Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Ek-587-2020.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Subarea
7Ek/587/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 00603155, proti povinnému: E. V., nar.: XX.XX.XXXX, prihlásený k pobytu v O. republike, zast. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX L., o vymoženie vypratania bytu a trov exekúcie, v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Hermanovský, Moskovská 18, 811 XX Bratislava, IČO: 31813933, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 283EX 110/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/587/2020 zo dňa 9. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/587/2020 zo dňa 9. novembra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku spočívajúceho vo vyprataní bytu č. 18, kategória I., o podlahovej ploche 21,01 m2, nachádzajúceho sa na piatom poschodí bytového domu súp. číslo 1062, na Budovateľskej ulici č. 21 v Bratislave, na pozemku parcela č. 9865, zapísanom na LV číslo 2546, katastrálne územie Nivy, obec Bratislava - m. č. Ružinov, okres Bratislava II a jeho následné odovzdanie oprávnenému, na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 7C/256/2015-40 zo dňa 30.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2019 a vykonateľnosť dňa 27.07.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/110/2018-130 zo dňa 25.06.2019. Súd dňa 08.04.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Moskovská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 31813933 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 283EX 110/20.
3. Povinný podal dňa 07.09.2020 u povereného súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§61k ods. 1 Exekučného poriadku), resp. návrh na odklad exekúcie zo dňa 07.09.2020, ktorý odôvodnil tým, že uvedený byt (nájom) prešiel na povinného zo zákona po smrti matky v r. 2010, ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie sú na matku povinného vedené všetky doklady vrátane preddavkov a vyúčtovaní. Od prenajímateľa povinný neobdržal nájomnú zmluvu (návrh nájomnej zmluvy), hoci skonštatoval prechod nájmu v r. 2014. Povinný prehral súdny proces o vypratanie bytu z dôvodu zmeškania, nedostavil sa na prvé pojednávanie pre duševný stav spôsobený jeho duševnou poruchou. Bez lekára nebol schopný dokázať záchvat v dobe súdneho jednania. Jedná sa o jedinú „strechu nad hlavou“ pre povinného, iné možnosti nemá. Bez nájomnej zmluvy si nemôže vybaviť žiaden pobyt na adrese bytu a bez dokladov k bytu (bez adresy), nemôže preberať doporučené listové zásielky
a ani sa zamestnať. Mestská časť Bratislava - Ružinov s povinným nekomunikuje, nebol predložený žiaden návrh na dohodu. Povinný nie je zárobkovo činný, nemá žiadne príjmy, je bez zdravotného, dôchodkového a sociálneho poistenia. Povinného nechce nikto liečiť, žije s pomocou súrodencov, priateľov, či príležitostných prác. Povinný bol pre psychickú chorobu prepustený zo základnej vojenskej služby. Do roku 2017 nebol nijako liečený, stav sa mu zhoršil. Má aj znalecký posudok. Od 11.04.2017 do 23.08.2017 bol v ochrannej liečbe na psychiatrickej klinike, boli mu diagnostikované tri diagnózy z okruhu schizofrénie. Máva asociálne správanie, nerešpektovanie autorít, predstavy až bludy, z ktorých dôvodov obec povinného v byte nechce, myslia si, že je alkoholik, resp. požíva omamné prostriedky. Povinný má nariadenú ambulantnú psychiatrickú liečbu v UNsP Milosrdní bratia, dochádza na plánované termíny k MUDr. Vašečkovej. Povinný sa bezúspešne snaží dohodnúť s oprávneným, hľadá pomoc aj u svojho brata a ostatných súrodencov. Povinný má za to, že neboli stanovené nijaké termíny vypratania. Namieta, že ako chorá osoba nemá žiadnu ochranu. Pokiaľ bude bezdomovec, jeho situácia sa zhorší (zhorší sa jeho liečenie, obmedzí sa sociálny kontakt). Poštu žiada poslať na adresu brata, ktorého splnomocnil na zastupovanie.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že podal návrh na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7C/256/2015-40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/110/2018-130, ktorý nebol zrušený a exekučný súd je týmto exekučným titulom viazaný, nemá oprávnenie vecne skúmať exekučný titul. Tvrdenia povinného považuje oprávnený za účelové a zavádzajúce, majúce za cieľ oddialenie vymáhania nároku oprávneného. So zastavením exekúcie oprávnený nesúhlasil a žiadal bezodkladne o jej pokračovanie.
