Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-55-2019.pdf
PDF · 134.87 KB
No categories available
9C/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v spore žalobkyne: N. T., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX Š., proti žalovanému: K. J., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. X, XXX XX Š., o zaplatenie 18.226,69 eur príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 18.226,69 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.226,69 eur odo dňa 28.04.2015 do zaplatenia, pravidelnými mesačnými splátkami po 500 eur, pod stratou výhody splátok, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 18.226,69 eur s príslušenstvom na základe skutočností, že žalobkyňa opakovane požičala žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobkyni vrátiť. Celkovo žalobkyňa požičala žalovanému sumu vo výške 16.507 libier t. j. 18.226,69 eur s tým, že suma je prepočítaná konverzným kurzom ku dňu 30.08.2019. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení priložila k žalobe výpisy zo svojho bankového účtu, z ktorých je evidentné, v akých výškach požičala žalovanému finančné prostriedky. Jednotlivé platby na výpise z účtu žalobkyne sú uvedené v mene Libra, lebo išlo o účet vedený v Anglickej banke a tiež, že išlo o finančné prostriedky - peniaze, ktoré požičiavala žalobkyňa žalovanému takým spôsobom, že ich posielala zo svojho anglického účtu na účet žalovaného. Žalovaný napriek opakovaným ústnym aj písomným prísľubom do podania žaloby neuhradil žalobkyni žiadnu sumu, a ani jej ju dobrovoľne nevrátil. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila zo žalovanej sumy zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 28.04.2015 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.03.2020 doručeným súdu dňa 13.03.2020 a uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobkyňou, lebo žalobu považuje za osobnú pomstu žalobkyne, pre neuskutočnenie plánov a zámerov žalobkyne a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňu pozná od jej 16-tich rokov. V roku 2011 žalobkyňa ponúkla žalovanému pomoc pri hľadaní práce vo Veľkej Británii s tým, že sa dohodli aj na spoločnom bývaní. Uviedol, že všetky výdavky spojené s bývaním boli hradené z predaja jeho súkromného lietadla a neskôr z jeho mesačnej mzdy leteckého mechanika. Peniaze, ktoré obdržal od žalobkyni z jej účtu na účet žalovaného uviedol, že boli použité na realizáciu spoločných záujmov a potrieb ich oboch s tým, že on nepožiadal žalobkyňu o to, aby mu ona zasielala peniaze, ako finančnú pomoc pre žalovaného. V rokoch 2011 - 2015 absolvovali spoločné dovolenky a žalovaný tvrdil, že tieto boli hradené z jeho finančných prostriedkov. Dňa 27.09.2018 sa
im narodil spoločný syn K. J. J., na ktorého žalovaný platí výživné 300 eur mesačne podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky. Uviedol, že počas tehotenstva žalobkyne on financoval všetky jej potreby, ako aj ich spoločné výlety, pohonné hmoty, spoločné večere a tehotenské oblečenie. Pred narodením dieťaťa prenajal trojizbový byt v Šuranoch, v ktorom s ním žalobkyňa žila určitý čas, ale po pôrode a prepustení z nemocnice sa žalobkyňa nasťahovala do domu svojich rodičov.
3. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného písomným podaním zo dňa 04.05.2020 doručeným súdu 04.05.2020. Uviedla, že všetky tvrdenia žalovaného v jeho písomnom vyjadrení sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa od mája 2002 do apríla 2017, t. j. 15 rokov žila, študovala a pracovala v Británii a najmä posledných 10 rokov mala stabilné zamestnanie so slušným príjmom, ktoré nemenila. Z tohto príjmu bola schopná pokryť 1000 libier mesačne školné, lebo študovala popri práci na Právnickej fakulte v Londýne. V roku 2011 sa u žalobkyne vyskytli zdravotné problémy a v auguste 2011 absolvovala operáciu. V tomto období počas pobytu na území SR sa po rokoch stretla so žalovaným, s ktorým sa poznala od strednej školy. Dozvedela sa, že žalovaný, ktorý mal dovtedy sľubnú kariéru leteckého pilota, bol už v tom čase bez práce, bez peňazí a žil ako bezdomovec, lebo ho matka vyhodila z domu, údajne pre užívanie drog a nechodenie do práce. Podľa vedomostí žalobkyne, žalovaný predal svoje súkromné lietadlo za 8.000 eur a z týchto peňazí si zabezpečil ubytovanie, a to prenájom dvojizbového bytu od Y.. S. Q., U. Š.. V tomto byte bývali spolu asi jeden mesiac. Po čase zistila a začala si uvedomovať rozsah žalovaného problémov, keď zistila, že do bytu chodia podozriví ľudia, drogovo a psychiatricky liečení a dokonca raz našla v skrini žalovaného schovaný balík marihuany. Neskôr