Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39T-21-2021.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
39T/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného Y. T. a spol., stíhaného pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2021 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Y. T.M., O.. XX. X. XXXX X. U., Z. V. P., U. H.. Č.. XX, Z.. Č.. X. Ú. N. X, V.;
uznáva sa za vinného, že
v bode 1
obv. Y. T. dňa 18.02.2021 v čase okolo 08.00 h v obci Vinosady na ulici Pezinská pred rodinným domom s popisným číslom XXX/XXX sa zmocnil bez použitia násilia tam stojaceho traktoru zn. Zetor, typ 6011, výrobné číslo U10825, rok výroby 1984, EČV: P.-XXXAB, následne sa týmto traktorom presunul na odstavnú plochu s GPS súradnicami: N: XX°,XX'XX.XXX", W.: XX°, XX'XX.XXXX" nachádzajúcu sa vo vinohradoch medzi obcami Vinosady a Pezinok odkiaľ vzal bez použitia násilia vlečku zeleno - hnedej farby, neznámej značky, bez EČ, túto napojil na traktor a spoločne s traktorom a vlečkou sa presunul do Pezinka na ul. D. Sandtnera, kde predmetný traktor spoločne s vlečkou odstavil na krajnici vozovky a z miesta odišiel preč, pričom držiteľom a vlastníkom traktora a vlečky je pošk. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H.. F. Č.. XXXX/XX a spoločná hodnota uvedených vecí je 8.000,- EUR, v bode 2 obv. Y. T. R. D.. I. Z. v čase okolo 01.00 h dňa 18.2.2021 vo Svätom Jure na H.. P. M. Č..X, po predchádzajúcej vzájomnej dohode odcudzili tam zaparkované, riadne uzamknuté, osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Polo červenej farby, ŠPZ F.-XXXDE, X.: S. v hodnote 500,- EUR, v ktorom sa okrem povinnej výbavy nachádzala 1 ks akumulátorová píla neznámej značky a výrobného čísla modrej farby v hodnote 80,- EUR a to tak, že na miesto prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia zelenej farby, ŠPZ F.-XXXBD, ktoré riadil obvinený Y. T., obidvaja vystúpili, následne obvinený Filip Turinič zobral spod zadného sedadla vozidla zn. Škoda Felícia plochý skrutkovač so žlto-čiernou rúčkou, pristúpil k pravým zadným dverám vozidla zn. Volkswagen Polo, zapáčil týmto skrutkovačom trojuholníkové okienko na týchto dverách, ktoré tlakom skrutkovača prasklo a vysypalo sa, následne otvorili pravé zadné dvere tak i pravé predné a ľavé predné dvere vozidla zn. Volkswagen Polo, obvinený T. Y. si sadol na jeho ľavé predné sedadlo a obvinený Z. I. na jeho pravé predné sedadlo, a nakoľko bol volant vozidla uzamknutý spoločne týmto volantom trhali na obidve strany, čím zlomili jeho zámok, následne obvinený T. Y. vytiahol z batožinového priestoru vozidla zn. Škoda Felícia ťažné lano a toto zapol na zadnú časť vozidla zn. Škoda Felícia a prednú časť vozidla zn. Volkswagen Polo následne obvinený Y. T. vybral z batožinového priestoru vozidla zn. Škoda Felicia 2 ks MPZ (N.) XJX XXXX, ktoré pripevnil na vozidlo zn. Volkswagen Polo, sadol si na ľavé predné sedadlo vozidla Škoda Felícia, a obvinený Z. I. na ľavé predné sedadlo vozidla zn. Volkswagen Polo a toto odtiahli do garáže chaty nachádzajúcej sa vo F. L. X. D. B. Č.. X, čím týmto konaním spôsobili poškodenému M. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. V. celkovú škodu krádežou vo výške 580,- EUR, v bode 3
obv. Y. T.M. v čase okolo 00.30 h dňa 14.12.2020 v obci Vinosady na Pezinskej ul. Č.. XXX v zadnej časti pozemku neobývaného rodinného domu kopom nohy prekonal zaisťovací kovový rígeľ plechových dverí, ktorý takto vyhol, následne vošiel na pozemok tohto rodinného domu a spod brány odcudzil tam nachádzajúcu sa rámovú elektrocentrálu zn. Scheppach, typ SG 3100, modrej farby, výkon 2.700 W, v hodnote 266,38 EUR a odišiel na neznáme miesto, čím týmto konaním spôsobil poškodenému Y. T., O.. XX.XX.XXXX, V. P.D., F. H.. Č.. XXXX/XX škodu krádežou vo výške 266,38 EUR,
teda
v bode 1
zmocnil sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho užívať, v bode 2 spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, v bode 3 prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a takýto čin spáchal vlámaním,
čím spáchal
- v bode 1 prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona,
- v bodoch 2 a 3 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, z toho v bode 2 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
Podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku:
- obžalovaný Y. T. je povinný spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným I. Z., nahradiť poškodenému P. M., O.. X. F. XXXX X. V., P. V. D. XX, X. V., spôsobenú majetkovú škodu vo výške 80,- €;
- obžalovaný Y. T. je povinný nahradiť poškodenému Y. T., O.. X. D. XXXX X. U., Z. V. F.Á. XXXX/XX, P., spôsobenú majetkovú škodu vo výške 266,38 €.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok podala dňa 23. apríla 2021 na Okresnom súde Pezinok obžalobu sp. zn. Pv 84/21/1107-34 (ďalej len „obžaloba“) na obžalovaného Y. T. (ďalej len „obžalovaný“), ako aj na odsúdeného I. Z., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, a pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, sčasti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktoré mal obžalovaný spáchať na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal dňa 7. mája 2021 trestný rozkaz sp.zn. 39T/21/2021, proti ktorému odsúdený I. Z. v zákonom stanovenej lehote nepodal odpor a teda vo vzťahu k nemu nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť dňa 22. mája 2021. Obžalovaný proti predmetnému trestnému rozkazu podal odpor ihneď po jeho doručení, preto súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.
