia na pošte 5.4.2019). Napriek uvedenému súd prvej inštancie pristúpil v máji 2019 k doručovaniu aj prostredníctvom
OO PZ Bratislava, avšak s negatívnym výsledkom. Na pojednávanie 28.5.2019 sa nedostavil žalovaný, jeho zástupkyňa, pričom žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
12. Rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd rozhodne vtedy, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho nedostavenia sa a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, posudzuje súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov.
13. K námietke žalovaného, že predvolanie nebolo jeho zástupkyni doručené (pretože sa nachádzala mimo územia Slovenskej republiky) je potrebné dodať, že ak poštovú zásielku s listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu nemožno dodať adresátovi, na účely doručenia podľa osobitných predpisov sa za deň vrátenia poštovej zásielky odosielateľovi považuje deň doručenia informácie o výsledku doručovania (§ 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/), t. j. v danej veci 25.4.2019. Navyše zásielka bola doručovaná opakovane prostredníctvom OO PZ Bratislava.
14. Vo všeobecnej rovine je potrebné dodať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bol to pritom práve postoj žalovaného, resp. jeho zástupkyne, ktorá si zásielku s predvolaním neprevzala v odbernej lehote (je zrejmé, že aspoň časť odbernej lehoty bola tak schopná urobiť). V zmysle zákonných ustanovení však predmetná zásielka bola považovaná za doručenú a preto možno konštatovať, že žalovaný a jeho zástupkyňa sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavili na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas a súčasne bolo dané poučenie o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca (resp. jeho zástupca) na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval správne, keď tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (pozn.: nejednalo sa o situáciu v zmysle § 299 ods. 1 CSP).
15. V závere odvolací súd ešte k námietke žalovaného pre úplnosť dopĺňa, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal a uvedie splnenie predpokladov podľa § 273 CSP alebo § 274 CSP. Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci ani citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k § 220 ods. 2 a 3 CSP. Táto námietka žalovaného preto bola taktiež nedôvodná.
16. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že zákonný dôvod prípustnosti odvolania v danej veci nebol daný, odvolanie odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keďže žalovaný podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinil výsledok odvolacieho konania v jeho neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 CSP odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania. Vzhľadom na uvedené rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia (výrok II), nakoľko žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.