zistila, že ju žalovaný neustále klamal, zatajoval a zavádzal. Po zotavení zdravotných problémov a operácie sa žalobkyňa v novembri 2011 vrátila naspäť do Londýna, do práce a do školy a žalovaný jej oznámil, že má bratranca v anglickom meste Brighton. Túto informáciu potvrdila žalobkyni aj žalovaného matka, ktorá na žalobkyňu apelovala, aby mu pomohla v zahraničí, lebo inak, podľa slov matky žalovaného skončí na psychiatrii, vo väzení alebo na cintoríne. Na psychiatrii skončil v roku 2017. Sám žalovaný sa priznal žalobkyni, že musí odísť zo Šurian, aby prerušil zlé kontakty a začal iný spôsob života. Bratranec v Anglicku žalovaného neprijal a tak žalovaný zostal sedieť na autobusovej zastávke uprostred Londýn a bez peňazí na hotel. Vtedy sa priznal žalobkyni, že minul všetky peniaze z predaja lietadla a že je dokonca dlžný za nájom bytu aj Y.. Q.. Žalobkyňa v tom čase pracovala popri štúdiu ako opatrovateľka, keď oparovala muža po úraze krčnej chrbtice, ktorý zostal paralyzovaný a pripútaný na invalidný vozík. Žalobkyňa mala v byte tohto pána vlastnú izbu, kde bývala. Vzniknutá situácia so žalovaným jej bola nepríjemná, preto sa spýtala pána, u ktorého bývala, či by žalovaný mohol u nej prespať. Dotyčný súhlasil, a tak žalobkyňa ubytovala aj žalovaného u seba v izbe. Žalovaný neovládal dostatočne anglický jazyk, čo mu spôsobovalo problémy pri hľadaní práce. Po dvoch týždňoch bývania a stravovania zadarmo u žalobkyne, žalovaný uviedol, že má kamaráta v Manchestri, ktorý tiež pracuje ako letecký mechanik. Tento dotyčný vybavil prácu žalovanému, ale ubytovanie mu nevedel zabezpečiť a žalovaný bol nútený si nájsť prenájom, tak mu žalobkyňa na tento prenájom požičala peniaze. Tento prenájom bolo potrebné vyplatiť pol roka vopred. Žalobkyňa tak previedla realitnej kancelárii, ktorá zabezpečovala byt pre žalovaného sumu 6265 libier. Inokedy potreboval obnoviť licencie, čo mu zabezpečí lepší plat, ako to zdôvodnil žalovaný, stálo to však 4000 libier a aby vydržal do prvej výplaty, tak potreboval ešte 1000 libier vreckového. Podľa tvrdenia žalobkyne jej žalovaný stále tvrdil, že jej všetko vráti, čo si od nej požičal a potreboval k výkonu práce aj auto, tak mu žalobkyňa požičala na kúpu auta 1700 libier. Okrem toho bolo potrebné zaplatiť poistku za auto a kúpiť pohonné hmoty do auta. Potreboval okrem tohto k práci mobil a internet a na všetko si požičiaval od žalobkyne a keď žalobkyňa nesúhlasila, tak ju vydieral s odôvodnením, že „sama si môže za to, že jej žalovaný nebude môcť vrátiť peniaze“. Auto, ktoré pôvodne kúpil za peniaze žalobkyne sa mu pokazilo, a preto si musel kúpiť ďalšie, zase z peňazí, ktoré mu požičala žalobkyňa. Okrem toho uviedla, že žalovaný celú situáciu v Británii nezvládal, často požíval alkoholické nápoje a obviňoval žalobkyňu zo všetkého čo sa stalo. Žalobkyňa našla u žalovaného sms správy, kde si zháňal číslo na dealera drog. Auto, ktoré mal k dispozícii v Británii priviezol na Slovensko, bez jej vedomia a predal ho mechanikovi v Úľanoch nad Žitavou za 500 eur. Všetky peniaze, ktoré požičala žalobkyňa žalovanému sú uvedené a zvýraznené v priloženom výpise z účtu v banke, zriadeného na meno žalobkyne v Anglicku. Čo sa týka žalovaného práce v Anglicku, dlho nevydržal, pretože spôsoboval a vyrábal stále problémy. Dňa 07.02.2014 šoféroval žalovaný opitý, havaroval a skončil vo väznici Bedford, z ktorej ho žalobkyňa dostala a keby ona nemala možnosti a aké také právnické vzdelanie, tak by ho odtiaľ nevedela dostať. Žalovaný mal v Anglicku zápis v Registri trestov na 10 rokov do roku 2024, lebo už aj pred týmto incidentom ho zastavila hliadka a našli mu v aute marihuanu, ktorú mal aj v krvi, spolu s utlmujúcimi
liekmi na predpis. Žalovaný dostával žalobkyňu do veľmi nepríjemných situácií a po odobratí vodičského preukazu dokonca prespával v stane pri letisku v kukurici. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný už v čase odchodu do Británie nemal žiadne príjmy ani úspory, z ktorých by si hradil svoje výdavky. Zastávala ten názor, že žalovaný už pri odchode do Británie zanechal v Šuranoch dlhy. Poukázala na to, ako sa ju snažil žalovaný klamať, keď jej doporučil stolára na vyhotovenie kuchyne v jej chate a vypýtal si od žalobkyne za túto zákazku žalovaný 1800 eur, ktoré mal odovzdať stolárovi, no stolár kuchyňu nedokončil a tvrdil jej, že nie je vyplatená. Žalobkyňa sa od stolára dozvedela, že mu žalovaný za kuchyňu odovzdal iba 1200 eur s tým, aby stolár o tejto sume nehovoril žalobkyni. Neskôr sa žalovaný priznal žalobkyni, že peniaze odovzdal, no stolár mu zháňal marihuanu, za ktorú nezaplatil