Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 6. 2021 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný

V. K., nar.XX. 3. XXXX v B., bytom B., R. č. 1, vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice od 16. 11. 2020

je vinný, že

1. dňa 14. 11. 2020 v čase okolo 14.00 hod. sa snažil dobíjať do bytu na 1. poschodí na ul. U. č. X v B. búchaním na dvere, pričom kričal na svoju manželku L. K., ktorá bola zatvorená v byte, že jej doláme ruky a nohy, čím takto svojim konaním u menovanej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

2. dňa 16. 11. 2020 v čase okolo 09.15 hod. na ul. U. č. 9 v B. fyzicky napadol svoju manželku L. K. potom, ako vyšla z bytu tak, že ju sotil zo schodov, pričom ju pred pádom zachytil D. Q. a spôsobil jej tým bolesť chrbta po natiahnutí - zranenie s dobou liečenia do 7 dní a počas toho ako obvineného pridržal jeho otec D. Q., tak obvinený opakoval poškodenej svoje vyhrážky slovami „dolámem ťa, už teraz môžeš volať policajtov, aj tak ťa dolámem“, čím takto svojim konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

teda

v bode 1. a 2. trestného rozkazu

- inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

tým spáchal

v bode 1. a 2. trestného rozkazu

- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Za to mu ukladá :

Podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

P. vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodenej L. K., svedkov D. Q., I. F., L. N., I. W., D. P., L. L., L. R., L. T., oboznámením znaleckého posudku z odboru psychológia a obsahu listinných dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej nadväznosti nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo niektorá procesná strana, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obž. V. K. prehlásil, že je nevinný.

Na svoju obranu uviedol, že dňa 14. 11. 2020 nebol v B., nachádzal sa u matky v W., cvičil, stretol sa s D. P., popíjali pri obchode, navštívil jeho syna a okolo 10,00 hod. bol v A., kde si od L. (L.) požičal 60,00 eur, vrátil sa do W., večer sa stretol s kamarátom P.. Dňa 10. 11. 2020 okolo 21,00 hod. ho iba v botaskách a mikine vyhodila poškodená z bytu. Do W. cestoval z B. 10. 11. 2020 o 22,45 hod.; späť do B. cestoval dňa 16. 11. 2020 o 03,00 hod. Následne už na otázku, čo robil, kým sa zdržiaval v W., uviedol: Prvý deň bol len u matky, sledoval televízor, večer bol na cintoríne. Nasledujúci deň si upratal izbu, navštívil D. (P.) matku, potom so sesternicou R. W. pozerali doma film. Každý deň popíjal, bolo mu ťažko, lebo smútil a bol celé dni na facebooku. Na podnet obhajcu doplnil, že dva dni sa venoval aj rezaniu dreva, vtedy si pošpinil odev, v ktorom pricestoval, matka mu ho vyprala a sušila ho na kozube, vie, že to bolo dňa 15. 11. 2020.

Ku skutku v bode 2. uviedol: S poškodenou sa zoznámil na sociálnej sieti v júli 2020, 16. 10. 2020 sa zosobášili. Poškodená pracovala ako krupierka, staral sa o jej tri deti, varil, upratoval. Po príchode jeho otca zo zahraničia sa situácia zmenila, poškodená na neho bezdôvodne privolávala políciu, stalo sa to asi 4-krát, radšej vždy odišiel preč, začal piť a boli hádky. Dňa 10. 11. 2020 sa pohádali, povedala mu, že sa ho bojí, že volala na políciu, okolo 20,00 - 20,30 hod. opustil radšej byt; aby nespal na ulici, odišiel do W.. Do B. sa vrátil 16. 11. 2020 okolo 05,00 hod., kamarát Q. na A. mu neotváral, preto sa vrátil do mesta. Povedal si, že keď už je v meste, zoberie si svoje veci, mobil, peniaze a chcel si „dať dokopy vzťah“ s poškodenou. K bytu neprišiel s úmyslom, aby jej ublížil alebo sa jej vyhrážal. Keď vyšiel z bytu jeho otec a za ním poškodená a bola na schodoch, objal ju, chcel ju pobozkať, vytrhla sa, vtedy sa mohla pošmyknúť, začala kričať. Zdola pribehol jeho otec a opýtal sa ho, čo tam robí. Poškodená sa vrátila do bytu, on fajčil a rozprával sa s otcom pred blokom do príchodu polície. Jeho otec je gambler, s poškodenou má dobrý vzťah, pozná ju z herne. Svoj vzťah k otcovi definoval takto: „Nevychovával ma, tvrdí, že nie som jeho syn“.

