Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Spa/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. B. XXXX/X, E. - B., proti žalovanému: Miestna volebná komisia v mestskej časti Bratislava - Rusovce, v konaní o žalobe vo veci registrácie kandidátnej listiny pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X/XXXX/XXX z 8. septembra 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave registruje žalobcu – A. B. C., narodeného X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. B. XXXX/X, E. - B., ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine podanej dňa 25. augusta 2026 C. F. G. H., C. ako jeho splnomocnenkyňou pre voľby poslancov do Miestneho zastupiteľstva v Bratislave, mestskej časti Rusovce vo volebnom obvode č. X, vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásené predsedom Národnej rady Slovenskej republiky na 24. októbra 2026. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 8. septembra 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. X/XXXX/XXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým neregistroval žalobcu ako nezávislého kandidáta pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo volebnom obvode č. X podľa o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu pre porušenie podmienok podľa . 2. Žalovaný dôvodil, že na zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2026, pri prvotnom preskúmaní doručených kandidátnych listín zistil, že kandidátna listina žalobcu ako nezávislého kandidáta bola volebnej komisii doručená splnomocnenkyňou – C. F. G. H., C. (ďalej len „splnomocnenkyňa“), ktorá však zároveň doručila volebnej komisii aj vlastnú kandidátnu listinu do volieb. Splnomocnenkyňa celkovo doručila volebnej komisii päť kandidátnych listín nezávislých kandidátov, ktoré boli volebnej komisii postupne doručené dňa 25. augusta 2026 v rozmedzí od 18:00 do 18:36, pričom splnomocnenkyňa ako nezávislá kandidátka doručila svoju vlastnú kandidátnu listinu volebnej komisii ako posledná o 18:45. 3. V dôsledku uvedených zistení požiadal žalovaný Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania volieb, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odbor volieb a referenda a politických strán a advokátsku kanceláriu spolupracujúcu s mestskou časťou o právne stanovisko k otázke, v ktorom momente sa fyzická osoba stáva kandidátom v zmysle obmedzenia uvedeného v a aké následky nastanú v prípade, ak bola takáto listina doručená splnomocnencom, ktorý je zároveň kandidátom v týchto voľbách. Do uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní alebo nezaregistrovaní kandidátov obdržal žalovaný iba stanovisko advokátskej kancelárie, v zmysle ktorého legálnu definíciu kandidáta neobsahuje, a tým pádom ani presný časový momentu vzniku statusu kandidáta, v tomto smere mlčí aj dôvodová správa a ku tejto otázke neexistuje ani relevantná prejudikatúra. 4. Vo vzťahu ku vzniku statusu kandidáta žalovaný konštatoval, že za kandidáta nemožno považovať každú fyzickú osobu, ktorá disponuje pasívnym volebným právom. Na druhej strane niet pochybností

o tom, že kandidátom určite bude fyzická osoba, ktorej kandidátna listina už bola registrovaná. Sporným je, či za kandidáta možno označiť osoby, ktoré jednak podali kandidátne listiny, ale tieto neboli miestnou volebnou komisiu vyhodnotené a osoby, ktoré vykonali úkony smerujúce k možnosti ich zvoliteľnosti vo voľbách, napríklad zber podpisov, ohlásenie kandidatúry, vyhotovenie kandidátnej listiny, prípadne udelenie splnomocnenia, avšak ešte pred momentom podania kandidátnej listiny. 5. Vychádzajúc z ustanovenia sa časové spojenie „pri doručení kandidátnej listiny“ viaže na povinnosť pripojenia splnomocnenia, avšak zákon následne nijako neurčuje, že relevantným by malo byť postavenie osoby v okamihu fyzického odovzdania listiny zapisovateľovi volebnej komisie. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne na účely uvedeného zákona sa za kandidáta považujú aj osoby, ktoré ešte iba idú svoju kandidátnu listinu podať. 6. Žalovaný uviedol, že si uvedomuje, že pasívne volebné právo je jedno zo základných práv demokratickej spoločnosti a k jeho obmedzeniu by tak malo dochádzať výnimočne a výlučne na základe zákonných obmedzení. Za rovnako dôležité považuje, aby kandidáti, ktorým bolo ich pasívne volebné právo obmedzené, mali možnosť domáhať sa súdneho prieskumu takéhoto obmedzenia, v dôsledku čoho zvolil postup, ktorý čo v najširšej miere poskytuje ochranu volebnému procesu, vydaním rozhodnutia o nezaregistrovaní nezávislého kandidáta. 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáha vydania uznesenia, ktorým ho správny súd zaregistruje ako nezávislého kandidáta uvedeného na kandidátnej listine pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Rusovce, volebný obvod I. X, ktoré sa konajú 24. októbra 2026. 8. Žalobca hneď úvodom vymedzil, že sporným je zodpovedanie otázky, či splnomocnenkyňu na účely zákazu podľa bolo možné považovať za kandidátku už v čase, keď o 18:22 doručila kandidátnu listinu žalobcu volebnej komisii, hoci jej vlastná kandidátna listina bola žalovanému doručená až následne o 18:45. Žalobca zastáva názor, že existencia zákonnej prekážky musí byť posudzovaná k okamihu konkrétneho úkonu doručenia, na ktorý zmienené ustanovenie výslovne viaže zastúpenie, a nemôže byť založené iba na neurčitom vnútornom úmysle alebo na prípravných úkonoch, a ktorými výslovne takéto účinky nepriznáva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. januára 2023 hoci potvrdzujúci prísnosť zákazu, avšak posudzujúci odlišný skutkový základ od toho predmetného. Tento rozsudok navyše neriešil časové súvislosti, resp. či neskoršie podanie vlastnej samostatnej kandidátnej listiny splnomocnenkyne môže spätne zvrátiť skoršie doručenie kandidátnej listiny iného nezávislého kandidáta. 9. Žalobca úvodom skutkovo ozrejmil, že vyhotovil svoju kandidátnu listinu nezávislého kandidáta pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Rusovce, volebný obvod I. X, a pripojil k nej zákonom vyžadované vyhlásenie, listinu s podpismi voličov a písomné splnomocnenie pre splnomocnenkyňu na doručenie kandidátnej listiny zapisovateľke žalovaného. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí netvrdí, že by niektorá z týchto listín chýbala alebo že by žalobca nespĺňal inú podmienku voliteľnosti. Splnomocnenkyňa dňa 25. augusta 2026 o 18:22 doručila žalovanému kandidátnu listinu, ktorý ju prevzal a zaevidoval s uvedením dátumu a času doručenia. Splnomocnenkyňa predtým doručila aj kandidátnu listinu ďalších kandidátov, a to o 18:00, 18:09, 18:13 a 18:36. Podľa poradia zaznamenaného v napadnutom rozhodnutí až po dokončení uvedených doručení, konkrétne v čase o 18:45, doručila splnomocnenkyňa osobne žalovanému aj vlastnú kandidátnu listinu ako nezávislá kandidátka. 10. Žalobca je toho názoru, že žalovaný si sám uvedomuje absenciu legálnej definície kandidáta a výslovného pravidla určujúceho okamih vzniku tohto postavenia, v dôsledku čoho sa obrátil na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán respektíve na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a spolupracujúcu advokátsku kanceláriu. Napriek priznanej nejednoznačnosti žalovaný bez identifikácie objektívneho okamihu a bez vysvetlenia, ktorý konkrétny úkon splnomocnenkyne zakladá postavenie kandidáta na účely uzavrel, že zmienený zákon považuje za kandidátov aj osoby, ktoré svoju kandidátnu listinu ešte iba idú podať. 11. Žalobca zo znenia vyvodil, že zákaz vzťahujúci sa na osobu kandidáta pôsobiť ako splnomocnenec treba posudzovať najneskôr k okamihu konkrétneho doručenia kandidátnej listiny, ktorej platnosť sa hodnotí, pričom v predmetnom prípade je to k okamihu 25. augusta 2026 o 18:22. V uvedenom okamihu totiž žalovaný nemal k dispozícii vlastnú kandidátnu listinu splnomocnenkyne a nebol vo vzťahu k nej zahájený registračný postup podľa . 12. neurčuje ktorým z úkonov vzniká osobe na účely zákazu podľa tohto zákona postavenie kandidáta, ani neurčuje, ktorý z nich a v akom okamihu ma byť rozhodujúci.