a stolár mal žalovanému odrátať peniaze za marihuanu z tých žalobkyniných peňazí za kuchyňu. O tomto predložila žalobkyňa do spisu dôkaz, a to audionahrávku. Žalobkyňa súhlasila s tým, že bola so žalovaným na predĺženom víkende, dve noci v Tatrách, ale náklady s týmto spojené hradila žalobkyňa sama za seba, o čom predložila dôkaz. Poprela, že by žalovaný niekedy hradil výlety zo svojich peňazí žalobkyni, lebo on nemal žiadne stabilné príjmy ani úspory, naopak žalobkyňa uviedla, že zaplatila sebe aj jemu 14-dňovú dovolenku all inclusive na Kanárskych ostrovoch a žalovaný jej sľúbil, že jej ju preplatí. Poukázala na správanie sa žalovaného a na slabú pracovnú morálku s tým, že v leteckej spoločnosti Ryan Air Dublin je žalovaný na čiernej listine po tom, čo sa cestou do práce touto linkou z Bratislavy do Dublinu opil v lietadle, po užití Neurolu (liečivo alprazolan, ktoré je návykové, má utlmujúci účinok a neodporúča sa kombinácia s alkoholom) a v intoxikovanom stave búchal na dvere kokpitu pilotom a snažil sa dostať dnu. Zasiahla letuška, s ktorou sa pustil do hádky, a ktorá podala na neho sťažnosť v spoločnosti Ryan Air a žalovaný prišiel o prácu. O tom, že žalovaný užíva návykové látky a návykové lieky na predpis preukazuje sms správa, ktorú žalobkyňa ako dôkaz predložila do spisu, a ktorú sms odoslal žalovaný žalobkyni na jej mobil. Žalobkyňa v rámci dokazovania navrhla, aby žalovaný predložil výpisy z banky, pracovné zmluvy, výplatné pásky o tom, aké mal príjmy, za obdobie január 2012 až december 2014, okrem toho navrhla vypočuť svedkov Y.. S. Q., ktorý žalovanému prenajal spomínaný byt, a ktorému zostal dlžný a K.. R. R. E. K.. A. T., ktoré by objasnili správanie sa žalovaného v čase, keď si požičiaval peniaze, ako aj v období po príchode z Británie.
4. Žalovaný sa písomne vyjadril k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne podaním zo dňa 16.06.2020, doručeným súdu dňa 19.06.2020, kde uviedol, že žalobkyňa uvádza skutočnosti, ktoré sa zakladajú na vykonštruovanom klamstve. Podľa jeho názoru zo strany žalobkyne ide iba o pomstu voči žalovanému z dôvodu, že jej nevyšiel zámer, ktorý si zaumienila. Na začiatku pôsobenia v Británii žalovaný uviedol, že boli jeho finančné potreby kryté z úspor a riadneho platu leteckého mechanika a neskôr od roku 2013 do 2016 mal neustále dobre platené kontrakty. Keď vypukol Covid-19, žalovaný uviedol, že sa nachádzal v mieste bydliska a nemohol vycestovať za prácou a bol nútený sa prihlásiť na úrad práce ako nezamestnaný.
5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to: žalobou, výpismi z účtu žalobkyne, emailovou komunikáciou medzi stranami sporu zo dňa 27.04.2015, kópiami SMS správ, vyjadrením žalovaného k žalobe, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, Certifikátom študenta na Právnickej vysokej škole v Londýne, Správou magistrátneho súdu, emailovou komunikáciou žalobkyne s matkou žalovaného, SMS správami žalovaného s komunikáciou s inými ľuďmi, od ktorých si požičiaval peniaze, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobkyne, návrhom žalobkyne na výsluch svedkov, emailovou komunikáciou žalovaného so žalobkyňou zo dňa 13.11.2015 ako aj ďalšími emailovými komunikáciami, audio nahrávkou, dohodou o prevedení práce zo dňa 21.09.2020, Pracovnou zmluvou spoločnosti AIR - TRANSPORT EUROPE spol. s. r. o. so sídlom Poprad so žalovaným, emailovou komunikáciou Y.. S. Q. a žalovaného, Zmluvou o nájme bytu, výpisom z LV č. 4348 kat. územia Šurany, kópiou sms správy, ktorú písal žalovaný žalobkyni 27.04.2018, potvrdením o oznámení priestupku a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, na všetkých svojich písomných podaniach a listinných dôkazoch. Uviedla, že peniaze požičiavala žalovanému jednotlivými sumami v priebehu rokov 2012-2014 tak ako ich predložila podľa výpisu zo svojho účtu v banke v Anglicku. Žalovaný jej z týchto peňazí nevrátil žiadnu čiastku a zotrvávala na tom ,že mu požičiavala v skutočnosti oveľa viac peňazí než ako uviedla v žalobe a než ako sa domáha vrátenia na základe žaloby. Žalovaný jej dobrovoľne z takto požičaných peňazí nevrátil žiadnu čiastku a poukázala na to, že žalovaný naďalej žije
