Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-83-2023.pdf
PDF · 133.32 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/83/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpeného Mgr. Karol Belatko, advokát so sídlom Žižkova 13, 856 01 Jihlava, Česká republika, 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX E., zastúpeného Nagy & Nagy s.r.o., Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovaným: 1/ Priemyselný park Štúrovo, a. s., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31 410 146, zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, XXX XX I., o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/35/2009-617 zo dňa 21.02.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému 1/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zriadil v prospech vlastníka stavby železničnej vlečky vecné bremeno spočívajúce v práve nerušeného a neobmedzeného užívania nehnuteľnosti vedenej na Okresnom Úrade Nové Zámky, odbor Katastrálny v kat. úz. J. na LV č. XXXX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1879 m2 v rozsahu potrebnom na výkon vlastníckeho práva k stavbe železničnej vlečky nachádzajúcej sa na tejto parcele. Žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť každému zo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej 2/ jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.500,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Každú zo strán zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky titulom náhrady trov štátu sumu 85,90 eura do 10 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia sa po zmene petitu domáhali odstránenia stavby železničnej vlečky z pozemku parcely registra „C“, číslo parcely XXXX/X o výmere 1879 m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor D. K., pre katastrálne územie J..
2. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vlastnícka žaloba podaná podľa § 135c odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia stavby na svojom pozemku, nie je dôvodná, keďže po vyhodnotení všetkých dôkazov mal za to, že sa nepreukázala účelnosť jej odstránenia. Z týchto dôvodov prichádzalo do úvahy iné ako navrhované usporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby. Pre takého rozhodnutie však bolo nevyhnutné, aby sa všetci spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti stali stranami sporu. Z dôvodu, že tretia spoluvlastníčka nemala záujem o vstup do konania na strane žalobcov, prichádzalo do úvahy len jej pribratie do konania v súlade
s návrhom žalobcov na strane žalovaných ako žalovanej 2/, a to napriek nesprávne žalovanému výroku voči nej.
3. Otázka vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/ a žalovanej 2/ k parc. č. 1691/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1879 m2 vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. J. bola vyriešená súdnymi rozhodnutiami v konaní sp. zn. 16C/147/2009. Z nich vyplýva, že k platnému vyvlastneniu spornej nehnuteľnosti nedošlo, keďže jej vlastníci sa nestali účastníkmi vyvlastňovacieho konania a následne im ani nebolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení, pričom pokiaľ by k platnému vyvlastneniu došlo, príslušný orgán by musel rozhodnúť o poskytnutí náhrady za vyvlastnenie, ktorého existencia sa v konaní nepreukázala. Súd mal tiež preukázané, že právny predchodca žalovaného 1/ JCP n. p. I. zahájil v roku 1964 stavbu železničnej vlečky na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby MsNV I., č. j. 138/64 zo dňa 18.02.1964 s uvedením jej ukončenia v roku 1968. Povolenie na prevádzkovanie dráhy bolo vydané vyššie uvedeným rozhodnutím ÚRŽD Bratislava zo dňa 30.03.2007. Strany nerozporovali skutočnosť, že by predmetná stavba nebola dokončená v roku 1968, a preto súd z tohto údaju aj vychádzal, pričom uviedol, že ak k dokončeniu stavby na cudzom pozemku došlo už za účinnosti teraz platného Občianskeho zákonníka, je potrebné vzťah vzniknutý medzi vlastníkmi a stavebníkom posudzovať podľa teraz platných predpisov, teda podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.
