Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-92-2026.pdf
PDF · 114.06 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/92/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky B. C. D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, Prešov a otca B. B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, Prešov v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/127/2024-402 zo dňa 4.5.2026, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého syna zo sumy 140,-eur mesačne na sumu 250,-eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Otec podal návrh na zníženie výživného na maloletého syna na sumu 125 eur mesačne počnúc dňom 1.1.2025.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie („ďalej len súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30P/127/2024-160 zo dňa 24.2.2025 rozhodol tak, že:
I. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/10/2022-34 z 02.06.2022 m e n í v časti výživného tak, že výživné pre maloletého A. A., narodeného XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 01.09.2024 opakovane do budúcna.
II. Otcovi B. B. A., narodenému XX.XX.XXXX z a p o č í t a v a sumu 840,- Eur ako splnené výživné za dobu od 01.09.2024 do 24.02.2025 pre maloletého A. a otec s a z a v ä z u j e zaplatiť sumu 360,- Eur ako dlžné výživné pre maloletého za rovnaké obdobie, ktoré s a p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc mesiacom marec 2025
po 10,- eur mesačne až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
III. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
IV. Návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 28CoP/47/2025-209 zo dňa 30.9.2025 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výroku III. a zrušil rozsudok vo výrokoch I., II., IV., V. a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/10/2022-34 z 02.06.2022 m e n í v časti výživného tak, že výživné pre maloletého A. A., narodeného XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorú je otec p o v i n n ý platiť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to od 01.09.2024 opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 30.04.2026 pre maloletého A. vo výške 1.200,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky,
III. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Pri určení čistého príjmu otca, súd aplikoval princíp potenciality príjmu a jeho čistý mesačný príjem ustálil vo výške 1 400 eur. Súd zároveň prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého syna.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 78 ods. 1, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 2, ods. 4 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilná sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 232 ods. 4 CSP.
7. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP ).
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, proti výrokom I., II. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec uviedol, že má taktiež za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza nesprávneho hodnotenia dôkazov, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o aplikácii princípu potenciality príjmu a o tom, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1400 eur, ak by sa nevzdával bez dôležitého dôvodu príplatkov za prácu vo sviatky a víkendy, ak by využil získané oprávnenie v skupine C a pracovné skúsenosti v oblasti stavebných prác, či optimalizoval svoje náklady na bývanie. Otec uviedol, že v konaní preukázal, že je riadne zamestnaný, ako aj to, že sa uchádzal
aj o iné zamestnania, avšak jeho žiadosti o prijatie do zamestnania boli zamietnuté. Preukázal, že jeho mzda je adekvátna primeraným podmienkam na trhu práce zodpovedajúcim jeho vzdelaniu, veku a pracovným skúsenostiam. Uviedol, že do súdneho spisu predložil žiadosti o prijatie do zamestnania rôznym potenciálnym zamestnávateľom, ako aj odpovede na jeho žiadosti, ktoré boli negatívne. Išlo o spoločnosti F. A. G.. ako vodič, B. C. G. ako vodič, H. G. ako vodič, H. G. ako stavebný robotník, I. J. G. G., G. G., G., K. G., B. – L. G.. Ďalej predložil výpisy zo stránky www.profesia.sk voľných pracovných miest, z ktorých je zrejmé aká je ponúkaná mzda za prácu a to obsluha čerpacej stanice D. M. N. – 5,63 eur/ hod. brutto, čo znamená, že by mal rovnakú mzdu, ako v súčasnosti.. Ohľadne výšky mzdy predložil aj výpisy zo stránky www. Profesia.sk voľných pracovných miest iných odvetví, kde je mzda 4,67 eur/hodina brutto alebo 5 eur/hodina brutto alebo 1030 eur brutto. Od