Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/31/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: J. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, A., t. č.: C. XX, A. proti jej manželovi: T. S., rod. M. F., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan L., bytom K. XX, M. rajón, D. oblasť, L., o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: Q. S., nar. XX.XX.XXXX a F. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela T. S., rod. M. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v: K., L., zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika A., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX rozvádza.

II. Súd zveruje mal. F. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na mal. Dávida v sume XXX eur mesačne a mal. Q. v sume XXX eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd styk otca s mal. F. a mal. Q. neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom s tým, aby bola deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné po 150 eur na každé dieťa.

2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Manžel navrhovateľky si predvolanie na pojednávanie vrátane výzvy na vyjadrenie a poučenie o procesných právach prevzal dňa 27.04.2021, ale na pojednávanie s nedostavil, neospravedlnil, k návrhu nevyjadril, ani nežiadal odročiť termín pojednávania. Súd mal splnené podmienky na konanie v zmysle .

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, rodnými listami detí, správou Ministerstva vnútra SR, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 15.09.2009. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve doposiaľ maloleté deti. Navrhovateľka je slovenskej štátnej príslušnosti a manžel

navrhovateľky je štátny občan L.. W. spoločné bydlisko mali na adrese: C. ulica XX, A.. P. jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .

5. Navrhovateľka s manželom uzatvárala manželstvo po 5 - ročnej známosti. Podľa navrhovateľky bolo ich manželstvo zo začiatku harmonické okrem menšín nedorozumení. Situácia sa zmenila v roku XXXX, kedy bol jej manžel vyhostený z B. republiky. Od toho času spolu nehospodária a ani intímne nežijú. Od tohto času nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o deti zabezpečuje navrhovateľka sama. Podľa jej vyjadrenia jej manžel na výživu detí neprispieva pravidelne a naposledy ich videl roku XXXX, kedy s deťmi vycestovala za manželom na L.. Navrhovateľka v návrhu doplnila síce adresu trvalého bydliska jej manžela, ale podľa jej tvrdenia reálne nevie, kde sa aktuálne zdržiava. Navrhovateľka k manželovi v súčasnosti nič necíti, stratil u nej dôveru, keďže nevie finančne zabezpečiť rodinu a nemôže sa na neho spoľahnúť. Manželstvo považuje už len za formálny zväzok dvoch ľudí. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje vyhostenie jej manžela, neplatil na deti výživné a nemal o nich záujem. Za celý rok 2020 poslal na deti výživné podľa vyjadrenia navrhovateľky celkovo v sume 200 eur.

6. Navrhovateľka má základné vzdelanie, ale pracuje ako asistentka pre nepočujúcich (cez Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny) a má podľa jej slov netto mesačný príjem XXXX eur, poberá rodinné prídavky na dve deti mesačne po XX eur. J. príjem nemá. Nemá žiadneho priateľa ani žiadnu známosť. Navrhovateľka býva s deťmi v podnájme v X izbovom byte, kde mesačne platí nájom XXX eur, internet XX eur, vodu ročne cca XXX eur.

7. Navrhovateľka k manželovi uviedla, že s ním síce v kontakte nie je, ale s jeho mamou si telefonuje zhruba raz týždenne. Podľa jej tvrdenia má otec základné vzdelanie. Nemal by mať zdravotné problémy a ani mať iné deti. Od jeho matky sa aj dozvedela, že jej manžel pracuje na stavbe a je týždenne vyplácaný v práci. Viacej manželovi uviesť nevedela.

8. Zo správy Ministerstva vnútra SR z 20.4.2021 súd zistil, že manžel navrhovateľky bol zaradený v evidencii nežiaducich osôb s platnosťou zaradenia a zákazom vstupu na B. do XX.XX.XXXX.

X. Mal. Q. je v X. ročníku ZŠ, nosí okuliare. N. na žiadne platené krúžky, lebo si to nemôžu finančne dovoliť. Okrem okuliarov nemá zdravotné problémy.