Neskoršie doručenie vlastnej kandidátnej listiny môže preukazovať predchádzajúci úmysel kandidovať a existenciu prípravných úkonov, no nemôže bez výslovnej zákonnej opory samo o sebe založiť záver, že splnomocnenkyňa mala právne relevantné postavenie kandidáta už pri skoršom doručení kandidátnej listiny žalobcu. Takýmto výkladom by navyše žalobca stratil možnosť uchádzať sa o volenú funkciu. Žalobca netvrdí, že prípravné úkony splnomocnenkyne smerujúce ku kandidatúre nemajú žiaden právny význam, no bez zákonom ustanoveného a objektívne zistiteľného kritériá nemôže žalovaný spätne meniť právne účinky už uskutočneného zavŕšeného doručenia kandidátnej listiny. Pri takomto obmedzení a zásahu do pasívneho volebného práva musí byť rozhodujúce kritérium predvídateľné, objektívne a navonok zistiteľné. Doručenie vlastnej kandidátnej listiny predstavuje zákonom formalizovaný a voči volebnej komisii preukázateľný okamih, pričom takýto výklad podporne zodpovedá aj odseku 6 . Uvedené ustanovenie samo o sebe neurčuje okamih vzniku postavenia kandidáta, avšak potvrdzuje, že zákon spája prvé formálne a objektívne zistiteľné nakladanie s osobou ako kandidátom s doručením kandidátnej listiny, nie s určitým predchádzajúcim úmyslom kandidovať alebo s bližšie neurčeným prípravným úkonom. 13. Žalobca ďalej rozvinul argumentáciu, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. je skutkovo odlišný, pretože riešil situáciu, kedy bola v rozhodnom čase splnomocnencom osoba ktorú zákon vylučuje a nemohlo vzniknúť platné splnomocnenie. V uvedenom prípade je pritom rozhodujúca skutková premisa, či splnomocnenec už v čase posudzovaného doručenia bol kandidátom. V prípade riešenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola pritom za splnomocnenkyňu politickej strany určená osoba uvedená ako kandidátka na tej istej kandidátnej listine, ktorú doručovala. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku neposudzoval právnu otázku nastolenú v predmetnej veci, a teda, či osoba, ktorá najprv ako splnomocnenkyňa doručí samostatné kandidátne listiny iných nezávislých kandidátov až následne doručí svoju kandidátnu listinu, spätne stratí spôsobilosť už na uskutočnené doručenia. 14. Žalobca ďalej namietal, že ustanovenie na základe, ktorého rozhodol žalovaný nepostihuje skutkovú situáciu žalobcu. Zmienené ustanovenie sankcionuje nepripojenie vyhlásenia alebo písomností podľa uvedeného zákona, pričom splnomocnenie ku kandidátnej listine žalobcu pripojené bolo. Spor sa týka právnej spôsobilosti splnomocnenkyne, nie absencie listiny. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo vyššie zmienenom rozsudku odlíšil fázu doručenia od následnej fázy kontroly a registrácie. Pri skutočnej nespôsobilosti splnomocnenca podľa neho nejde o odstrániteľnú chybu a ani osobitný dôvodne registrácie podľa , ale o nedoručení kandidátnej listiny predpísaným spôsobom, na ktoré sa neprihliada. V predmetnom prípade je rozhodujúce, či žalovaný preukázal existenciu zákonnej prekážky splnomocnenia práve v čase o 18:22, keďže neoznačil zákonné ustanovenie ani objektívne zistiteľný skutočnosť, na základe, ktorej by mala splnomocnenkyne už v tomto čase postavení kandidáta. Za tohto stavu bola podľa názoru žalobcu kandidátna listina doručená predpísaným spôsobom a písomnosti podľa odseku 8 k neboli riadne pripojené. 15. Žalobca ďalej poukázal na záver žalovaného ktorý označil za zrejmé, že kandidátom je aj osoba ešte pred podaním kandidátnej listiny, pričom sám uviedol, že volebný zákon legálnu definíciu kandidáta neobsahuje, rovnako tak zjavnú odpoveď neposkytuje dôvodová správa ani dostupná rozhodovacia prax. Takéto kritérium je však podľa názoru žalobcu neudržateľné a nepredvídateľné, pretože nie je zrejmé, či by malo ísť rozhodnutie osoby kandidovať, začiatok zberu podpisov, podpis vyhlásenia, vyhotovenie kandidátnej listiny alebo iný prípravný krok. Tieto skutočnosti nemusia byť komisii pri prijímaní cudzej kandidátne listiny známe. Následok pri tom nenesie iba splnomocnenkyňa, ale predovšetkým žalobca, ktorého možnosť uchádzať sa o volebnú funkciu bola vylúčená na základňu neurčitého, zákonom výslovne neupraveného okamihu viazaného na konanie inej osoby. Ústavne súladný výklad by mal uprednostniť objektívny okamih, ktorý zachováva právnu istotu a neudeľuje neskoršiemu úkonu spätné účinky. Od okamihu kedy splnomocnenkyňa doručila vlastnú kandidátnu listinu už nemohla platne vykonávať ďalšie úkony ako splnomocnenkyňa. 16. Záverom žalobca namietol, že hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol presné časy doručenia jednotlivých kandidátnych listín, tieto právne nevyhodnotil, a teda neuviedol, ktorý z prípravných úkonov pred doručením kandidátnej listiny splnomocnenkyne považuje za rozhodujúci a prečo s ním spája vznik zákonnej prekážky podľa . Odôvodnenie zároveň neuvádza obsah jediného písomného právneho stanoviska, z ktorého žalovaný vychádzal, a nevysporiadal sa s alternatívnym, k pasívnemu volebnému právu šetrnejším, výkladom. 17. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinami ktoré pripojil k správnej žalobe a zároveň navrhol, aby súd vyzval žalovaného na predloženie úplného volebného spisu. Sám ku žalobe doložil napadnuté rozhodnutie žalovaného, svoju kandidátnu listinu opatrenú rukou písaným záznamom o jej doručení