4. Súd sa ďalej zaoberal otázkou usporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a stavby pri dodržaní postupu upraveného v ustanovení § 135c odsek 1 Občianskeho zákonníka a posudzoval, či je účelné nariadiť stavebníkovi jej odstránenie. Keďže odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy, musel súd zohľadniť všetky okolnosti danej veci, t. j. skutočnosť, či stavebník bol dobromyseľný, či od začiatku stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, či hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti napr. tým, že začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku, či sa odstránenie stavby javí byť ako účelné, či jej odstránenie by nebolo v rozpore s dobrými mravmi už aj vzhľadom na povahu a rozsah hospodárskej stavby, ktorá by odstránením stavby vznikla, ďalej na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, rozsah a druh zastavaného pozemku, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití a na dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie ako aj na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe vedel. Po vyhodnotení všetkých skutočností v danej veci mal súd za to, že nie je účelné nariadenie odstránenia stavby postavenej na spornej nehnuteľnosti. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že v prípade jej odstránenia by došlo k znefunkčneniu celej železničnej vlečky, ktorá slúži účelu uvedenému v rozhodnutí o povolení jej prevádzky, pričom celková dĺžka všetkých koľají tejto vlečky je vyše 36 km, z ktorých na spornom pozemku sa nachádzajú koľaje v dĺžke cca 60 m. Ďalej súd prihliadol k skutočnosti, že stavebník (právny predchodca žalovaného 1/) bol dobromyseľný v čase zahájenia stavby, aj v čase ukončenia stavby majúc za to, že pozemky, na ktorých túto železničnú vlečku staval, boli vyvlastnené regulárnym rozhodnutím orgánov na to príslušných. To, že vyvlastňovacie konanie neprebehlo v súlade so zákonom, nemožno pričítať na ťarchu stavebníka. Z dokazovania nevyplynulo, že by vlastníci nehnuteľností či už H. G., L. B., M. B., A. B., ktorí v čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania boli vlastníkmi nehnuteľností, akýmkoľvek spôsobom bránili výstavbe železničnej vlečky. Nie je zrejmé, či o vyvlastňovacom konaní vlastníci nehnuteľností vedeli, či vedeli, že ich nehnuteľnosti by mali podliehať vyvlastneniu, pričom samotný žalobca 1/ uviedol, že pôvodní vlastníci ukončili hospodárenie na parcele č. XXXX niekedy v 50-tych rokoch, od ktorého času túto nehnuteľnosť zrejme užíval štát. Jeho právny predchodca A. B. zrejme ani nevedel, kde presne v teréne sa konkrétna sporná nehnuteľnosť nachádza. O tom, že spornú parcelu užíva žalovaný 1/, sa dozvedel v roku 2007. Zo všetkých týchto dôvodov mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky na vyslovenie odstránenia stavby. V poradí následná možnosť zákonom daná na vysporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby prikázaním stavby do vlastníctva vlastníkom pozemku tiež neprichádzala do úvahy. Dôvodom bol nesúhlas vlastníkov pozemku, a tiež nebolo možné takýmto spôsobom oddeliť vlastníctvo časti celej železničnej vlečky od jej ostávajúcej súčasti aj z dôvodu jej riadneho užívania. Z týchto dôvodov prichádzalo do úvahy vysporiadanie vzťahov podľa § 135c odsek 3 Občianskeho zákonníka.
5. Napriek tomu, že podľa ustanovenia § 135c odsek 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby aj inak (napr. prikázaním stavby vlastníkovi pozemku, alebo zriadením nájomného vzťahu), v danej veci nevzhliadol žiadnu inú možnosť ako pristúpiť k zriadeniu vecného bremena v prospech vlastníka stavby na spornej parcele, a to vecným bremenom „in rem“ predstavujúcim právo späté s vlastníctvom stavby, ktoré bude obmedzovať nielen
