Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoZm/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: Maroš Bračok - ONE.NET, s miestom podnikania Z. Fábryho 1248/47, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 41 604 270, zastúpenému: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 11.905,40 Eur s príslušenstvom a odmenou 39,68 Eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. - 139 zo dňa 30.11.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. - 139 zo dňa 30.11.2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. - 139 zo dňa 30.11.2021 vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo výroku III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti napadnutého rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.5.2015 domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 11.905,40 Eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 11.905,40 Eur od 7.4.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 39,68 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 19.03.2013 znejúcej na zmenkovú sumu 11.905,40 Eur, splatnej dňa 6.4.2015, platobným miestom je Bratislava. K žalobe pripojil prvopis zmenky. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 21.3.2014 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 167483, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 10.374,- Eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 5.374,- Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 42 mesačných splátkach po 247,- Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 01.03.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 5.681,- Eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 6.224,40

Eur. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 28.4.2016 vzal žalobu späť v zmenkovej sume 5.187,- Eur s časťou príslušenstva (6% ročného úroku z 5.187,- Eur od 7.4.2015 do zaplatenia) a v odmene 17,29 Eur a to z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 5.187,- Eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vo zvyšku na žalobe zotrval a žiadal o nej rozhodnúť platobným rozkazom.

3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 18.10.2016, keď uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 167483-71405 (ďalej len „zmluva“) na sumu 5.374,- Eur, ktorá mala byť splatená v 42 mesačných splátkach po 247,- Eur. Predmetnú zmluvu považuje uzatvorenú v zmysle konštatujúc, že bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený spotrebiteľský vzťah. Osobitne sa vyjadril k okolnostiam pred uzatvorením zmluvy a dôvodnosti jeho úveru u žalobcu. Uviedol, že e-mailom z 18.2.2013 požiadal žalobcu o informáciu o možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru 15.000,- Eur, ktorú sumu potreboval na úhradu záväzku voči SLSP, kedy žalovanému hrozila dražba ním obývanej nehnuteľnosti, tak sa snažil získať od žalobcu spotrebiteľský úver. Žalovaný s žalobcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 167483 - 71405 dňa 19.3.2013 a dňa 25.3.2013 mu žalobca vyplatil sumu 5.000,- Eur. Dňa 25.3.2013 vybral z bankového účtu sumu 4.700,- Eur. Žalovaný postupne zrealizoval v prospech SLSP, a.s. úhrady a ďalej vrátil z poskytnutého úveru pôžičku svojej sestre v sume 700,- Eur. Žalobca následne dňa 26.11.2014 vyzval žalovaného na úhradu záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vystavil faktúru č. 915000638 z 15.2.2015 na zaplatenie 518,70 Eur titulom náhrady zmluvnej pokuty. V tejto faktúre je žalovaný označený ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalovaný poukázal na to, že finančné prostriedky boli v jeho prípade poskytnuté na iný účel ako na „výkon zamestnania, povolania či podnikania“. Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a úverom chcel zabezpečiť svoje potreby. Žalovaný poukázal na fakt, že v zmysle čl. 1, bod. 1.1. zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť mu úver 10.374,- Eur, ale reálne mu poukázal na účet sumu 5.000,- Eur. Teda z fakticky poskytnutého úveru 5.000,- Eur žalobca zinkasoval v zmysle čl. 4 bod. 4.1. zmluvy už v prvý deň odmenu 5.374,- Eur, čo predstavuje 107%. Žalovaný je toho názoru, že ak táto suma predstavuje zmluvnú odmenu - úroky za poskytnutie úveru, tak to vybočuje z akceptovateľného úverovania. Podľa žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy, vystaveniu zmenky ako nekalou obchodnou praktikou žalobcu. Bez toho aby mal ako žalovaný záujem uzavrieť zmluvu na podnikateľské účely mu žalobca predložil formulár, vystavil zmenku. Samotná nekalá obchodná praktika má pritom za následok neplatnosť úverovej zmluvy, aj zmenky. Taktiež zmluvná podmienka, ktorá nebola v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednaná sa považuje za nekalú. Samotnú zmluvu hodnotí za neplatnú a tým pádom aj samotnú zmenku. V závere dal žalovaný do pozornosti fakt, že zaplatil žalobcovi celkovo sumu 5.187,- Eur, síce mu žalobca poskytol len 5.000,- Eur.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zotrval na tom, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver, lebo prostriedky boli poskytnuté v zmysle zmluvy na výkon podnikateľskej činnosti. Poukázal na fakt, že žalovaný si spomenul na svoje spotrebiteľské postavenie až po rokoch od uzatvorenia zmluvy. Podľa jeho názoru je nevierohodné, že žalovaný si spomenul na svoje „spotrebiteľské“ postavenie až po poskytnutí úveru. Odvolávajúc sa na celý obsah Zmluvy o revolvingovom úvere č. 167483-71405 a splátkového kalendára k zmluve má za to, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľský subjekt. Žalobca ďalej k okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedol, že v žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol predmet podnikania, svoje IČO v zmysle a pred uzatvorením zmluvy mu predložil živnostenský list. V rámci svojej argumentácie odkázal na rozhodnutie ESD, C - 464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, na rozhodnutie SRN, Bundesgerichtshof , VIII ZR 91/04 z 22.12.2004, ako aj ust. a a nasl. . Poukázal na fakt, že žalovaný obsah zmluvy v čase podpisu nespochybňoval a neurobil tak ani v čase následného plnenia. Za irelevantné považuje nepopretú skutočnosť, že žalovaný žiadal o predčasné splatenie úveru, lebo pri uzatvorení zmluvy súhlasil s podmienkami a aj s odplatou za poskytnutie úveru.

