Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-45-2020.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: J. M., nar. XX. 4. XXXX, bytom t. č. u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, dieťa rodičov - matky: matky: N. O., nar. 1. 9. XXXX, trvale bytom O. XXX, M. a otca: B. M., nar. XX. 7. XXXX, trvale bytom O. XXX, t.č. bytom Ul. M. XX, M., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. J., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. J. sumou 100 € mesačne od 1.3.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
III. Matka je p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.3.2020 do 30.6.2021 v sume 1.600 € do 31.8.2021 k rukám otca.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 2. 3. 2020 sa otec domáhal zverenia maloletého J. do svojej starostlivosti s tým, aby matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100 € mesačne od 1. 3. 2020. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 20. 2. 2020, pričom opísal svoje pomery. 2) Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávanie nariadené v tejto veci sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, pričom predvolanie bolo doručené riadne do vlastných rúk. Za splnenia podmienok stanovených § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. 3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť. 4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona: 5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. 6) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, ani nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia majú spolu jedno nezaopatrené dieťa. Matka dlhodobo nepracuje, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi (s výnimkou mesiaca apríl 2019, kedy jej bolo vyplatených 120,50 €), nie je evidovaná nezamestnaná, vyradená bola 23. 4. 2019, pričom počas evidencie jej boli ponúkané pozície upratovačky. Od roku 2001 bola matka niekoľkokrát dlhodobo evidovaná nezamestnaná v rozsahu troch mesiacov až štyroch rokov nepretržite. Matka je požívateľkou alkoholu, s maloletým dieťaťom sa nestretáva, na dieťa nijakým spôsobom neprispieva, avšak otec s maloletým žijú v dome, ktorého je matka podielovým spoluvlastníkom. Otec v uvedenej nehnuteľnosti býva 27 rokov a podieľal sa na jej rekonštrukcii, avšak nemá uzavretú riadnu nájomnú zmluvu a to ani s matkinou matkou, ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Otec je zamestnaný s hrubou mzdou 700 - 750 € mesačne (cca 560 až 600 € netto), pričom zamestnávateľ mu ďalšiu časť mzdy vypláca aj v hotovosti. Maloletý ukončuje prvý ročník strednej školy stavebnej v Žiline, pričom jeho bežné náklady so štúdium predstavujú minimálne 100 € mesačne vrátane cestovného. Inak má maloletý bežné potreby. 12) Nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, je tu splnená zákonná podmienka pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Otec zabezpečuje starostlivosť bez nedostatkov, súd preto návrhu na zverenie mal. dieťaťa do jeho starostlivosti vyhovel. Návrh na úpravu styku nepodal žiaden z rodičov. 13) Čo sa týka výživného, toto bolo určené primerane životnej úrovni rodičov, ako aj sociálnej situácii matky. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať príjem v podobe minimálnej mzdy, ktorá predstavovala v roku 2020 - 580 € brutto (cca 478 € netto) a v roku 2021 dosahuje 623 € brutto (507 € netto). Súd poukazuje na to, že matka nijako nepreukázala neschopnosť dosahovať príjem. Pokiaľ dlhodobo žije záhaľčivým spôsobom života, dlhodobo nepracuje a požíva alkoholické nápoje, nemôže táto okolnosť ísť na vrub výživy maloletého dieťaťa. Matke bola ponúknutá práca upratovačky, ktorá zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, ako aj potenciálnemu príjmu. 14) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. 26CoP/40/2018 zo dňa 27. 11. 2018, ECLI : SK : KSTT : 2018 : 2118200382.1) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.
15) Súd stanovil vzhľadom na opísané pomery matky výživné na spodnej hranici potenciálneho čistého príjmu povinnej osoby, čo v danom prípade zodpovedá sume 100 € mesačne, ktorú požadoval otec. Pri určení výživného súd prihliadol k tomu, že matka neprejavuje záujem o dieťa a nijako sa osobne o dieťa nestará, avšak čiastočne zabezpečuje jeho bytové potreby. 16) Výživné súd určil od marca 2020, keď bol návrh podaný. Výživné sa uhrádza k rukám otca, dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť. 17) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19) Nakoľko matka v rozhodnom období na výživu mal. J. neprispela, za obdobie od marca 2020 do júna 2021 jej vznikol nedoplatok vo výške 1.600 € (16 mesiacov x 100 €). Tento nedoplatok súd matku zaviazal uhradiť do 31. 8. 2021 k rukám otca, čo je primeraná lehota s poukazom na výšku nedoplatku ako aj skutočnosť, že nie je predpoklad jej dobrovoľnej úhrady zo strany matky. Otcovi je tým však poskytnutá možnosť podať si žiadosť o náhradné výživné. 20) Po vyhlásení rozsudku sa otec vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.