zapisovateľke žalovaného dňa 25. augusta 2026 o 18:22, splnomocnenie udelené splnomocnenkyni z 24. augusta 2026, vyhlásenie nezávislého kandidáta z 24. augusta 2026, podpisovú listinu na podporu nezávislého kandidáta so všetkými jej 22 podpisovými hárkami a kandidátnu listinu splnomocnenkyne opatrenú rukou písaným záznamom o jej doručení zapisovateľke žalovaného dňa 25. augusta 2026 o 18:45. 18. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý úvodom hneď ozrejmil, že podstatou sporu nie je otázka, či bolo ku kandidátnej listine žalobcu pripojené splnomocnenie, pričom túto skutočnosť nepovažuje za spornú, ale či osobu splnomocnenkyne možno vzhľadom na jej vlastnú, už materiálne realizovanú kandidatúru, považovať za osobu spôsobilú vykonať úkon splnomocnenca nezávislého kandidáta podľa . Žalovaný zastáva názor, že splnomocnenkyňa nemohla platne vystupovať ako splnomocnenkyňa žalobcu, pretože v okamihu, keď už uskutočnila doručenie kandidátnej listiny žalobcu, sama objektívne uskutočňovala vlastnú kandidatúru pre tie isté voľby. Jej vlastná kandidátna listina a prílohy boli vyhotovené a podpísané v rovnaký deň ako písomné splnomocnenie žalobcu. Následné zaevidovanie jej kandidátnej listiny o niekoľko minút neskôr preto nemôže neutralizovať kogentnú zákonnú výluku splnomocnenca, ktorý je sám kandidátom. Interpretácia žalobcu, ktorý účel zákonnej výluky nahrádza čisto technickým kritériom časovej evidencie jednotlivých podaní, predpokladá, že osoba pred predložením vlastnej kandidátnej listiny a jej zaevidovaním zapisovateľom volebnej komisie nie je považovaná za kandidáta. Takýto prístup redukuje kogentný zákaz na možnosť manipulovať jeho použitím prostredníctvom poradia fyzického odovzdania dokumentov a neprihliada na jeho účel: vylúčiť kumuláciu vlastnej kandidatúry a zastupovania iných kandidátov v tom istom volebnom procese. 19. Žalovaný nespochybňuje presné momenty doručenia kandidátnej listiny žalobcu a splnomocnenkyne, no tento moment je len vonkajším evidenčným údajom a žalobca z týchto časových údajov vyvodzuje právny záver, ktorý zo zákona nevyplýva, a teda, že osoba, ktorá svoju vlastnú kandidátnu listinu odovzdala až po doručení kandidátnej listiny žalobcom, nemohla byť pri skoršom úkone kandidátom v zmysle . Žalobcom prezentovaný výklad nerešpektuje normatívny obsah, systematiku ani účel daného ustanovenia. Citované ustanovenie upravuje na jednej strane povinnosť pripojiť pri doručení kandidátnej listiny ku kandidátnej listine písomné splnomocnenie, ak je nezávislý kandidát pri doručení zastúpený, na druhej strane samostatne a kogentne ustanovuje osobnú výluku. Citované ustanovenie vyžaduje, aby osoba označená na pripojenom splnomocnení bola právne spôsobilá túto funkciu vykonávať. Písomné splnomocnenie udelené osobe, ktorú zákon pre jej vlastné postavenie v tom istom volebnom procese z funkcie splnomocnenca výslovne vylučuje, nemôže založiť zákonom aprobované zastúpenie. 20. V posudzovanom prípade nešlo o izolovaný a časovo vzdialený úkon nezainteresovanej tretej osoby, ale splnomocnenkyňa v ten istý deň v rámci jednej návštevy u zapisovateľa najprv doručila kandidátnu listinu žalobcu (respektíve aj ďalších kandidátov) a následne osobne doručila vlastnú kandidátnu listinu do tých istých volieb a toho istého volebného obvodu. Práve bezprostredná vecná, miestna časová súvislosť týchto úkonov je rozhodná pre posúdenie materiálneho obsahu veci. Žalovaný vychádza z toho, že mechanické časové plánovanie odovzdania kandidátnych listín nemôže viesť k obídeniu kogentnej výluky kandidáta z postavenia splnomocnenca. Takýto výklad by viedol k výsledku, kedy by každý subjekt, ktorý už pripravuje vlastnú kandidatúru, mohol najprv vystupovať ako splnomocnenec ľubovoľného počtu ďalších nezávislých kandidátov a vlastnú kandidátnu listinu odovzdať bezprostredne na to. Zákaz uvedený v by sa tým redukoval na otázku organizačného poradia listín predkladaných pri tom istom volebnom úkone a zbavoval by zákonnú výluku samotného významu. Navyše, pojem „kandidát“ používa už v rámci predregistračnej fázy a teda osobu možno za kandidáta považovať už predtým, ako kandidátnu listinu podala. Rovnako tak bolo možné splnomocnenkyňu považovať za kandidátku v čase podania kandidátnej listiny žalobcu a teda bol daný rozpor s ustanovením uvedeného zákona, ktorý takéto zastúpenie explicitne vylučuje. Časové súvislosti sú v danom prípade teda irelevantné. 21. Žalovaný ďalej uviedol, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky zdôrazňuje potrebu posúdenia zmyslu a účelu zákona aj tam, kde sa normatívny text javí ako určitý a materiálny prístup sa uplatňuje počas celého volebného procesu. Žalobcom presadzovaný čisto evidenčný výklad pritom nehodnotí, aký účel sleduje je kandidát úkonmi svojho splnomocnenca viazaný a teda jeho zastúpenie nie je obmedzené iba na doručenie zásielky.

22. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nesprávne stotožňuje dva rozdielne pojmy, a to evidenciu a fyzické prevzatie kandidátnej listiny zapisovateľom a status osoby, ktorá už vlastnou vôľou a navyše neobsahuje definíciu, ktorá by pre všetky súvislosti stanovila moment nadobudnutia statusu kandidáta, resp. že by tak bolo zaevidovaním kandidátnej listiny zapisovateľom. Bezodkladný zápis údajov do registra kandidátnych listín má funkciu administratívnej evidencie a neurčuje okamih vzniku ani obsah statusu kandidáta pre účely zákazu podľa 171 ods. 8 . Rozhodujúcou teda nie je skutočnosť, že splnomocnenkyňa podala vlastnú kandidátnu listinu približne pol hodinu po podaní kandidátnej listiny žalobcu, ale skutočnosť, že v rovnaký deň vyhotovila vlastnú kandidátnu listinu nezávislej kandidátky, túto vlastnoručne podpísala, zhromaždila potrebné listinné prílohy a bezprostredne po doručení kandidátnej listiny žalobcu osobne doručila vlastnú kandidátnu listinu do tých istých volieb. V danom prípade teda nejde o osobu, ktorá by sa až po doručení kandidátnej listiny žalobcu rozhodla kandidovať ale kandidatúru materiálne realizovala už dávno predtým. 23. Žalovaný zároveň netvrdí, že by neskorší zápis kandidátnej listiny splnomocnenkyne pôsobil retroaktívne, ale tvrdí, že splnomocnenkyňa už pri prvotnom doručení kandidátnej listiny žalobcu konala v stave materiálne existujúcej vlastnej kandidatúry a konfliktu záujmov (čo je aj v rozpore s právnou úpravou splnomocnenia v ). 24. Vychádzajúc z výkladu prezentovaného žalovaným je irelevantné, či sa splnomocnenie obmedzovalo iba na podanie kandidátnej listiny alebo aj na ďalšie právne úkony. 25. Prihliadajúc na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, zdôrazňujúce potrebu interpretácie volebných predpisov v záujme umožnenia čo najširšej účasti na voľbách a ustanovenia , ktorý vylučuje zastupovanie nezávislých kandidátov osobami iných kandidátov, žalovaný konštatuje, že materiálnym výkladom nemá rozširovať tento zákaz nad jeho hranice, ale má preskúmať, aby sa zákonom vylúčené postavenia v konkrétnom volebnom procese reálne kumulovali. Ak by žalovaný prihliadať na časový aspekt, kedy boli kandidátne listiny doručené bez posúdenia ich vecnej a organizačnej jednoty, išlo by o neprípustný formalizmus a obchádzanie zmyslu príslušných právnych noriem. Žalobca sa preto nemôže úspešne dovolávať materiálneho prístupu na ochranu vlastného volebného práva a súčasne požadovať čisto formalistické posúdenie statusu splnomocnenkyne ako kandidátky. 26. Žalovaný následne poukázal na skutočnosť, že vydaním napadnutého rozhodnutia rozšíril práva žalobcu v jeho prospech v záujme umožnenia preskúmania jeho nezaregistrovania (a teda nie s cieľom rozširovať svoje kompetencie a poprieť práva žalobcu, práve naopak zabezpečiť mu čo možno najširšie uplatnenie práv a ústavnosti volebného procesu), hoci podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. ) má doručenie kandidátnej listiny osobou, ktorá bola zároveň kandidátkou za následok neprihliadnutie na kandidátnu listinu a jedná sa o neodstrániteľnú vadu. Táto rozhodovacia prax totiž rozlišuje medzi nedostatkami kandidátnej listiny, ktoré možno následne odstraňovať alebo naprávať a medzi tými, ktorým je aj nedodržanie zákonom predpísaného spôsobu doručenia kandidátnej listiny, ktoré už sú nezvratné. V druhom prípade ani nenastúpi druhá fáza registračného prieskumu podľa . Z uvedeného dôvodu, ani keby správny súd dospel k záveru, že na kandidátnu listinu žalobcu nemalo byť prihliadnuté, nemôže z tejto procesnej kvalifikácie vyvodiť dôvodnosť žaloby a nahradiť ju rozhodnutím o registrácii žalobcu podľa . 27. Žalobca má síce pravdu, že vec vedená na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. neriešila identický prípad, avšak pri absencii takejto judikatúry je potrebné uprednostniť systematický a teleologický výklad zákona. Podľa názoru žalovaného je toto rozhodnutie navyše priliehavé a aplikovateľné aj na predmetnú vec, pretože zo záverov tam uvedených vyplýva, že súd považoval splnomocnenca za kandidáta už pred podaním kandidátnej listiny a bolo irelevantné, či sa nachádzal na kandidátnej listine zároveň so splnomocniteľom alebo nie. Z konania splnomocnenkyne a žalobcu je navyše zrejmé, že vedeli o vzájomnej kandidatúre keď vystupovali ako jeden volebný tím a spoločne zbierali podpisy. V prospech argumentácie žalovaného ohľadom vylúčenia zastúpenia z dôvodu konfliktu záujmov ako ráciom pri koncipovaní predmetnej normotvorby je skutočnosť, že pokiaľ je vylúčený ako splnomocniteľ kandidát na tej istej kandidátnej listine, kde je konflikt s ohľadom na stranícku príslušnosť nepomerne nižší, o to viac je citeľný konflikt záujmov v prípade nezávislých kandidátov, pretože každý vstupuje do volebného zápolenia sám za seba. Žalobca sa v žalobe sústredí na určenie okamihu nadobudnutia statusu kandidáta, avšak neprihliada na konflikt záujmu medzi jeho vlastnou kandidatúrou a kandidatúrou splnomocnenkyne. Tento konflikt záujmov existuje už v prípravnej fáze volieb a nie až po formálnom rozhodnutí žalovaného o registrácii. Registrácia iba potvrdzuje, že kandidát splnil predpoklady jeho účasti na voľbách ale nemení povahu vlastného volebného záujmu

