Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4T-17-2021.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci obžalovaného W. K., narodeného XX.XX.XXXX v Z., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2 Pv/53/20/4404 zo dňa 31.03.2021 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 07.06.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný W. K., narodený XX.XX.XXXX v Z.O., trvale bytom I. E., Q.. Z. č. XXXX/XX,
je v i n n ý , ž e
dňa 02.02.2020 v čase medzi 05.00 h až 06.00 h v meste I. E., v areáli Základnej školy Q.. Z. č. XX pri stene budovy školy, pri umelom futbalovom ihrisku, potom čo začal po predošlom bozkávaní s poškodenou Y. N., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., I. č. XXXX/XX, prechodne I. E., K. č. XX túto obchytkávať na intímnych častiach jej tela, s čím poškodená vyjadrila slovný nesúhlas, poškodenú zozadu oprel o stenu budovy takým spôsobom, že ju silno chytil zozadu za krk, ťahal za vlasy a pritlačil ju k stene, čomu sa poškodená slovne bránila vyjadreniami, nech prestane, že to nechce, kričala o pomoc, dala mu jednu facku na tvár, on jej hovoril, že s ňou chce a bude mať pohlavný styk, stiahol jej nohavice a poškodená si zo strachu z neho na jeho povel sama stiahla nohavičky, po čom ju s jeho rukou na jej krku predklonil k stene, kde ju ťahal za vlasy, silno držal, tlačil na ňu, a pohlavným údom opakovane prerušovane v dôsledku toho, že sa poškodená v snahe vymaniť, metala, postojačky zozadu vnikol do jej konečníka a následne aj jej pošvy, medzi ktorými stykmi poškodená raz spadla na kolená na zem, po čom sa páchateľ vystatoval svojimi kontaktmi a povedal jej, že ublíži jej a jej rodine, a po tomto obaja z miesta odišli, každý iným smerom, pričom v lekárskej správe službukonajúceho gynekológa Fakultnej nemocnice s poliklinikou I. E., W.. N. J. sa uvádza, že pod pravým rebrovým oblúkom je prítomné začervenanie, oblasť stehien, gluteálnej oblasti, hrádze a rodidiel bez poranenia, pozorované čerstvé porušenie hymenálnych okrajov, pošva bez poranenia, anus kľudný, poranenie nedetekované,
t e d a
- násilím donútil ženu k súloži,
- násilím donútil iného k análnemu styku,
č í m s p á c h a l
- zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona,
- v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmena a) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje nepriblížiť sa k poškodenej Y. N., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., I. XX, prechodne bytom I.É. E., K. XX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmena j) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 3 písmena b) Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje požívanie alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 3 písmena f) Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje kontakt s poškodenou Y. N., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., I. XX, prechodne bytom I. E., K. XX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená Y. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., I. XX, prechodne bytom I. E., K. XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky pod spisovou značkou 2 Pv/53/20/4404 dňa 31.03.2021 podal na Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného W. K.Ž., narodeného XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom I. E., Q.. Z. číslo XXXX/., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 02.02.2020 v čase medzi 05.00 h až 06.00 h v meste I. E., v areáli Základnej školy Q.. Z. č. XX pri stene budovy školy, pri umelom futbalovom ihrisku, potom čo začal po predošlom bozkávaní s poškodenou Y. N., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E., I. č. XXXX/XX, prechodne I. E., K. č. XX túto obchytkávať na intímnych častiach jej tela, s čím poškodená vyjadrila slovný nesúhlas, poškodenú zozadu oprel o stenu budovy takým spôsobom, že ju silno chytil zozadu za krk, ťahal za vlasy a pritlačil ju k stene, čomu sa poškodená slovne bránila vyjadreniami, nech prestane, že to nechce, kričala o pomoc, dala mu jednu facku na tvár, on jej hovoril, že s ňou chce a bude mať pohlavný styk, stiahol jej nohavice a poškodená si zo strachu z neho na jeho povel sama stiahla nohavičky, po čom ju s jeho rukou na jej krku predklonil k stene, kde ju ťahal za vlasy, silno držal, tlačil na ňu, a pohlavným údom opakovane prerušovane v dôsledku toho, že sa poškodená v snahe vymaniť, metala, postojačky zozadu vnikol do jej konečníka a následne aj jej pošvy, medzi ktorými stykmi poškodená raz spadla na kolená na zem, po čom sa páchateľ vystatoval svojimi kontaktmi a povedal jej, že ublíži jej a jej rodine, a po tomto obaja z miesta odišli, každý iným smerom, pričom v lekárskej správe službukonajúceho gynekológa Fakultnej nemocnice s poliklinikou I. E., W.. N. J. sa uvádza, že pod pravým rebrovým oblúkom je prítomné začervenanie, oblasť stehien, gluteálnej oblasti, hrádze a rodidiel bez poranenia, pozorované čerstvé porušenie hymenálnych okrajov, pošva bez poranenia, anus kľudný, poranenie nedetekované.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Nové Zámky a po poučení v zmysle § 257 odsek 1, odsek 5, odsek 8 Trestného poriadku, využil obžalovaný svoje
právo a v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný na položené otázky podľa § 333 odsek 3 písmená c), d), f), g), h), Trestného poriadku odpovedal áno. Po vyjadrení prokurátora a splnomocnenca poškodenej súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie ohľadne skutku, ktorý obžalovaný priznal, sa nevykoná. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe z toho dôvodu, že z k obžalobe pripojeného vyšetrovacieho spisu nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal, spáchal ho obžalovaný v takom rozsahu ako je uvedené v obžalobe. Vyhlásenie obžalovaného v nadväznosti na zadovážené dôkazy v prípravnom konaní jednoznačne preukazujú, že skutok, pre ktorý bola podaná na obžalovaného obžaloba spáchal obžalovaný.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a súd jeho vyhlásenie prijal, nevykonal dokazovanie ohľadom viny, ale vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a uplatneného nároku na náhradu škody.
