Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-59-2020.pdf
PDF · 101.92 KB
No categories available
46Csp/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Kristínou Güner v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanej: I. T., M. XX.XX.XXXX, A. Q. U. XX, P. T., o zaplatenie 1 387,58 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 387,58 eur spolu s
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 493,71 Eur od 7.6.2017 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 472,52 Eur od 7.7.2017 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 96,77 Eur od 8.8.2017 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 76,97 Eur od 7.9.2017 do zaplatenia
- úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 102,04 Eur od 13.10.2017 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.05.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 1 387,58 eur s príslušenstvom, vrátane zmluvnej pokuty, a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalobcu a zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby.
2. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Slovak Telekom, a.s. sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom, a.s. podľa uzatvorenej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- faktúra zo dňa 21.05.2017 uvedená pod VS 3416027498 vo výške 493,71 eur s lehotou splatnosti 06.06.2017;
- faktúra zo dňa 21.06.2017 uvedená pod VS 3417001034 vo výške 472.52 eur s lehotou splatnosti 06.07.2017;
- faktúra zo dňa 21.07.2017 uvedená pod VS 3417968169 vo výške 96,77 eur s lehotou splatnosti 07.08.2017;
- faktúra zo dňa 21.08.2017 uvedená pod VS 3418940966 vo výške 76,97 eur s lehotou splatnosti 06.09.2017;
- faktúra zo dňa 21.09.2017 uvedená pod VS 3419922456 vo výške 102,04 eur s lehotou splatnosti 12.10.2017.
3. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom, a.s. žalovanú upomienkami opakovane vyzýval k úhrade týchto dlžných faktúr. K úhrade dlžnej sumy však do podania žaloby nedošlo.
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 bola pohľadávka postúpená na žalobcu. Žalobcovi tak vzniklo v zmysle § 256 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba ako „O. z.“) právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
5. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 17Up/893/2020 zo dňa 29.05.2020 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 1 242,01 eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 493,71 Eur od 7.6.2017 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 472,52 Eur od 7.7.2017 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 96,77 Eur od 8.8.2017 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 76,97 Eur od 7.9.2017 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 102,04 Eur od 13.10.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 145,57 Eur. Zároveň zaviazal žalovanú aby nahradila žalobcovi trovy konania vo výške 336,66 eur.
6. Žalovaný podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedla, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky od poskytovateľa telekomunikačných služieb na žalobcu v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nepreukázal, že výzva v zmysle § 43 citovaného zákona bola doručená do dispozičnej sféry žalovanej. Ďalej namietala, že žalobca sa žalobným návrhom domáha aj nárokov, ktoré sú v rozpore so zákonom a to poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že jednotlivé upomienky zasielal a nepredložil žiadny listinný dôkaz, že žalovaný tieto upomienky aj prevzal. Okrem toho považuje žalovaná odmenu vo výške takmer 5 eur za jednoduchý list za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná považuje aj iné poplatky a služby v sume 16,50 Eur, ktoré si žalobca účtuje za prerušenie služby - neplatenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nie je súčasťou zmluvy, ale je uvedená iba v cenníku služieb, resp. vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná z opatrnosti uviedla, že odstúpením od zmluvy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (ex tunc) a teda zmluvné strany by sa mali vysporiadať v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Poukázala pritom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka a teda namietala uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná ďalej namietala zmluvnú pokutu, ktorá podľa nej nebola medzi ňou ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalobcu osobitne prejednaná, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Podľa žalovanej má zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je absolútne neplatná.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a účelový s cieľom vyhnúť sa plneniu si zmluvných povinností zo strany žalovanej. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že z podanej žaloby aj jej príloh, dojednanie odstúpenia od zmluvy s účinkami ex nunc nie je v rozpore s ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa k spotrebiteľovi. V prípade odstúpenia ex tunc už nie je možné realizovať vrátenie poskytnutej služby a preto je prirodzené, že odstúpenie od takejto zmluvy má smerovať do budúcna. Uvedený záver plne podporuje aj ust. § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká. V nadväznosti na to poukazujeme aj na ust. § 48 Občianskeho zákonníka, ktoré je dispozitívnej povahy, keď sám zákonodarca počíta s možnosťou odchýlneho dojednania oproti zákonnej úprave. Odchýlna úprava plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby nemôže byť preto považovaná za nepriaznivú pre spotrebiteľa. O odchýlení sa od úpravy v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa by išlo vtedy, ak by bola daná norma kogentného charakteru. Vzhľadom k vyššie uvedenej zákonnej úprave, plnenia, ktoré boli žalovanej poskytnuté pred zrušením zmluvy, nemôžu byť plneniami, ktoré by bolo možné vysporiadať v zmysle zásad bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k zmluvnej pokute uviedol, že Slovak Telekom, a.s. a žalovaná si v zmysle Dodatku dohodli zmluvnú pokutu v