januára 2025 mal príjem vo výške 885,81 eur, ktorý bude nemenný na nasledujúce obdobie roku 2025. Za obdobie decembra 2024 mal príjem vo výške 1069,95 eur netto, nakoľko bol PN od 16.12.2024 do 22.12.2024. Za obdobie november 2024 mal príjem vo výške 1185,68 eur netto, avšak v mesiaci november boli otcovi poskytnuté k príjmu aj tzv. iné náhrady v sume 300 eur a to za zastupovanie kolegov na čerpacej stanici pre toho istého zamestnávateľa F. G. G.. V oboch mesiacoch bola čistá mzda otca stále z hrubej mzdy 866 eur, pričom zvýšený príjem na výplatu na osobný účet bol len z dôvodu poskytnutia iných náhrad titulom zastupovania. Od januára 2025 zamestnávateľ zrušil tzv. iné náhrady, nakoľko vzhľadom na zámer zamestnávateľa predať všetky čerpacie stanice k 01.03.2025 došlo k zrušeniu týchto náhrad. Otec ďalej poukázal na to, že popri svojom zamestnaní bol evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to z dôvodu absolvovania rekvalifikačného kurzu na pracovnú pozíciu vodič skupiny C. Takto si aj urobil vodičský preukaz cez Úrad práce sociálnych vecí a rodiny na skupinu C. Úrad práce dňa 13.01.2025 oznámil otcovi vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie dňom 01.01.2025 z dôvodu nekontaktovania úradu. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ má úrad 165 voľných pracovných miest, tak by mu úrad určite našiel po rekvalifikačnom kurze voľné pracovné miesto. Otec ďalej doplnil, že po tom čo si stiahol odpoveď Úradu práce sociálnych vecí a rodiny SR na dopyt súdu ohľadne počtu voľných pracovných miest, poslal žiadosť o prijatie do zamestnania aj na tam uvedené subjekty pričom, napríklad z čerpacej stanice G. B. O. mu mailom odpísali, že momentálne nemajú voľné pracovné miesta. Otec teda poukázal na to, že tento zoznam je nesprávny a zamestnávateľa nahlasujú niekedy voľné pracovné miesta aj bez toho, aby tieto pracovné miesta boli reálne voľné, a aby potrebovali pracovnú silu. Uviedol, že hoci si prácu aktívne hľadá, rekvalifikoval sa na vodiča nákladného motorového vozidla, mal záujem nájsť si túto prácu, jeho konanie nie je možné hodnotiť ako účelové alebo pasívne a nie je možné v jeho prípade uplatniť princíp potenciality príjmu. Otec doplnil, že listinnými dôkazmi preukázal, že vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, má príjem zodpovedajúci jeho veku, skúsenostiam a dopytu a podmienkam na trhu práce. Taktiež v jeho prípade nemožno uplatniť princíp potenciality príjmu, pretože nie je podnikateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho príjem je v súčasnosti vo výške 885,81 eur netto, čo zodpovedá jeho veku, praxi, zdravotnému stavu a aktuálnej ponuke na trhu práce. Namietal, že nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie ako odvolací dôvod spočíva v tom, že súd uzavrel, že otec sa vzdal príjmu za prácu vo sviatok a víkendy. Poukázal na to, že je to zamestnávateľ, ktorý svojvoľne a kruto nevypláca otcovi ani iným zamestnancom príplatky za prácu vo sviatok a víkendy, ale im to kompenzuje tzv. náhradným voľnom. Nie je pravdou, aby on urobil nejaký úkon smerujúci k vzdaniu sa príplatkov za prácu vo sviatok a víkendy. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že je oprávnený na vedenie motorových vozidiel v skupine C, neznamená, že sa musí uchádzať o prácu vodiča resp. si privyrábať ako vodič. On má stabilnú prácu a stabilný príjem zo zamestnania. To, že pracoval na stavbách a má skúsenosti v oblasti stavebných prác, taktiež neznamená, že má mať zamestnanie ako stavebný robotník. Uviedol, že má svoj vek a jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať na stavbách, pričom je nepredstaviteľné, aby v jeho veku popri trvalom pracovnom pomere na čerpacej stanici, chodil ešte po nociach alebo po víkendoch brigádnicky pracovať na stavby. Otca nemôže súd nútiť, aby vykonával 3 zamestnania, a to obsluha na čerpacej stanici, vodič nákladného vozidla a stavebný robotník, aby mal príjem 1400 eur, nakoľko by takéto pracovné vyťaženie časovo a fyzicky nezvládol a nestihol. Otec ďalej namietal, že nie je pravdou, aby uspokojoval potrebu bývania tretej osobe – priateľke, nakoľko priateľka nebýva s otcom riadne v spoločnej domácnosti ako druh a družka, nakoľko má vlastný byt v Moldave a chodí k otcovi len prespávať počas týždňa alebo víkendov a naopak otec k nej do bytu chodí prespávať počas týždňa alebo víkendov a neplatí jej za byt. Otec ďalej poukázal na svoje výdavky. Uviedol, že býva v byte svojho otca, pričom mu posiela mesačne sumu 350 eur a jeho otec uhrádza za tento byt sumu 369 eur mesačne. Medzi svoje nevyhnutné výdavky zaradil mobilný telefón 48 eur mesačne, pôžička 33,51 eur mesačne, televízia a internet 26 eur mesačne, strava 120 eur mesačne, hygienické potreby čistiace podľa potreby a pod. 30 eur mesačne. Ďalej uhrádza aj