5. Súd v napadnutom uznesení po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je nedôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že nespochybňuje, že povinný je, resp. môže byť v nepriaznivej sociálnej a majetkovej situácii. Z predloženého exekučného titulu však vyplýva, že príslušný súd posúdil v základom konaní okolnosti vypratania bytu č. 18, na Budovateľskej ulici č. 21 v Bratislave, ktoré povinný uvádza aj v návrhu na zastavenie exekúcie (okolnosti, ktoré nastali po smrti jeho matky v r. 2010, ako aj zdravotný stav, ktorý pretrváva až do súčasnosti). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 2 Co/110/2018-130 zo dňa 25.06.2019 odmietol odvolanie žalovaného (povinného) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 7C/256/2015-40 zo dňa 30.09.2015. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Z uvedeného dôvodu súd nemôže v exekučnom konaní vykonávať dokazovanie za účelom preukázania skutkového stavu, ktorý predchádza vydaniu exekučného titulu, (napr. skúmanie okolností uzavierania zmlúv, okolnosti vzniku a existencie práva a pod). Úlohou exekučného súdu nie je ani náprava prípadných chýb v základnom konaní (napr. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17 CoE/171/2012, zo dňa 26.07.2012). Príslušný súd v základnom konaní rozhodol o povinnosti vypratať predmetný byt, a to bez povinnosti bytovej náhrady pre povinného. Termín vypratania a odovzdania bytu v prospech oprávneného bol príslušným súdom pre povinného určený do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2019 a vykonateľnosť dňa 27.7.2019, teda uplynutím lehoty 15 dní od jeho právoplatnosti, ktorá lehota bola rozhodujúca pre splnenie určenej povinnosti. Súd poukazuje na to, že termín na vypratanie a odovzdatie bytu bol riadne určený. Keďže povinný tento termín dobrovoľne nedodržal, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Povinný teda vo svojom návrhu neuviedol nijaké skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené nijaké okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul), nie sú tu ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu).
6. Povinný podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči tomuto rozhodnutiu súdu sťažnosť, v ktorej namietal, že rozsudok o vyprataní bytu v jeho neprospech nie je právne v poriadku, od spravodlivého rozsudku má veľmi ďaleko. Zákonodarca podľa jeho názoru nepredpokladal, že pôvodne ekonomickou hospodárnosťou súdneho konania zdôvodnený paragraf 153b ods. 1 O.s.p., t.j. rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, budú sudcovia využívať na rozhodovanie nielen o nepodstatných malichernostiach a veciach, ktoré zbytočne zahlcujú súdy v SR, ale bez riadneho prejednania budú rozhodovať aj o strate strechy nad hlavou, teda bývania, ale aj iné, naozaj vážne veci,
ktoré pre občanov - účastníkov sporu môžu byť s katastrofálnymi dôsledkami, hlavne ak proti nim stojí verejná, či štátna moc (správa). A že sa nedomôžu spravodlivého súdneho procesu ani u odvolacích orgánov, lebo tie sledujú len právny stav veci (správny postup) a neposudzujú iné predložené argumenty. V napadnutom súdom rozhodnutí sa uvádza, že je na strane povinného aby dokladoval svoje tvrdenia. V prílohe preto súdu predkladá 1., 2., 10., 11., 12. a 13. stranu znaleckého posudku vypracovaného na účely trestného stíhania (celým znaleckým posudkom nedisponuje), ktorý dokazuje, že povinný trpel psychickou poruchou - schizofréniou a v rozhodujúcom období od 14.06.2015 do 29.01.2016 trpel a naďalej trpí touto chorobou, čo skonštatovali dvaja znalci z odboru psychiatrie. Podľa časovej osi 14.06.2015 sa odohral incident s policajnou hliadkou, 15.06.2015 bol vyšetrený na psychiatrickej klinike (pohotovosti), 05.08.2015 mu