5. Žalovaný vo svojej ďalšej argumentácii zotrval na spotrebiteľskom charaktere zmluvy a na tom, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania. Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a úverom chcel zabezpečiť svoje potreby. Samotnú zmluvu ani nevyplňoval, urobil tak pracovník žalobcu a on ako fyzická osoba zmluvu len podpísal. Žalovanému bola predložená zmluva o úvere v zmysle a nasl. , ktorá vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch, lebo podľa bodu 21.5. sa mala spravovať . Žalobca mal zmluvou o revolvingovom úvere porušiť zákaz vyplývajúci z a

zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný považuje zmluvu o revolvingovom úvere z 19.03.2013 za spotrebiteľskú, žalovaný predložil bankové transakcie, z ktorých má vyplývať, že ako fyzická osoba nepodnikateľ použil finančné prostriedky na splácanie jeho záväzkov, ktoré mu vznikli zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0552967447 z 6.6.2008 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Slovenská sporiteľňa, a.s. listom oznámila žalovanému, že pristupuje k výkonu záložného práva, nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas a jeho záväzok voči SLSP, a.s. predstavoval sumu 13.736,76 Eur. Žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere sumu 5.000,- Eur a z poskytnutého úveru boli uhrádzané splátky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 552967447 zo dňa 6.6.2008.

6. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenia čl. I. ; čl. I. ; čl. III. (ďalej len ““), a Z. z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len “zákona o spotrebiteľoch”) a po vykonanom dokazovaní ustálil, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 6.718,40 Eur, úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 6.718,40 Eur od 7.4.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 22,39 Eur. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. ). Na základe čl. I. a čl. III. , v znení platnom od 23.12.2015, bol súd ex offo povinný, aj nad rozsah včasných námietok, skúmať, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovej pôžičke č. 167483 - 71405, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 19.3.2013 so žalovaným ako dlžníkom. V záhlaví zmluvy je žalovaný označený IČOm, sídlom, obchodným názvom a sú tam uvedené údaje o registri živnostníkov, v ktorom je v zahraničí zapísaná. Podpísaním zmluvy žalovaný potvrdil, že úver v dohodnutej výške veriteľ poskytuje dlžníkovi na výkon podnikateľskej činnosti.