osoby, ktorá uskutočňuje úkony smerujúce k uchádzaniu sa o mandát v tom istom zastupiteľstve. Na túto skutočnosť zákonodarca reflektoval, keď vylúčil, aby splnomocnencom kandidáta v štádiu doručenia kandidátnych listín bol iný kandidát. 28. Ako už žalovaný spomenul skôr, rozsah plnej moci konflikt záujmov nevylučuje, ani v prípravnej fáze volebného procesu. Ustanovenie pripúšťa práve tento úkon – doručenie kandidátnej listiny prostredníctvom písomne splnomocnenej osoby. Odsek 8 potom ustanovuje, že splnomocnencom nemôže byť kandidát. Už samotné doručenie kandidátnej listiny má preto relevanciu. Výkladom žalobcu by bolo obchádzanie zákonného zákazu mimoriadne jednoduché a zatiaľ čo by konflikt záujmov existoval, z čisto technického dôvodu by sa naň neprihliadalo. Aj z pohľadu všeobecnej koncepcie zastúpenia je účel zákazu kolízie záujmov ochrana zastúpenej osoby pred situáciou, ktorej možno dôvodne predpokladať, že zástupca uprednostní vlastný záujem pred záujmom zastúpeného. Zákonodarca preto bez potreby vykonávania dokazovania vo vzťahu ku zneužitiu splnomocnenia identifikoval vopred kategórie osôb, pri ktorých považuje kumuláciu postavení vo volebnom procese za neprípustnú. Ani zákonodarca kandidátsky záujem neignoruje. 29. Žalovaný záverom zdôraznil, že právo uchádzať sa o volenú funkciu za rovnakých podmienok (ktorým argumentuje žalobca) sa má interpretovať ako rovnosť podmienok, ktoré platia rovnako pre všetkých kandidátov. Ustanovenie nepredstavuje diskrečnú alebo individuálne vytvorenú prekážku ale o aplikáciu výslovného zákonného pravidla, ktoré platí pre všetkých nezávislých kandidátov. Ústavný súd zdôraznil, že materiálny prístup neznamená rezignáciu na zákonné požiadavky, ale posúdenie, či ich aplikácia sleduje ich reálny účel. 30. Žalovaný ku vyjadreniu predložil napadnuté rozhodnutie, kandidátnu listinu žalobcu z 24. augusta 2026vrátane jej príloh, najmä písomného splnomocnenia udeleného splnomocnenkyni dňa 24. augusta 2026, vyhlásenia kandidáta a podpisovej listiny s 22 podpisovými hárkami, kandidátnu listinu splnomocnenkyne z 24. augusta 2026 s jej vyhlásením nezávislej kandidátky, pričom obe kandidátne listiny boli opatrené rukou písaným záznamom a dátume a čase ich doručenia zapisovateľke volebnej komisie, žiadosti žalovaného o právnu analýzu zaslané Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán resp. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a spolupracujúcej advokátskej kancelárii, právne stanovisko oslovenej advokátskej kancelárie ohľadom splnenia podmienok pre registráciu kandidátov do miestneho zastupiteľstva zo 7. septembra 2026, žiadosti žalovaného o analýzu, zápisnice zo zasadnutia miestnej volebnej komisie z 2. septembra 2026, 4. septembra 2026 a 8. septembra 2026. Podľa , občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Podľa , volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Podľa , občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa , zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Podľa , podmienky práva byť volený ustanovuje zákon v osobitných častiach. Podľa , za poslanca obecného zastupiteľstva, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice miestneho zastupiteľstva (ďalej len „“) môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku. Podľa , kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu, a nezávislý kandidát. Politická strana doručí kandidátnu listinu v listinnej forme prostredníctvom svojho splnomocnenca a nezávislý kandidát osobne najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb zapisovateľovi miestnej volebnej komisie. Nezávislý kandidát môže doručiť kandidátnu listinu aj prostredníctvom splnomocnenca, ktorého na to písomne splnomocnil. Splnomocnenec politickej strany alebo koalície, nezávislý kandidát a splnomocnenec nezávislého kandidáta pri doručení kandidátnej listiny preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca. Lehota na podanie kandidátnej listiny sa končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na kandidátne listiny, ktoré neboli doručené ustanoveným spôsobom, a na kandidátne listiny doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada. Podľa , ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta musí byť pripojené vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený. Ak je nezávislý kandidát

pri doručení kandidátnej listiny zastúpený splnomocnencom, ku kandidátnej listine musí byť pripojené splnomocnenie. Úkonmi splnomocnenca nezávislého kandidáta vo volebných veciach je nezávislý kandidát viazaný, pričom splnomocnencom nezávislého kandidáta nemôže byť kandidát, zapisovateľ miestnej volebnej komisie, splnomocnenec politickej strany alebo koalície ani jeho náhradník. Podľa , miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa alebo písomnosti podľa . Podľa , o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté. Podľa , proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd. Podľa , ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta. 31. Správny súd úvodom konštatuje, že zo správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia, vyjadrenia žalovaného ako aj predloženej volebnej dokumentácie ustálil, že žalobca dňa 24. augusta 2026 splnomocnil splnomocniteľku na doručenie kandidátnej listiny pre voľby do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Rusovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 24. októbra 2026, v nadväznosti na čo splnomocniteľka túto kandidátnu listinu žalobcu ako nezávislého kandidáta dňa 25. augusta 2026 o 18:22 doručila zapisovateľke žalovaného. Spolu s kandidátnou listinou splnomocnenkyňa doručila aj podpisovú listinu v počte 22 podpisových hárkov, a ďalšie listiny podľa , t. j. vlastnoručne podpísané vyhlásenie žalobcu že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nemá prekážky práva byť volený, a splnomocnenie, keďže bol pri doručení kandidátnej listiny zastúpený splnomocnenkyňou. V tej istý deň, t. j. dňa 25. augusta 2026 o 18:45 osobne doručila splnomocnenkyňa žalobcu zapisovateľke žalovaného svoju vlastnú kandidátnu listinu. Takto zistený a popísaný skutkový stav nie je v zásade sporným ani medzi účastníkmi konania. 