súčasných vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti, ale do budúcna aj každého ďalšieho vlastníka takto zaťaženej nehnuteľnosti. Zo stanovísk strán sporu ako aj samotného znaleckého posudku vyplýva, že pre riadne užívanie, údržbu, opravu železničnej vlečky stavebník doposiaľ užíval a aj naďalej k výkonu vlastníckeho práva k stavbe železničnej vlečky, jej vlastník potrebuje užívať celú výmeru 1879 m2 zo spornej parcely č. XXXX/X. V čase zahájenia stavby v roku 1964, aj po jej ukončení cca v roku 1968 až do 04.03.2009, kedy došlo v katastri nehnuteľností k zápisu geometrického plánu č. 30/2009, novovytvorená parc. č. XXXX/X bola súčasťou celej pôvodnej parc. č. XXXX, ktorá mala výmeru 2 ha 4869 m2. Z uvedeného vyplýva, že z pôvodnej pozemnoknižnej parcely pozemok užívaný neoprávnenou stavbou zaberal 7,5 % jej celkovej výmery. V prospech rozhodnutia o zriadení vecného bremena v danej veci bola okrem vyššie uvedených skutočností aj tá skutočnosť, že ostávajúce dve parcely vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely, a to parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 8925 m2 a parc. č. XXXX/ X orná pôda o výmere 14065 m2, sú obe samostatne prístupné z cesty ako aj z poľnej cesty, ktorú skutočnosť strany sporu nenamietali. Preto uvedené parcely č. 1710/2 a č. 1687/4 môžu ich vlastníci plnohodnotne a nerušene užívať. Samozrejme tým, že sporná parc. č. XXXX/X sa nachádza medzi týmito dvomi parcelami, dochádza do istej miery k zníženiu ich hodnoty, akú by tieto pozemky mali, pokiaľ by ich vlastníci mohli v celosti spolu užívať. Námietky žalobcov k znaleckému posudku a určení náhrady za zriadenie vecného bremena súd nepovažoval za dôvodné s poukazom na to, že žalovaná parcela nie je stavebným pozemkom v zmysle stavebného zákona, a preto podľa VZN obce Obid č. 1/2021 znalec správne uvádzal povinnosť platenia dane z nej vo výške 15,64 eura za rok. Pri stanovení náhrady súd vychádzal z posudku č. XXX/XXXX znalca M. I. N., pričom zohľadnil všetky skutočnosti (uvedené aj v odseku 9.3 rozsudku), určil jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena za parc. č. XXXX/X o výmere 1879 m2 v hodnote 1,806 eur/m2, t. j. celkom v sume 3.390,- eur. Súd mal za to, že vzhľadom na špecifickosť danej veci s prihliadnutím na dobu doterajšieho bezplatného užívania spornej nehnuteľnosti stavebníkom neoprávnenej stavby cca od roku 1968, t. j. vyše 50 rokov ku dňu rozhodnutia, ďalej s prihliadnutím na tú skutočnosť, že zriadením vecného bremena dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníkov pozemku proti ich vôli, s tým, že z užívania spornej parcely vzhľadom na charakter stavby budú aj do budúcna na neobmedzený čas z nej úplne vylúčení, čo znamená, že spornú parcelu nebudú môcť ani naďalej užívať ani len čiastočne tak, ako by tomu bolo napr. pri zriadení vecného bremena práva prechodu, cesty či pod. Zriadením vecného bremena na čas jej trvania prichádzajú vlastníci pozemku o všetky práva vyplývajúce z vlastníctva k nej, ktorú je možné považovať za obdobou trvalého obmedzenia vlastníckeho práva vyvlastnením (rozsudok NS SR 7Cdo 257/2021 z 28.02.2022 R č.20/2022). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je primerané všetky tieto skutočnosti zohľadniť pri určení náhrady a náhradu stanovenú znalcom navýšiť o necelých 33%, ktoré navýšenie považoval za adekvátne k týmto okolnostiam. Z týchto dôvodov pri výpočte z náhrady stanovenej znalcom vo výške 3.390,- eur, z ktorej sumy každému spoluvlastníkovi prináleží suma 1.130,- eur, po pripočítaní jej navýšenia o 32,70 %, predstavuje náhrada pre každého spoluvlastníka sumu 1.500,- eur (spolu za celú výmeru spornej parcely 4.500 eur). Túto sumu považoval súd za primeranú, náležitú a takmer rovnajúcu sa hodnote pozemku, ktorú znalec vypočítal vo výške 4.791,45 eura. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia § 135c ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 3, 5, § 3 ods. 3 písm. a), § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien (ďalej len „Zákon o dráhach“).
