Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-12-2021.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: U. W. Č.. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka G. Č., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: X. XX a otec Q. Ž., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: U. W. Č.. XXX, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletého Q. Ž., nar. XX. X. XXXX, z v e r u j e do starostlivosti matky.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q. Ž., nar. XX. X. XXXX, výživným vo výške 50 € mesačne, splatným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 1. 4. 2021.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. 4. 2021 do 31. 5. 2021 vo výške 150 € sa otec z a v ä z u j e platiť v mesačných splátkach vo výške 50 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 10. 10. 2006, č. k. 8P/294/2006-29.
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 14. 4. 2021 domáhala, aby súd zveril maloletého Q. (ďalej len „maloletý“) do osobnej starostlivosti matke a určil otcovi povinnosť prispievať jej na výživu maloletého výživným vo výške 50 € mesačne od podania návrhu.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia vyhláseného okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 8P/294/2006, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť, došlo k zmene pomerov. Maloletý bol na základe uloženého výchovného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 23P/9/2020 umiestnený v reedukačnom centre až do 25. 3. 2021, kedy sa mu skončilo uložené výchovné opatrenie. Už počas jeho realizácie bol v čase zimných prázdnin uvoľnený, aby zimné prázdniny trávil v domácnosti matky. Po ich skončení sa nevrátil do reedukačného centra, ale odišiel za otcom. Na prelome februára a marca 2021 sa však vrátil k matke a odvtedy je v jej neformálnej osobnej starostlivosti. O maloletého nejaví nikto z rodiny záujem, ani otec, ktorému bol zverený do starostlivosti. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a v trojizbovom byte sa stará o ďalších 5 maloletých
detí. Momentálne je slobodná. Maloletý trávi čas v jej domácnosti, nikam nechodí, pretože v mieste bydliska matky nemá kamarátov, ale rozumie si so svojimi súrodencami. Neprejavuje sa voči matke výbušne, či agresívne. Fajčí cigarety, alkohol nepožíva. Maloletého zvláda použitím bežných výchovných prostriedkov. Maloletý ju rešpektuje a prejavil záujem, aby bol zverený do jej starostlivosti. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 127,50 € a rodičovského príspevku vo výške 275,90 €.
3. Otec sa písomne k návrhu nevyjadril.
4. Dňa 12. 5. 2021 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len „ÚPSVaR“ alebo „kolízny opatrovník“), ktorou súdu oznámil, že maloletý sa posledné týždne pred uplynutím uloženého výchovného opatrenia až doposiaľ zdržiava u matky. Maloletý v rozhovore uviedol, že k otcovi sa už nechce vrátiť, nie je s ním v kontakte, chce ostať u matky, ktorej pomáha s domácimi prácami. Maloletý chodí aj na brigády a zarobené peniaze dáva matke. Chcel by sa vyučiť za murára na strednej škole v Š., alebo za kuchára - čašníka na strednej škole v I.. V mieste trvalého pobytu sa otec dlhodobo nezdržiava, preto u neho nebolo ani realizované sociálne šetrenie, pričom sa nepodarilo zistiť, kde sa v súčasnosti zdržiava. Maloletý bol medzičasom prijatý na Strednú odbornú školu technickú v O.Č.. Pri opakovanom šetrení neboli zistené problémy v starostlivosti o maloletého v domácnosti matky. V mieste bydliska matky bolo vykonané sociálne šetrenie, o čom bola predložená správa z 11. 5. 2021. Už v 12/2020 bolo zistené, že matka má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého a starostlivosť zabezpečuje riadnym spôsobom. ÚPSVaR odporúča návrhu matke vyhovieť.
5. V prípade otca bolo zistené, že naposledy pracoval v spoločnosti HaDIB, s. r. o. Bratislava - mestská časť Ružinov, Ul. Trenčianska 47 (9. 4. 2021). Otec nie je poberateľom dávok a ani príspevkov, k 12. 5. 2021 nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v evidencii uchádzačov od 17. 5. 2019 do 12. 6. 2019. Vyradený bol pre nespoluprácu.
6. Dňa 1. 6. 2021 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo šetrenia pomerov u navrhovateľky. V rámci šetrenia sa navrhovateľka vyjadrila, že návrh si podala na súd z dôvodu, že nesúhlasí, aby bol maloletý opätovne umiestnený do zariadenia a tiež si je vedomá toho, že otec, ani príp. rodina sa o maloletého nevedia postarať. Maloletý začal študovať na strednej škole a má záujem si školu dokončiť. Matku doposiaľ rešpektuje a nemá s ním momentálne výchovné problémy.
7. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 8. 6. 2021, sa navrhovateľka a otec bez ospravedlnenia nedostavili. Kolízny opatrovník zotrval na vyjadreniach uvedených v správe z 12. 5. 2021.
8. Podľa § 36 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 62 ods. 4 a 5 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Rozsudkom okresného súdu z 10. 10. 2006, č. k. 8P/294/2006-29, bol maloletý na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do starostlivosti otca a matka sa zaviazala uhrádzať výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima ma nezaopatrené neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom. Rodičia sa v tom čase dohodli, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodu, že matka zabezpečovala starostlivosť o šesť maloletých detí a 17. 9. 2006 sa im narodil ďalší syn J.. Rozsudkom okresného súdu č. k. 23P/9/2020-59 z 31. 7. 2020 bolo maloletému uložené výchovné opatrenie vo forme pobytu v Reedukačnom centre U. z dôvodu, že maloletý mal dlhodobo neprimerané a nevhodné správanie prejavujúce sa tak v rodinnom, ako aj školskom prostredí. Otec si neplnil povinnosť riadne sa starať o maloletého a svojim benevolentným prístupom mu umožňoval záhaľčivý spôsob života.
17. Uznesením okresného súdu č. k. 9P/17/2018-43 z 8. 11. 2018 bolo maloletému uložené výchovné opatrenie, v rámci ktorého mu bol nariadený pobyt v Diagnostickom centre G.C. do 28. 2. 2019, do ktorého bol maloletý umiestnený dňa 30. 8. 2018 na základe nariadeného neodkladného opatrenia uznesením č. k. 9P/17/2018-9 z 8. 8. 2018. Už v tom čase nebolo známe, kde sa otec dlhodobo zdržiava, o maloletého nejavil žiaden záujem, pričom maloletý si vyžadoval osobnú starostlivosť pre prítomné poruchy správania, dôsledný, ale zároveň citlivý výchovný prístup s jasne vymedzenými pravidlami, čo mu nebolo zo strany rodičov poskytované.
18. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že oproti poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov, ako aj maloletého. Otec dlhodobo, min. od roku 2018, neposkytoval osobnú starostlivosť maloletému, jeho pobyt doposiaľ nie je známy a jeho nezáujem o maloletého naďalej pretrváva. Navrhovateľka po skončení uloženého výchovného opatrenia poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, pričom aj maloletý súhlasil s tým, aby bol zverený do starostlivosti matky. V danom prípade súd zohľadnil súčasné pomery na strane oboch rodičov a dospel k záveru, že matka má momentálne lepšie podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že starostlivosť niektorého z rodičov má vždy prednosť pred akoukoľvek formou náhradnej starostlivosti. O poskytovanie starostlivosti o maloletého neprejavil záujem nikto z rodinných príslušníkov okrem navrhovateľky. Okresný súd preto považoval návrh za dôvodný, pričom je v najlepšom záujme maloletého, aby osobnú starostlivosť o neho
prevzal ten z rodičov, ktorý vie a je ochotný prevziať starostlivosť nad maloletým a má na to vytvorené adekvátne podmienky. Maloletý taktiež prejavil záujem byť zverený do starostlivosti matky, pričom v blízkosti jej bydliska začal navštevovať strednú školu, preto súd návrhu vyhovel a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
19. Okresný súd nerozhodoval o úprave styku otca s maloletým, keďže ani jeden z rodičov nenavrhol styk upraviť. Pokiaľ ide o návrh na výživné, matka v rámci svojho návrhu žiadala, aby súd otca zaviazal na úhradu výživného vo výške 50 € mesačne od podania návrhu. Príjem matky v súčasnosti predstavuje len prídavok na deti a rodičovský príspevok spolu vo výške 403,40 €. Náklady na bývanie predstavujú 20 € mesačne, ostatné výdavky predstavujú základne životné potreby pre navrhovateľku a maloleté detí, o ktoré sa osobne stará. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, pretože podľa evidencie Sociálnej poisťovne otec nie je v čase vyhlásenia rozsudku zamestnaný a naposledy pracoval v spoločnosti HaDIB, s. r. o. Bratislava (25. 5. 2021). Z uvedeného mal tak súd preukázané, že otec je schopný zamestnať sa a nebráni mu v tom žiadna objektívna prekážka.
20. Pri posudzovaní príjmu otca okresný súd vychádzal zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 2. 2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, podľa ktorých „Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov.“ Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov otca, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa otca vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 3. 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Pri určení výšky výživného tak okresný súd vychádzal z princípu potencionality príjmov a dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy (v súčasnosti 623 €, pozn. súdu), z ktorej môže uhrádzať výživné pre maloletého v požadovanej výške 50 € mesačne.
21. Okresný súd tak pri otázke výšky výživného dospel k záveru, že výživné v rozsahu 50 € mesačne bude postačujúce pre úhradu všetkých výdavkov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie základných potrieb maloletého a vzhľadom na schopnosti, možnosti a súčasné majetkové pomery otca predstavuje suma výživného výšku, ktorú si otec môže dovoliť uhrádzať tak, aby mu zostal príjem na úhradu jeho základných životných potrieb. Okresný súd zároveň zdôrazňuje, že pri výdavkoch povinného rodiča má výživné pre maloleté dieťa prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
22. Okresný súd priznal výživné pre maloletého odo dňa podania návrhu, t. j. spätne za mesiac 4/2021. Za obdobie od 1. 4. 2021 do 31. 5. 2021 mal otec uhradiť výživné v celkovej výške 150 €. V konaní bolo preukázané, že otec doposiaľ nehradil pre maloletého žiadne výdavky, ktoré by súd mohol odrátať od dlžnej sumy výživného. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie v sume 150 €. Okresný súd preto zaviazal otca uhradiť dlžné výživné v uvedenej výške v mesačných splátkach 50 €, splatných spolu s bežným výživným po hrozbou straty výhody splátok s nezaplatením čo i len jednej splátky v stanovenej lehote.
23. Týmto rozhodnutím zároveň dochádza k zmene rozsudku okresného súdu z 10. 10. 2006, č. k. 8P/294/2006-29 v súlade s § 121 CMP v spojení s § 26 ZKR.
24. Podľa § 52 CMP, z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.