Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/159/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: T. N., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie 9.328,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 59,34 eura s prislúchajúcim príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.269,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.953,75 eura od 09.12.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,72 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.328,79 eura spolu s úrokom za úver vo výške 5,29 % ročne zo sumy 8.900,- eur od 09.12.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 9.328,79 eura od 09.12.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2109713 2 14 bola dňa 10.10.2013 so žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere č. 2109713 2 14, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému medziúver č. 2109713 7 16 vo výške 8.900,- eur. Finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté vo troch výplatách, a to dňa 21.11.2013, dňa 02.12.2013 a dňa 16.12.2013. V zmysle čl. VIII., bod 8.1. úverovej zmluvy, žalobca za spracovanie úveru účtoval poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok vo výške 106,80 eur. V zmysle čl. V., bod 5.2. úverovej zmluvy, sa žalovaný zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 57,97 eura, a to na účet stavebného sporenia č. 21097132 14. V zmysle čl. V. bod 5.3. úverovej zmluvy, splátky vo výške 57,97 eura pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 14,28 eura, zo splátky úrokov za medziúver vo výške 39,24 eura a z poplatku za poistenie úveru vo výške 4,45 eura. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci a uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie úveru a splátka na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu boli vklady na konto sporenia po ich úhrade do mesiaca 06/2014 vrátane, v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov bola zostávajúca časť preúčtovaná na konto sporenia ako splátka poplatku za poistenie a mesačný vklad na konto sporenia predpísaný úverovou zmluvou. Od 01.07.2014 boli z dôvodu zmeny nastavenia interného bankového systému žalobcu poplatky namiesto na konto sporenia účtované na konto medziúveru, z uvedeného dôvodu boli od mesiaca 07/2014 vklady na konto sporenia po ich úhrade v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných

úrokov a poplatkov za poistenie bola prípadná zvyšná časť úhrady preúčtovaná na konto sporenia ako mesačný vklad na konto sporenia predpísaný úverovou zmluvou. Žalobca poukázal v žalobe ďalej na skutočnosť, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaného upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 10.11.2015 ho upozornil, že je v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval ho na doplatenie omeškaných splátok, pričom ho zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok, má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko žalovaný omeškané splátky nedoplatil, vyhlásil žalobca dňa 08.12.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte sporenia nasporená záporná suma - 59,28 eura, ktorá bola zúčtovaná s kontom medziúveru. Výška dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavovala sumu 9.468,73 eura, pričom pozostávala z istiny vo výške 8.900,- eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 5,29 % p. a. do 08.12.2015 v sume 315,70 eura, z nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 48,95 eura, z nezaplateného poplatku za poskytnutie písomnej informácie vo výške 4,80 eura a z nezaplatených poplatkov za upomienky vo výške 199,28 eura, ktoré si však žalobca voči žalovanému žalobou neuplatnil.

2. Súd vo veci vydal dňa 15.11.2018 platobný rozkaz sp. zn.: - 71, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca vo svojej žalobe preukázal len skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy, pričom z predložených príloh nijakým spôsobom nevyplýva, kedy a v akej výške došlo z jeho strany k poskytnutiu nejakých finančných prostriedkov v prospech žalovaného. V súvislosti s úročením istiny zmluvne dohodnutým úrokom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru namietal, že takéto oprávnenie žalobcu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Zároveň zastal názor, že úroky za poskytnutie úveru patria veriteľovi len do jeho splatnosti, a to bez ohradu nato, či sa jedná o riadnu, v zmluve dohodnutú splatnosť alebo o mimoriadnu splatnosť úveru. Argumentoval, že po splatnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako sankcia za omeškanie s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Prípadná argumentácia, že pre dlžníka je výhodnejšie zmluvu porušiť, nakoľko nebude musieť platiť úroky, neobstojí, nakoľko do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru patrí veriteľovi nárok na kapitalizovaný úrok za poskytnutie úveru a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru patrí veriteľovi nárok na úrok z omeškania.