tým istým spôsobom života ako aj v rokoch 2012 a 2014 s tým, že si stále požičiava peniaze a krátkodobo zotrváva v pracovnom vzťahu. Uviedla, že čo sa týka pôžičky peňazí medzi ňou a žalovaným, išlo o ústnu pôžičku a trvala na tom, že vždy, keď žalovanému poskytla a požičala určitú finančnú čiastku povedala, že mu to iba požičiava a žiadala od neho, aby jej ich vrátil. Sám žalovaný v emailovej komunikácii, ktorú doložila do spisu, potvrdil skutočnosť, že žalobkyni požičané peniaze vráti. Po výpovedi žalovaného uviedla, že nikdy by nepristúpila na takú dohodu, že žalovaný zaplatí byt v Šuranoch a žalobkyňa zaplatí byt v Manchestri, keďže pomer týchto nájmov je neadekvátny. Uviedla, že sa nemohla presťahovať za žalovaným do Manchestru, lebo 10 rokov mala stabilnú prácu v Londýne a takisto tam chodila do školy, kde mala denné štúdium štyrikrát do týždňa. Žalobkyňa poukázala na to, že ona bývala v Londýne u postihnutého pána, ktorého ošetrovala a opatrovala, a toto ubytovanie získala v rámci zamestnaneckých benefitov, keď nemusela platiť osobitne nájom, keďže sa starala o postihnutú osobu. Čo sa týka auta, na ktoré žalovaný poukázal, že mali spoločne kúpené, na spoločné užívanie, to žalobkyňa poprela, lebo ona mala v Londýne k dispozícii auto vo vlastníctve toho postihnutého pána, ktorý jej auto na všetko požičal, lebo nešoféroval z dôvodu jeho postihnutia. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, že bol zamestnaný ako kontraktor, lebo potom by musel odvádzať dane a predložiť o tom daňové priznanie, z ktorého je to evidentné. Tiež nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že zamestnávateľ žalovaného hradil všetky jeho ubytovania v hoteloch, pretože z výpisu z účtu žalobkyne je zrejmé, akým penziónom a hotelom posielala platby a finančné prevody pre hotely a pod. Uznala, že určité drobné sumy peňazí jej čiastočne žalovaný vrátil, ale to bolo nad rámec toho, čo žalobkyni dlhuje. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že 5000 libier, ktoré potreboval na kurz, vrátil žalobkyni, lebo podľa tvrdenia žalobkyni jej ich nevrátil a suma 5000 libier tvorí žalovanú sumu. Na záver poukázala na to, že navrhuje vyhovieť svojej žalobe, lebo žalovaný mal už v čase odchodu do Anglicka zanechané dlhy na Slovensku, má neustále nezodpovedný prístup k práci a zamestnaniu. V každom zamestnaní vydrží iba pár mesiacov. Nepreukázal v konaní žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol schopný hradiť si svoje výdavky z vlastných príjmov. Čo sa týka zákonného úroku z omeškania, poukázala na to, že žalovaný jej v emaily zo dňa 27.04.2015 uviedol, že uznal, že jej je dlžný, a že jej tieto peniaze vráti, keď ich bude mať, preto zastávala ten názor, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy od 28.04.2015. Žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, aby jej žalovaný zaplatil žalovanú sumu pravidelnými mesačnými splátkami 500 eur pod stratou výhody splátok vždy k 15. dňu v mesiaci.
7. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a žalobu považuje za vykonštruovanú, aby žalobkyňa mala k dispozícii peniaze a vedela odísť do Ameriky so synom. Uviedol, že situácia bola taká, že on platil byt v Šuranoch na základe toho, že predal lietadlo a žalobkyňa platila byt v Anglicku, kde spolu bývali 2 mesiace a kde žalovaný zarábal veľa peňazí, ale neodkladal si výplatné pásky. Uviedol že pracoval v Anglicku na letisku ako kontraktor na živnosť, čo znamenalo že mal prácu časovo limitovanú na 6 mesiacov alebo rôzne mesiace a zamestnávateľ mu platil hotely a nie žalobkyňa. Čo sa týka výpisu z účtu žalobkyne z banky v Anglicku uviedol, že žalobkyňa zvýraznila iba tie sumy, ktoré posielala na jeho účet a zaškrtla tie sumy, ktoré preukazujú, že žalovaný jej posielal peniaze na účet. Jedinú položku, ktorú žalovaný uznal z pôžičky peňazí poskytnutých žalobkyňou bola suma 5000 libier. Poukázal na to, že zo začiatku keď prišiel do Anglicka nebolo jednoduché si nájsť prácu, ale od roku 2013 mal samé kontrakty, dobré zárobky a peniaze nevrátil žalobkyni, lebo nemal vedomosť o tom ,že mu ich ona požičala a že by ich on mal vrátiť. Uviedol, že žalobkyňa mu netvrdila, keď mu dávala peniaze, že mu ich dáva titulom pôžičky, a že on jej ich musí vrátiť. Tie peniaze, čo on vrátil žalobkyni, vždy jej dával v hotovosti a nie na účet. Iba v jednom prípade poslal žalobkyni na účet sumu 500 libier z Brightonu. Čo sa týka výpovede svedkov, súhlasil jedine s výpoveďou svedka Y.. Q., tú považoval za pravdivú, až na cenu chladničky v sume 400 eur a čo sa týka výpovedí ďalších dvoch svedkýň, tie nepovažoval za dôveryhodné, lebo sú príbuzné žalobkyni a sú zaujaté vo vzťahu k žalobkyni. Nesúhlasil s tým, že by si od žalobkyne požičal nejaké peniaze, jej správanie považoval za účelové psychické vydieranie a v súčasnosti je nezamestnaný, vedený na úrade práce. Uviedol, že mesačne poberá 300 eur v rámci SOS pomoci od štátu, ktoré posiela synovi ako výživné. Určite však súhlasil so zaplatením žalovanej sumy splátkami, lebo naraz by nedokázal takú sumu zaplatiť.
