Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-180-2026.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Subarea
12CoP/180/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpená: CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vlárska 458, Trenčín, IČO: 47 253 894, a otec E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, toho času bytom D. G. XX/XX, H. I., zastúpený: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20A, Trenčín, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/76/2026-56 zo dňa 11. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Vec právne posudzoval podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Otec sa návrhom domáhal, aby prvostupňový súd namiesto matky udelil súhlas so zápisom maloletého do Materskej školy F. J. H. I.. Návrh odôvodňoval najmä tým, že maloletý trávi prevažnú časť času v jeho domácnosti v H. I., dochádzanie do materskej školy v D. považoval za nadmerne zaťažujúce a spájal ho s rannou únavou a zvýšenou chorobnosťou maloletého. Poukazoval tiež na skutočnosť, že maloletý sa podľa jeho názoru úspešne adaptoval aj v materskej škole v H. I.. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom, vyjadrením matky, správou kolízneho opatrovníka, pedagogickým posudkom materskej školy, lekárskou správou a ďalším obsahom spisu dospel k záveru, že otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Mal za osvedčené, že maloletý je v súčasnej materskej škole adaptovaný, má tam vytvorené sociálne väzby a v kolektíve prospieva. Z pedagogického posudku nevyplynulo, že ranná únava maloletého súvisí s dochádzaním do materskej školy, pričom rodičom bolo odporučené najmä zjednotiť režim maloletého a obmedziť používanie elektronických zariadení pred spaním. Ani z lekárskej správy nevyplývala súvislosť medzi zdravotným stavom maloletého a dochádzaním do materskej školy. Zároveň prihliadol na prebiehajúce konanie vo veci samej o rozvod manželstva, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie, a dospel k záveru, že tvrdené okolnosti neodôvodňujú potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.
4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že prvostupňový súd neprihliadol na najlepší záujem maloletého a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Tvrdil, že maloletý fakticky trávi podstatnú časť času v jeho domácnosti v H. I., napriek čomu je nútený dochádzať do materskej školy v D., čo sa podľa jeho názoru prejavuje rannou únavou, častejšou chorobnosťou a zbytočnou záťažou spojenou s cestovaním. Namietal tiež, že prvostupňový súd neprihliadol na jeho tvrdenie o úspešnej adaptácii maloletého počas jeho krátkodobého navštevovania materskej školy v H. I. ani na skutočnosť, že od nasledujúceho školského roka bude maloletý plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Poukazoval na to, že dochádzka do materskej školy v mieste jeho faktického pobytu by lepšie zodpovedala potrebám maloletého a umožnila by stabilnejší denný režim. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o absencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a namiesto matky udelil súhlas so zápisom maloletého do Materskej školy F. v H. I..
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že odvolanie otca neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ale predstavuje len opakovanie tvrdení uplatnených už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Podľa jej názoru otec neosvedčil existenciu bezprostrednej ujmy maloletému ani naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Poukázala na to, že predložené listiny a ďalšie podklady neosvedčujú tvrdenie otca, podľa ktorého ranná únava alebo zdravotný stav maloletého sú spôsobené dochádzaním do materskej školy v D.. Uviedla, že z pedagogického posudku vyplýva, že ranná únava bola pozorovaná po príchode maloletého od oboch rodičov. Materská škola rodičom odporučila najmä zjednotiť režim maloletého a obmedziť používanie elektronických zariadení pred spaním. Ani zo správy pediatričky podľa nej nevyplýva súvislosť medzi zdravotným stavom maloletého a dochádzaním do materskej školy. Zdôraznila tiež, že maloletý je v súčasnej materskej škole adaptovaný, má tam vytvorené sociálne väzby a okamžitá zmena materskej školy by predstavovala ďalší zásah do jeho stability. 6. Ďalej uviedla, že v konaní vo veci samej už bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru psychológie a písomný znalecký posudok sa očakáva v najbližšom období. Podľa jej názoru by rozhodnutie o zmene materskej školy prostredníctvom neodkladného opatrenia ešte pred vyhodnotením výsledkov znaleckého dokazovania viedlo k vytvoreniu nového faktického stavu a fakticky by predbehlo rozhodnutie vo veci samej. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení a listinných podkladov, ktoré mal v čase rozhodovania k dispozícii, pričom správne vyhodnotil, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v podstatných skutkových aj právnych záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho záverov.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že predmetom preskúmania v tomto štádiu konania nebolo meritórne posúdenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému ani konečné vyriešenie otázky, kde bude maloletý navštevovať predprimárne zariadenie, ale výlučne posúdenie, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, ale zisťuje iba to, či boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
10. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou otca, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a neprihliadol na najlepší záujem maloletého. Ani podľa názoru odvolacieho súdu z tvrdení otca a z listinných podkladov predložených v konaní nevyplýva
existencia takej bezprostrednej okolnosti, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitej zmeny materskej školy maloletého prostredníctvom neodkladného opatrenia. Otec svoj návrh založil predovšetkým na tvrdeniach o náročnosti dochádzania maloletého do materskej školy v D., jeho rannej únave, častejšej chorobnosti, ako aj na skutočnosti, že maloletý trávi väčšiu časť času v jeho domácnosti v H. I.. Uvedené okolnosti však samy osebe neosvedčujú existenciu stavu, ktorý by nezniesol odklad do rozhodnutia vo veci samej. Otec mal teda osvedčiť nielen vhodnosť ním navrhovaného riešenia, ale predovšetkým existenciu konkrétnej, závažnej a bezprostrednej ujmy, ktorá maloletému hrozí pri zachovaní súčasného stavu až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že takáto ujma zo spisového materiálu nevyplýva.