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP s poukazom na § 255 odsek 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže žalobcovia a žalovaní mali úspech v danej veci len čiastočný, každý z nich 50%, čo vyplýva z toho, že aj keď súd podanú žalobu na odstránenie stavby nezamietol, aj bez návrhu žalobcov pristúpil k inému usporiadaniu pomerov medzi vlastníkmi nehnuteľnosti a vlastníkom stavby. O náhrade vzniknutých trov štátu za vypracovaný znalecký posudok priznaný znalcovi vo výške 343,50 eura, rozhodol súd analogicky podľa § 259 CSP tak, že strany sporu vzhľadom na ich úspech v konaní, zaviazal v rovnakej výške k ich náhrade, a to každého z nich v sume 85,90 eura.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávny bol podľa neho záver súdu o povolenej stavbe vlečky založený na rozhodnutí MsNV Štúrovo, č. j. 138/64 zo dňa 18.02.1964. Upozornil na to, že toto rozhodnutie nebolo vydané dňa 18.02.1964, ale dňa 31.01.1964. Závery súdu o začiatku a ukončení stavby vlečky sú nepodložené domnienky, ktoré nemajú oporu v súdom citovaných listinách. Rozhodnutie MsNV Štúrovo, č. j. 138/64 uvádza, že sa má vyvlastňovať pre JCP n.p. Štúrovo, a to
pre stavbu Štúrovo I., teda nie pre stavbu vlečky ako uvádza súd. Poukázal na rozhodnutie MsNV Štúrovo o vyvlastnení zo dňa 25.01.1965, č. 2000/64, ktorým mali byť pozemky vyvlastnené pre JCP n.p. za účelom stavby vlečky, ktorý zrušil rozhodnutie č. 138/64. Týmto rozhodnutím však mala byť vyvlastnená výmera 4.327 m2 z pozemku parc. č. 1600/3, teda z úplne odlišného pozemku, než bolo uvedené v rozhodnutí z 31.01.1964. Z uvedeného je zrejmé, že stavba vlečky nemohla začať v roku 1964, pretože došlo k zmene projektu jej stavby. Zrušením údajného vyvlastňovacieho rozhodnutia z 31.01.1964 nemohlo právne ani fakticky dôjsť k vyvlastneniu pozemku parc. č. XXXX/X. Žalovaný 1/ a ani súd tak nemôže z obsahu týchto rozhodnutí vyvodzovať dátum začiatku a dokončenia stavby vlečky, ani dobrú vieru žalovaného 1/, ani povolenosť stavby, a tieto skutočnosti brať do úvahy pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov strán sporu, ani pri stanovení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Povolenie o prevádzke dráhy z roku 2007 nemôže byť považované za rozhodnutie o povolení stavby podľa vtedy platných predpisov. Týmto postupom nie je možné nahrádzať absenciu stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný 1/ sa snaží navodiť dojem, že vždy konal v dobrej viere a spochybňuje nároky vlastníkov pozemkov, na ktorých pozemkoch bola za čias neslobody stavba vlečky bez vedomia a súhlasu vlastníkov pozemkov svojvoľne postavená. Spochybnil vlastnícke právo žalovaného 1/ k vlečke, keďže o jeho nadobudnutí neexistuje žiadny písomný doklad. Uviedol, že v písomnom podaní zo dňa 20.01.2023 navrhol pre prípad, že súd rozhodne podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, priznať mu finančnú náhradu vo výške 18,58 eur/m2 uvedenej vo VZN obce Obid 1/2021. Napriek navýšeniu čiastky jednorazovej náhrady o 32,70% súd nedostatočne zohľadnil viac než 50 ročnú doterajšiu nemožnosť užívania pozemkov a tiež úplné budúce vylúčenie vlastníkov užívať svoj majetok a získanie úžitkov z jeho užívania. Uvedené rozhodnutie má trvať neobmedzene do budúca, a to len za jednorazovú náhradu 1.500,- eur, ktorá je v absolútnom nepomere s výhodami, ktoré získa žalovaný 1/, ktorý vlečku používa na podnikateľské účely. Z ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že jediným možným riešením pomerov medzi stranami je zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu. Súd mohol zriadiť vecné bremeno za náhradu, ktorá by sa valorizovala podľa ceny pozemkov, prípadne by bola odvodená od ziskov vlastníka neoprávnenej stavby užívajúceho pozemok, alebo mohol zriadiť k pozemku nájomnú zmluvu, prípade prikázať pozemok do vlastníctva vlastníka neoprávnenej stavby. Pokiaľ predchodca žalovaného 1/ vybudoval stavbu na pozemku, ktorý bol pôvodne poľnohospodársky, tak stavbou zmenil charakter tohto