8. V prejednávanej veci bolo súdu listinnými dôkazmi predloženými najmä zo strany žalobkyne preukázané, že k 30.08.2019 bol kurz anglickej libry šterlingov k euru 0,90565,
- z kurzového lístku ECB Národnej banky Slovenska žalobkyňa preukázala, že 16.507 GBP = 18.226,69 eur.
- z výpisu z účtu žalobkyne v banke Barclays Bank súd zistil, že žalobkyňa preposielala na účet žalovaného jednotlivé finančné čiastky za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej výške 16.507 libier.
- z emailovej komunikácie, ktorú písal žalovaný žalobkyni dňa 27.04.2015 súd zistil, že žalovaný uznal, že dlhuje žalobkyni peniaze a že jej ich vráti, ak ich bude mať.
- z sms správy z 27.04.2018, ktorú písal žalovaný žalobkyni je doslovne uvedené „chcem ti dať prachy“.
- z potvrdenia z č. l. 57 spisu súd zistil, že žalobkyňa ukončila štúdium na Právnickej fakulte v Londýne dňa 15.06.2013 a túto Právnickú fakultu navštevovala v období od 19.09.2011 do 15.06.2013.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 2“ č. l. 58 spisu preukázala, že žalovaný mal v Anglicku zápis v Registri trestov na 10 rokov do roku 2024.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 3“ z č. l. 60 spisu, súd zistil, že žalovaný mal v anglickej banke Barclays pôžičku peňazí 500 libier s narastajúcimi penálmi v tom čase spolu 599,13 libier.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 4“ z č. l. 61 spisu preukázala, že žalovaný si naďalej požičiava rôzne finančné čiastky peňazí od rôznych ľudí, alebo zakladá drahé veci do zálohy za lacné peniaze, napr. drahší bicykel podľa emailovej komunikácie žalovaného s Jánom Medovarszkím, z ktorej komunikácie vyplýva, že žalovaný vyjednával s dotyčným pánom na úhrade svojho dlhu.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 5“ z č. l. 62 spisu, súd zistil, že žalovaný si opakovane požičiaval peniaze aj od bývalého spolužiaka Dušana Smijovského na základe emailu, kde žalovaný žiada bývalého spolužiaka, aby mu požičal „dúfa, že naposledy cca 200 do výplaty 10.03.2019“.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 6“ z č. l. 63 spisu, súd zistil, že žalobkyňa preukázala výpisom zo svojho účtu v Anglicku, že 06.09.2011 zaplatila hotel na Slovensku s názvom „Tri studničky“ v sume 157,49 libier.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 7“ z č. l. 64 spisu, súd zistil, že žalobkyňa preukázala výpisom zo svojho účtu v Anglicku, že 09.02.2012 zaplatila dovolenku, ktorú absolvovala so žalovaným 14-dňovú, na Kanárskych ostrovov v sume 1433,95 libier.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 8“ z č. l. 65 spisu, súd zistil, že žalovaný sa sťažoval, že prišiel o prácu, a že užíva návykové látky a návykové lieky pod názvom Neurol.
- z dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa označený ako „Príloha 9“ z č. l. 66 spisu, súd zistil, že žalovaný sa vyhrážal žalobkyni, že ju zabije, aj jej rodinu, keď ublížia žalovanému.
- z potvrdenia MV SR OR PZ Nové Zámky 09.07.2020 súd zistil, že žalobkyňa podala 09.07.2020 v čase 20.00 hod na Obvodnom oddelení PZ v Šuranoch trestné oznámenie.
- z emailovej komunikácie zo dňa 13.11.2015 ktorú adresoval žalovaný žalobkyni súd zistil, že žalovaný sám uznal, že nezvládol situáciu s chlastom a stravou a ak zarobí peniaze, prepošle ich žalobkyni.
- z emailovej komunikácie zo dňa 14.12.2016, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému súd zistil, že mu žalobkyňa oznámila, že jej dlží 20.000 libier, a že žalobkyňa z tohto dôvodu v New Yorku sa stravuje iba na suchých rožkoch, keďže už niekoľko rokov sa neunúva poslať žalobkyni ani jeden cent. Okrem toho jej žalovaný povedal, že jej doplatí tú nedokončenú kuchyňu, za ktorú od žalobkyne zobral 1800 eur a stolárovi údajne odovzdal z toho iba 1200 eur.