Poškodená L. K. vypovedala, že manželstvo s obžalovaným bol obrovský omyl, hneď sa k nej začal chovať majetnícky, bezdôvodne ju podozrieval, hoci bol stále v jej prítomnosti, chodil za ňou aj do práce. Kontroloval jej mobil, spodné prádlo, na nákup mohla ísť len s jeho súhlasom, keď neboli spolu, žiadal, aby mala zapnutú kameru cez sociálnu sieť, aby ju videl. Hovoril jej, že ovláda hmaty, chvaty a vie, ako treba udrieť, aby úder bol smrteľný. Niekoľkokrát ju sotil na zem a udrel. Dňa 12. 11. 2020 ju zhodil z postele, zavolala políciu, ušiel z bytu bez kľúča. Dňa 14. 11.2020 sa z práce vrátila okolo 04,00 hod., a išla spať; okolo 14,00 hod. počula, ako obžalovaný vykrikoval pred blokom, búchal na dvere bytu a kričal, že ich rozkope. Bála sa, pretože sa vyhrážal, že sa ešte stretnú, že ju vonku chytí, zavolala na políciu, lebo to vnímala, ako vyhrážanie, hovoril, že jej poláme ruky a nohy. Polícia prišla asi za 10 minút, poskytla im jeho opis, prehľadali okolie. Večer bola v byte potme, aby nevedel, či je doma. Zavolala otcovi obžalovaného, aby vedel, čo sa deje, povedal, že 15. 11. 2020 bude doma. Požiadala ho, aby noc na 16. 11. 2020 prespal so svojou priateľkou u nej a boli s ňou, kým polícia nenájde obžalovaného a „nedá sa dokopy“. Dňa 16. 11. 2020 sa vychystala do práce, z bytu vychádzal otec obžalovaného so svojou priateľkou. Keď boli na medziposchodí a ona ešte pri dverách bytu, obžalovaný „zletel“ z horného poschodia a sotil ju oboma rukami. Skríkla, pred pádom ju zachytil otec obžalovaného, udrela sa o stenu. Stihol jej vytrhnúť z ruky mobil a nechcel jej ho dať, vrátila sa do bytu, odkiaľ zavolala políciu z mobilu, ktorý majú deti. Bola v šoku, mala v hlave len to „utiecť, utiecť“. Otec obžalovaného povedal, že bolo šťastie, že tam

boli, lebo obžalovaný sa vyhrážal, že ju zabije. Otca obžalovaného poznala už skôr, chodieval do herne. V novembri 2020 zobrala na lízing motorové vozidlo, ktoré on spláca, za to, že ho používa, keď je na Slovensku, jej dal 500,00 eur. Obžalovaný jej zakazoval, aby kontaktovala jeho otca, pretože spal s jeho bývalými partnerkami.

Svedkyňa L. T. vypovedala, že dňa 14. 11.2020 mala dennú službu, počas ktorej bola vyslaná na služobný zákrok k bytu na ul. U. č. 9, do ktorého sa mal dobíjať muž a vyhrážať sa. Po príchode na miesto, páchateľ tam už nebol a ani v blízkom okolí, ktoré prepátrali. Poškodená bola rozrušená, uviedla, že búchal a kopal do dverí a vyhrážal sa jej fyzickou ujmou. Uviedla, že pre problémy s páchateľom z obavy o svoje zdravie už aj v minulosti volala políciu.

Svedok L. R. zasahoval ako policajt na mieste činu dňa 16. 11. 2020. Pamätal si, že podľa oznámenia mal páchateľ sotiť poškodenú zo schodov a jej pádu mal zabrániť otec páchateľa. Obaja muži boli prítomní na mieste činu, páchateľ incident popieral, poškodená uvádzala, že sa jej vyhrážal.

Svedok D. Q. vypovedal, že na žiadosť poškodenej, ktorá uviedla, že sa bojí jeho syna, lebo je veľmi žiarlivý, prespal u nej so svojou ženou. Ráno odprevádzali poškodenú do práce, išiel naštartovať auto, bol na prízemí, keď počul výkrik poškodenej, vybehol po schodoch, bol tam jeho syn, poškodenej niečo vyčítal. Ona plakala, hovorila, že ju bolí bok , pýtala si telefón, syn tvrdil, že ho nemá, incident nevidel. Po prečítaní zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania svedok potvrdil, čo vypovedal na polícii, teda že jeho syn sotil poškodenú zo schodov, ktorá nespadla, pretože ju on zachytil. Potvrdil aj to, že obžalovaný vykrikoval, že poškodená na neho stále volá políciu, že aj teraz môže prísť a môžu ho zavrieť a že poškodená za to „fasne a doláme ju“. Rozpor vo výpovedi vysvetlil tým, že si to už nepamätal.

Svedkyňa I. F. uviedla, že je družkou R. Q. 21 rokov, asi 15 rokov žije v cudzine. Vypovedala, že poškodená je podľa nej normálna, dobrá žena. Bála sa obžalovaného, hovorila ,že s ním nechce žiť. V inkriminovanom čase u nej s druhom prespali, pretože sa bála, že ju zbije, lebo sa hádali. Ráno odchádzal z bytu ako prvý jej druh, potom išla ona a posledná bola poškodená. Nič nevidela, bola v strese z kriku, poškodená plakala, volala „D., D.“, vyhrážky nepočula, pretože sa vrátila späť do bytu k deťom.

Svedok L. N. je vzdialený príbuzný obžalovaného , poznajú sa odmala. Vie, že mal viaceré vzťahy, pozná jeho dve bývalé partnerky, na obžalovaného sa nesťažovali. Vie, že poškodenú veľmi miluje, nechce ju stratiť, aj keď mu je neverná a chcel si kvôli nej viackrát ublížiť. Navštevoval ho s jej deťmi, keď si prišiel požičať peniaze alebo si len tak „pokecať“. On pracoval a je slobodný, nepotreboval, aby mu obžalovaný peniaze vracal. Obžalovaný bol u neho viackrát, keď ho poškodená vyhodila z bytu, nikdy však u neho neprespal. Asi dvakrát mu telefonoval, že spí pred bytom, mal podozrenie, že poškodená tam niekoho má. Naposledy mali videohovor, obžalovaný bol na cintoríne v dedine, povedal, že si ublíži, preto volal jeho matke, aby za ním išla, aby si skutočne neublížil.

Matka obžalovaného I. W. v súvislosti s telefonátom ohľadne cintorína naopak uviedla, že priateľ obžalovaného L. N. jej telefonoval, že má prísť na cintorín do Košíc, aby si jej syn neublížil, čo nemohla spraviť, lebo je to vzdialenosť 80 km a posledný spoj do B. bol o 19,30 hod., pritom N. ju mal čakať, vedel, na ktorom cintoríne v B. sa jej syn nachádza. Syn podozrieval poškodenú z nevery a zle to znášal, aj P. jej volal, keď bol u neho, aby prišla, že sa chce kvôli manželke porezať. Uviedla, že ich materiálne podporovala, poškodená si urobila zo syna „žienku domácu“. Do W. prišiel, pretože ho vyhodila kvôli inému 8. alebo 9. novembra, vrátil sa do B. v pondelok 15. novembra, spolu nastúpili do autobusu v W. o 5,45 hod., ona išla navštíviť sestru. Kým bol syn u nej doma, rúbal drevo a navštevoval priateľa P.. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania. Na polícii uviedla, že syn pricestoval do W. 11. 11. 2020 , nemal peniaze a prišiel si vyprať veci; vyprala mu ich 12. novembra, bol u nej do 15. novembra, do autobusu do B. nastúpili o 3,10 hod. Rozpory vysvetlila tým, že si to už nepamätá a že sa nezmienila o postavení syna v manželstve tým, že si myslela, že predsa len budú spolu.