3. Keďže žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz uznesením sp. zn.: - 104 zo dňa 12.12.2018 zrušil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že nepreukázal, kedy a v akej výške došlo z jeho strany k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému a poukázal na predložené výpisy z účtov medziúveru a stavebného sporenia, ako aj na detaily k platbám, ktorými boli žalovanému finančné prostriedky poskytnuté. Nárok na úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti považoval za plne legitímny a v súlade s ostatnou rozhodovacou praxou súdov. Argumentoval, že úrok kompenzuje skutočnosť, že veriteľ nemôže disponovať s časťou svojho majetku, nakoľko ho prenechal do užívania dlžníkovi. Nie je teda možné dospieť k záveru, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi neprináleží právo na zaplatenie úroku. Poprela by sa tým podstata úroku ako odplaty za skutočnosť, že žalobca časť svojho majetku prenechal žalovanému, ktorý ho žalobcovi stále nevrátil, a preto musí byť nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za prenechanie peňažných prostriedkov viazaný na moment ich skutočného vrátenia do dispozície žalobcu. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ využije zákonom daný obranný mechanizmus, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Inak povedané, pre dlžníka je prakticky výhodnejšie okamžite zmluvu porušiť, nakoľko tak nebude musieť platiť úroky podľa splatnosti zmluvy, ale len do momentu, kým sa veriteľ nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosti brániť. Ak by bolo ničím neodôvodnené tvrdenie žalovaného správne, potom by počas obdobia od momentu, kedy sa veriteľ začne brániť voči porušeniu povinnosti dlžníkom až do momentu skutočného vrátenia finančných prostriedkov, užíval dlžník poskytnuté finančné prostriedky, resp. to, čo za ne dostal bezodplatne. Toto by bolo v rozpore s účelom a ekonomickou funkciou úroku ako odplaty za prenechanie finančných prostriedkov. Poukázal ďalej na , podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov a tiež na Zákona o spotrebiteľských úveroch,

podľa ktorého je spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, kedy úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Žalobca v predmetnom podaní tiež vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatňovanej sumy vo výške 59,34 eura s prislúchajúcim príslušenstvom, a to z dôvodu chyby v písaní pri formulovaní žalobného návrhu. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle prejednal v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o úvere č 2109713 2 14, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre FO, Tarifami sporenia pre FO, Sadzobníkom poplatkov pre FO, poslednou výzvou na úhradu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s kópiou doručenky, výpisom z účtu z medziúveru, výpisom z účtu zo stavebného sporenia, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. - 71 zo dňa 15.11.2018, odporom proti platobnému rozkazu, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: - 104 zo dňa 12.12.2018, vyjadrením žalobcu k podanému odporu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby, detailmi k platbám ohľadom poskytnutého úveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.02.2019, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu spolu so zmluvou o zriadení záložného práva, výpisom z listu vlastníctva a potvrdením, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bola dňa 04.10.2013 uzatvorená zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení, vo výške 8.900,- eur a to na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky spolu s úrokmi vo výške 5,29 % ročne, v pravidelných mesačných splátkach po 57,97 eura, pričom prvá splátka bola splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy a ďalšie splátky vždy 15. teho dňa každého mesiaca. V zmysle bodu 5.3, článku V. zmluvy, do pridelenia cieľovej sumy stavebného úveru, splátky vo výške 57,97 eura pozostávajú z vkladov na účet sporenia vo výške 14,28 eura, z úrokov z medziúveru vo výške 39,24 eura a z poplatku za poistenie vo výške 4,45 eura, pričom sa uspokojujú v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady. Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby tvoria prílohy zmluvy. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva dňa 10.10.2013.

7. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas však mesačné splátky nesplácal. Listom zo dňa 10.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy na účte stavebného sporenia vo výške 47,29 eura a na účte medziúveru vo výške 344,36 eura a to najneskôr v lehote do 30.11.2015 a zároveň ho poučil, že v prípade nesplnenia zmluvných povinností, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu (oprávnenie veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti vyplýva z čl. IX., bodu 9.3 zmluvy o úvere, ako aj z článku XIX., bodu 2 písm. a) a bodu 3 písm. b) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.) Žalovaný si predmetnú zásielku prevzal dňa 19.11.2015. Žalobca následne listom zo dňa 08.12.2015 oznámil žalovanému, že pre porušenie zmluvných povinností nastala dňom 08.12.2015 mimoriadna splatnosť celého úveru a požiadal ho o vrátenie dlžnej sumy vo výške 9.468,73 eura, pričom táto zásielka bola žalovanému doručená dňa 18.12.2015.

8. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

10. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

19. Podľa o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v (ďalej len „stavebný úver“).

20. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať len banka,1) ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „stavebná sporiteľňa“). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,1) ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie „stavebná sporiteľňa“ alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

21. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

22. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o stavebnom sporení, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

23. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

26. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa (ďalej len „“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 04.10.2013 uzatvorená zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení, vo výške 8.900,- eur, a to na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaný v konaní namietal, že z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, kedy a v akej výške došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu finančných prostriedkov. Súd má výšku poskytnutých finančných prostriedkov za preukázanú, nakoľko z výpisu z účtu medziúveru vyplývajú jednotlivé čiastky vyplateného medziúveru, ktorá po pripočítaní poplatku za spracovanie medziúveru, činí sumu požičanej istiny vo výške 8.900,- eur. Žalovaný v konaní ani netvrdil a nieto ešte preukázal, že by mu bol poskytnutý úver v inej výške než ako tvrdil žalobca, a tak má súd v zmysle vyššie uvedených skutočností výšku požičanej istiny za preukázanú. Žalovaný poskytnutý úver riadne čerpal, riadne a včas však mesačné splátky nesplácal a žalobca dňa 08.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a to pri dodržaní postupu, ktorý upravuje .

