Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-17-2021.pdf
PDF · 102.29 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: E. X., bytom Y. XXX/XX, XXX XX V. nad V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. decembra 2020 takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.12.2020, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie ústredia zo dňa 15.01.2018. Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, pričom neboli zohľadnené všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci. Predovšetkým nebol komplexne posúdený jej zdravotný stav.
2. Trvala na tom, že u nej stále pretrvávajú bolesti oboch nôh a ich funkcia je trvale znížená. Uviedla, že vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej koronavírusom a prijatými protipandemickými opatreniami nepredložila žiadne nové lekárske nálezy. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v podanom vyjadrení k správnej žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 01.10.2020, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konkrétne bola u žalobkyne určená miera poklesu pracovnej schopnosti na 30% a preto jej invalidita nevznikla. Poukázal na to, že posudok bol vyhotovený v súlade s právnym záverom prijatým Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/21/2019 zo dňa 20.05.2020.
4. Ďalej uviedol, že záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok, počas odvolacieho konania a počas konania o realizáciu vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobkyňa v odvolacom konaní, ani v konaní pred súdom nepreukázala žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Správny súd vo veci rozhodol po nariadení pojednávania, pričom po výsluchu žalobkyne a zástupcu žalovaného, ako aj oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.
6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala dňa 15.11.2017 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Na základe uvedeného bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany. Posudkový lekár uzavrel, že žalobkyňa mala v roku 2007 zlomený I., II. a III. prst pravej nohy. Odvtedy bola opakovane operovaná na pravej nohe pre valgózny palec, bola vykonaná artrodéza a reoperácia kostným štepom. Na II. až V. prste bola na tejto nohe vykonaná korekčná osteotómia. Noha je funkčne obmedzená len pri postavení sa na špičky. Je prítomné mierne plochonožie. Na ľavej nohe mala žalobkyňa operovaný valgózny palec, ktorý zrecidivoval. Je po operácii II. prsta ambulantne, kedy bola vykonaná déza. V septembri 2017 podstúpila osteotómiu II. až V. metatarsu na ľavej nohe pre plochonožie a odstránenie kovu z V. metatarsu na pravej nohe. Ľavá noha bola v čase posúdenia ešte opuchnutá, bolo prítomné priečne aj pozdĺžne plochonožie, ale orientačne bola funkcia nohy postihnutá len v prednej časti. Posudkový lekár sociálneho poistenia prirovnal posúdenie funkcie prstov ľavej nohy k amputačnej strate II. až V. prsta a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20% stanoviac za rozhodujúce zdravotné postihnutie diagnózu pes transversoplanus bilat., stav po opakovaných korekčných operáciách prstov bilat. s odkazom na kapitolu XV, oddiel G, položka 35 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Pre miernu poruchu pravej nohy, pre opakované zápaly žalúdka a chronickú nádchu, navýšil posudkový lekár sociálneho poistenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% na celkových 30%, pričom záverom sa stotožnil so stanoviskom ortopéda, podľa ktorého plochonožie žalobkyňu obmedzuje na prácu s dlhodobou chôdzou a státím, inak ju neobmedzuje.
7. Rozhodnutím zo dňa 15.01.2018 ústredie žalovaného zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok vzhľadom na skutočnosť, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 15.01.2018. Žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie ústredia, pričom po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav žalobkyne opätovne preskúmaný lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne. K tomuto posúdeniu doložila žalobkyňa nové lekárske správy, a to z gastroenterologického vyšetrenia, rehabilitačného vyšetrenia, cievneho vyšetrenia, ako aj ortopedického vyšetrenia. Posudkový lekár konštatoval, že u žalobkyne pretrváva funkčný postih v zmysle neschopnosti flexie prstov na oboch nohách. Žalobkyňa potrebuje ortopedickú obuv, ktorú doposiaľ nemá a vložky, nakoľko sa jej tvoria otlaky. Chôdza je u nej bolestivá. Takémuto zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel G, položka č. 35 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Nakoľko z hľadiska dopadu na funkčnosť nohy sa uvedený stav rovná strate troch prstov. Nemôže sa jednať o položku 57, nakoľko nejde o zlomeninu pätnej kosti s ťažkou deformáciou chodidla jeho vyvrátením.
8. Uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa správnou žalobou. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 28Sa/22/2018 zo dňa 19.12.2018 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a vecou sa následne zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím sp. zn. 7Sk/21/2019 zmenil rozsudok tunajšieho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.05.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniam pohybového aparátu. Najvyšší súd dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov nespĺňajú po obsahovej stránke požiadavky podkladu pre rozhodnutie žalovaného. V posudkovom spise sa okrem lekárskych nálezov, zo záverov ktorých vychádzali jednotliví posudkoví lekári sociálneho poistenia a ktoré zahrňujú do svojich lekárskych posudkov nachádzajú aj ďalšie lekárske správy, ktoré však posudkoví lekári nevyhodnocovali v kontexte komplexného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne. Z posudkov nevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobkyne, predovšetkým týkajúcimi sa jej podporného a pohybového aparátu. Jedná sa predovšetkým o lekársku správu z rádiodiagnostického oddelenia zo dňa 03.04.2017, v ktorom bola konštatovaná chondróza disku L5-S1, lézia disku L4-L5, deformačné zmeny stavcov a pravostranná skolióza, na ktorú žalobkyňa poukazovala už v podanom odvolaní zo dňa 19.02.2018, ktoré podala proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené
dospel najvyšší súd k záveru, že posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru pokladu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo riadne odôvodní. Na základe uvedeného bol zdravotný stav opätovne posúdený.
9. Posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal pri novom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o invalidný dôchodok, vrátane tých skutočností, ktoré boli zistené počas odvolacieho konania v rámci realizácii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 01.10.2020 boli zohľadnené lekárske správy predložené žalobkyňou, pričom z uvedených lekárskych správ bolo preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je halluces valgi, vľavo s recidívou, s tým, že žalobkyňa flexiu prstov nevykoná - artrodéza dvoch prstov, stav opakovaných korekčných operáciách, recidivujúce otlaky. Posudkový lekár zaradil uvedené zdravotné postihnutie do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G postihnutie končatín, položky 35, strata II. - V. prsta, alebo I. - III. prsta nohy prílohy č. 4 k zákonu 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z percentuálneho rozpätia 15% až 20%. Za iné zdravotného postihnutia účastníčky konania posudkový lekár priznal zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola opätovne určená na 30%.
10. Posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne v rámci realizácie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobkyňu vyzval na doplnenie všetkých odborných vyšetrení, ktoré absolvovala po poslednom posúdení dňa 17.05.2018. Všetky takto predložené vyšetrenia, boli zapísané do zoznamu vyšetrení z predchádzajúceho posúdenia. Posudkový lekár konštatoval, že po ich preštudovaní dospel k záveru, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti. Konkrétne imunoalergológ potvrdil negatívne spirometrické vyšetrenie, ortopéd konštatoval opakované otlaky a potrebu nosiť predpísané vložky a obuv, pričom novú operáciu v tom čase neindikoval. Pokiaľ ide o RTG vyšetrenie, na ktoré poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, tak posudkový lekár konštatoval, že samotné RTG vyšetrenie nemožno pri posudzovaní zdravotného stavu uvádzať ako rozhodujúci dôvod posúdenia, nakoľko