Svedok D. P. sa pozná s obžalovaným asi 5-6 rokov, z bývalého vzťahu s jeho neterou má dieťa, s ktorým je na materskej dovolenke, príležitostne si aj niečo zarobí stavebnými prácami. Obžalovaný bol podľa neho „zbojníček“, no po návrate z výkonu trestu, nevie, že by robil nejaké problémy; mal viac žien, zobral si len jednu. S obžalovaným bol v nepravidelnom kontakte cez sociálnu sieť, nepostrehol,

že by sa s manželkou hádali. O hádke mu povedal, keď ho navštívil v W., matka mu povedala, že bol u nich už včera, vtedy nebol doma, mohlo to byť v polovici mesiaca november. Obžalovaný doniesol fľašu slivovice a pre syna keksy, posedeli spolu. Hovoril o hádke, že manželka robí žiarlivostné scény. Spomenul, že kým bude u matky, bude rúbať drevo a robiť poriadok okolo domu. Nevie, ako dlho bol obžalovaný v W., asi o týždeň mu napísal, že ho poškodená udala, že ju napadol.

Svedkyňa L. L. sa s obžalovaným zoznámila v lete 2020 v nemocnici v A.. Povedal jej, že vyšiel z väzenia a keďže je veriaca, chcela mu pomôcť. Niekoľkokrát si vymenili správy na facebooku. Požičala mu 100 eur, ktoré potrebovali s manželkou súrne na nájomné. Druhýkrát ho videla vo svojom butiku v A., keď si prišiel požičať 60 eur, hoci jej ešte 100 eur nevrátil. Peniaze mu poskytla, hovoril, že ho manželka vyhodila, pohádali sa, lebo sa vyzývavo oblieka, pritom sa ľúbia a chce s ňou žiť. Povedal, že odišiel k matke do W., teraz je v D., kde robí opatrovateľku, nemal včera čo jesť, preto za ňou prišiel, aby mu požičala. Dohovorila mu a zľutovala sa nad ním; modlila sa za neho. Rozpor vo výpovedi, keď na súde uviedla, že obžalovaný bol u nej v čase medzi 12,00 -13, 00 hod, pričom v prípravnom konaní uviedla čas medzi 10,00 -11,00 hod. svedkyňa vysvetlila, že sa už presne nepamätá. Určite vie, že jej telefonoval, že je hladný po 9,00 hod., lebo už bola v butiku a mohol tam byť maximálne do 12,00 hod. , lebo v sobotu má predajňu otvorenú od 9,00 hod. do 12, 00 hod. Ak ešte má zákazníkov, ostáva aj dlhšie -maximálne do 13,00 hod.

Obž. V. K. a poškodená L. K. boli súdnoznalecky vyšetrení a znalec z odboru psychológia PhDr. L. N., PhD. vypracoval o nich posudok. K osobe obžalovaného uviedol, že z hľadiska rozumových schopností spadá do intelektového pásma populačného priemeru. Jeho schopnosť vnímať, chápať a riešiť problémové situácie je neadekvátne rozvinutá, pretože sa riadi iba vlastnými potrebami a úsudkom, ktorý je v mnohom nesprávny a skratkovitý. Možnosť zvýšeného výskytu agresívnych foriem správania je u obžalovaného prítomná z dôvodu ľahko vyvolateľnej popudlivosti, minimálnej frustračnej tolerancie s následnými impulzívnymi činmi, antisociálnych sklonov a zvýšenej (niekedy až extrémne) neurovegetatívnej dráždivosti a pod. V konfliktných situáciách reaguje nestabilne, nevypočítateľne, nezriedka agresívne so zrejmým sebapresadzovaním, neempaticky. Rozumové chopnosti poškodenej sú v medziach populačného priemeru, lži-skóre má v pásme populačného priemeru, nemá tendenciu klamať, zavádzať, manipulovať. Poškodená podobné vypäté situácie zažila počas svojho života mnohokrát (nielen s obžalovaným), preto prežívanie tejto konkrétnej situácie nebolo pre ňu nejako zvláštne, špecificky odlišné.

