Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-54-2019.pdf
PDF · 99.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníková 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., v konaní o zaplatenie 500,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- Eur od 10.11.2016 do zaplatenia.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,24
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 500,- Eur, odplatu vo výške 140,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, poplatky za upomienky 180,- Eur spolu so, zmluvným úrokom vo výške 68,80 % ročne zo sumy 500,- Eur od 09.11.2015 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 640,- Eur od 09.11.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 109000020 zo dňa 09.11.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov v sume 140,- Eur a úrok z omeškania vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru. Veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaný sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý na 09.11.2016. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur. Žalovanému bolo zaslaných spolu 6 upomienok. Žalovaný je povinný zaplatiť 180,- eur za zaslané upomienky. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 0,- Eur.
3. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Žalovanému nebola žaloba doručená do vlastných rúk a nakoľko žalovaný nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, tak súd postupoval podľa § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a následne podľa § 106 ods. 3 CSP. Žalovaný sa do dňa vyhlásenia rozsudku k žalobe nijako nevyjadril.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
6. V danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (keďže ich žalovaný nepoprel - § 151 ods. 1 CSP) a hodnota sporu bez jeho príslušenstva nepresahuje sumu 1 000 EUR. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 09.11.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 500,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí úveru a úrok (344,- Eur), čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 984,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 984,- Eur aj spolu so sumou 140,- Eur ako odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Úrok bol v zmluve dojednaný vo výške 68,80 % ročne a RPMN vo výške 28 % ročne. Výška priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 24,67 %. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 984,- Eur do 09.11.2016. Do podania žaloby žalovaný na úver žalobcovi nezaplatil žiadne peňažné prostriedky (podľa nepopretého tvrdenia žalobcu v žalobe).
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
12. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 500,- Eur, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v celkovej sume 984,- Eur. Na základe uvedenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Žalovaný do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil žalobcovi titulom splácania úveru žiadne finančné prostriedky.
16. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a ZoSÚ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (ZoSÚ), má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
17. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V zmluve minimálne chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), k) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), teda v zmluve je síce uvedená výška RPMN, avšak tento údaj je nesprávny. Pri výpočte výšky RPMN totiž žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 140,- Eur, pričom úplne opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z poskytnutého úveru. V zmysle § 19 ods. 2 prvej vety ZoSÚ sa však na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa pritom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov (§ 2 písm. g/ ZoSÚ časť vety pred bodkočiarkou). Z uvedeného je zrejmé, že dohodnuté úroky vo výške 68,80 % ročne mali byť tiež zohľadnené pri výpočte RPMN, čo však žalobca neurobil. V prípade ich započítania by správna hodnota RPMN bola nepochybne vyššia ako je v zmluve uvedených 28 %. Keďže výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, predmetný úver je treba v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve ďalej chýba dátum narodenia spotrebiteľa, čo má za následok použitie ustanovenia §11 ods.1 písm. b) ZoSÚ a teda rovnako považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur a žalovaný na úver nezaplatil žiadne finančné prostriedky, tak mal by žalovaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500,- Eur.
18. Nakoľko bol spotrebiteľský úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, súd žalobcovi nepriznal odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 140 Eur. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, ani tento nárok súd nepovažoval za dôvodný. V danom prípade bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Z textu zmluvy je zrejmé, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami individuálne dojednaná, pretože ide o žalobcom vopred naformulované zmluvné dojednanie, v dôsledku čoho žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Predmetná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pretože vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pri takomto paušálnom dojednaní zmluvnej pokuty
by žalovaný mal povinnosť ju uhradiť v plnej výške pri akomkoľvek zostatku dlžnej čiastky a čo i len minimálnom omeškaní, čo rozhodne nemožno považovať za primerané. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná (§ 53 ods. 4 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Na základe toho súd žalobu zamietol aj v časti 33,- Eur týkajúcej sa zmluvnej pokuty.
19. Uvedená argumentácia platí aj o poplatkoch za upomienky vo výške 180,- Eur, ktoré by súd s poukazom k výške istiny a nepreukázaným skutočným výdavkom na ich vynaloženie nepovažoval za oprávnené, ako aj o zmluvnom úroku vo výške 68,80 % ročne (do zaplatenia), ktorý by pre prípad riadneho neplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa (čo je aj daný prípad) predstavoval neprimerane vysoké finančné zaťaženie spotrebiteľa na hranici úžery, pričom žalobca nepreukázal, do akej miery skúmal bonitu žalovaného a či nemohol predvídať jej riadne neplnenie.
20. Z dôvodu, že žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od popri žalovaného plnení priznanej istiny i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 09.11.2016 podľa žalovaným nepopretého tvrdenia o strate výhody splátok. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 500,- Eur od prvého dňa omeškania, ktorým bol deň 10.11.2016, do zaplatenia.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu v rozsahu istiny 500,- Eur za dôvodnú, a preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500,- Eur od 10.11.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná suma 500,- Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 58,62% a hrubý úspech žalovaného 41,38% (33,- Eur zmluvná pokuta, 140,- Eur odplata, 180,- Eur poplatky za upomienky t.j. spolu 353,- Eur) a teda konečný čistý úspech žalobcu 17,24 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 17,24 % trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).