Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/1328/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Fio banka, a.s., Na Florenci 2139/2, 110 00 Praha 1 - Nové Město IČO: 61 858 374 proti povinnému: A. B., nar: 14.11.1964, C. XXX, XXX XX C. zast.: JUDr. Martin Čeman, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:42 241 430 o vymoženie 181000,53 CZK s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marcela Zummerová so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 07101 Michalovce, IČO: 31274871 pod sp. zn.: 196EX 442/26 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom D. D. C. so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 07101 Michalovce, pod sp. zn. 196EX 442/26 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.05.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 181000,53 CZK s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Mestského súdu Košice, sp. zn. zo dňa 10.11.2025.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 07101 Michalovce vydaním poverenia pod sp. zn. zo dňa 28.05.2026 ktorý ju vedie pod sp. zn. 196EX 442/26.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 26.06.2026, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že oprávnený uplatnil svoj nárok v civilnom sporovom konaní, ktoré vyústilo do vydania platobného rozkazu Mestského súdu Košice zo dňa 10. novembra 2025, č. k. -76. Predmetný platobný rozkaz bol povinnej doručený do elektronickej schránky dňa 28. novembra 2025. Vzhľadom na to, že povinná nepodala odpor v zákonnej 15-dňovej lehote, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16. decembra 2025. Neskoro podaný odpor povinnej (doručený súdu až dňa 24. februára 2026) bol Mestským súdom Košice uznesením zo dňa 24. marca 2026, č. k. -101, odmietnutý. Ďalšou významnou skutočnosťou je zmena osobného stavu povinnej. Povinná bola k 5. júnu 2026 odhlásená z trvalého pobytu na adrese C. XXX, XXX XX C., pričom jej aktuálny trvalý pobyt sa nachádza v Poľskej republike na adrese Nowolipki 21A M. 15, 01-006 Warszawa. Povinný ďalej v návrhu pomerne rozsiahlo namieta neprimeranosť zmluvného úroku z omeškania a nezákonnosť mechanizmu priebežnej kapitalizácie úrokov pričom poukazuje na judikatúru v českej republike o.i. aj príklad: „Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 1. apríla 2019, sp. zn. , konštatoval, že existuje maximálna ústavne prípustná výška úrokov z omeškania. Ústavný súd ČR určil, že sadzba vo výške 0,5% denne (182,50% ročne) predstavuje zásadné vybočenie z limitov dobrých mravov a jej nútený výkon je protiústavný. Pri sadzbách pod touto hranicou, avšak stále extrémne vysokých (ako je sadzba 43,80% ročne ),

sú všeobecné súdy povinné skúmať konkrétne okolnosti prípadu, postavenie zmluvných strán a mieru rizika veriteľa. V posudzovanej veci ide o typovú, formulárovú zmluvu, ktorú povinná nemala možnosť individuálne ovplyvniť. Oprávnený ako banková inštitúcia využil svoje dominantné postavenie na presadenie sadzby, ktorá viac než šesťnásobne prevyšuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania v Českej republike. Takéto ujednanie je preto pre rozpor s dobrými mravmi podľa českého absolútne neplatné.“ V čl. II ods. 9 zmluvy bol dohodnutý mechanizmus, podľa ktorého bol oprávnený oprávnený bez akéhokoľvek pokynu dlžníka odpisovať bežné úroky z úveru a úroky z omeškania z bežného účtu a pripisovať ich k základnej istine úveru k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Od prvého dňa nasledujúceho mesiaca sa potom úrok z úveru aj úrok z omeškania vypočítavali z tejto umele zvýšenej istiny. Tento proces predstavuje priebežnú kapitalizáciu úrokov (anatocizmus). Počiatočná istina úveru bola 90.000 CZK istinu úveru pričom cez pripisovanie úrokov na istinu došlo exponenciálny nárast dlhu, čo preukazuje, prečo sa pohľadávka oprávneného za relatívne krátke obdobie zdvojnásobila z 90.000 CZK na vymáhaných 181.000,53 CZK. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky č. k. zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už zročné úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Záverom povinný uvádza, že v čase, kedy bol Mestským súdom Košice vydaný exekučný titul (platobný rozkaz zo dňa 10. novembra 2025), sa povinná nachádzala v mimoriadne ťažkej situácii a v mieste jej pobytu dochádzalo k opakovaným, niekoľkodňovým výpadkom elektrickej energie a internetového pripojenia. Tieto závažné technické prekážky povinnému fakticky znemožnili pravidelný prístup do e- schránky na portáli slovensko.sk. Platobný rozkaz bol povinnému doručený iba na základe právnej fikcie doručenia (márnym uplynutím úložnej lehoty) dňa 28. novembra 2025, pričom sa o ňom reálne dozvedela až po márnom uplynutí lehoty na podanie odporu. Z tohto dôvodu bol neskoro podaný odpor odmietnutý bez toho, aby sa súd mohol vecne zaoberať neplatnosťou neprimerane prísnych zmluvných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný žiada zastaviť exekúciu v časti vymáhaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,12 % denne zo sumy 181.000,53 CZK od 1. júla 2025 do zaplatenia a v časti bežného úroku vo výške 15% ročne zo sumy 181.000,53 CZK od 1. júla 2025 do zaplatenia, v akom je tento úrok počítaný z tej časti istiny 181.000,53 CZK, ktorá vznikla kapitalizáciou (pripísaním) priebežných úrokov k pôvodnej istine poskytnutého úveru vo výške 90.000 CZK.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, nakoľko je nedôvodný v celom rozsahu. K skutočnostiam namietaným povinným oprávnený uvádza, že povinná nepreukázala, že by elektronické doručenie platobného rozkazu bolo neúčinné. Podľa ust. , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) (ďalej len „“) sa elektronická úradná správa doručovaná do vlastných rúk inej osobe, než orgán verejnej moci považuje za doručenou buď okamihom uvedeným na elektronickej doručenke, alebo márnym uplynutím lehoty, a to aj vtedy, pokiaľ sa adresát o doručení nedozvedel. Nakoľko mala Povinná elektronickú schránku aktivovanú pre doručovanie, bola táto schránka miestom doručovania úradných rozhodnutí sa rovnakými účinkami ako listinné doručovanie. Bolo preto v jej procesnom záujme zabezpečiť pravidelnú kontrolu schránky alebo zodpovedajúcich alternatívnych prístupov. Tvrdenie o výpadku elektrickej energie nepredstavuje samo o sebe dôvod pre podanie námietky účinku doručenia. Voľba českého práva zodpovedá zásade autonómie vôle zmluvných strán a je v súlade s Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzkové vzťahy (Rím I) podľa ktorého sa