Z listinných dôkazov vyplýva, že poškodená podala trestné oznámenie ku skutku zo dňa 16. 11. 2020 v uvedený deň o 11,00 hod. V závere záznamu je uvedené, že políciu kontaktovala kvôli správaniu obžalovaného už aj 11. 11. 2020, 13. 11. 2020 aj 14. 11. 2020, kedy sa obžalovaný vyhrážal, že jej poláme ruky, nohy; do príchodu hliadok PZ sa už na mieste činu nenachádzal. Uvedené skutočnosti preukazujú záznamy , že na linku tiesňového volania č. 158 volala poškodená dňa 13. 11. 2020 o 09,24 hod a dňa 14. 11. 2020 o 14,33 hod. Poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného pre psychické týranie a fyzické napádanie už dňa 10. 11. 2020, v jeho závere uviedla, že obžalovaný po privolaní polície v uvedený deň z bytu ušiel.

Podľa lekárskych správ bola poškodená lekársky ošetrená dňa 16. 11. 2020 so záverom „bolesť chrbta po natiahnutí“. K spôsobu zranenia uviedla, že ju sotil manžel, padala zo schodov, udrela sa o stenu, zachytil ju manželov otec, pocítila bolesť v driekovej časti chrbtice. Predpokladaná doba liečby bola stanovená do 7 dní; zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako bolo uvádzané poškodenou.

V súvislosti s obranou obžalovaného, že sa dňa 14. 11. 2020 nenachádzal v B. vyšetrovateľ PZ za prítomnosti jeho obhajcu nahliadol do jeho mobilného telefónu. Telefonický kontakt s L. L. zo dňa 14. 11. 2020 nebol zaznamenaný, podľa správ Messenger mal s ňou komunikáciu dňa 12. 11. 2020 a 15. 11. 2020.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že sa žalovaný pokračovací trestný čin stal a že ho spáchal obžalovaný, ktorý konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Obžalovaný konal po stráne subjektívnej vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaného

spoľahlivo usvedčila zo spáchania oboch dielčích skutkov pokračovacieho trestného činu poškodená, jej svedectvo korešponduje s ostatnými dôkazmi. Na akceptácii jej svedectva má podiel aj samotná obrana obžalovaného, ktorá je chaotická, nevieryhodná. Ako dôvod svojej prítomnosti v W. uvádzal hádku s poškodenou. Svedkom však za príčinu hádky mal uviesť: P.ovi - poškodená na neho žiarli, L. - poškodená sa vyzývavo oblieka, matke - lebo ho poškodená podvádza a prišiel, aby mu vyprala veci (aké, keď ušiel z bytu ?) Výpoveď obžalovaného sa neprekrýva s výpoveďami svedkov P., N., W.. Najvýraznejší rozpor sa prejavil v tom, že obžalovaný, hoci sa rozsah jeho výpovede postupne zväčšoval, ani raz neuviedol, že kvôli nezhodám s poškodenou si chcel ublížiť. Jeho matka pritom uviedla dva prípady, kedy ho mala v období, ktoré je predmetom obžaloby, ísť zachraňovať. Raz to malo byť , keď bol obžalovaný na návšteve v W. u P. a ten jej telefonoval a raz, keď jej telefonoval N.. Svedok N. uviedol jednoznačne , že obžalovaný mal mať úmysel ublížiť si na cintoríne v dedine, svedkyňa W. naopak tvrdila, že mal mať takýto úmysel na niektorom z cintorínov v B.. Svedok P. o návšteve obžalovaného vypovedal, že prišiel s fľašou alkoholu a posedeli si. Svedok o telefonáte matke obžalovaného s tak závažným obsahom počas popíjania s obžalovaným sa však vôbec nezmienil.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 14. 11. 2020, alibi obžalovaného, že sa mal v uvedený deň nachádzať mimo B., mu mali potvrdiť svedkovia P., W. a L.. Svedkyňa L. je bez bližšieho vzťahu k obžalovanému, ktorý iba cynicky využil jej vierovyznanie a ochotu pomáhať tým, čo sú v núdzi. Táto svedkyňa vypovedala jednoznačne, že v deň, kedy ju obžalovaný najprv kontaktoval, ju aj navštívil v butiku v A., aby si od nej požičal peniaze na jedlo, pretože hladuje a jeho matka, za ktorou pricestoval do W., je v D.. V mobilnom telefóne obžalovaného sa však nenašiel žiaden záznam na svedkyňu L. zo dňa 14. 11. 2020. Podľa názoru súdu obžalovaný v priebehu trestného stíhania koordinoval verziu svojej obrany s matkou, ktorá mu potvrdzovala, že sa v inkriminovanej dobe zdržiaval u nej. Nezvládli však údaj o tom, kedy sa obžalovaný vracal z W. do B. dňa 16. 11. 2020 (on: ráno o 03,00 hod. a sám, ona: o 5,45 hod. a spolu), čím sa pravdivosť výpoveď svedkyne W. oslabila. Svedok P. v podstate potvrdil len to, že ho obžalovaný v novembri 2020 v W. navštívil ale konkrétny dátum uviesť nevedel. P. dospel k záveru, že obžalovaný po hádke s poškodenou ostal bez finančných prostriedkov a ušiel z bytu pred políciou v dňoch 12. resp. 13. 11. 2020, a tak využil príležitosť dostať sa k peniazom v blízkosti bydliska svojej matky prostredníctvom svedkyne L., teda vycestoval do A. a W. ale nebol produkovaný objektívny dôkaz, že sa tam nachádzal aj v popoludňajších hodinách dňa 14. 11. 2020.