Potom, ako prokurátorka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2021 predniesla podanú obžalobu samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného,
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov: č.l. 389-390 - odpis z registra trestov; č.l. 391 - odpoveď na lustráciu v registri priestupkov; č.l. 200 - odborné vyjadrenie; č.l. 251 - faktúra.
K dokazovaniu:
Obžalovaný bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný, je špeciálnym recidvistom vo vzťahu k trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Naposledy bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 38T/55/2017 zo dňa 20. decembra 2018 uznaný vinným zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný sa v minulosti dopustil jedného priestupku na úseku cestnej dopravy, za ktorý bol riešený napomenutím.
Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že hodnota 1 ks akumulátorovej píly neznámej značky a výrobného čísla modrej farby je 80,- €.
Z faktúry vyplynulo, že rámová elektrocentrála zn. Scheppach, typ SG 3100, modrej farby, výkon 2.700 W bola zakúpená za sumu 266,38 € s DPH.
K výroku o vine k právnej kvalifikácií: Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutkov uvedených v obžalobe, bolo zrejmé, že: v skutku pod bodom 1 obžaloby sa zmocnil cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho užívať; v skutku pod bodom 2 obžaloby si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu; v skutku pod bodom 3 obžaloby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a takýto čin spáchal vlámaním. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vo všetkých bodoch vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval: skutok obžalovaného uvedený v bode 1 obžaloby ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona; skutky obžalovaného uvedené v bodoch 2 a 3 obžaloby ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, z toho v bode 2 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Súd v rámci posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaných činov bol nepatrný. Ak by tomu tak bolo, resp. ak by o konkrétnom stupni závažnosti činu mal súd pochybnosti, nebol by prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ale vykonal by v celom rozsahu dokazovanie čo do otázky viny, teda aj vo vzťahu k materiálnej stránke stíhaných činov. V danom prípade sa stíhané prečiny žiadnou skutočnosťou spadajúcou pod kritéria v zmysle §10 odsek 2 Trestného zákona z hľadiska závažnosti nevymykajú obdobným činom rovnakej právnej kvalifikácie.
K výroku o treste:
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému jedine nepodmienečný trest odňatia slobody.
Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosťou u obžalovaného bolo to, že spáchal viac trestných činov, ako aj to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. .
Prevažujúci pomer priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi (2:1) bol v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona dôvodom pre zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, kde základom pre výpočet tejto tretiny bol rozdiel hornej (5 rokov) a dolnej (1 rok) hranice trestnej sadzby stanovenej pre najprísnejšie trestný zbiehajúci sa trestný čin, v danom prípade prečin podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona. Po takejto úprave trestnej sadzby teda prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe s dolnou hranicou 28 mesiacov a hornou hranicou 5 rokov.
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
(Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.júna2017, sp. zn. Tpj 55/2016, Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 ).
V súlade s citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že obžalovanému možno ukladaný trest odňatia slobody mimoriadne znížiť s použitím ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam, t.j. uložiť mu trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd s prihliadnutím na osobu obžalovaného a na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov dostatočne splní účel trestu definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a jeho preventívnu aj represívnu funkciu. Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
K výroku o náhrade škody: S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas. Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí.
Keďže obaja poškodení sa na hlavné pojednávanie nedostavili, súd postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku prečítal ich návrhy na náhradu škody, z ktorých bolo zrejmé, že obaja poškodení si svoje nároky na náhradu škody uplatnili riadne a včas.
V prípade poškodeného P. M. súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej majetkovej škody vo výške 80,- € spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným I. Z., keďže túto škodu poškodenému spôsobil obžalovaný spoločne s odsúdeným.
V prípade poškodeného Y. T., O.. X. D. XXXX súd zaviazal k náhrade spôsobenej majetkovej škody vo výške 266,38 € výlučne obžalovaného, keďže túto škodu poškodenému spôsobil len obžalovaný.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného; obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech; príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech; zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.