7. Len samotná skutočnosť, že žalovaný má postavenie podnikateľa, neznamená, že v každom záväzkovom vzťahu, ktorého účastníkom sa stane, musí mať nevyhnutne postavenie podnikateľa. Aj fyzická osoba podnikateľ môže byť spotrebiteľom, ak jej veriteľ ponúkne alebo poskytne úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (viď o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovej pôžičke). Súd prvej inštancie mal objektívne preukázané, že žalovanému žalobca reálne vyplatil sumu 5.000,- Eur dňa 25.3.2013 a žalovaný reálne zaplatil 21 splátok po 247,- Eur, t.j. celkovo 5.187,- Eur (čl. 80 v spise). Súd prvej inštancie mal v konaní tiež za preukázané, že uzavretiu zmluvy o revolvingovej pôžičke predchádzal email žalovaného adresovaný spoločnosti žalobcu, z ktorého vyplýva, že vo veľmi blízkej dobe potrebuje finančné prostriedky na zaplatenie hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. Z uvedeného emailu teda vyplýva potreba žalovaného získať finančné prostriedky na osobnú potrebu a nie na výkon podnikateľskej činnosti. Podľa bodov 1.1. a 2.1. zmluvy o revolvingovom úvere žalobca poskytol žalovanému úver na iný účel, než o aký prejavil záujem. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že nebolo preukázané, že email sa dostal do dispozície žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na to, že tento bol adresovaný na emailovú adresu žalobcu, pričom z výpovede svedkyne ako obchodnej zástupkyne, ktorá úver dojednávala so žalovaným, vyplýva, že od žalobcu mala vedomosť, že žalovaný má záujem o poskytnutie úveru, teda žalobca musel mat podnet zo strany žalovaného, ktorým prejavil záujem o úver. Súdu prvej inštancie sa preto tvrdenie žalobcu o tom, že nie je preukázané, že predmetný email bol v jeho dispozícii, javí ako nepravdepodobné, pričom žalobca nepreukázal, že by ho žalovaný kontaktoval iným spôsobom. Súd prvej inštancie teda nemal preukázané, na základe akého iného podnetu než emailu sa žalobca dozvedel o záujme žalovaného o poskytnutie úveru.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný nie je neplatným zmenkovým prejavom viazaný a nemá povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. Súd prvej inštancie mal preukázané, že reálne žalovaný vyčerpal sumu 5.000,- Eur, vrátil žalobcovi sumu vyššiu ako 5.000,- Eur ešte pred podaním žaloby, preto je žaloba nedôvodná a súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s z. č. (ďalej len “”). V konaní bol úspešným žalovaný a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa a a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok č. k. - 139 zo dňa 30.11.2021 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

10. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že zmluvu o revolvingovom úvere č. 167483-71405 zo dňa 19.3.2013 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho vyvodil záver o nemožnosti splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom a o tom, že žalovaný nie je neplatným zmenkovým prejavom viazaný a nemá povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. Žalobca k povahe kauzálneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu a vyplneniu zmenky uplatnenej v danom konaní poukazuje na doterajšie vyjadrenia, osobitne prezentované v doplnení a zmene návrhu na začatie konania zo dňa 21.4.2016, vo vyjadrení zo dňa 23.12.2016 a vyjadrení zo dňa 29.11.2021. Žalobca trvá na tom, že zmluva predstavovala záväzkový vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, keďže žalovaný vystupoval v pozícii podnikateľa. Je to zrejmé z jeho identifikácie v samotnej zmluve, z účelu poskytnutia úveru podľa bodu 1.1 Zmluvy a taktiež zo žiadosti o poskytnutie úveru, z ktorého vyplýva, že žiadateľom bol žalovaný ako podnikateľský subjekt, pričom účel čerpania úveru bol uvedený ako „rozšírenie prevádzky". Ak teda žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalobcom v pozícii podnikateľa a deklaroval účel čerpania úveru ako bolo vyššie uvedené v súvislosti s podnikaním, potom je z právneho hľadiska správne, že žalobca aplikoval na daný záväzkový vzťah režim a nie spotrebiteľského práva. Žalobca ďalej uviedol, že akékoľvek námietky žalovaného, ktoré smerujú k posúdenia kauzálneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, sú preto v rozpore s jeho deklarovaným prejavom vôle v čase uzavretia zmluvy a podpísanými, resp. predloženými dokumentmi (listinnými dôkazmi), sú prezentované ex post až v priebehu súdneho konania, a preto ich žalobca považoval a naďalej považuje za účelové a zavádzajúce. V korelácii s vyššie uvedenou argumentáciou žalobcu preukázanou listinnými dôkazmi je založenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na emaile žalovaného a vyhodnotenie súvisiacej námietky žalobcu v kategórii pravdepodobnosti, resp. nepravdepodobnosti za nedostačujúce a nereflektujúce objektívny skutkový stav. Uvedené tvrdenie žalobcu je na mieste o to viac z dôvodu, že samotná svedkyňa (obchodná zástupkyňa), na ktorej výpoveď sa súd odvoláva, v rámci svojho výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o emaile zo dňa 18.2.2013. Žalobca zastáva názor, že podľa odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku mal súd preukázané, že reálne žalovaný vyčerpal sumu 5.000,- Eur, vrátil žalobcovi sumu vyššiu ako 5.000,- Eur ešte pred podaním žaloby, preto je žaloba nedôvodná a súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. Podľa žalobcu sa takéto konštatovanie súdu prvej inštancie nezakladá na pravdivých skutočnostiach, pričom žalobca poukázal na prehľad splácania (výpis z karty klienta) zo dňa 24.11.2021 predloženého súdu prvej inštancie v rámci vyjadrenia zo dňa 29.11.2021, z ktorého vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi z titulu peňažného záväzku zo zmluvy sumu vo výške 4.693,- Eur, tj. žalovaný nesplatil ani sumu, ktorá mu bola vyplatená po započítaní podľa bodu 9.1 Zmluvy (5.000,- Eur). Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa žalobcu, nevychádza z preukázateľne zistených skutočností a legitimizuje tak bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca zastáva názor, že podanou žalobou si uplatnil svoj nárok voči žalovanému v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami, pričom vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej žalovaným bez výhrad a preto považuje žalobca zamietnutie žaloby za nedôvodné.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2022 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca nijako nepreukázal, že to bol skutočne žalovaný, kto žiadal o podnikateľský úver, a že žalobca nezneužil svoju „nadvládu“ a postavenie žalovaného ako slabšej zmluvnej strany, a že sám nepredložil žalovanému na podpis formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere na podnikateľské účely z dôvodu možného zastretia skutočného účelu zmluvy, ktorú žalovaný podpísal. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva zo dňa 19.3.2013 je spotrebiteľskou zmluvou a po vykonanom dokazovaní súd prvej

inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá konkrétny, resp. žiadny súvis s predmetom činnosti odberateľa, dodávateľ v tomto smere nepreukázal opak, resp. neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, týkajúce sa otázky posúdenia zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu je nepochybné, že žalobca svojim postupom sa márne snažil obísť spotrebiteľskú ochranu, ktorú poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa len a len z dôvodu existencie živnostenského oprávnenia na strane žalovaného. Aj keď žalobca namieta, že žalovaný si zobral úver ako podnikateľ, nebolo to podľa žalovaného preukázané. Uvedenie samotného IČO žalovaného na zmluve nehovorí o tom, že úver bol na podnikateľský účel. Žiadosť o úver vyplňovala obchodná zástupkyňa žalobcu, ktorá svojvoľne zaškrtla políčko s účelom úveru - prevádzkový. Žalovaný nepotreboval finančné prostriedky na podnikanie, keď svojim emailom zo dňa 18.2.2013 (email zaslaný na emailovú adresu F..sk), žiadal žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške cca 15.000,- Eur za účelom úhrady jeho záväzkov z vypovedanej zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej so SLSP. Žalovaný dodal, že nakoľko je zmluva zo dňa 19.3.2013 neplatná, neplatná je preto aj zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nároky voči žalovanému spotrebiteľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nie je neplatným zmenkovým prejavom viazaný a nemá povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli doručené.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

14. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa a , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa a , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (písm. a), veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (písm. b), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (písm. d), celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l).

22. Podľa zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

23. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

24. Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

25. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné.

29. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uplatnil nárok z vlastnej zmenky vystavenej na rad žalobcu v Michalovciach, dňa 19.3.2013 s doložkou „Bez protestu" na zmenkovú sumu 11.905,40 Eur, splatnú 6.4.2015 v Bratislave, Československá obchodní banka, a. s., zahraničná pobočka SR, so sídlom Námestie SNP č. 29, Bratislava. Zmenka bola vystavená žalovaným - fyzickou osobou. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a remitentovi. Údaj o dátume, mieste vystavenia, splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané rukou. Na zmenke sa v ľavom hornom rohu nachádza údaj čísla zmluvy 167483-71405. Zmenka obsahovala všetky formálne náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len ) pre vlastnú zmenku, predložením jej prvopisu žalobca preukázal svoje zmenkové práva, ako majiteľ zmenky má podľa čl. I zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa 7.4.2015 a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy t.j. 39,68 Eur. Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované

výlučne samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú vo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal, majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak dospeje k záveru, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci, avšak s výnimkou zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na čl. I veta druhá, a Uvedené tiež neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd taktiež prihliada ex offo.

