Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-59-2026.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/59/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Mateja Čintalu, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 09. septembra 2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 17.07.2026 sp. zn. 8Pp/29/2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 8Pp/29/2026 zo dňa 17. júla 2026 podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T 5/2022 zo dňa 11.3.2022 v spojení s uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B2-31T 5/2022 zo dňa 10.10.2024 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos 23/2025 zo dňa 6.5.2025.
Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, odsúdený A. B. podal sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil ani prostredníctvom svojho obhajcu.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Keďže odsúdený sťažnosť bližšie neodôvodnil, a to ani písomne, ani prostredníctvom svojho obhajcu, neboli krajskému súdu vymedzené žiadne konkrétne námietky proti napadnutému uzneseniu, na ktoré by mohol osobitne odpovedať. Napadnuté uznesenie preto preskúmal v celom rozsahu vyplývajúcom z § 192 ods. 1 Tr. por., teda tak z hľadiska správnosti jeho výroku, ako aj z hľadiska konania, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva jedna formálna a dve materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené
kumulatívne, a teda ak chýba, čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Formálnu podmienku odsúdený splnil. Trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov mu bol uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom na jeho výkon nastúpil sám zo slobody dňa 20.01.2026 a polovicu uloženého trestu vykonal dňa 20.05.2026. V čase rozhodovania mestského súdu tak bola formálna podmienka výkonu polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. splnená, nakoľko ide o osobu odsúdenú za prečin, a nič nebránilo tomu, aby mestský súd žiadosť odsúdeného vecne prejednal. Mestský súd sa síce touto otázkou v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne nezaoberal, jeho postup je však v tomto smere vecne správny a krajský súd ho v uvedenom rozsahu dopĺňa.
Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský súd riadnym, zákonným a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie pre posúdenie tak formálnych, ako aj materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 Tr. zák.
Napadnuté rozhodnutie mestského súdu je vecne správne, zákonné a založené na nepochybne preukázaných skutočnostiach. Dokazovanie na verejnom zasadnutí bolo vykonané zákonným spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých relevantných skutočností, potrebných pre správne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi mestského súdu.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice – Šaca zo dňa 22.06.2026 mal aj krajský súd za preukázané, že odsúdený nastúpil na výkon trestu odňatia slobody sám zo slobody dňa 20.01.2026 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, kde bol na základe výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia zaradený do diferenciačnej skupiny „A“. Jeho správanie a vystupovanie bolo prevažne na požadovanej úrovni, avšak v procese adaptácie na podmienky výkonu trestu v otvorenom oddelení bolo dňa 13.03.2026 zistené, že disponoval nadmerným množstvom nepovolených vecí, za čo mu bol dňa 18.03.2026 uložený disciplinárny trest „pokarhanie“, a to za porušenie zákazu vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie. Vzhľadom na uložený disciplinárny trest mu bola dňa 22.04.2026 zmenená diferenciačná skupina z „A“ na „B“. Od 19.02.2026 do 18.03.2026 bol pracovne zaradený na pracovisku s voľným pohybom, bez hodnotenia pracovnej morálky. Dňa 26.05.2026 bol za účelom ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Košice – Šaca.
V ÚVV a ÚVTOS Košice – Šaca je odsúdený zaradený do diferenciačnej skupiny „B“. Jeho správanie a vystupovanie je bez evidovaných nedostatkov, voči personálu vystupuje slušne, príkazy a nariadenia plní a povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa dodržiava. V rámci edukácie a resocializácie sa zúčastňuje na organizovaných prednáškach a besedách, do organizovaných oddielových aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája a v rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti sa podieľa na čistiacich a upratovacích prácach na izbe. Od 15.06.2026 je poverený výkonom oddielovej služby, kde k povinnostiam z toho vyplývajúcim pristupuje zodpovedne. Počas výkonu trestu je v telefonickom a korešpondenčnom kontakte s manželkou a deťmi a jeho postoj k trestnej činnosti je kritický, keď akceptuje zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť. Disciplinárne odmenený nebol, pracovne zaradený nie je a stanovený program zaobchádzania plní len čiastočne.
Ústav teda konštatuje, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je nízke. S prihliadnutím na uložený disciplinárny trest sa podmienečné prepustenie neodporúča.
Z odpisu registra trestov, z ktorého vychádzal aj mestský súd, je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný.
Mestský súd dospel k jednoznačným zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil záver o nesplnení zákonných predpokladov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd
konštatuje, že odsúdený A. B. splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v podobe výkonu zákonom stanovenej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak nesplnil zákonom stanovené materiálne podmienky.
Rozhodujúce materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú jednak dané tým, že odsúdený vo výkone trestu musí plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie. Druhá materiálna podmienka spočíva v možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život. Uvedené materiálne podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samo osebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože takéto správanie môže byť len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a nemusí znamenať náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin (R 37/1973).
V zmysle publikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu R 5/2017 je materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení.
Pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, získané disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, doterajší život odsúdeného pred výkonom trestu, vrátane predchádzajúcich odsúdení, skutočnosť, či už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, jeho postoj k trestnej činnosti a stupeň zmeny negatívnych vlastností, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, ohľadom ktorej trest vykonáva.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo dňa 14. 2. 2008).
Vzhľadom na uvedené preto nemožno opomenúť správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré podľa krajského súdu doposiaľ nedosiahlo takú úroveň, aby bolo možné hovoriť o preukázanom polepšení. Odsúdený nastúpil na výkon trestu dňa 20.01.2026 a už dňa 13.03.2026, teda necelé dva mesiace po nástupe, sa dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré mu bol uložený disciplinárny trest, v dôsledku čoho bol dňa 22.04.2026 preradený z priaznivejšej diferenciačnej skupiny „A“ do skupiny „B“. Doterajší priebeh výkonu trestu teda neviedol k zlepšeniu postavenia odsúdeného, ale k jeho zhoršeniu. Ani po premiestnení do košického ústavu, kde jeho správanie už nevykazuje evidované nedostatky, odsúdený nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu, nie je pracovne zaradený a stanovený program zaobchádzania plní len čiastočne. Rovnako je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov deväť záznamov a na jeho doterajší spôsob života, ktoré vo svojom súhrne neposkytujú dostatočnú garanciu, že doteraz vykonaná časť tohto trestu viedla k polepšeniu odsúdeného, a že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život. Úlohou súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je komplexne posúdiť aj osobné a charakterové vlastnosti odsúdeného, celkový postoj k spoločenskému poriadku, doterajší život odsúdeného, ako aj jeho doterajšiu trestnú činnosť.
V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje aj na záver správy ÚVV a ÚVTOS Košice – Šaca o hodnotení odsúdeného. Ústav neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť, a to práve
s prihliadnutím na uložený disciplinárny trest, hoci resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je nízke. Napätie medzi priaznivou prognózou na jednej strane a odmietavým stanoviskom ústavu na strane druhej sa pritom javí byť len zdanlivým. Nástroj CRA je prostriedkom odhadu pravdepodobnosti opakovania trestnej činnosti, kým ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. viaže podmienečné prepustenie na to, aby odsúdený polepšenie vo výkone trestu preukázal plnením svojich povinností a svojím správaním. Práve v tomto smere je hodnotenie odsúdeného záporné – disciplinárne previnenie krátko po nástupe do výkonu trestu, následné preradenie do menej priaznivej diferenciačnej skupiny, absencia akejkoľvek disciplinárnej odmeny a len čiastočné plnenie programu zaobchádzania. Priaznivý výsledok štandardizovaného hodnotenia rizika recidívy preto sám osebe nemôže nahradiť preukázanie polepšenia, ktoré zákon vyžaduje, a krajský súd sa so stanoviskom ústavu stotožňuje, nakoľko toto vychádza z bezprostrednej znalosti priebehu výkonu trestu odsúdeného.
Od osoby, ktorá už bola deväťkrát súdne trestaná, sa pritom vyžaduje podstatne vyššia miera plnenia povinností a vzorného správania, aby bolo možné uvažovať nad reálnosťou predpokladu vedenia riadneho života v prípade podmienečného prepustenia. Bežné plnenie povinností, ktoré sa očakáva od každého odsúdeného, u takejto osoby na záver o preukázanom polepšení nepostačuje; odsúdený však doposiaľ nepreukázal ani takú mieru snahy, ktorá by bežný štandard presahovala, a v úvodnej fáze výkonu trestu nedosiahol ani ten.
Osobitne významným je v posudzovanej veci aj to, akým spôsobom sa odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody dostal. Trest, ktorý v súčasnosti vykonáva, mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 31T 5/2022 zo dňa 11.3.2022 nebol uložený ako nepodmienečný, ale s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. K výkonu trestu odňatia slobody došlo až v dôsledku toho, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, ako to bolo vyslovené uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B2-31T 5/2022 zo dňa 10.10.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Tos 23/2025 zo dňa 6.5.2025. Odsúdenému tak už v minulosti bola daná možnosť vyhnúť sa výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, dobrodenie podmienečného odkladu však nevyužil. Ak odsúdený nedokázal splniť podmienky, za ktorých mu bol výkon trestu odložený, hoci mu práve výkon tohto trestu hrozil, je predpoklad, že po podmienečnom prepustení povedie riadny život, o to menej podložený. Táto okolnosť podmienečné prepustenie sama osebe nevylučuje, v spojení s doterajším priebehom výkonu trestu a s kriminálnou minulosťou odsúdeného však závery mestského súdu ďalej posilňuje.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že na rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemá odsúdený právny nárok. Zároveň splnenie zákonnej formálnej podmienky, v tomto prípade vykonanie polovice uloženého trestu, nie je samo osebe dôvodom na takýto postup.
Proces prevýchovy odsúdeného v tomto okamihu výkonu trestu nepostúpil do tej miery, aby prichádzalo do úvahy jeho podmienečné prepustenie na slobodu. Sťažnosť odsúdeného, ktorá závery mestského súdu v ničom nespochybnila, preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.