Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-17-2013.pdf
PDF · 94.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: JUDr. Ivan Mojžiš, Karadžiča 27, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu XXXL - MOLET LÍNIA, s.r.o. v likvidácii, Svätoplukova 49, Bratislava, IČO: 35 745 282 proti žalovanému MOLET LíNIA, s.r.o., Svätoplukova 49, Bratislava, IČO: 31 349 862, zastúpený: JUDr. Veronika Nackin, Odborárska 23, Bratislava, advokátka o určenie odporovateľnosti právnych takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti, ktorou sa žalobca domáha vydania osobného motorového vozidla Fiat Scudo 1,6, EVČ: C., modrá metalíza a osobného motorového vozidla Kia Carensa, EČV C., strieborná metalíza do konkurznej podstaty úpadcu XXXL - MOLET LÍNIA, s.r.o. v likvidácii, Svätoplukova 49, Bratislava, IČO: 35 745 282.
II. Súd žalobu doručenú súdu 13.6.2013 z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2013 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že právny úkon: kúpna zmluva uzavretá ústne medzi úpadcom ako predávajúcim na strane jednej a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej zo dňa 19.11. 2010, na základe ktorej došlo podľa faktúry 16/2010 k odpredaju osobného motorového vozidla Fiat Scudo 1,6, EVČ: C., modrá metalíza za kúpnu cenu 2.890,00 Eur a k odpredaju osobného motorového vozidla Kia Carensa, EČV C., strieborná metalíza za kúpnu cenu 1.000,00 Eur, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo Fiat Scudo 1,6, EVČ: C., modrá metalíza a osobné motorové vozidlo Kia Carensa, EČV C., strieborná metalíza, alebo zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 3.610,00 Eur ako rozdiel medzi kúpnou cenou a najnižšou cenou ktorú bolo možné v čase predaja dosiahnuť.
Na pojednávaní konanom dňa 13.5.2021 žalobca netrval na časti petitu, ktorým sa domáhal vrátenia vozidiel do konkurznej podstaty úpadcu. Súd preto v predmetnej časti konanie zastavil.
2. Uvedeného sa domáha na základe nasledujúcich skutočností: Uznesením Okresného súdu Bratislava I 6K 49/2012 zo dňa 3.12.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok XXXL- MOLET LÍNIA, s.r.o., za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu z dokladov predložených zo strany úpadcu po začatí konkurzného konania zistil, dňa 19.11. 2010 úpadca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim ústnu Kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol prevedený do vlastníctva žalovaného: osobné motorové vozidlo Fiat Scudo 1,6, EVČ: C., modrá metalíza
a osobné motorové vozidlo Kia Carensa, EČV C., strieborná metalíza za kúpnu cenu 3890 Eur (4629,10 Eur s DPH), čo je výrazne nižšie ako ceny v tom čase bežné za obdobné vozidlá.
V lehote na prihlasovanie pohľadávok si traja veritelia prihlásili svoje pohľadávky, a to:
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 121,36 Eur, dátum splatnosti 30.6. 2008
- Daňový úrad Bratislava vo výške 15.044,28 Eur, so splatnosťou 20.12.2010, 24.1.2011, 20.7. 2011, 22.8. 2011, 22.11. 2011, 13.7. 2011, 22.3. 2007, 30.9. 2011
- Generali Slovenko poisťovňa, a.s. vo výške 508,81 Eur so splatnosťou do 30.12. 2010a 14.4. 2011 (avšak súd v tomto prípade určil, že na prihlášku sa neprihliada). Žalobca má za to, že uvedená kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorý ukracuje veriteľov úpadcu na majetkovom práve uspokojiť svoje vymáhateľné pohľadávky z majetku úpadcu, jedná sa o úprávny úkon bez primeraného protiplnenia a jedná sa o ukracujúci právny úkon. Úkon bol urobený medzi spriaznenými osobami.