33. Uzavretú zmluvu o úvere súd posúdil podľa a nasl. , ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení a nasl. , avšak na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keď jeho aplikáciu vylučuje článok I., predmetného zákona, keďže ide o úver zabezpečený záložným právnom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Aj keď termín splatnosti poskytnutého medziúveru ako ani stavebného úveru pre prípad, že by žalovaný splnil podmienky na jeho poskytnutie zo zmluvy vôbec nevyplýva, súd dospel k záveru, že v prípade uhrádzania zmluvne dohodnutých splátok zo strany žalovaného vo výške 57,97 eura, by žalovaný uhrádzal len samotnú istinu viac ako dvanásť rokov. Na uvedený zmluvný vzťah sa zároveň

vzťahujú ustanovenia o stavebnom sporení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd konštatuje, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa a tiež všetky náležitosti vyžadované podľa Zákona o stavebnom sporení.

34. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2018 vzal žalobu späť v časti sumy 59,34 eura spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a to z dôvodu chyby v písaní pri formulovaní žalobného návrhu, v dôsledku čoho tak súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 9.269,45 eura spolu s úrokom za úver vo výške 5,29 % ročne zo sumy 8.900,- eur od 09.12.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 9.269,45 eura od 09.12.2015 do zaplatenia.

35. Súd mal za preukázanú aj výšku pohľadávky žalobcu. Žalobca poskytol žalovanému medziúver vo výške 8.900,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal pravidelne poukazovať sumu rovnajúcu sa súčtu splátky medziúveru, vkladu na sporenie a poplatku za poistenie v celkovej výške 57,97 eura. V zmysle bodu 5.3, článku V. zmluvy, do pridelenia cieľovej sumy stavebného úveru, splátky vo výške 57,97 eura pozostávajú z vkladov na účet sporenia vo výške 14,28 eura, z úrokov z medziúveru vo výške 39,24 eura a z poplatku za poistenie vo výške 4,45 eura, pričom sa uspokojujú v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady. Z výpisov z účtov vyplýva, že žalovaný uhradil 17 splátok v celkovej sume 998,51 eura. Do júna 2014 (vrátane) boli vklady žalovaného na konto sporenia v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov medziúveru bola zostávajúca časť preúčtovaná späť na konto sporenia ako splátka poplatku za poistenie a mesačný vklad na konto sporenia predpísaný úverovou zmluvou. Od 01.07.2014 boli z dôvodu zmeny nastavenia interného bankového systému žalobcu poplatky účtované na konto medziúveru, v dôsledku čoho boli od 07/2014 vklady na konto sporenia po ich úhrade v celosti preúčtované na konto medziúveru a po uhradení splatných úrokov medziúveru a poplatkov za poistenie, bola prípadná zvyšná časť preúčtovaná na konto sporenia ako mesačný vklad na konto sporenia predpísaný úverovou zmluvou. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby z konta sporenia na konto medziúveru preúčtoval len časť zodpovedajúcu úroku za medziúver a poplatku za poistenie.