32. V prvom rade považoval správny súd za potrebné zaujať stanovisko k argumentácii žalovaného, podľa ktorej vydal napadnuté rozhodnutie v zásade nad zákonný rámec, priznávajúc žalobcovi viac práv ako by mu inak prináležalo, pretože rozhodovacia prax tak Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa ustálila na závere, že pokiaľ je zapisovateľovi volebnej komisie doručená kandidátna listina v rozpore so zákonom ustanoveným spôsobom, volebná komisia na ňu nemá prihliadať bez ďalšieho, a teda bez potreby, a v zásade aj možnosti pristúpiť k samotnému procesu posudzovania splnenia podmienok na prípadnú registráciu nezávislého kandidáta, a bez potreby vydávať o tejto skutočnosti samostatné rozhodnutie (hoci výrokom znejúce, že kandidáta neregistruje). Správny súd považuje za nanajvýš náležitý postup, ktorý zvolil žalovaný práve z dôvodu, že v predmetnom prípade vystal spor práve v zodpovedaní otázky, či bola kandidátna listina žalobcu doručená zapisovateľke žalovaného predpísaným spôsobom alebo nie, od čoho sa následne odvíja ďalší procesný postup žalovaného a zároveň aj ďalší osud kandidatúry žalobcu. Rovnako sa správny súd stotožňuje s argumentáciu žalovaného, že za predpokladu, ak by správny súd dospel k záveru, že na kandidátnu listinu žalobcu nemalo byť prihliadnuté a teda následkom nemalo byť vydanie napadnutého rozhodnutia, nemalo by to za následok konštatovanie dôvodnosti žaloby v tom zmysle, že by správny súd postupoval podľa a žalobcu by ako nezávislého kandidáta zaregistroval. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že už na prvý pohľad sa javí ako nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na dôvode podľa , keďže to sa skutočne nevzťahuje na prejednávaný prípad, kedy splnomocnenie doložené ku kandidátnej listine žalobcu bolo, avšak splnomocnenkyňa podľa žalovaného bola vylúčená z možnosti žalobcu zastupovať pre jej simultánny status kandidátky. Jedným dychom však dodáva, že

rozumie optike žalovaného, akou na danú vec nazeral a prečo týmto spôsobom, subsumujúc skutkový stav pod dôvod podľa javiaci sa ako najvhodnejší, rozhodol. Napriek uvedenému zisteniu by napadnuté rozhodnutie nezrušil, ale žalobu by v takom prípade zamietol. Postup správneho súdu, kedy by sám nahradil rozhodnutie volebnej komisie o registrácii podľa by prichádzal do úvahy jedine za predpokladu, že by správny súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby v dôsledku nesprávneho zodpovedania otázky existencie kolízie statusu splnomocnenkyne a nezávislej kandidátky v čase doručenia kandidátnej listiny žalobcu zapisovateľke žalovaného, v prípade ktorej v striktne vylučuje možnosť takéhoto zastúpenia. 33. Správny súd preto pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia v intenciách jeho odôvodnenia, viazaný žalobnými bodmi vymedzenými v správnej žalobe ( ), a sústrediac sa na zodpovedanie otázky, od ktorého momentu sa na účely a predovšetkým na účely ustanovenia považuje osoba za kandidáta. Na tomto mieste správny súd dodáva, že si nemohol nevšimnúť, že žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe rozsiahlo a nad rámec dôvodov vymedzených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dopĺňal a dointerpretovával argumentáciu, napríklad o rozpore záujmov kandidátov vystupujúcich aj v pozícii splnomocnencov alebo irelevantnosti rozsahu splnomocnenia, pričom tieto vyjadrenia nemohli dodatočne zhojiť chýbajúcu právnu argumentáciu v napadnutom rozhodnutí. Hoci by správny súd na nové vyjadrenia nemal po správnosti reflektovať, z dôvodu, že aj sám považuje za potrebné pre náležité zodpovedanie nastolenej otázky dotknúť sa žalovaným novo nastolených okruhov, bude sa im v ďalšom odôvodnení venovať. 34. Východiskom pre posúdenie danej veci je ústavnoprávny rámec ochrany volebného práva. Podľa a 4 majú občania právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov a za rovnakých podmienok majú prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že volebné právo – a osobitne pasívne volebné právo (právo byť volený) – predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. V demokratickej spoločnosti je účasť občanov na správe verejných vecí pravidlom a akékoľvek obmedzenie alebo odopretie tohto práva zo strany orgánov verejnej moci musí predstavovať prísne reštriktívne vykladanú výnimku. Rozhodnutie volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta predstavuje najzávažnejší možný administratívny zásah do pasívneho volebného práva jednotlivca, pretože ho apriórne a definitívne eliminuje z volebnej súťaže bez toho, aby o jeho mandáte mohli rozhodnúť samotní voliči. Z uvedeného ústavného imperatívu vyplýva pre volebné orgány i správne súdy záväzná interpretačná zásada in dubio pro libertate, resp. in dubio pro suffragio (v pochybnostiach v prospech realizácie volebného práva a voliteľnosti). Zákonné dôvody pre nezaregistrovanie kandidáta zakotvené v majú taxatívny charakter, sú normami obmedzujúcimi základné politické právo a nemožno ich za žiadnych okolností vykladať extenzívne, rozširujúco či na základe analogickej aplikácie na ujmu kandidáta. Akákoľvek nejasnosť, medzera v zákone alebo interpretačná pochybnosť sa musí vyložiť v prospech zachovania práva občana uchádzať sa o volenú funkciu, nie v neprospech tohto práva. 35. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“, resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“ 36. Vo vzájomnej zhode s účastníkmi konania, aj správny súd konštatuje, že neobsahuje legálnu definíciu pojmu „kandidát“. Táto legislatívna absencia však nezakladá oprávnenie žalovaného dotvárať definíciu kandidáta ad hoc spôsobom, ktorý vnáša do volebného procesu prvky nepredvídateľnosti a ľubovôle. V právnom štáte musí byť vznik verejnoprávneho statusu, s ktorým zákon spája zákaz výkonu iných funkcií či úkonov (personálnu inkompatibilitu), viazaný na objektívne, navonok poznateľné a verifikovateľné právne skutočnosti.