3. Podaním doručeným súdu 12.12.2013 sa vyjadril žalovaný: nepopiera uzavretie kúpnej zmluvy za podmienok uvedených žalobcom. Čo sa týka ceny: táto bola primeraná technickému stavu, kvalite motorových vozidiel a počtu kilometrov, ktoré mali vozidlá najazdené. Na vozidle Fiat Scudo bola poruchová riadiaca jednotka motora. Táto vada bola opakovane odstraňovaná v autorizovanom servise, ale aj svojpomocne. Cena riadiacej jednotky sa pohybovala okolo 2000 Eur, k čomu treba pripočítať náklady na jej výmenu 500 Eur. Vozidlo Kia Carens bolo taktiež nadobudnuté v primeranej cene. V roku 2012 bolo predané za sumu 150 Eur.
4. Na pojednávaní 13.5. 2021 sa žalobca a zástupca žalovaného pridržiavali svojich vyjadrení. Žalobca založil do spisu ohodnotenie vozidla, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla Fiat bola cca 6000 - 6500 Eur, ohodnotenie KIA nemal k dispozícii. Zástupca žalovaného argumentoval, že predmetné ohodnotenie vozidla je len orientačné, nezohľadňuje stav konkrétneho vozidla. Poukázal na skutočnosť, že vozidlo Fiat bolo v roku 2012 predané za sumu 1000 Eur, vozidlo KIA bolo v roku 2012 odpredané za 150 Eur. Zároveň žalovaný založil do spisu doklady preukazujúce náklady na opravy a údržbu vozidiel.
5. Podaním doručeným súdu 31.5. 2021 sa vyjadril žalobca: predložil výpis z portálu evidujúceho ceny automobilov, z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že ceny MV boli podhodnotené. Rovnako predložil doklady osvedčujúce, že pohľadávky veriteľov, ktorí si ich prihlásili, vznikli pred uzavretím kúpnej zmluvy.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa prednesom žalobcu a zástupcu žalovaného, a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, výpismi z obchodného registra úpadcu a MOLET LÍNIA s.r.o., faktúrou, prihláškami pohľadávok, dokladmi preukazujúcimi opravy vozidiel, internetovými stránkami o vývoji ceny áut, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci: 7. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 3.12.2012, č. k. 6K/49/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2012, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka XXXL - MOLET LÍNIA, s.r.o. v likvidácii, žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu.
8. Z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že dňa 19.11. 2010 úpadca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim ústnu Kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol prevedený do vlastníctva žalovaného: osobné motorové vozidlo Fiat Scudo 1,6, EVČ: C., modrá metalíza a osobné motorové vozidlo Kia Carensa, EČV C., strieborná metalíza za kúpnu cenu 3890 Eur (4629,10 Eur s DPH).
9. Spornou skutočnosťou bolo, či predmetná zmluva bola úkonom bez primeraného protiplnenia, či bola ukracujúcim právnym úkonom a či bola zvýhodňujúcim právnym úkonom. Žalobca má za to, že uvedený úkon bol a) uzatvorený medzi blízkymi osobami (táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná), b) bol bez primeraného protiplnenia, keď žalobca má za to, že hodnota vozidiel bola v čase predaja vyššia ako bola dohodnutá kúpna cena, c) bol urobený v čase, keď úpadca bol v úpadku a existovali veritelia, ktorí mali pohľadávky po splatnosti. Žalovaný má za to, že dohodnutá cena zodpovedala obvyklej cene
- s prihliadnutím na technický stav vozidiel, počet najazdených kilometrov a má za to, že jediný veriteľ, ktorý mal pohľadávku po splatnosti bola spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 121,36 Eur.