- z vyúčtovania energií, ktoré predložil svedok Y.. S. Q. na č. l. 170 až 173 súd zistil, že svedok emailovou komunikáciou z 24.01.2012 oznámil žalovanému, že má dlh na energiách v súvislosti s nájmom bytu, ktorý mal v prenájme od svedka vo výške 247,53 eur a mal uvedené aj číslo účtu, kde mal túto sumu žalovaný uhradiť. Z poslednej emailovej komunikácie zo dňa 06.05.2012 súd zistil, že svedok uviedol žalovanému, že stále k tomuto dátumu nedostal od neho vyúčtovanie za energie, teda zaplatenie sumy, ktorú od neho svedok žiadal vo výške 247,53 eur.
- zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 21.08.2011 súd zistil, že svedok Y.. S. Q. ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom predmetnú zmluvu, ktorá sa týkala nájmu dvojizbového bytu na Krížnej ul. 17 v Šuranoch, kde bolo dojednané mesačné nájomne vo výške 350 eur.
9. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov súd dospel k takému právnemu názoru, že je potrebné nároku žalobkyne vyhovieť a zaviazať žalovaného k zaplateniu istiny 18.226,69 eur spolu s príslušenstvom, pravidelnými mesačnými splátkami po 500 eur, pod stratou výhody splátok, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku. 11.1 Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí, d) dočasnosť zmluvy. Podstatou zmluvy o pôžičke je, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu - odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci sa teda môže uskutočniť priamo a okamžite, ale tiež odovzdaním traditio brevi manu, pri ktorom má dlžník vec v držbe z iného právneho titulu. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Dlžníkovi vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť tieto veci prevziať. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí určitého druhu (najmä peňazí) teda samotná pôžička. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, aby bola v písomnej forme, môže byť v ústnej forme, závisí to od vôle strán, akú formu zmluvy si zvolia. Preto nie je podstatné pre vznik zmluvy, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale podstatné je to, kedy došlo ku predmetu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí - peňazí. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Dlžník má povinnosť splniť svoj dlh zo zmluvy o pôžičke riadne a včas. Ak svoj dlh nesplní riadne, môže veriteľ takéto plnenie odmietnuť a dlžník sa dostáva do omeškania. V danom spore súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiaciah 4Co/341/2011, ktorý dospel k takému záveru, že: „Sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke, resp. potvrdenia o prevzatí peňazí z pôžičky a nedostatok písomnej výzvy na vrátenie pôžičky nezakladá totiž dôvod pre záver, že k vzniku platného vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo. Ak totiž zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje písomnú formu t. j. upravuje ju ako neformálnu zmluvu, ktorá môže byť platne uzavretá aj ústne, prípadne konkludentne, nedostatok písomnej formy má za následok len ťažšiu dôkaznú situáciu pre veriteľa, ak dlžník svoj záväzok z ústne uzavretej zmluvy nesplní, t. j. pôžičku v dohodnutej dobe nevráti.
12. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 18.226,69 eur istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že takúto sumu požičala žalovanému v priebehu rokovo 2012 až 2014 postupne s tým, že zmluvu uzavreli v ústnej forme a žalobkyňa preukázala v konaní, že jednotlivé sumy peňazí požičiavala žalovanému a odovzdala mu tieto peniaze prevodom cez účet, ktorý mala zriadený v Anglickej banke Barclays Bank v Londýne, a pri každom prevode, ktorým žalovanému požičiavala jednotlivé čiastky peňazí, mala vo výpise označené, že sa týkajú žalovaného a sú presne označené a zvýraznené vo výpise z účtu žalobkyne, ktoré predložila so žalobou na č. l. 11 až 26 spisu a spolu tieto sumy predstavujú ich súčtom žalovanú sumu. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v tomto období, keď požičiavala žalovanému jednotlivé sumy peňazí sa žalovaný nachádzal v takej situácii, že nemal dostatok finančných prostriedkov, najmä potom, ako sa rozhodol vycestovať za žalobkyňou do Británie, kde žalobkyňa žila dlhšiu dobu od mája 2002 do apríla 2017 t. j. 15 rokov, pretože tam študovala a pracovala. V tomto období sa vrátila na Slovensko v roku 2011, keď mala zdravotné problémy a následne absolvovala operáciu. Stretla sa po rokoch so žalovaných a nadviazali spolu bližšiu známosť a následne sa žalovaný vysťahoval do Británie s tým, že sa tam zamestná a bude tam žiť spolu so žalobkyňou. Žalobkyňa podrobne vo svojich vyjadreniach popísala, ale aj listinnými dôkazmi vydokladovala skutočnosti, ktoré potvrdzovali, že žalovaný nemal k dispozícii finančné prostriedky na to, aby si platil v Británii ubytovanie, aby si kúpil auto, aby si platil nájom za bývanie a pod., keď žalobkyňa žalovanému na všetky tieto potreby poskytovala jednotlivé čiastky peňazí podľa výpisu z účtu. Žalobkyňa preukázala v konaní, že žalovaný pokiaľ sa zamestnal, nezotrval v pracovnom pomere, viac ako skúšobnú dobu, prípadne 6 mesiacov a to kvôli míňaniu peňazí na kúpu návykových látok, drog a absencií v práci, keď bezdôvodne prestal chodiť do práce. Listinnými dôkazmi preukázala, že žalovaný kupoval od známych návykové látky - drogy, marihuanu, kvôli týmto nákupom často klamal žalobkyňu, keď jej povedal, že potrebuje peniaze na úplne iný účel a tieto peniaze minul na kúpu drog alebo návykových liekov „Neurolu“. Žalobkyňa preukázala v konaní, že financovala aj dovolenku, ktorú trávili spoločne so žalovaným a to 14 dní na Kanárskych ostrovoch a insolventnosť žalovaného preukázala aj tým, že žalovaný si požičal v Anglickej banke Barclays Bank sumu 500 libier, ktoré nevrátil a táto suma mu narástla o úroky z omeškania na sumu 599,13 libier. Okrem toho preukázala kópiami emailových a sms správ, že si žalovaný požičiaval peniaze aj od iných ľudí, resp., že za peniaze bol ochotný založiť aj
veci, napr. drahší bicykel a pod. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa v žalobe tvrdila a preukázala aj listinnými dôkazmi potvrdili aj vo veci vypočutí svedkovia. Svedok Y.. S. Q., neštátny stomatológ potvrdil súdu a aj preukázal, že žalovaný si od neho prenajal dvojizbový byt v Šuranoch na základe Zmluvy o prenájme bytu v roku 2011 s tým, že v tomto byte býval do konca roka 2011. Žalovaný má do dnešného dňa dlh za nájom predmetného bytu a to v sume 350 eur a na energiách sumu 247,53 eur s tým, že nechal v byte chladničku s mrazničkou ako kompenzáciu jedného nájomného a doteraz nevyplatil svedkovi dlh vo výške 400 eur. Svedkyňa K.. A. T., sestra žalobkyne potvrdila súdu, že žalovaný si požičiaval peniaze od žalobkyne v roku 2014 alebo 2015, presne si to už nepamätala, ale zistila to takým spôsobom, že žalobkyňa chodila domov vystresovaná, nervózna, až napokon doznala svedkyni, že žalovaný ju obťažuje telefonicky a navrhla svedkyňa žalobkyni, že keď bude najbližšie volať žalovaný, tak svedkyňa zdvihne telefón, lebo majú podobné hlasy a povie v telefóne, že ona je žalobkyňou, čo sa aj stalo. Svedkyňa zdvihla telefón so slovami „Haló“ a žalovaný bol v domnení, že telefón zdvihla žalobkyňa, pričom jej začal vulgárne kričať, nadávať, so slovami „Tak už si spokojná, tu je tvojich 20.000 eur, sedím na koľajniciach“. Potom ako žalovaný zistil, že telefón nezdvihla žalobkyňa, ale jej sestra, tiež jej začal vulgárne nadávať, svedkyňa zložila telefón a žalovaný začal vypisovať sms správy. L. K.. R. R., sesternica žalobkyne, potvrdila súdu, že sa pamätá na incident, ktorý sa mal stať pri jazere v Šuranoch za prítomnosti svedkyne, žalobkyne a žalovaného a bolo to niekedy v roku 2014, keď sa svedkyňa prechádzala so žalobkyňou pri jazere a stretli sa so žalovaným, ktorý bol podgurážený a začal sa so žalobkyňou hádať, lebo žalobkyňa sa ho pýtala, kedy jej plánuje vrátiť peniaze, čo si požičal a žalovaný jej mal vtedy odpovedať slovami „Jaj, tých nejakých 20 litrov?“ Svedkyňa poznala 20 rokov žalovaného a vyjadrila sa aj k jeho pracovnej morálke a pracovným návykom a uviedla, že na rôznych stretnutiach sa žalovaný chválil, akú má lukratívnu prácu a že mesačne dokáže zarobiť 5000 eur a pod. Potvrdila súdu, že žalovaného pracovná morálka je nestabilná, nevie vydržať v jednom zamestnaní, ani si udržať prácu. Žalobkyňa v konaní, ako listinnými dôkazmi, tak aj výpoveďami svedkov preukázala podstatu konsenzu zmluvy o pôžičke a teda, že poskytla finančné prostriedky žalovanému, žalovaný ich prijal, pretože bolo v konaní preukázané, že ich odovzdala prostredníctvom účtu, teda prevodom z jej účtu na účet žalovaného a tieto finančné prostriedky z účtu žalovaného sa nevrátili späť na účet žalobkyne ako neprevzaté. Týmto preukázala, že došlo k ústne uzavretej zmluve o pôžičke, pričom podľa ust. § 657 OZ nie je podstatná písomná forma zmluvy o pôžičke, podstatné je poskytnutie veci určitého druhu, najmä peňazí zo strany veriteľa a skutočnosť, že dlžník peniaze prevzal a teda preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Žalobkyňa tieto zákonné podmienky zmluvy o pôžičke v konaní preukázala.
13. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa mu neposkytla v priebehu rokov 2012 až 2014 žiadnu pôžičku peňazí, ale že sama sa ponúkla a navrhla mu pomoc pri hľadaní práce v Anglicku. Tvrdil, že začiatky ich vzájomného spolužitia a všetky výdavky spojené s bývaním boli hradené z predaja súkromného lietadla žalovaného a neskôr z jeho mesačnej mzdy leteckého mechanika. Tieto skutočnosti žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu neboli produkované dôkazy o finančnej solventnosti žalovaného, resp. že by vlastnil súkromné lietadlo a následne ho predal a za akú kúpnu cenu. Súdu neboli známe a preukázané v tomto konaní žiadne majetkové pomery, výpisy z účtom, vkladných knižiek o tom, že by žalovaný mal finančné prostriedky, úspory a že by nebol odkázaný na pôžičku od žalobkyne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že peniaze, ktoré obdržal titulom pôžičky od žalobkyne boli použité na realizáciu spoločných záujmov a potrieb ich oboch. Sám týmto tvrdením potvrdil, že prijal všetky finančné prostriedky, ktoré mu žalobkyňa previedla zo svojho účtu na jeho účet, pretože v emailovej komunikácii (z č. l . 27 spisu zo dňa 27.04.2015) ako aj vo výpise sms správy (z č. l. 28 zo dňa 27.04.2018) sám uznal, že dobrovoľne vráti žalobkyni všetky peniaze, ktoré mu ona poskytla, keď ich bude mať. Dokonca 27.04.2018 v smske v telefónnej komunikácii napísal žalobkyni, že „Chcem ti dať prachy“. Existenciu pôžičky potvrdili svedkyne K.. A. T. E. K.. R. R., ktoré boli svedkami nedorozumení medzi stranami sporu ohľadom vrátenia finančných prostriedkov zo strany žalovaného žalobkyni a dokonca svedkyňa K.. R. bola svedkyňou toho, ako priamo žalovaný v jej prítomnosti povedal žalobkyni „Jaj, tých nejakých 20 litrov ?“ Čo sa týka insolventnosti žalovaného, potvrdil svedok Y.. S. Q., ktorému od roku 2011 žalovaný dlhuje na nájomnom a na úhradách spojených s užívaním bytu 400 eur. 13.1 Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa podala žalobu ako účelové psychické vydieranie žalovaného, vzhľadom na to, že on je nezamestnaný a musí platiť výživné na spoločného syna, ktorý sa im narodil z ich vzťahu, a to 300 eur mesačne. Žalovaný tvrdil, že je v súčasnosti nezamestnaný, a že je vedený na ÚPSVaR od apríla 2021 a že mesačne poberá 300 eur v rámci SOS pomoci, ktoré posiela synovi ako výživné. Tieto skutočnosti opäť nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom tak, ako ani
v konaní nepreukázal žiadne svoje tvrdenia, ktorými popieral poskytnutie akejkoľvek finančnej pôžičky od žalobkyne, nepreukázal v konaní, že by finančnú pomoc a pôžičku zo strany žalobkyne vo výške žalovanej sumy nepotreboval, podľa jeho tvrdenia, keď tvrdil, že sa mu v Anglicku pracovnej darilo, že dobre zarábal a nemal žiadne problémy s financiami, že on platil dovolenky a všetko, čo potrebovala žalobkyňa. Žiadnym dôkazom nepreukázal tvrdenia, že zarábal veľa peňazí, že v Anglicku pracoval ako kontraktor na živnosť, a že mu zamestnávateľ platil hotely a nájom bytu, a že on platil dovolenky, ktoré trávil spolu so žalobkyňou. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mu žalobkyňa tieto peniaze poskytla titulom daru, resp. že ich žalovaný nie je povinný vrátiť žalobkyni, žalovaný v konaní nepreukázal, že by akúkoľvek čiastku zo žalovanej sumy dobrovoľne pred podaním žaloby žalobkyni uhradil. Na záver však uviedol, že súhlasí s tým, aby ho súd zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy splátkami, lebo naraz by takúto sumu peňazí nedokázal zaplatiť.
14. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 18.226,69 eur titulom pôžičky peňazí, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému v priebehu rokov 2012 až 2014, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18.226,69 eur odo dňa 28.04.2015 do zaplatenia, a teda súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania zo žalovanej istiny v súlade s ust. § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, keď žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy odo dňa 28.04.2015, lebo emailovou správou zo dňa 27.04.2015 uviedol, že peniaze žalobkyni vráti, ak ich bude mať, a teda ďalším dňom po tomto uznaní dlhu sa dostal do omeškania s jeho zaplatením, a súd zaviazal žalovaného k možnosti zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom pravidelnými mesačnými splátkami po 500 eur pod stratou výhody splátok, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že pokiaľ žalovaný nezaplatí, čo i len jednu splátku, stane sa zročnou celá zvyšná suma, ktorá podlieha následne exekúcii.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorá bola v konaní plne úspešná, pretože jej súd vyhovel v celom rozsahu uplatneného nároku, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P. po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).