výživné na dcéru vo výške 105 eur mesačne, teda jeho mesačné výdavky sú vo výške 887, 50 eur, pričom jeho príjem je vo výške 885,81 eur mesačne. Poukázala na to, že pri výpočte sumy vychádzajúc z odporúčajúcich tabuliek MS SR, by mal uhrádzať výživné vo výške 14% zo svojho príjmu, keďže má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole. Podľa odporúčacích tabuliek MS SR by mal platiť výživné na maloletého A. zo svojho mesačného príjmu vo výške 14% t.j. o 124,25 eur, pričom uhrádza výživné vo výške 140 eur mesačne. Otec v odvolacom petite žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a sám rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta v celom rozsahu.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v rámci konania Poukázala na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti je povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol taktiež na schopnosti otca, jeho faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti a zručnosti, pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. V kontexte uvedeného má kolízny opatrovník za to, že rozhodnutie súdu v predmetnej veci je v záujme maloletého dieťaťa.
10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že toto vyjadrenie je všeobecné bez konkrétneho vyjadrenia k danému prípadu a konkrétnym zárobkovým a majetkovým pomerom otca. Otec zotrval na svojom odvolaní.
11. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania neboli doručené.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. 13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní otca, ktorý svojím odvolaním v podstate namietal celý rozsudok súdu prvej inštancie. Jeho podstatná odvolacia argumentácia spočívala v tom, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec neprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že on je dlhodobo zamestnaný, má stabilný príjem, ktorý zodpovedá
možnostiam uplatnenia sa na trhu práce, veku, zdravotnému stavu. Nesúhlasil s tým, že súd pri ustálení jeho príjmu pre potreby určenia vyživovacej povinnosti vychádzal z potenciality jeho príjmu a výšku jeho príjmu ustálil na sumu 1400 eur mesačne. 17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď upravil stretávanie sa otca s maloletou dcérou podľa aktuálne realizovaného modelu ich stretávania s úpravou styku aj počas Veľkej noci a Vianočných sviatkov. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa úpravy styku otca s maloletou dcérou, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 2220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
19. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
20. Výživné na maloletého syna bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P/10/2022 zo dňa 2.6.2022, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal na úhradu bežného výživného vo výške 140 eur mesačne, s tým, že dlžné výživné mu bolo povolené splácať v splátkach po 10 eur mesačne až do úplného uhradenia dlhu a zároveň rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletým synom. Maloletý v tom čase navštevoval materskú školu, spolu s matkou žil v domácnosti starých rodičov zo strany matky. príjem matky bol vo výške 730 eur mesačne. Príjem otca bol vo výške 910 eur mesačne.
21. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna. Maloletý syn žije aj naďalej v spoločnej domácnosti s matkou v domácnosti starých rodičov zo strany matky. Je žiakom prvého stupňa základnej školy, má záujem navštevovať futbalový krúžok. Maloletý má oslabenú imunitu, je často chorý. V tejto súvislosti možno konštatovať, že výdavky spojené s jeho výživou, nástupom na povinnú školskú dochádzku, zvýšenú chorobnosť a záujmu o návštevu športového krúžku sa od poslednej úpravy výživného výrazne zvýšili.
22. Otec maloletého býva v 4 izbovom byte vo vlastníctve svojho otca. Okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére študujúcej na vysokej škole. Otec trval na tom, že jeho príjem je v súčasnosti
vo výške 885,81 eur netto, čo zodpovedá jeho veku, praxi, zdravotnému stavu a aktuálnej ponuke na trhu práce. V minulosti dosahoval vyšší príjem, ale z dôvodu zastupovania kolegov na iných čerpacích staniciach, v súčasnosti mu už takéto príplatky zo strany zamestnávateľa nie sú poskytované.
23. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.
24. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
25. Pri skúmaní a posúdení príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov a schopnosti a možnosti otca aj matky postupoval súd prvej inštancie správne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, ktorý pri zvýšení výživného nevychádzal na strane otca z jeho príjmu z pracovnej činnosti vo výške 885 eur mesačne, ktorý je v postate nižší v porovnaní s jeho príjmom, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného. Pokiaľ otec argumentuje tým, že nemá možnosť v jeho súčasnej práci dosahovať vyšší príjem, keďže zo zdravotných dôvodov nemôže pracovať v noci a zamestnávateľ mu neprepláca nadčasy, ako aj prácu počas víkendov, odvolací súd udáva, že otec si musí svoje záležitosti zabezpečiť tak, aby dokázal v prvom rade zabezpečiť potreby svojho maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a je odkázané na príspevky rodičov. Možno nepochybne uzavrieť, že ak je otec spokojný so svojím príjmom, kde napriek jeho dlhodobej práci na tejto pracovnej pozícii, došlo k zníženie jeho príjmu, nemožno to považovať za adekvátny príjem otca, ktorý by vzhľadom k svojmu veku, vzdelaniu, pracovným skúsenostiam, mohol dosahovať, teda príjem, ktorý by súd s povinnosťou rozhodnúť v najlepšom záujem dieťaťa, mohol považovať za príjem rozhodujúci pre určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi. Otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné obmedzenia (okrem vyššieho tlaku, ktorý vylučuje jeho prácu v noci) a pokiaľ by mu jeho príjem z pracovnej činnosti nepostačoval na krytie potrieb svojich a platenie výživného, má možnosť zabezpečiť si akýkoľvek iný pracovný úväzok titulom zvýšenia svojho príjmu. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou otca ako rodiča je prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa a vynaložiť maximálne úsilie, aby si túto rodičovskú zákonnú povinnosť plnil v primeranom rozsahu pre dieťa. Ani argumenty otca o jeho mesačných nákladoch neodôvodňujú potrebu vyhovieť zmenu napadnutého rozsudku. Napokon tak ako otec aj matka má náklady na bývanie a zabezpečenie svojich potrieb (strava, ošatenie, hygiena a pod.). Pokiaľ otec uvádzal, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, uvedená skutočnosť rovnako nemá vplyv na iný spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, vzhľadom na výšku ustálených nákladov na potreby maloletého, na ktorých je otec povinný sa podieľať. Správne súd prvej inštancie porovnal aj príjmy a pomery matky. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného správne posúdil pomery na strane otca aj matky. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poznamenáva, že matka vzhľadom k svojmu príjmu a potrebe starostlivosti o maloletého syna, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, čím si výrazným spôsobom znižuje nálady na bývanie a stravu. Otec býva sám v 4 izbovom byte vo vlastníctve jeho otca, čo možno považovať za výrazne vyššiu životnú úroveň v porovnaní s domácnosťou matky. Za dôležitú skutočnosť odvolací súd považuje aj výkon osobnej starostlivosti o maloletého syna, na ktorej sa otec podieľa len s minimálnom rozsahu. Otec nemôže očakávať, že súd bude akceptovať jeho nízky vklad do života maloletého syna v podobe ponechania nízkeho výživného bez akceptácie odôvodnených potrieb maloletého syna napr. jeho túžby opätovne navštevovať futbalový krúžok (kde sú náklady nielen v podobe platenia členského, ale aj nákupe športového oblečenie, vozenia na zápasy, vreckového, stravy a pod.) za situácie, kedy sa otec na osobnej starostlivosti o maloletého syna podieľa
len minimálne, napriek blízkosti ich bydlísk. Uvedené by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý má byť pre súd zásadným vodítkom pri rozhodovaní v akejkoľvek veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa.
26. Nemožno akceptovať ani námietku otca vo vzťahu k aplikácii Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre určovanie výživného na deti, ktorá má len odporúčací charakter a súd musí pri rozhodovaní prihliadať na individuálne a konkrétne okolnosti danej veci. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané, aj odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov a schopnostiam a možnostiam otca a jeho životnej úrovni.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
28. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).