30. Z obsahu spisu má odvolací súd ďalej za preukázané, že žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere dňa 19.3.2013 a dňa 25.3.2013 mu následne žalobca vyplatil sumu 5.000,- Eur. Žalovaný poukázal na to, že finančné prostriedky boli v jeho prípade poskytnuté na iný účel ako na „výkon zamestnania, povolania či podnikania“ a predmetnú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a úverom chcel zabezpečiť svoje potreby, predmetný úver si nebral ako podnikateľ a túto skutočnosť žalobca v konaní nijako nepreukázal. Uvedenie samotného IČO žalovaného na zmluve nehovorí o tom, že úver bol na podnikateľský účel.

31. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - podnikanie, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis so zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v súdenej veci poskytnutý žalovanému ako dlžníkovi na výkon jeho podnikania, je na žalobcovi (ako veriteľovi, dodávateľovi). V prípade pochybností o obsahu právneho úkonu ( ) súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy s tým, že použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania (Rozsudok NS SR SR sp. zn. zo dňa 31.7.2012).

32. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015 pod R 93/2015: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

33. Pokiaľ žalobca dôvodí, že podnikateľský charakter zmluvného vzťahu vyplynul z predzmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, čo podľa neho preukazujú skutočnosti plynúce zo žiadosti o úver a zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd sa s tým nestotožňuje a upozorňuje, že spor tu nie je o tom, či, resp. že v žiadosti o poskytnutie úveru a v zmluve o revolvingovom úvere je uvedený podnikateľský účel čerpania úveru, ale o tom, či je tento údaj pravdivý a či bolo skutočnou vôľou oboch strán uzavrieť zmluvu obchodnú, a nie zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predbežná otázka posúdenia charakteru zmluvy (či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nie) má podstatný význam pre právne posúdenie veci. Strany sporu síce uzavreli zmluvu o úvere v zmysle a nasl. , a preto sa naň budú aplikovať všeobecné ustanovenia a nasl. o zmluve o úvere, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa, ak v konaní vyjde najavo spotrebiteľský charakter právneho vzťahu. V prípade, ak by ich právny vzťah vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, bolo by nevyhnutné aplikovať naň aj ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní tvrdí výlučne obchodnoprávny charakter právneho vzťahu medzi stranami, zatiaľ čo žalovaný v konaní tvrdí, že jeho skutočnou vôľou bolo získať úver mimo svojej podnikateľskej činnosti z dôvodu finančnej tiesne a uvedené aj preukázal emailom, kedy požiadal žalobcu dňa 18.2.2013 o informáciu o možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorý potreboval na úhradu záväzku voči Slovenskej sporiteľni, a.s. nakoľko mu hrozila dražba nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva potreba žalovaného získať finančné prostriedky na osobnú potrebu a nie na výkon podnikateľskej činnosti a žalobca v konaní nepreukázal nejaký iný podnet ako uvedený email, na základe ktorého by sa dozvedel o záujme žalovaného o poskytnutie úveru.

34. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, mal dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy žalobca (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - podnikanie, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis so zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy a s poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v súdenej veci poskytnutý žalovanému ako dlžníkovi na výkon jeho podnikania, bolo na žalobcovi (ako veriteľovi, dodávateľovi). V prípade pochybností o obsahu právneho úkonu ( ) súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy s tým, že použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania (Rozsudkom NS SR sp. zn. ).

35. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne poukázal na čl. III. , podľa ktorého sú neplatné zmenkové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov a v čase vystavenia zmenky osobitný predpis ( o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) neumožňoval v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru zabezpečiť jeho splnenie zmenkou.

36. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch v zmysle ako vecne správny potvrdil.

37. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).