37. Pre účely zapovedania spornej otázky je možné v rámci volebného procesu rozlíšiť tri štádiá. Je to štádium pred podaním kandidátnej listiny (materiálna príprava kandidatúry). V tomto štádiu občan vykonáva prípravné úkony – zhromažďuje podpisy voličov na podpisovú listinu (§ 171 ods. 9) a vyhotovuje a podpisuje vyhlásenie nezávislého kandidáta (§ 171 ods. 8). Tieto úkony však majú výlučne interný charakter prípravy súkromnej osoby. Medzi touto osobou a volebnými orgánmi nevzniká žiadny verejnoprávny procesný vzťah. Osoba sa môže kedykoľvek až do uplynutia lehoty na podávanie kandidátnych listín slobodne rozhodnúť, že kandidátnu listinu nepodá, v priebehu procesu svoje rozhodnutie niekoľkokrát zmeniť, zozbierané podpisy skartovať a do volieb nevstúpiť. Žiaden štátny orgán ani volebná komisia nemá oficiálnu vedomosť o tom, kto zbiera podpisy, ani nemôže nikoho nútiť kandidatúru formalizovať. Príprava kandidatúry preto nezakladá status kandidáta voči orgánom verejnej moci. Ďalším je štádium po podaní kandidátnej listiny (navrhnutý kandidát). Až doručením kandidátnej listiny zapisovateľovi miestnej volebnej komisie podľa vstupuje osoba oficiálne do formálneho volebného procesu. Doručenie kandidátnej listiny je procesným úkonom, ktorým sa začína volebné konanie vo vzťahu k danej osobe. Až týmto okamihom vzniká procesnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a volebnou komisiou. Tento záver priamo potvrdzuje aj , podľa ktorého zapisovateľ zapisuje údaje o kandidátoch do registra kandidátnych listín „bezodkladne po doručení kandidátnej listiny“. Zákon teda spája prvý inštitucionálny a evidenčný úkon štátu až s fyzickým doručením listiny. Napokon je to štádium registrácie (zaregistrovaný kandidát). Nastáva meritórnym rozhodnutím volebnej komisie podľa , resp. právoplatným rozhodnutím správneho súdu, čím kandidát získava definitívne právo byť zapísaný na hlasovacom lístku. 38. Názor žalovanej vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „volebný zákon počíta a považuje za kandidáta aj osoby, ktoré ešte len idú svoje kandidátne listiny podávať“, považuje správny súd za nesprávny. Ak by sa status kandidáta odvíjal od psychologického zámeru („ide podať“) alebo od podpisu interného vyhlásenia, vznikla by absolútna právna neistota. Volebná komisia by musela skúmať subjektívne pohnútky osôb, čas vyhotovenia podpisov na listinách, či dátumy na súkromnoprávnych dokumentoch, čo je v príkrom rozpore s formalizovanou povahou volebného konania, pričom volebná komisia by v zásade nemala ani dostatočný časový priestor na vykonanie takéhoto dokazovania. Subjektívny úmysel alebo pohnútky osoby nemôže volebná komisia vyvodiť len z objektívnych ukazovateľov, hoci sa môžu javiť na prvý pohľad ako výpovedné a jednoznačné. Je logické, že na zistenie vnútornej pohnútky je potrebné primárne dopytovať splnomocnenkyňu, čo sa v danom prípade neudialo. Správny súd je toho názoru, že osoba nadobúda jednoznačné postavenie kandidáta voči volebným orgánom a na účely až okamihom riadneho doručenia jej vlastnej kandidátnej listiny zapisovateľovi príslušnej volebnej komisie, a nie skôr. Z volebného spisu a zhodných tvrdení účastníkov je nesporne preukázané, že kandidátna listina žalobcu bola doručená zapisovateľke žalovaného dňa 25. augusta 2026 presne o 18:22 hod., kedy ju prevzala, zaevidovala a rukou vyznačila záznam o dátume a čase jej doručenia. V tomto rozhodujúcom okamihu (dňa 25. augusta 2026 o 18:22 hod.) splnomocnenkyňa (ktorá navyše vykonaním úkonu, na ktorý bola splnomocnená, prestala byť ďalej splnomocnenkyňou žalobcu) svoju vlastnú kandidátnu listinu ešte neodovzdala. V evidencii žalovaného ešte nefigurovala ako kandidátka a volebná komisia nedisponovala žiadnym dokumentom, ktorý by voči nej zakladal volebné konanie (hoci by aj niektorí jej členovia mohli mať vedomosť o jej domnelom úmysle). Z hľadiska objektívneho práva preto splnomocnenkyňa o 18:22 hod. ešte nebola nezávislou kandidátkou. Zákaz ustanovený v tretej vete sa na ňu v čase doručovania kandidátnej listiny žalobcu nevzťahoval, a teda k žiadnemu porušeniu zákonného zákazu pri doručení nedošlo. 39. Správny súd je toho názoru, že práve určením momentu doručenia kandidátnej listiny zapisovateľovi volebnej komisie ako prvým oficiálnym a jednoznačným úkonom a navonok prejaveným úmyslom kandidáta voči volebnej komisii stať sa nezávislým kandidátom uchádzajúcim sa o priazeň voličov, dôjde k udržateľnému ustáleniu momentu vzniku statusu kandidáta pre všetky prípady, ktoré v priebehu volebného procesu môžu nastať v súvislosti s prípadnou kumuláciou statusu splnomocnenca a aj kandidáta v jednej osobe. Až od tohto momentu je zahájený volebný proces, ktorý nie je v úplnej dispozícii nezávislého kandidáta, ale je prenesený na volebnú komisiu, ktorá skúma splnenie podmienok na jeho registráciu. 40. Správny súd sa ďalej zaoberal povahou a rozsahom udeleného splnomocnenia. Z obsahu predloženého písomného splnomocnenia vyplýva, že žalobca splnomocnil splnomocnenkyňu výslovne na úkon doručenia jeho kandidátnej listiny pre voľby do Miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava-Rusovce vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 24. októbra 2026. Doručením kandidátnej listiny žalobcu dňa 25. augusta 2026 o 18:22 hod. zapisovateľke žalovaného bol tento procesný úkon materiálne aj formálne zavŕšený (konzumovaný). Splnením tohto úkonu plnomocenstvo

udelené splnomocnenkyni zaniklo [analogicky podľa ]. V okamihu, keď splnomocnenkyňa pristúpila k doručeniu svojej vlastnej kandidátnej listiny a týmto úkonom sa sama stala nezávislou kandidátkou, už nebola splnomocnenkyňou žalobcu. Medzi oboma statusmi splnomocnenkyne (splnomocnenkyňa žalobcu vs. samostatná kandidátka) teda nedošlo k žiadnemu časovému prieniku ani k personálnej kolízii. Aj keby splnomocnenie zahŕňalo všeobecné zastupovanie vo volebných veciach, správny súd zdôrazňuje, že nadobudnutie statusu kandidátky by mohlo vyvolať zákonnú inkompatibilitu výlučne do budúcna (pro futuro). Dôsledkom by bolo, že od 18:45 hod. by splnomocnenkyňa už nemohla urobiť žiaden ďalší úkon v mene žalobcu. Vznik inkompatibility však za žiadnych okolností nemôže pôsobiť retroaktívne (ex tunc) a spôsobiť spätnú neplatnosť procesného úkonu riadne a platne vykonaného pred tým. V právnom štáte je neprípustné, aby neskorší úkon splnomocnenca (na ktorý jeho splnomocniteľ naozaj nemá žiaden dosah) spätne zvrátil predchádzajúce zavŕšené konanie zastúpeného kandidáta. 41. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný poukazuje na prípady riešené Ústavným súdom Slovenskej republiky (sp. zn. ) a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (sp. zn. ), jednalo sa v nich skutočne o odlišnú situáciu, kedy politická strana určila za svoju splnomocnenkyňu osobu, ktorá bola priamo uvedená na doručovanej kandidátnej listine ako kandidátka na poslankyňu a teda skutočne došlo ku kolízii jej statusov. V prejednávanej veci žalobcu je však skutková situácia diametrálne odlišná. Splnomocnenkyňa na kandidátnej listine žalobcu nefigurovala, v čase jej doručenia (18:22 hod.) nebola ani samostatnou kandidátkou a svoju kandidátnu listinu doručila samostatne, až o 18:45 hod. K porušeniu zákona pri doručení teda podľa názoru správneho súdu nedošlo. 42. Žalovaný napokon obhajoval svoje rozhodnutie materiálnym prístupom a tvrdením, že časový odstup približne 30 minút medzi podaniami a bazírovanie iba na postupnosti doručenia kandidátnych listín predstavoval účelové obchádzanie zákona. Správny súd pripomína, že inštitút zákazu obchádzania zákona má svoje pevné limity a nemožno ním nahrádzať chýbajúcu zákonnú úpravu alebo svojvoľne rozširovať zákonné prekážky výkonu politických práv. Ako napokon zdôraznil aj sám žalovaný, pri absencii jednoznačnej právnej úpravy je potrebné uprednostniť teleologický výklad zákona. Zákaz podľa volebného zákona nie je samoúčelný, ale sleduje legitímny cieľ zabrániť tomu, aby vo volebnom konaní dochádzalo ku kolízii záujmov, kedy by jeden kandidát ako splnomocnenec iného nezávislého kandidáta mohol disponovať jeho kandidatúrou (napríklad túto vziať späť), prijímať za neho písomnosti či manipulovať odstraňovanie vád vo svoj osobný prospech. V posudzovanej veci však išlo o čisto technické odovzdanie dvoch kandidátnych listín tej istej zapisovateľke. Ako judikoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , požiadavka osobného podania u nezávislého kandidáta neznamená nutnosť fyzického doručenia vlastnými rukami, ale vyjadruje autonómiu kandidatúry vo vlastnom mene. Technické doručenie splnomocnencom je plne legitímne. Skutočnosť, že splnomocnenkyňa doručila najprv listinu žalobcu a následne svoju vlastnú, nevytvorila žiaden reálny konflikt záujmov, nenarušila integritu volebnej súťaže, ani nezasiahla do práv iných kandidátov, či voličov. Žalovaný nepreukázal žiadne zneužitie práva. Aplikácia výkladu žalovaného by viedla k absurdnému a nespravodlivému dôsledku, že žalobca by bol potrestaný stratou pasívneho volebného práva za autonómny, neskorší právny krok tretej osoby (splnomocnenkyne), na ktorý nemal žiaden právny vplyv. Takýto postup je v príkrom rozpore s princípom proporcionality, zákazom prílišného formalizmu a ochranou legitímnych očakávaní občana vstupujúceho do verejnej súťaže. 43. Napokon, správnemu súdu ani z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, prečo uprednostnil výklad, kedy v čase doručenia kandidátnej listiny žalobcu o 18:22 domnelý úmysel splnomocnenkyne kandidovať (hoci materiálne svoju kandidatúru realizovala) prevažoval skutočnosť, že doručením kandidátnej listiny bolo v úplnosti a v prospech žalobcu realizované jeho splnomocnenie, ktoré udelil splnomocnenkyni. Striktný jazykový výklad považujúci osobu splnomocnenca za kandidáta ešte pred doručením jeho vlastnej kandidátnej listiny by navodzoval nezmyselné situácie, kedy by na ním vykonaný úkon doručenia v prospech svojho splnomocniteľa nebolo prihliadané. Práve takýto výklad je v rozpore s materiálnym prístupom, na ktorého aplikáciu vyzýva Ústavný súd Slovenskej republiky. Správny súd nebadá v tomto konaní účelové obchádzanie zákona, keď výkladom ním prezentovaným nevytvára žiadne formalistické administratívne prekážky realizácie pasívneho volebného práva, ale naopak sleduje zachovanie práva osoby na zapojenie sa do volebného zápolenia doručením jej kandidátnej listiny. 44. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení dospel správny súd k záveru, že kandidátna listina žalobcu bola zapisovateľke žalovaného dňa 25. augusta 2026 o 18:22 doručená zákonom predpísaným spôsobom prostredníctvom na to splnomocnenej splnomocnenkyne, pri ktorej v tom čase neexistovali dôvody vylúčenia zastúpenia podľa .

45. Správny súd si je vedomý, že žalovaný nepristúpil ku druhej fáze registračného prieskumu podľa , a teda sa ani nedostal k úvahám a tvrdeniam, že by kandidátna listina žalobcu neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, a že by k nej neboli pripojené všetky požadované písomnosti podľa , vrátane platného vyhlásenia a platného splnomocnenia (hoci tento dôvod uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia), správny súd má v prípade posúdenia žaloby (v rámci rozsahu a dôvodov v nej vymedzených) ako dôvodnej jedinú možnosť a povinnosť postupovať podľa a žalobcu ako nezávislého kandidáta sám zaregistrovať. Správny súd teda nemá priestor, aby nad rámec správnej žaloby preskúmaval ďalšie podmienky potrebné pre registráciu kandidáta. Obiter dictum a pre odstránenie pochybností však správny súd konštatuje, že vzhliadol kandidátnu listinu žalobcu a ku nej pripojené prílohy podľa a , pričom zistil, že na podpisovej listine ktorú tvorí 22 podpisových hárkov sa celkovo nachádza 208 podpisov podporovateľov žalobcu ako nezávislého kandidáta, z toho 205 nepreškrtnutých podpisov podporovateľov, ktorí sú zjavne identifikovateľní. 46. Keďže žalobca doručil kandidátnu listinu zákonom predpísaným spôsobom, splnil zákonom stanovené kvórum predloženia podpisovej listiny s minimálne 200 platnými podpismi podporovateľov a spĺňa všetky ostatné zákonné podmienky pre registráciu nezávislého kandidáta podľa , správny súd postupom podľa rozhodol o zaregistrovaní žalobcu ako nezávislého kandidáta na kandidátnej listine podanej dňa 25. augusta 2026 o 18:22 splnomocnenkyňou žalobcu, pre voľby poslancov do Miestneho zastupiteľstva v Bratislave, mestskej časti Rusovce vo volebnom obvode č. X, vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vyhlásené predsedom Národnej rady Slovenskej republiky na 24. októbra 2026. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (hoci si nárok uplatnil), nakoľko mal za to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. 48. Povinnosť nahradiť trovy úspešného účastníka, ktorým je v danom prípade žalobca, by mal po správnosti žalovaný ako v konaní neúspešný účastník konania ( ). V predmetnom prípade je žalovaným miestna volebná komisia, ktorá nie je subjektom práva, ktorý by mal plnú právnu subjektivitu alebo má len takú, ktorú jej zákon výslovne priznáva, či už v súvislosti s realizáciu volieb alebo ako účastníka v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí ( až 312 ). Miestna volebná komisia nie je fyzickou ani právnickou osobou, ktorá vlastní alebo by mohla nadobúdať akýkoľvek majetok. Je preto zrejmé, že aj keby súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal, neexistuje subjekt, ktorý by mu ich reálne uhradil alebo ak by tak dobrovoľne nespravil, od ktorého by ich mohol žalobca vymôcť. Na úhradu trov konania žalobcu pritom nemožno zaviazať iný subjekt (osobu) ako je žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ v spojení s ]. Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.