11. Naopak, z podkladov predložených v konaní vyplýva, že maloletý je v súčasnej materskej škole adaptovaný a má tam vytvorené sociálne väzby. Nebola osvedčená ani príčinná súvislosť medzi rannou únavou či zdravotnými ťažkosťami maloletého a jeho dochádzaním do materskej školy v D.. Odvolací súd preto dospel k záveru, podľa ktorého dosiaľ vykonané dôkazy nenasvedčujú tomu, že by zachovanie súčasného stavu predstavovalo pre maloletého zdravotné alebo psychické ohrozenie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. 12. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na rozsah ním vykonávanej osobnej starostlivosti o maloletého, organizáciu striedavej osobnej starostlivosti, pracovné pomery matky, ako aj na skutočnosť, že maloletý bude od nasledujúceho školského roka plniť povinné predprimárne vzdelávanie, odvolací súd uvádza, že ide o okolnosti, ktoré môžu byť významné pre konečné rozhodnutie vo veci samej. Uvedené tvrdenia môžu mať význam pri posudzovaní toho, v akom rozsahu sa jednotliví rodičia osobne podieľajú na starostlivosti o maloletého, prípadne ktorá materská škola bude z dlhodobého hľadiska lepšie zodpovedať jeho záujmom. Samy osebe však neosvedčujú potrebu bezodkladného zásahu súdu.
13. Skutočnosť, že otec považuje materskú školu v H. I. za vhodnejšie riešenie, ešte neznamená, že ponechanie súčasného stavu do rozhodnutia vo veci samej spôsobí maloletému bezprostrednú ujmu. Prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno predčasne riešiť otázky, ktoré majú byť predmetom meritórneho rozhodnutia, ani vytvárať nový faktický stav pred skončením dokazovania vo veci samej.
14. Odvolací súd zároveň podčiarkuje, že medzi rodičmi dlhodobo pretrváva spor o výkon rodičovských práv a povinností, pričom otázka ďalšieho predprimárneho vzdelávania maloletého je jednou zo sporných otázok riešených v konaní vo veci samej. V tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré má poskytnúť odborné podklady pre komplexné posúdenie pomerov maloletého. Za situácie, keď nebola osvedčená žiadna bezprostredná hrozba ujmy a maloletý je v súčasnej materskej škole adaptovaný, nepovažuje odvolací súd za dôvodné riešiť túto otázku prostredníctvom neodkladného opatrenia ešte pred vyhodnotením všetkých relevantných dôkazov.
15. Za rozhodujúce preto odvolací súd považuje, že otec ani v odvolacom konaní neosvedčil konkrétnu okolnosť, z ktorej by vyplývala potreba okamžitej zmeny materskej školy ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Odvolacie námietky smerujú prevažne k preukazovaniu vhodnosti ním navrhovaného riešenia a predstavujú polemiku so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Zo spisového materiálu však nevyplýva existencia takého stavu, ktorý by nezniesol odklad do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
17. Súčasne konštatuje, že správne bolo rozhodnuté aj o náhrade trov prvostupňového konania.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 391 CMP v spojení s ust. § 52 CMP, keďže neboli zistené výnimočné dôvody, pre ktoré by niektorému z účastníkov ich náhrada patrila.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).