bola doručená výzva a predvolanie na súdne pojednávanie na deň 30.09.2015, 30.09.2015 bolo súdne pojednávanie, kde sa povinný nedostavil kvôli niekoľkodňovému záchvatu paranoje a halucinácií (preňho je peklo a mimozemšťania samozrejmou súčasťou života). Na pojednávaní sa zúčastnil brat povinného, ktorý ho súčasne zastupuje aj v tomto exekučnom konaní, ale bez prítomnosti povinného mu sudkyňa nedovolila vypovedať a ani sa zúčastniť na pojednávaní ako verejnosť s odôvodnením, že by potom nemohol svedčiť ako svedok. Na jeho otázku, čo má teraz brat (povinný) robiť, odpovedala, že mu to príde písomne. Povinnému bol doručený rozsudok pre zmeškanie, v ktorom nebola ani zmienka o bratovi povinného. Dňa 29.01.2016 bol povinný vyšetrený znalcami na psychiatrickej klinike a dňa 04.02.2016 bol vypracovaný znalecký posudok, kde sa konštatuje znížená schopnosť vnímania jeho konania v období od 14.06.2015 do 29.01.2016. Následne bol na liečení a odvtedy je v ambulantnej starostlivosti. Z uvedeného jasne vyplýva, že zmeškanie pojednávania vzniklo v dobe kulminácie psychickej choroby povinného, rozsudok pre zmeškanie by sa nemal využívať v obdobných prípadoch, kde hrozí strata strechy nad hlavou, alebo iných dôležitých práv. Na základe exekúcie sa ocitne povinný na ulici, bez akejkoľvek štátnej či komunálnej podpory. Keď už exekučný súd nedokážete zmeniť pôvodný rozsudok, aspoň nech povinnému poradí, kam sa má povinný obrátiť so sťažnosťou, alebo či naozaj bude tento stav v justícii pretrvávať a psychicky chorí, starí, sociálne slabí a právne neuvedomelí občania budú prichádzať o svoje bývanie kvôli chorobe.
7. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že nie je podaním v zmysle § 243 Civilného sporového poriadku, a teda nie je možné podanú sťažnosť považovať za účinný nástroj obrany v tomto exekučnom konaní, t. j. za zákonný prostriedok procesnej obrany, ale že ide len o akýsi pokus, opätovne a bezdôvodne oddialiť výkon exekúcie na podklade zákonného exekučného titulu - oprávneného nároku oprávneného v tomto exekučnom konaní. Je nepochybné, že exekučný titul, na podklade ktorého prebieha toto exekučné konanie, bol vydaný oprávneným orgánom na jeho vydanie, rovnako, že je materiálne a formálne vykonateľný, že povinný je hmotnoprávne legitimovaný z tohto exekučného titulu a že nedošlo k zániku judikovaného práva oprávneného, t. j. jeho práva vyplývajúceho z tohto exekučného titulu. Zdôraznil, že situácia v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt, ktorého vypratanie je predmetom tohto exekučného konania, je podľa jeho ostatných obyvateľov neúnosne kritická a neznesiteľná vzhľadom na neustále a opakujúce sa neprispôsobivé správanie povinného; sťažnosti obyvateľov súvisia s neustálim hlukom nad mieru primeranú pomerom (o.i. búchaním kladivom do stien), s údajnými vyhrážkami a vulgarizmami povinného na adresu ostatných obyvateľov, s údajným neoprávneným užívaním pivníc, v ktorých si povinný varí, s vyhadzovaním vecí z okien atď. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žiadame o bezodkladné pokračovanie v tomto exekučnom konaní, od rýchlosti vykonania ktorého je závislé nie len uspokojenie oprávneného nároku oprávneného, ale aj užívania schopnosť ostatných nehnuteľností nachádzajúcich sa v bytovom dome.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
14. Povinný v podanej sťažnosti predovšetkým namietal, že exekučný titul, ktorým je v danom prípade rozsudok pre zmeškanie, nemal byť vydaný, pretože povinný sa na nariadený termín pojednávania v základnom konaní nedostavil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu zapríčineného jeho duševnou chorobou (schizofréniou), ktorou dlhodobo trpí. K dôvodom prijatia napadnutého uznesenia sa nevyjadril.
15. Predmetom sťažnostného konania bol preto prieskum vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preto sťažnostný súd v medziach podanej sťažnosti preskúmal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zákonnosť rozhodnutia preskúmal najmä z toho pohľadu, či sa súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami povinného.
16. Po preskúmaní napadnutého uznesenia na podklade obsahu spisu sťažnostný súd dospel k záveru, že sa vyšší súdny úradník sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami povinného vznesenými proti exekúcii, stotožnil s jeho skutkovými ako aj právnymi závermi a ani na podklade podanej sťažnosti nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýli od logických argumentov a relevantných záverov obsiahnutých v podrobnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby neopakoval závery, ktoré už boli súdom v napadnutom uznesení správne vyslovené, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti napadnutého uznesenia.
17. Všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že všetky tieto predpoklady súd pri rozhodovaní zohľadnil.
18. Súd ďalej v reakcii na sťažnostné námietky povinného zdôrazňuje, že aj v prípade, ak by súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, bolo postihnuté akoukoľvek vadou, ako v danom prípade uvádza povinný, táto skutočnosť nezakladá súčasne vadu konania o nariadení exekúcie na podklade takto vydaného exekučného titulu. Inými slovami, ani prípadné vady nachádzacieho konania sa do exekučného konania neprenášajú. Pokiaľ potom sťažovateľ žiada, aby exekučný súd posúdil ako dôvod na zastavenie exekúcie splnenie zákonných predpokladov pre prijatie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol exekučnému súdu predložený ako exekučný titul, takejto požiadavke exekučný súd vyhovieť nemohol. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc, nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a nemôže preto ani bez ďalšieho prehodnocovať výsledky rozhodovacej činnosti súdov v základnom konaní, ktoré viedli k vydaniu predloženého exekučného titulu a ani nie je povolaný na prieskum správnosti postupu súdov v základnom konaní. Pokiaľ rozhodnutie súdu v základnom konaní nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia
splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti lebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Z týchto dôvodov preto nemohol exekučný súd opätovne preskúmavať predpoklady pre vydanie exekučného titulu, táto úloha bola zverená súdom konajúcim v základnom konaní, ktorého výsledkom je exekučný titul, ktorým je exekučný súd viazaný (aktuálne § 226 CSP). Aplikačná prax súdov v tejto otázke preto vychádza zo zásady, že námietky voči vadám nachádzacieho konania (resp. rozhodnutia ako jeho výsledku) zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného, keďže platí, že exekučné konanie je zo svojej podstaty určené už len na faktický výkon rozhodnutia a nie pre autoritatívne nachádzanie práva, ako to aj správne uviedol súd v preskúmavanom rozhodnutí.
19. Pre vysvetlenie tohto záveru súd dodáva, že civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Bratislava II) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Pokiaľ potom povinný žiadal exekučný súd, aby opätovne preskúmal skutočnosti, ktorými sa s konečnou platnosťou vysporiadali súdy v základnom konaní vedeným Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 7C/256/2015, tejto žiadosti povinného exekučný súd vyhovieť nemohol. V tejto súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/110/2018-130 zo dňa 25. 06. 2019, ktorým tento súd ako súd odvolací rozhodoval o odvolaní povinného proti rozsudku (pre zmeškanie) Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 7C/256/2015-40, zo dňa 30.09.2015. Povinný pred odvolacím súdom tvrdil, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky, keďže povinný sa na pojednávanie nedostavil z vážnych zdravotných dôvodov. Uviedol aj, že svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pretože jeho bratovi bolo povedané, že mu vyrozumenie príde písomne. Nikto ho neupozornil na skutočnosť, že sa musí ospravedlniť. Je potom zrejmé, že argumentáciu, ktorú povinný predniesol v rámci svojej obrany proti exekúcii, už uviedol aj v základnom konaní, pričom krajský súd vo svojom právoplatnom rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súdy podľa obsahu rozhodnutí neprihliadali len na neospravedlnenú neúčasť