10. Podľa § 57 odsek 1 ZKR Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 odsek 2 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa § 57 odsek 3 ZKR Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 odsek 4 ZKR Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
11. Podľa § 58 odsek 1 zákona o konkurze Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
12. Podľa § 58 odsek 2 zákona o konkurze Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
13. Podľa § 58 odsek 3 zákona o konkurze Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
14. Podľa § 59 odsek 1 ZKR Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Podľa § 59 odsek 2 ZKR Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Podľa § 59 odsek 3 ZKR Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 59 odsek 4 ZKR Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
15. Podľa § 60 odsek 1 zákona o konkurze Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 16. Podľa § 60 odsek 2 zákona o konkurze Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
17. Podľa § 60 odsek 3 zákona o konkurze Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
18. Podľa § 62 odsek 1 zákona o konkurze Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
19. Podľa článku 8 C.s.p. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20. Podľa článku 15 odsek1 C.s. p. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
21. Podľa článku 15 odsek 2 C.s. p. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
22. Podľa § 191 C.s.p. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia je bezodplatný právny úkon (napríklad darovanie) alebo právny úkon, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať vtedy ak: spôsobil úpadok dlžníka alebo ak bol urobený počas úpadku dlžníka, bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania (ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom lehota, v ktorej možno právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia odporovať sa predlžuje z jedného roka na 3 roky) a ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Súd teda v uvedenom prípade skúmal, či právny úkon - kúpna zmluva predmetom ktorej bol prevod MV špecifikovaných vyššie, bol bezodplatným právnym úkonom alebo právnym úkonom, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere a nepreukázal, že cena, za ktorú žalovaný získal motorové vozidlá bola podstatne nižšia ako bola obvyklá cena predmetných vozidiel. Žalobca do spisu síce doložil doklady preukazujúce cenu obdobných vozidiel v danom čase, avšak táto nezohľadňuje technický stav vozidiel, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. V súvislosti s tým, za akú cenu boli následne odpredané žalovaným, súd nemal za preukázané, že kúpna cena bola podstatne nižšia ako bola ich obvyklá cena - tak ako tvrdí žalobca. Zároveň súd na tomto mieste zdôrazňuje, že cena uvedená v inzerátoch a ponukách nemusí zodpovedať trhovým cenám, práve naopak - býva aj výrazne nadhodnotená s tým, že až následný záujem, resp. nezáujem o kúpu upraví cenu na skutočne cenu zodpovedajúcu trhovej. Dokladom preukazujúcim obvyklú cenu tak nie sú ponuky zverejnené na webových portáloch, ale uzavreté kúpne zmluvy, prípadne odborný posudok na konkrétne motorové vozidlo.
23. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon: v prejednávanej veci sa nejedná o zvýhodňujúci právny úkon, teda úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že kúpna zmluva bola zvýhodňujúcim právnym úkonom.
24. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o tom, že sa jednalo o ukracujúci právny úkon: Ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov. Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať ak: bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy, bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania a ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Súd nemal v konaní za preukázané, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo ukracujúcim úkonom, nakoľko nemal za preukázanú skutočnosť, že uvedený úkon ukrátil uspokojenie niektorého z veriteľov. Žalobca do
spisu doložil prihlášku jedinej pohľadávky, ktorá existovala v čase uzavretia zmluvy - a to prihláška spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 121,36 Eur. Je zrejmé, že zo strany úpadcu došlo k neuhradeniu splatného poistného za obdobie máj 2008. Keďže si Dôvera neprihlásila inú pohľadávku
- je zrejmé, že sa zo strany úpadcu jednalo o omyl, pri ktorom nedošlo k úhrade jedinej platby poistného a to v máji 2008, teda viac ako dva roky pred uzavretím kúpnej zmluvy. Súd mal tak za vyvrátenú domnienku, že sa zo strany úpadcu a žalovaného jednalo o úmyselné ukrátenie veriteľa. Čo sa týka prihlášky Dańového úradu - uvedené pohľadávky vznikli až v roku 2014, teda 4 roky po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha.
25. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: žalobca nepredložil nevyvratiteľný dôkaz o tom, že obvyklá cena motorových vozidiel bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy podstatne vyššia, ako cena dohodnutá medzi úpadcom a žalovanými. Nepredložil ani dôkaz preukazujúci skutočnosť, že dlžník bol v čase urobenia uvedených úkonov v úpadku.
26. V tejto súvislosti súd uvádza, že každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok.
27. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že na základe dôkazov založených v spise nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný a preto žalobcu zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.