ide o podklad pre odborné vyšetrenie, ktoré zhodnocuje odborný lekár a jeho stupeň a závažnosť je uvedená v záverečnej diagnóze vyšetrenia. Rozhodujúcim pre posúdenie je vždy funkčný stav orgánov a nie ich RTG podklad. V tomto prípade konkrétne chondróza disku L5, lézia disku L4, deformačné zmeny stavcov a pravostranná lordóza boli vyšetrenia, ktoré mal k dispozícii ortopéd, pričom ich zapísal, nepovažoval ich za závažné a preto ich neuviedol v závere svojho vyšetrenia zo dňa 21.04.2017. Ortopéd naordinoval len rehabilitáciu a analgetiká. Neordinoval ďalšie podrobnejšie vyšetrenia, prípadne konzultáciu u neurológa alebo neurochirurga. Predmetné RTG vyšetrenie dokumentuje aj fyziater, a to v náleze zo dňa 09.05.2017, pričom pridáva objektívny nález, ktorý vylučuje poruchu statodynamiky LS chrbtice, nakoľko žalobkyňa vykoná ohnutie do 20cm od podlahy. Ide o základné vyšetrenie pohyblivosti LS chrbtice tzv. thomayerov príznak. Okrem toho postihnutie LS chrbtice podľa predmetných vyšetrení nebolo posudkovo závažné a nebolo ho potrebné zvlášť posudzovať, nakoľko ho nepopísali ako závažné ani zodpovední odborní lekári. Predmetné ochorenie LS chrbtice nebolo riešené vyšetreniami a liečbou. Väčšina diagnostických záverov žalobkyne sú podľa posudkového lekára banálne diagnózy ako otlaky, operácie haluxov, tržnozmliaždená rana distálneho článku prsta, ablácia nechta, zlomenina DIP II. prsta nohy, lacerácia I. až III. prsta nohy, ktoré ako také vôbec nie sú uvedené v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre ich minimálnu závažnosť. Preto je možné pri posúdení použiť iba porovnávaciu položku k uvedeným diagnózam, preto bola použitá položka kapitoly XV, odd. G, položka 35.
11. Ďalej uviedol, že v prípade erozívnej gastritídy a žalúdočného vredu v anamnéze žalobkyne, tieto zodpovedajú posúdeniu položke X, B, 1A s mierou poklesu 5% až 10%. Chronická rinosinusitída vzhľadom na vydráždenie nervu trigeminus a neprítomnosť ostatných komplikácii zodpovedá posúdeniu v položke VIII, A, 5 na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia 20%. Varixy dolných končatín s ľahkou CHVI zodpovedá posúdeniu položke IX, B, 5a s mierou poklesu na 10%. Dysplázia bedrového kĺbu bez uvedenia funkčného postihu zodpovedá menej ako 10% v položke XV, G, 41.1. - ľahkého stupňa. Súčasne posudkový lekár uviedol, že zdravotný dyskomfort u žalobkyne zhoršuje nadváha, nikotinizmus a zistená neurasténia s emočnou labilitou a zvýšeným prežívaním subjektívnych ťažkostí.
Na základe uvedeného o veci opätovne rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie ústredia vydané v tejto veci.
12. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní súdu krátkou cestou predložila najnovšie lekárske správy, z ktorých vyplynulo, že ortopéd pri vyšetrení zo dňa 06.04.2021 ďalšie operácie klenby nôh neodporúčal, deformita je fixovaná pri vyhovujúcom obraze RTG, ale s bolestivými otlakmi. Stav považuje za trvalý. Žalobkyňa netoleruje dlhšie státie na nohách. Potrebuje vyhovujúcu obuv, resp. ortopedické vložky. Do budúcna by sa dala znova urobiť déza palca vľavo, ale to by výrazne nezmenilo objektívny stav. Súčasne žalobkyňa lekárskymi správami zo dňa 17.05.2021 preukázala, že u nej bolo diagnostikované poškodenie medzistavcovej platničky, má v tejto súvislosti absolvovať MRI vyšetrenie. Neurológ pri vyšetrení zo dňa 03.06.2021 konštatoval lumbalgiu, toho času bez radikulopatie.
13. Žalobkyňa trvala na tom, že jej zdravotný stav nebol riadne správnym orgánom vyhodnotený, určená miera poklesu pracovnej schopnosti je nízka a nezodpovedá jej zdravotnému stavu, resp. závažnosti a následkom poškodenia jej zdravia tak, ako sa prejavujú v jej živote.
14. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
16. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
17. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
18. V predmetnej veci žalobkyňa nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a z nej plynúcim záverom, že nie je invalidná. V konaní pred súdom preukázala novovykonanými vyšetreniami a lekárskymi správami, že jej stav pokiaľ ide ortopedické postihnutie je trvalý, bola jej navrhnutá operácia, ktorá by však s veľkou pravdepodobnosťou nepriniesla želaný výsledok, a to najmä z dlhodobého hľadiska. Súčasne sa zhoršil jej stav postihnutia chrbtice, absolvovala neurologické vyšetrenie a je plánované MRI vyšetrenie.
19. Správny súd predovšetkým konštatuje, že žalovaný sa striktne držal právne záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky a posudkový lekár sa riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal jednak s RTG vyšetrením, ako aj všetkými správami, ktoré boli zo strany žalobkyne predložené v administratívnom konaní. Vyjadril sa k jednotlivým stanoveným ochoreniam, postihnutiam, ktoré z nich vyplynuli a svoje závery riadne odôvodnil tak ako je uvedené v odsekoch 9 až 11 tohto rozhodnutia. Takémuto postupu nie je čo zo strany správneho súdu vyčítať. Posudok o invalidite sa následne stal podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.
20. Správny súd má súčasne za to, že žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo stanovil danú kategorizáciu ochorenia a hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dôsledne sa zaoberal aj ostatnými zdravotnými postihnutiami žalobcu.
21. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány hodnotili zdravotný stav žalobkyne ešte pred tým, ako boli vykonané vyšetrenia chrbtice, ktoré boli preukázané v konaní pred súdom. Tieto nové vyšetrenia a z nich plynúce diagnostické závery nemohli byť preto predmetom ich hodnotenia a posudzovania z dôvodov uvedených vyššie. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zmene, zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Takáto kvalifikovaná zmena zdravotného stavu, ktorá nastala po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktorá by mohla odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohla mať vplyv len na ďalšie rozhodovanie orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 22. Správny súd konštatuje, že v čase rozhodovania správnych orgánov už síce bolo ochorenie chrbtice zistené, avšak bolo bez liečby a neboli ani plánované ďalšie vyšetrenia za účelom zistenia zdravotného stavu a nastavenia liečby. Dokonca ani v čase rozhodnutia súdu nebol v tomto ohľade zdravotný stav žalobkyne riadne došetrený, nakoľko mala naplánované MRI vyšetrenie, ktoré bude podkladom pre presnejšie diagnostické závery a prípadnú liečbu, resp. by z neho bude zrejmé, či je potrebné zdravotný stav vyšetriť aj inými metódami.
23. Je zrejmé, že tieto vyšetrenia chrbtice boli vykonané takmer 6 mesiacov od skončenia administratívneho konania, a preto nemohli byť správnymi orgánmi vyhodnotené a vzaté do úvahy. Stav, ktorý po došetrení MRI bude zistený, je dôvodom na nové posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré bude eventuálne vykonané na základe novej žiadosti.
24. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobkyne a zvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Skutočnosť, že sa posúdenie zdravotného stavu realizovalo bez osobnej prítomnosti žalobkyne nemá na tieto závery zásadný vplyv, a to jednak z dôvodu, že posudkoví lekári rozhodujú primárne na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a súčasne tento stav bol vyvolaný epidemickou situáciou a postup správnych orgánov bol v súlade s § 293eu zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. v spojení s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z.. Súčasne je potrebné uviesť, že aj pred týmto stavom platilo, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonávalo za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár neurčil inak. Povinnosť vykonať posudkovú činnosť za osobnej účasti poistenca bola daná len v prípade, ak o to poistenec výslovne požiadal.
25. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne orgány o veci rozhodli v súlade so zákonom. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Vyšetrenia a diagnostické závery z apríla 2021 ohľadne postihnutia chrbtice sú novou skutočnosťou, na ktorú správne orgány nemohli vo svojich rozhodnutiach reagovať a sa s ňou vysporiadať. Podľa názoru správneho súdu ide o nový stav, ktorý eventuálne odôvodňuje žalobkyňu iniciovať nové konanie o zvýšenie invalidného dôchodku.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).