prípade porušenia zmluvných povinností. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaná z vlastnej vôle prišla do predajne spoločnosti Slovak Telekom, .a.s., kde si sama vybrala služby, ktoré jej majú byť poskytnuté a sama si kúpila mobilné zariadenie podľa vlastného výberu. Nie je a ani nebolo podmienkou poskytnutia služieb zo strany Slovak Telekom, a.s. kúpa mobilného zariadenia. Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanej mobilné zariadenie za zjavne zníženú cenu, pričom hodnota zariadenia sa mala vrátiť v rámci doby viazanosti v mesačných splátkach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta má klesajúcu tendenciu. To znamená, že výška zmluvnej pokuty denne klesá v závislosti od plynutia doby viazanosti. V samotnom Dodatku je vymedzené čo predstavuje porušenie záväzku viazanosti a to, že dôsledkom porušenia záväzku viazanosti vznikne spoločnosti Slovak Telekom , a.s. voči žalovanej právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje náhradu za škody spôsobené Slovak Telekomu, a.s. za poskytnuté mobilné zariadenie. Žalovaná si bola tohto nároku žalobcu vedomá a na znak súhlasu Zmluvu a aj dodatok podpísala.
8. Žalovaná v podaní zo dňa 09.11.2020 uviedla, že právna úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronickej komunikácii, na ktorý odkazuje žalobca, úpravu následkov odstúpenia od zmluvy neobsahuje. Podľa ustanovenia § 349 odsek 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Ustanovenie § 351 odsek 1 Obchodného zákonníka ďalej umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 odsek 2 v zásade spája jej zrušenie s účinkami od začiatku (ex tunc). Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je teda pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Napriek tomu, že ustanovenie § 48 odsek 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než od začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia § 48 odsek 2 Občianskeho zákonníka bolo zrušenie zmluvy od začiatku, zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý účastník povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka). Žalobcom uplatnený nárok je teda podľa žalovanej premlčaný v celom rozsahu pre uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto navrhla, aby súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) bez nariadenia pojednávania zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Dňa 08.06.2021 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili strany sporu. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 01.06.2021 pričom súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, pričom predvolanie mala doručené dňa 16.04.2021. Súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 C. s. p..
10. Vykonaným dokazovaním vo veci, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe najmä: Zmluva o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, Špecifikácia k zmluve o pripojení, Podací hárok, Súhlas s postupným splatením pohľadávky, Faktúra č. 3306781939, Predžalobná výzva, Faktúra č. 3305743997, Upomienka zo dňa 31.01.2019, Upomienka zo dňa 29.03.2019, Upomienka zo dňa 30.04.2019, Upomienka zo dňa 28.06.2019, Faktúra zo dňa 21.06.2017, , Faktúra zo dňa 21.07.2017, Faktúra zo dňa 21.08.2017, Faktúra zo dňa 21.09.2017, Faktúra zo dňa 21.05.2017 - súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili písomnú Zmluvu o pripojení vrátane Dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorých boli žalovanej poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu. Uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k nej sa žalovaná zaviazala riadne a včas plniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a dodatkov k zmluve a to najmä riadne a včas platiť úhrady za poskytované služby žalobcovi. Žalovaná túto svoju povinnosť opakovane neplnila, a nezaplatila žalobcovi sumy vyfakturované vyššie špecifikovanými faktúrami. O týchto skutočnostiach bola žalovaná upovedomovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky z nezaplatených faktúr Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 06.08.2019 na žalobcu, o čom upovedomil žalovanú v Oznámení zo dňa 19.09.2019.
12. Podľa § 524 ods. 1 O. z., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa § 524 ods. 2 O. z., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 526 ods. 1 O. z., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. Podľa § 526 ods. 2 O. z., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, platného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Z. e. k.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
17. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Z. e. k, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) Z. e. k., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
19. Podľa § 43 ods. 13 Z. e. k. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
20. Podľa § 44 ods. 1 prvá veta Z. e. k., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
21. Podľa § 44 ods. 15 Z. e. k. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
22. Podľa § 48 ods. 1 a 2 O. z. Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
23. Podľa § 559 ods. 1 O. z., splnením dlh zanikne.
24. Podľa § 559 ods. 2 O. z., dlh musí byť splnený riadne a včas.
25. Podľa § 121 ods. 3. O. z., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Z procesnej obrany žalovanej považoval súd za nespornú skutočnosť, že faktúry, z ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok, neboli zo strany žalovanej právnemu predchodcovi uhradené, pričom nesporným je aj fakt, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli Zmluvu o pripojení v zmysle Dodatku, na
základe ktorej jej vyplývala povinnosť platiť za poskytnutú verejnú službu podľa Zmluvy. Tieto skutočnosti žalovaná v žiadnom zo svojich vyjadrení nepoprela.
28. Žalovaná vo svojich podaniach zamerala svoju procesnú obranu na námietku premlčania žalobného nároku, neprijateľné zmluvné podmienky s akcentom na (ne)osobitné dojednanie zmluvnej pokuty a nedoručenie výzvy v zmysle § 43 ods. 13 Z. e. k., ergo nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu.
29. K námietke aktívnej vecnej legitimácie súd konštatuje, že z listín predložených žalobcom, konkrétne upomienok o neuhradení faktúr, Zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj Oznámení o postúpení pohľadávky, jednoznačne vyplýva, že žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Právny predchodca žalobcu upomienkami žalovanú vyzýval na uhradenie peňažného záväzku, s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania na dobu dlhšiu ako 90 dní. Z toho dôvodu bol oprávnený postúpiť peňažnú pohľadávku na žalobcu.
30. Čo sa týka účinku odstúpenia od zmluvy, a teda námietky žalovanej ohľadom premlčania žalovaného nároku žalobcu je potrebné uviesť, že žalovaná argumentuje neprijateľnosťou, resp. nevýhodnosťou osobitnej úpravy účinku odstúpenia od zmluvy v zmysle § 44 ods. 15 Z. e. k. oproti úprave v § 48 ods. 2 O. z. Podľa jej názoru nie je možné v danom prípade spotrebiteľskej zmluvy uprednostniť ustanovenie osobitného zákona oproti Občianskemu zákonníku s poukazom na ust. § 52 ods. 2 O. z., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie však posudzuje vzťah prioritne medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom, kedy pokiaľ aj Zmluva, kde je účastníkom spotrebiteľ bola dojednaná podľa ustanovení Obchodného zákonníka, budú sa tieto vzťahy prioritne posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak to neznamená, že ustanovenia osobitných predpisov ako je napríklad zákon o elektronických komunikáciách nie je možné použiť, práve naopak ust. § 48 ods. 1 a 2 vyslovene toto použitie umožňuje, nakoľko je dispozitívnej povahy. Je treba podotknúť, že odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc za použitia ust. § 44 ods. 15 Z. e. k. nie je možné vyhodnotiť v neprospech spotrebiteľa, a preto súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú. Nakoľko k odstúpeniu od zmluvy došlo ex tunc, a žalobca uplatnil svoj nárok v rámci trojročnej premlčacej doby, tento nárok premlčaný nie je.
31. Podľa § 544 ods. 1 O. z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Podľa § 544 ods. 2 O. z., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, pri ktorej žalovaný argumentuje že nebola osobitne dojednaná v súlade s ochranou spotrebiteľa sú poukazuje na to, že táto bola dojednaná Dodatkom, pričom sa vzťahovala na kúpu mobilného zariadenia, teda nebola podmienkou poskytnutia služby, pričom zmluvná pokuta ma klesajúcu tendeciu v závislosti od plynutia doby viazanosti, pričom vypočítaná bola ako základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti x základ zmluvnej pokuty.
34. Z vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou preukázateľne vznikol záväzkový právny vzťah, a to Zmluva v zmysle § 44 ods. 1 Z. e. k. V jej rámci právny predchodca žalobcu svoje záväzky splnil riadne a včas, a poskytol žalovanej dojednaný druh služby, avšak žalovaná si povinnosť platiť úhradu za poskytnuté služby nesplnila a neuhradila žalobcovi odplatu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, čím žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy. Z toho dôvodu súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na splnenie tejto povinnosti vo výške, ktorú mal súd preukázanú z predložených faktúr. Žalovaná výšku žalovanej sumy v konaní nerozporovala. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nárok žalobcu ohľadom nezaplatených faktúr je dôvodný.
35. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Tým, že žalovaná svoj peňažný nárok riadne a včas nesplnila, nastalo jej omeškanie ako dlžníka a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania z jednotlivých faktúr, ktoré si uplatnil v zákonnej výške, a ktoré mu boli súdom priznané tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p., pretože žalobca mal v konaní úplný úspech. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že strana nesplní dobrovoľne svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, rozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého možno na návrh oprávneného vykonať exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.