Za účelom rozhodovania o treste súd oboznámil odpis z registra trestov na obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, znalecký psychiatrický posudok vypracovaný znalcom MUDr. Bernáthom ako aj znalecký psychologický posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný W. K.Ž. bol postihnutý blokovou pokutou za porušenie pravidiel cestnej premávky dňa 03.10.2015. Iný záznam v uvedenej evidencii nemá. V odpise z registra trestov má jeden záznam vyplývajúci z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/521/19/4404 zo dňa 26.10.2020, právoplatným 26.10.2020, ktorým došlo k uzavretiu zmieru pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za skutok spáchaný dňa 30.08.2019 a súčasne došlo k zastaveniu trestného stíhania voči obžalovanému W. K.. Vzhľadom na zastavenie trestného stíhania voči obžalovanému, súd na záznam v registri trestov pri ukladaní trestu nemôže prihliadať. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria MUDr. Bernáthom vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu trpel neharmonickým vývinom osobnosti, nechorobným pitím alkoholu a mohol trpieť jednoduchou alkoholovou opojenosťou, čo v súčasnej dobe nie je možné ani potvrdiť a ani vyvrátiť, ale ak trpel jednoduchou alkoholovou opojenosťou mala táto opojenosť forenzne relevantný vplyv na konanie obžalovaného a jeho ovládanie sa. Aktuálne trpí neharmonickým vývinom osobnosti a nechorobným pitím alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný a niet medicínskych dôvodov na uloženie ochranného liečenia. Tiež nie je potrebné u neho sexuologické vyšetrenie. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia PhDr. Zuzanou Bielikovou vyplýva, že obžalovaného intelekt je v rámci populačnej normy priemerný. Obžalovaný je emočne aj sociálne nezrelý, infantilný, čo potvrdzuje, že jeho psychosociálny vývin nie je ukončený, najmä s poukazom na jeho nezrelé a pudmi provokované správanie. Jeho stav je terapeuticky ovplyvniteľný. Motiváciou jeho konania bolo pravdepodobne nezvládnutie svojich pudov potencované požitím alkoholu. Nikdy nemal zníženú známku zo správania, vždy rešpektoval autority. Obžalovaný bude k psychoterapeutickému, či akémukoľvek výchovnému pôsobeniu prístupný. Obžalovaný má snahy sa k ženám správať dominantne.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona sa zločinu znásilnenia dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť.
Za uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody od piatich rokov do desiatich rokov.
Podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona sa zločinu sexuálneho násilia dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.
Za uvedený zločin možno uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až desať rokov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nevzhliadol a to aj napriek tomu, že v odpise z registra trestov má jeden záznam, avšak naň súd nemôže prihliadať, nakoľko došlo k uzavretiu zmieru a zastaveniu trestného stíhania. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prevyšuje pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, dochádza k úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona a to tak, že sa horná hranica zákonnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Keďže súd ukladal trest odňatia slobody za dva trestné činy, postupoval podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, a keďže sú trestné sadzby za oba zločiny rovnaké, súd ukladal trest podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona v rozsahu od piatich rokov do desiatich rokov, pričom po úprave v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona je trestná sadzba za uvedený zločin od piatich rokov do ôsmych rokov a štyroch mesiacov. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na pomery páchateľa, by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutia účelu trestu postačuje trest kratšieho trvania, a preto využil ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona a obmedzenie uvedené v ustanovení § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Súd dospel k vyššie uvedenému záveru na základe toho, že znaleckým dokazovaním bolo u obžalovaného zistené, že jeho psychosociálny vývin nie je ukončený a to najmä na jeho nezrelé a pudmi provokované správanie, ktorý stav je terapeuticky ovplyvniteľný. Obžalovaný je tiež prístupný akémukoľvek výchovnému pôsobeniu. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihovaný len jeden krát a to za priestupok za porušenie pravidiel cestnej premávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom v skúšobnej dobe v trvaní piatich rokov, za súčasného uloženia zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, akýmkoľvek spôsobom sa kontaktovať s poškodenou Y. N., nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a povinnosť strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka, nakoľko je toho názoru, že takýto druh trestu a v takejto výmere je pre obžalovaného na jeho prevýchovu postačujúci a tiež je postačujúci na ochranu spoločnosti. Takýto druh trestu je spôsobilý naplniť účel trestu, ktorý má viesť k náprave páchateľa.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody zo strany poškodenej Y. N. vo výške 20 000 €, ako morálnej ujmy, tak v tomto smere súd odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko poškodená žiadnym spôsobom nepreukázala z čoho vychádzala pri určení výšky nároku a súd by musel v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho. Súd nespochybňuje nárok poškodenej na náhradu ujmy, nakoľko tento bol riadne a včas uplatnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.