36. Keďže boli splnené podmienky na požadovanie okamžitého splatenia úveru zo strany žalobcu, žalobca v zmysle bodu 10.24 zmluvy o úvere, započítal peňažné prostriedky na účte sporenia (- 59,28 eura) so záväzkom žalovaného na účte medziúveru (- 9.409,45 eura), pričom dlžná sumu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak predstavovala sumu - 9.468,73 eura, z ktorej si žalobca neuplatňuje sumu 199,28 eura pozostávajúcu z nedoplatku na poplatkoch na konte sporenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 59,28 eura a poplatkov za upomienky a zmenu splátkového plánu, účtovaných na konto medziúveru vo výške 140,- eur (15,- eur x 8 + 20,- eur). Uplatňovaná dlžná suma tak predstavuje sumu 9.269,45 eura a pozostáva z dlžnej istiny vo výške 8.900,- eur, z neuhradených poplatkov za poistenie vo výške 48,95 eura, z neuhradených úrokov za úver vo výške 315,70 eura a z poplatku za poskytnutie písomnej informácie vo výške 4,80 eura. Do 31.01.2015 boli zo strany žalovaného uhradené vzniknuté nedoplatky s výnimkou úroku za úver vo výške 0,94 eura, ktorý bol splatný ku dnu 30.11.2013. Od februára 2015 uskutočnil žalovaný dňa 22.04.2015 vklad vo výške 30,- eur, z ktorého bola uspokojená časť úrokov za úver s nedoplatkom úroku za úver za tento mesiac vo výške 9,23 eura. Dňa 17.06.2015 uskutočnil žalovaný vklad vo výške 58,- eur, z ktorého boli uspokojené úroky za úver za mesiac máj a časť úrokov za mesiac jún vo výške 18,77 eura, v dôsledku čoho predstavuje nedoplatok na úrokoch za mesiac jún 2015 sumu 20,46 eura. Žiadne iné vklady žalovaný ďalej neuskutočnil, v dôsledku čoho tak činí nedoplatok žalovaného na úrokoch z úveru sumu 315,70 eura (0,94 eura za mesiac 11/2013 + 7 mesiacov za rok 2015 x 39,23 eura + 9,23 eura za apríl 2015 + 20,46 eura za jún 2015 + 10,46 eura za mesiac december 2015 - alikvótna časť do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Nedoplatok na poplatkoch za poistenie za rok 2015 činí sumu 48,95 eura (11 x 4,45 eura). Prílohami zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, keď žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že VOP spolu so zmluvou obdržal a s ich obsahom súhlasí. Žalovaný sa podpisom zmluvy zároveň v článku VIII., bode 8.1 zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatky v tomto bode vymedzené, vrátane poplatkov podľa Sadzobníka poplatkov. Keďže mal súd výšku dlžnej sumy za preukázanú, súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na úhradu dlžnej istiny, úrokov z úveru, ako aj vyúčtovaných poplatkov za poistenie a poplatku za poskytnutie písomnej informácie, nakoľko súd v rámci uplatňovaných poplatkov nevzhliadol také poplatky, na ktoré by žalobcovi nevznikol nárok alebo by boli tieto neprimerané.

37. Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia úrokov z úveru vo výške 5,29 % zo sumy 8.900,- eur od 09.12.2015, teda odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia. Žalovaný v konaní namietal, že zo zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby takéto oprávnenie žalobcu nevyplýva a mal za to, že úroky z úveru prináležia žalobcovi len do splatnosti úveru a to bez ohľadu na to, či sa jedná o riadnu v zmluve dohodnutú splatnosť alebo o mimoriadnu splatnosť úveru. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že úročenie istiny, nezaplatených úrokov a poplatkov sadzbou vo výške dohodnutej zmluvou je v zmysle bodu 10.21 zmluvy upravené len pre prípad odstúpenia od zmluvy. Je pravdou, že žalobca súdu nepreukázal, že k odstúpeniu od zmluvy z jeho strany došlo, avšak v zmysle , podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, má súd za to, že takéto osobitné dojednanie nie je potrebné. Pokiaľ ide o samotný uplatňovaný úrok z úveru po zosplatnení úveru, z rozhodovacej praxe odvolacích súdov dlhodobo vyplýval nesúlad v riešení otázky priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, keď jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.

38. Usmernenie v tejto otázke prinieslo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 16.06.2020, podľa ktorého za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.

39. Keďže zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným konečná splatnosť medziúveru ako ani stavebného úveru pre prípad, že by žalovaný splnil podmienky na jeho priznanie nijakým spôsobom nevyplýva, súd žalobe v tejto časti nevyhovel a žalobcovi nárok na úroky z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepriznal, keďže v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, čo v danom prípade v zmysle absencie konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve nie je možné určiť.

40. Pretože sa žalovaný dostal podľa prvej vety do omeškania, má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa . Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 09.12.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 09.12.2015 (kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku) bola 0,05 % p. a., žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, avšak len zo sumy 8.953,75 eura a to od 09.12.2015 do zaplatenia, keď súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania z úrokov z úveru vo výške 315,70 eura, nakoľko nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky. Ide o tzv. anatocizmus, na ktorý poukázal aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. , ktorý uviedol, „že ani neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Inak povedané, ani Obchodný ani nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva.

Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že zmluvné úroky sa stanú súčasťou istiny, uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí iba istina nie príslušenstvo pohľadávky.“

41. Lehotu žalovaného na plnene určil súd podľa os. 3 . 42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Hodnota sporu predstavovala sumu 9.328,79 eura. Žalobca bol v spore úspešný v sume 9.269,45 eura (keď čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 59,34 eura zavinil práve žalobca v dôsledku chyby pri formulovaný žalobného návrhu a neúspešný bol aj v časti týkajúcej sa príslušenstva, ktorý predstavoval z časti zmluvné úroky z úveru a úroky z omeškania), čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 99,36 %. Žalovaný tak bol v spore úspešný v sume 59,34 eura, čo predstavuje 0,64 %. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca bol celkovo v spore úspešný v rozsahu 98,72 %.

46. O nároku na náhradu trov konania tak súd rozhodol s poukazom na tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,72 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.