10. Mal. F. je v X. ročníku ZŠ. N. zdravotné problémy. N. na žiadne platené krúžky, lebo si to nemôžu finančne dovoliť.

11. Kolízna opatrovníčka navrhla v prípade rozvodu zveriť obe deti do starostlivosti matky, ktorá bude deti len zastupovať a spravovať ich majetok, určiť výživné na každé dieťa po 100 eur mesačne.

12. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

13. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

15. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva vznikali nezhody , ktoré vyvrcholili tým, že manžel navrhovateľky bol v XXXX vyhostený zo B.. Od toho času jej manžel neprejavoval o ňu riadny záujem a ani len o deti, neposiela im pravidelne mesačne výživné, pravidelne im netelefonovala. Navrhovateľka naposledy zobrala deti za otcom na L. v roku XXXX. Postupne sa medzi manželmi prehlbovalo citového odcudzenia sa, od roku XXXX spolu nebývajú v jednej domácnosti, nehospodária, celé finančné zabezpečenie rodiny je len na matke vrátane výchovy dvoch detí. V súčasnosti navrhovateľka k manželovi už nič necíti. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že v súčasnosti už ani nie sú schopní manželia medzi sebou riadne komunikovať ohľadom manželstva, navrhovateľka ani len nemá vedomosť o terajšom pobyte manžela. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Ani jeden z manželov sa nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia, zachovanie manželstva. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili. Manžel navrhovateľka ani po doručení mu návrhu a predvolania na súd sa písomne nevyjadril tak, že by chcel manželstvo zachrániť. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania

nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletých detí, ktorí od roku 2019 neboli v osobnom kontakte s otcom. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do ich života.

27. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive detí. Avšak nakoľko preukázateľne od roku 2013 zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o deti, výživu a výchovu matka, je spravodlivé deti zveriť jej do starostlivosti aj na čas po rozvode. Zároveň súd len matke dal oprávnenie deti zastupovať a spravovať ich majetok, lebo otec sa aktuálne na Slovensku ani nezdržiava a je hospodárnym a praktickým, aby matka deti v styku s úradmi zastupovala.

28. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, matkou navrhnutú výšku výživného na detia tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, navštevujú základnú školu. Matka poberá mesačne rodinné prídavky na dve deti ( aktuálne cca X x XX eur) a má netto mesačný príjem cca XXXX eur. Na druhej strane sa súd podrobne zaoberal i potencionálnym príjmom otca detí, ktorý majúc základné vzdelanie pracuje v stavebníctve na L.. Na začiatku súd uvádza, že deti má znášať životnú úroveň svojich rodičov, pritom do životnej úrovne treba zahrnúť nie len preukázaný príjem, ale i majetky, dovolenky, vozidlá, reálnu starostlivosť o deti, atď. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z priemernej mzdy pracovníka ako nevyučeného murára, ktorý je aktuálne na území SR v priemere max do XXXX eur. Z toho si súd ustálil, že otec musí mať čistý mesačný príjem v priemere XXXX eur a táto suma bola pre súd smerodajná „ potencionálna“, t.j. nie suma z jeho pracovného pomeru. W. určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek detí) tvorí XX % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí výživou odkázaných na povinného rodiča. XX % z príjmu otca (1000 eur) predstavuje 200 eur. Čiže suma 200 eur predstavuje výživné na dve doposiaľ maloleté deti. Jeho synovia sú v relatívne podobnom veku s relatívne obdobnými potrebami, preto aj súd sumu 200 eur rozdelil úmerne medzi oboch a tak dospel aj k určeniu výšky výživného po 100 eur mesačne na každé dieťa. Súd pritom skúmal reálne potreby a objektívne výdavky detí, potrebu podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov , na fakt, že deti sú odkázané výživou i na otca. Takto určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Nakoľko aktuálne otec za deťmi z Ukrajiny nechodí, súd nateraz otcovi styk s deťmi neupravil. To znamená , že styk má neobmedzený a bude záležať len na dohode rodičov, ak by otec prejavil záujme sa začať s deťmi stretávať.

29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )