Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-92-2023.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/92/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.09.2023 sp. zn. 2T/38/2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 19. septembra 2023 sp. zn. 2T/38/2023 uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona účinného do 30.4.2022, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 29. decembra 2021 v čase okolo 17.25 h, v obci Smižany, okres B. D. E., na ulici F., v smere jazdy od mesta Spišská Nová Ves, k benzínovému čerpadlu s názvom Gas, po predchádzajúcom požití metamfetamínu (pervitínu) viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, evidenčného čísla C. XXXXX, kde bol pri objekte Autobazáru E. zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, nakoľko počas policajnej kontroly javil známky požitia omamných a psychotropných látok, bol mu v čase o 18.25 h uvedeného dňa odobratý biologický materiál krv a moč, pričom imunochromatografickým skríningom mu bola v krvi zistená koncentrácia 70,92 ng/ml amfetamínu a 459,95 ng/ml metamfetamínu a v čase jazdy mal hladinu pervitínu v tele jednoznačne nad toxickým limitom, v dôsledku čoho jeho psychické a fyzické funkcie boli v stave vylučujúcom viesť motorové vozidlo, pričom v čase o 17.35 h uvedeného dňa v rámci cestnej kontroly vydal dobrovoľne po zákonnom poučení polícii podľa § 89a ods. 1 Tr. poriadku z vrecka bundy priesvitnú dózu v tvare valca s obsahom kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 790 mg s priemerným 78,4% obsahom metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 7 bežným jednotlivým dávkam drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), pričom metamfetamín a amfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Súd mu za to uložil podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods.1,2,3 Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 68 (šesťdesiatosem) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, obžalovaný podal odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, pretože v danom prípade bolo možné postupovať podľa § 40a ods. 1 Trestného zákona, keďže súd posledným výrokom uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
Podmienečné upustenie od potrestania za súčasného uloženia ochranného liečenia podľa § 73 Trestného zákona a uloženia trestu zákazu činnosti naplní účel ako individuálnej ako aj generálnej prevencie.Ustanovenie § 40 a Trestného zákona tvorí akúsi výnimku k ustanoveniu § 49 ods. 2 Trestného zákona, kedy zákonodarca dáva prednosť liečeniu sa týchto páchateľov pred ukladaním nepodmienečných trestov. Obžalovaný s uložením liečenia súhlasil. Navyše uloženie ochranného liečenia v spojitosti s tým, že obžalovaný si našiel prácu po predchádzajúcom dlhotrvajúcom treste, dáva záruku jeho začlenenia do spoločnosti.
Obžalovaný po tom, ako podal odvolanie, zároveň podal návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 438 písm. j/ Trestného zákona.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa §321 ods. 1 písm. d, písm. e Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 2T/38/2023 zo dňa 19.9.2023 vo výroku o treste a v súlade s ustanovením § 322 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám.
Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 258 ods. 7 Tr. por.. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste. Samotným odvolaním obžalovaný napadol len výrok o treste.
Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, okresný súd uložil obžalovanému trest, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany obžalovaného.
Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal zákonné dokazovanie v náležitom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto úplne správne právne vyhodnotil a uložil zákonné tresty.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu vo vzťahu ku jednotlivým druhom ukladaných trestov.
Pokiaľ ide o ukladaný trest je nutné dodať, že tento bol ukladaný podľa správneho zákonného ustanovenia. Okresný súd nepochybil ani pri ustálení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák., pričom správne ustálil aj prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné upravovať trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.. Vychádzajúc zo správnej kvalifikácie skutku bolo skutočne potrebné ukladať úhrnný trest, pričom konajúci súd dodržal všetky zásady pre ukladanie trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.. Zákonné bolo aj zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd preskúmal a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi a výmerou ukladaného trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel.
K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že s týmito sa nestotožnil. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že ukladané tresty v spojení s uložením ochranného liečenia považuje súd za zákonnú a primeranú sankciu, vzhľadom k osobe obžalovaného, jeho pomerom a závažnosti skutku, ako aj všetkým okolnostiam, za ktorých bol skutok spáchaný. Podľa názoru odvolacieho súdu, aplikácia § 40a ods. 1 Tr. zák. neprichádza do úvahy z dvoch dôvodov. Prvý je výlučne právny a spočíva v tom, že vina obžalovaného bola vyslovená podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku (29.12.2021), čo vyplýva z právnej vety napadnutého rozsudku. V tom čase účinný Trestný zákon skutočne nepoznal inštitút podmienečného upustenia od potrestania v zmysle § 40a ods. 1 Tr. zák., a preto s ohľadom na zásadu časovej pôsobnosti (§ 2 ods. 1 Tr. zák. ) nebolo možné ukladať inštitút, ktorý Trestný zákon v tom čase nezakotvoval. Samozrejme podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. by bolo možné aplikovať aj neskoršie znenie Trestného zákona, pokiaľ by bolo pre páchateľa priaznivejšie. Na prvý pohľad by sa Trestný zákon účinný od 1.5.2022 mohol javiť byť, pre páchateľa priaznivejší v tom, že pozná inštitút podmienečného upustenia od potrestania, ktorého uloženia sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáha. Avšak je potrebné si uvedomiť, že novší zákon musí byť aplikovaný ako celok a teda pri určovaní, ktorý z dvoch zákonov je pre páchateľa priaznivejší sa musia zohľadňovať všetky podmienky trestnej zodpovednosti, teda tak všeobecná, ako aj osobitná časť Trestného zákona. Ak by sme teda chceli postupovať podľa neskoršieho Trestného zákona účinného od 1.5.2022, muselo by dôjsť aj k zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorý by sa podľa novšieho Trestného zákona posudzoval ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 4 Tr. zák., nakoľko v predmetnej veci ide o inú látku než látku z rastliny rodu konopa. V dôsledku tejto zmeny § 171 ods. 2 na § 171 ods. 4 Tr. zák. by sa automaticky vylúčila možnosť aplikácie podmienečného upustenia od potrestania v zmysle § 40a ods. 1 Tr. zák. , pretože uvedené ustanovenie sa obmedzuje len na prípady § 171 ods. 1 a § 171 ods. 2 Tr. zák.. Z uvedeného dôvodu aplikácia § 40a Tr. zák. neprichádza do úvahy, a to ani v prípade aplikácie Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a ani v zmysle neskôr účinného Trestného zákona. Druhým dôvodom, pre ktorý súd považuje možnosť podmienečného upustenia od potrestania, u tohto obžalovaného za neprimerané a nevhodné je samotná osoba obžalovaného, ktorý v minulosti už bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a po podmienečnom prepustení z výkonu tohto trestu, sa opätovne dopúšťal trestnej činnosti spojenej s návykovými látkami, dokonca na území ďalších dvoch štátov. Navyše ani skúšobná doba podmienečného odsúdenia Okresným súdom Dečín neodradila obžalovaného od páchania trestnej činnosti. U takéhoto obžalovaného podmienečné upustenie od potrestania s favorizovaním jeho liečby na úkor ukladania trestu, je absolútne neprípustné a nedôvodné. Predchádzajúce sankcie evidentne neviedli k dosiahnutiu individuálnej prevencie, a preto je nevyhnutné prikročiť k prísnejším sankciám a predovšetkým chrániť spoločnosť pred nezodpovedným a hazardujúcim správaním obžalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.