povinného na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, ale pri rozhodovaní o rozsudku pre zmeškanie resp. pri rozhodovaní o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu prihliadli aj na predchádzajúcu procesnú aktivitu (pasivitu) povinného v priebehu konania, teda na skutočnosť, že povinný sa nijak nevyjadril ani k podanej žalobe. Je rovnako dôležité poukázať na skutočnosť, že vo veci vypratania bytu nejde o vznik, zmenu alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu, ale iba o deklaráciu právneho stavu, že sporný byt je povinným užívaný bez právneho dôvodu. Súd pripomína povinnému, že účelom civilného sporového konania je poskytovanie ochrany porušeným právam súkromným právam. O takejto ochrane je v pravom slova zmysle hovoriť len vtedy, pokiaľ civilný proces umožňuje skutočne presadiť skutočne (nie len fiktívne) existujúce práva a povinnosti. Jednotlivé inštitúty zakotvené v procesnom predpise upravujúcom sporové konania pred súdom slúžia práve na tento účel. Funkciou kontumačného rozsudku nie je len urýchliť konanie, ale urýchliť konanie za pomoci skutkovej domnienky, podľa ktorej je možné s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou považovať za pravdivé rozhodné skutkové tvrdenia procesnej strany, ktorým protistrana neodporovala, aj keď jej k tomu súd poskytol príležitosť. Tomu zodpovedá skutočnosť, že vydaniu rozhodnutia pre zmeškanie predchádza vždy aj posúdenie otázky, či zo žalobných tvrdení vyplýva uplatnený nárok (v danom prípade nárok oprávneného na vypratanie bytu). Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením povinného, že rozsudkom pre zmeškanie by mali súdy rozhodovať len o „nepodstatných malichernostiach“, a nie o strate strechy nad hlavou, súdy musia za zákonom predpokladaných podmienok poskytovať v rovnakej miere ochranu všetkým súkromným právam, ktoré sú ohrozené, či porušované.
20. Ani sťažnostný súd nespochybňuje zložitú situáciu povinného zapríčinenú jeho nepriaznivým zdravotným stavom, nebolo však možné súčasne prehliadnuť, že rozsudok súdu prvého stupňa ukladajúci povinnému povinnosť vypratať byt bol vydaný už dňa 30. 09. 2015, pričom z predložených súdnych rozhodnutí (Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/110/2018-130 zo dňa 25. 06. 2019) vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu bola povinnému doručená už v roku 2014. Z predloženej plnej moci súd zistil, že povinný splnomocnil na všetky úkony súvisiace so sporným bytom svojho brata Róberta Y. dňa 11.09.2017, ktorý na podklade tejto plnej moci zastupuje povinného aj v konaní pred exekučným súdom.
Podľa tvrdení tohto splnomocnenca povinného tento absolvoval liečbu a súčasne je v ambulantnej starostlivosti. Povinný mal potom aj s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a splnomocnenie udelenie jeho bratovi na všetky úkony týkajúce sa vypratávaného bytu podľa názoru súdu dostatočný časový priestor, aby v spolupráci so svojou rodinou, ktorá mu preukázateľne podáva pomocnú ruku, aktívne riešil svoju bytovú otázku. Pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Exekučný súd toto právo oprávnenému v podobe zastavenia exekúcie uprieť nemôže ani vtedy, ak by to malo spôsobiť u povinného nepriaznivé následky. Správnosť tohto záveru súdu umocňuje aj skutočnosť, že v opačnom prípade by súd (definitívne) priznal ochranu protiprávnemu stavu, kedy povinný užíva byt bez právneho dôvodu, kedy výpoveď z nájmu bytu bola povinnému doručená už v roku 2014. Sťažnostný súd dodáva, že nemá vedomosť o žiadnom súdom rozhodnutí, ktorým by bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede z nájmu vypratávaného bytu vo vzťahu povinnému. Súd tak nemôže prihliadať len na záujmy povinného, ale musí rešpektovať aj právo oprávneného na nútený výkon exekučného titulu, pričom oprávnený má legitímny záujem aj na tom, aby sa výkon jeho práv už ďalej neodďaľoval.
21. Napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie je vecne správne, keďže ani súd v obsahovej zhode so závermi preskúmavaného rozhodnutia v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
22. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený
bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s čl. 17 CSP oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
27. Súd záverom upovedomuje povinného o tom, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor z dôvodov predpokladaných v ust. § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).