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 16. 11. 2020, bol obžalovaný na mieste činu ako podozrivý zaistený privolanou políciou o 9,45 hod. Svoju prítomnosť zdôvodnil tým, že sa chcel s poškodenou pomeriť. Tomu však nezodpovedá objektívne zistenie, že v čase, keď byt opúšťali svedkovia Q. a F. sa nenachádzal v jeho blízkosti, nevideli ho tam, až keď sa vzdialili a pri dverách ostala poškodená, pribehol k nej z horného poschodia. Ak sa už nachádzal v obytnom dome, ak priamo nezazvonil, resp, nezaklopal na dvere bytu ale striehol na poschodí, svedčí to o inom úmysle než tvrdil obžalovaný, že sa prišiel s poškodenou udobriť. Okrem svedectva poškodenej a svedkov Q. a F. ho usvedčuje aj lekárska správa, že na poškodenú aj fyzicky zaútočil.

Poškodená popísala správanie obžalovaného voči jej osobe, ktoré predchádzalo po dobu niekoľkých týždňov teraz súdenému trestnému činu a aj prítomnosť otca obžalovaného a jeho družky v byte vyžiadaná poškodenou , odôvodňujú záver, že vyhrážky obžalovaného v inkriminovanej dobe boli spôsobilé vzbudiť u nej vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým jej hrozil v podobe ublíženia na zdraví.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v § 34 a nasl. Tr. zákona.

P. bral do úvahy predovšetkým okolnosti spáchania trestného činu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný má v registri trestov 13 záznamov od r. 1999, v posledných 10 rokoch vykonal tri nepodmienečné tresty odňatia slobody, naposledy 21. 5. 2019. Dopúšťal sa majetkovej trestnej činnosti ako aj trestných činov ublíženia na zdraví, v r. 2003-2013 bol odsúdený 2-krát za trestný čin lúpeže. V evidencii priestupkov má sedem záznamov o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, z nich dva sa týkajú D. P., jeden I. W.. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený len evidenčnými údajmi; počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane.

Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného neboli zistené poľahčujúce okolnosti, priťažuje mu, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).

Na základe vyššie uvedeného bol obž. V.ovi K. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov (36-6=30, 30:3=10, 6 + 10 =16 mesiacov). Pre výkon trestu bol zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Tento druh trestu v danej výmere je potrebný na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.