zmluva riadi právom zvoleným stranami. Rozsah použitia takto zvoleného práva je ďalej vymedzený čl. 12 Rím I, podľa ktorého sa rozhodným právom riadi najmä výklad zmluvy, plnenie zmluvných povinností a následkov úplného alebo čiastočného porušenie záväzku. Otázky zmluvného úroku z predaja, kapitalizovaného úročenia a ďalší následkov omeškania dlžníka preto spadajú do pôsobnosti českého hmotného práva ako zmluvných strán zvoleného práva. Nedá sa preto prisvedčiť Povinnej, ak sa snaží platnosť či primeranosť zmluvných podmienok o úroku z omeškania a kapitalizovaného úročenia posudzované izolované podľa slovenského hmotného práva alebo iba podľa všeobecných úvah o primeranosti. Pre hmotnoprávne posúdenie zmluvného vzťahu je rozhodujúci český právny systém ako lex electa a lex causae. nie slovenské hmotné právo. Slovenské právo je v danom konaní relevantné predovšetkým ako právo procesné, teda pro vedenie exekučného konania, nie však pre nové hmotnoprávne preskúmavanie zmluvných podmienok, ktoré boli dojednané podľa českého práva a následne priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Povinná tak svojimi námietkami fakticky nesmeruje proti vedeniu exekúcie ako takej, ale proti hmotnoprávnemu posúdeniu nároku, ktorý už bol predmetom základného konania a bol právoplatne vyjadrený v exekučnom titule. Exekučné konanie však neslúži k opätovnému prieskumu zmluvných podmienok ani k nahradzovaniu procesnej obrany, ktorú mala Povinná uplatniť v základnom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Námietka Povinnej preto nemôže byť dôvodom pre čiastočné zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení ďalej uvádza, že úrok z omeškania vo výške 0,12 % denne, zodpovedajúci sadzbe blízkej 43,8 % ročne, pri jednoduchom výpočte, preto nemožno označiť ako rozpor s dobrými mravmi iba na základe jeho nominálnej výšky. Táto sadzba je navyše nižšia než sadzby, ktoré česká judikatúra hodnotila ako hraničné či excesívne. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 1. 7. 2020, sp. zn. , aproboval záver odvolacieho súdu, podľa ktorého bola v konkrétnej veci ako primeraná akcptovateľná sadzba 0,2 % denne, zatiaľ čo exekúcia bola zastavená až v časti presahujúcej túto sadzbu. Ústavne problematické závery judikatúry sú aktuálne relevantné k sadzbám okolo 0,5 % denne, teda k sadzbám niekoľkonásobne vyšším, ako je sadzba uplatnená Oprávneným v tejto veci. Nemožno prehliadnuť ani povahu posudzovaného vzťahu. Vymáhaný nárok vznikol z kontokorentného úveru poskytnutého Oprávneným právnickej osobe, pričom povinný k tomuto záväzku pristúpil ako spoludlžník. Úrok z omeškania tak plnil legitímnu funkciu zabezpečenia riadneho a včasného splácania úverového záväzku, kompenzáciu nákladov a rizík oprávneného spojených s omeškaním dlžníkov a motiváciu dlžníkov k riadnemu plneniu svojich záväzkov. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením Povinného, že kapitálové úročenie, resp. dojednanie o úročení už splatného príslušenstva je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvný vzťah sa podľa výslovnej voľby strán riadi českým právom a práve podľa českého hmotného práva je treba posudzovať aj prípustnosť dojednania o kapitalizácii úroku. Český pritom v ust. výslovne ustanovuje, že úroky z úroku možno uplatniť, pokiaľ to bolo zmluvne dojednané. Český právny poriadok teda kapitalizované úročenie nezakazuje, ale naopak s ním výslovne počíta ako s prípustným zmluvným dojednaním. Kapitalizácia úroku preto nemusí byť sama o sebe považovaná za nemravnú len preto, že jedna zo strán strán je fyzická osoba alebo osoba, ktorá sama nie je podnikateľom - v danej veci Povinný ako fyzická osoba pristupujúca k dlhu právnickej osoby. Ustanovenie také obmedzenia neobsahuje. Prípadný rozpor s dobrými mravmi by musel byť vyvodzovaný až za konkrétnych mimoriadnych okolností daného, ??napríklad zo zneužitia prípadu tiesne, nepriehľadnosť dojednania, šikanózneho výkonu práva alebo zjavne excesívna kumulácia sankcií. Samotná skutočnosť, že zmluva obsahuje dojednania o kapitalizácii úroku, však podľa českého práva taký záver neodôvodňuje.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 16.07.2026. Súdny exekútor k podanému návrhu uviedol, že neexistuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Ex. por., návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku). Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

12. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť.

13. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 15.05.2026, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Mestského súdu Košice, sp. zn. zo dňa 10.11.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2025.

14. Exekučný poriadok umožňuje osobe v procesnom postavení povinného uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu

podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.

15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal najmä neprimeranosť zmluvného úroku z omeškania, mechanizmus priebežnej kapitalizácie úrokov a skutočnosť že údajne nemal prístup a možnosť na preberanie zásielok ani na stránku E.. Povinný zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.06.2026 uviedol, že proti platobnému rozkazu podal odpor ktorý bol ako oneskorene podaný Mestským súdom Košice uznesením zo dňa 24. marca 2026, č. k. -101 odmietnutý. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia súdov v súvislosti s otázkou doručovania exekučného titulu je táto námietka pre exekučné konanie irelevantná. Platobný rozkaz Mestského súdu Košice, sp. zn. zo dňa 10.11.2025 bol v čase začatia exekučného konania spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého bol oprávnený oprávnený iniciovať exekučné konanie a tieto podmienky zostali nezmenené.

16. Čo sa týka ďalších skutkových tvrdení uvedených povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, najmä námietka týkajúca sa povinnosti exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ak by jeho výkon viedol k zjavnej nespravodlivosti alebo by bol v rozpore s princípmi právneho štátu súd uvádza, že povinný uzatvoril zmluvu o kontokorentnom úvere ako konateľ hlavného dlžníka Nature Republic s.r.o. a neskôr ako fyzická osoba pristúpil k dlhu ako spoludlžník. Exekučný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami povinného nemôže prijať iný záver než ten, že predmetné námietky sú bez právneho významu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie. Základným predpokladom vykonania exekúcie je totižto existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul ukladá za predpokladu, že povinný si povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Je nutné poukázať zároveň na skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť. Účelom exekučného konania je nútený výkon povinnosti, ktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Aj vzhľadom na vyššie uvedené v prípade, ak by si povinný riadne preberal dokumenty doručované do elektronickej schránky a povinný by nesúhlasil s uloženou povinnosťou, svoju obranu mal uplatniť zákonom stanoveným spôsobom a to využitím práva podať včas proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (odpor). V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt , t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom) konaní v zákonnej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania v procesnom postavení žalovaného, pričom je potrebné dodať, že exekučný súd nemá žiadnu právomoc zasahovať do právoplatného rozhodnutia, resp. posudzovať činnosť súdu rozhodujúceho v rámci základného konania.

17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s dokumentmi uvedenými v odôvodnení tohto uznesenia a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

18. Podľa § 199a ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.