pozemku na stavebný a po dobu, čo tam bude stavba umiestnená, tento charakter bude mať. Vlečkou zastavaná plocha meria 60 m a je široká 32 m. Do tejto šírky sa nevmestí ďalších 60 m ochranného pásma dráhy. Táto ochranná hranica sa musí vyvodiť z parciel č. XXXX/X O. XXXX/X. Podľa § 6 ods. 3 zákona o dráhach má vlastník v prípade obmedzenia nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie. Podľa jeho názoru mal súd zvažovať o rozhodnúť v prípade parcely č. XXXX/X o určení do vlastníctva žalovaného 1/, a o jednorazovej náhrade za obmedzenie pre parcely č. XXXX/X O. XXXX/X, pretože ako súd prvej inštancie správne uviedol, cez tieto parcely vedie prístupová cesta pre obsluhu dráhy. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné vychádzať z cenových predpisov alebo z ceny, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase dosiahnuť jeho zriadenie zmluvou. Je treba vychádzať zo skutočnosti, že vlastník bol obmedzený proti svojej vôli, prípadne bez svojho vedomia, a prihliadnuť na okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená (teda aj k prípadnej dobrej viere stavebníka) a k ujme, postihujúcej vlastníka pozemku. Súd podľa neho nerozhodol spravodlivo, oprávneného vlastníka znevýhodnil pred neoprávneným staviteľom za neprimerane nízku jednorazovú náhradu. Tiež namietal záver o čiastočnom úspechu, keďže bez podania žaloby by žalovaný 1/ aj naďalej pokračoval v nezákonnom užívaní pozemku.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca 2/, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdom určenú jednorazovú náhradu považuje za nespravodlivú s poukazom na trhovú cenu pozemkov v obci J., ktorá sa pohybuje v rozmedzí 18-20 eur/m2. Pri určení výšky náhrady za zriadené vecné bremeno je potrebné zohľadniť, že obmedzenie vlastníckeho práva je časovo neobmedzené.
9. K odvolaniu žalobcu 1/ žalovaný 1/ uviedol, že žalobca 1/ nemá skutočný záujem na vyriešení veci a rozumnom usporiadaní vzťahov medzi stranami sporu, ale len na napádaní akýchkoľvek riešení a rozhodnutí, bez ohľadu na ich obsah. Napriek úvahám súdu žalobca 1/ rezignoval na svoju dôkaznú povinnosť, neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o inej výške jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Spochybňovanie jeho vlastníckeho práva k vlečke znamená, že by nebol ani pasívne vecne legitimovaný v spore. Neexistuje žiadna pochybnosť o jeho vlastníckom práve k vlečke. V tejto fáze konania nemá potrebu sa k námietkam žalobcu 1/ vyjadrovať,
keďže ide o novú argumentáciu, ktorú žalovaný 1/ neuvádzal pred súdom prvej inštancie, pričom jeho vlastnícke právo k vlečke nebolo medzi sporovými stranami sporné. Z hľadiska ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka je rozhodujúce právo stavebníka stavať na cudzom pozemku v súlade so súkromným právom, nie to, či stavebník disponuje stavebným povolením. Vo väčšine prípadov platí, že neoprávnená stavba je súčasne aj stavbou nepovolenou. Jeho právny predchodca nevedel, že mohol stavať na cudzom pozemku a staval v dobrej viere. Stavba železničnej vlečky je vybudovaná a prevádzkovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pod dohľadom príslušných úradov a inštitúcií. Okrem neho slúžila a v budúcnosti aj ďalej bude slúžiť k zabezpečovaniu potrieb viacerých vlastníkov nehnuteľností v priemyselnej zóne v Štúrove alebo Slovenskej republiky. V konaní predložil úradné dokumenty, z ktorých vyplýva, že stavba železničnej vlečky bola stavbou povolenou a realizovanou podľa verejnoprávnych predpisov, a v súčasnosti je prevádzkovaná podľa riadne vydaného povolenia na prevádzkovanie dráhy. On a jeho právni predchodcovia nakladali s predmetným pozemkom ako s vlastným, keďže na predmetnej nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť, zamestnávali zamestnancov a platili daň z nehnuteľností. Železničná vlečka je stavbou, ktorá bola zriadená na základe úradných povolení, skolaudovaná a prevádzkovaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže v minulosti došlo k riadnemu úradnému povoleniu stavby železničnej vlečky, dá sa predpokladať, že jeho právni predchodcovia museli disponovať aj súkromnoprávnym oprávnením na stavbu na predmetnom pozemku, preto treba považovať stavbu za povolenú, čo však nemá vplyv na posúdenie stavby ako neoprávnenej v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu 1/, že pri stanovení ceny pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 1879 m2 mal súd postupovať podľa všeobecne záväzného nariadenia obce J. č. 1/2021 o miestnych daniach na území obce. Žalobca nesprávne poukazoval na základ sadzby dane zo stavebných pozemkov v sume 18,58 eur/m2, pričom v prípade pozemku parc. č. XXXX/X ide o zastavané plochy a nádvoria, pri ktorých je stanovený základ sadzby dane v sume 1,85 eura/m2. Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach, sporný pozemok nezodpovedá zákonnej definícii stavebného pozemku a nie je naň možné aplikovať základ dane stanovený VZN J. č. 1/2021 pre stavebné pozemky. Pokiaľ by sa mala všeobecná hodnota nehnuteľností spravovať základmi dane ustanovenými zákonom o miestnych daniach a všeobecne záväznými nariadeniami obcí a vyšších územných celkov, nebolo by potrebné znalecké skúmanie. Napriek skutočnosti, že žalobca 1/ sa v odvolaní snaží navodiť dojem o možnosti prikázať pozemok do jeho (žalovaného 1/) vlastníctva, nikdy neurobil prejav, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s takouto možnosťou. V záverečnej reči dokonca navrhoval odstránenie stavby železničnej vlečky. Nesúhlasí ani s názorom žalobcu 1/, že jednorazová finančná náhrada za zriadenie vecného bremena by mala byť závislá od jeho finančných a majetkových ziskov. Takýto vzťah ani nie je možné stanoviť, keďže železničná vlečka je len jedným z transportných systémov ním využívaných, a prostredníctvom nej nie je priamo vykonávané jeho podnikanie. Tiež by to znamenalo, že žalobca 1/ ako vlastník pozemku tvoriaceho cca 1% z celkovej rozlohy pozemkov, na ktorých je vlečka vybudovaná, by bez akéhokoľvek vzťahu k jeho podniku profitoval z jeho podnikateľskej a obchodnej činnosti. Žalobca by teda rád profitoval v závislosti od jeho miery podnikateľského úspechu, čo v plnej miere dotvára obraz o pohnútkach žalobcu, keď sa s ním doteraz nebolo možné rozumne dohodnúť na mimosúdnom usporiadaní vzájomných vzťahov. Podľa neho postupoval súd prvej inštancie správne, keď o jednorazovej náhrade rozhodol podľa záverov určených znaleckým posudkom, pričom zohľadnil všetky okolnosti prípadu. Súdom určená náhrada v sume 4.500,- eur zodpovedá takmer všeobecnej hodnote pozemku v sume 4.790,- eur, pričom vlastníkom má byť táto náhrada vyplatená bez toho, aby stratili vlastnícke právo k svojim pozemkom. K určeniu jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X uviedol, že šírka pozemku parc. č. XXXX/X zodpovedá vymedzenému ochrannému pásmu železničnej vlečky a nie je potrebné rozširovať ochranné pásmo aj na susediace pozemky. Takýto postup ani nie je možný, keďže právne vzťahy k predmetným pozemkom neboli z rozhodnutia žalobcov (žalobcovia sa žalobou nedomáhali jednorazovej náhrady za obmedzenie) ani predmetom konania a zároveň sú tieto pozemky v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, takže na základe vôle žalobcu 1/ samotného by takáto vec ani nemohla byť vecne prejednaná a rozhodnutá. Vzhľadom na skutočnosť, že opravy alebo akákoľvek iná údržba železničnej vlečky je vykonávaná zariadeniami, ktoré používajú na prepravu železničnú koľaj, táto časť stavby železničnej vlečky postačuje k jej bežnému užívaniu a prevádzke, resp. k riešeniu mimoriadnych situácií, ktoré v súvislosti s prevádzkou železničnej vlečky vzniknú. Tvrdenia žalobcu 1/ o jeho údajnej nevôle vysporiadať celú vec mimosúdne, nie sú pravdivé. Bol to práve žalobca 1/, kto odmietal mimosúdnu dohodu a nereagoval na jeho pokusy vyriešiť vec mimosúdne. Žalobca sa až do skončenia konania domáhal odstránenia stavby, a preto bol súd nútený ex offo suplovať dôkaznú povinnosť žalobcov bez akejkoľvek ich súčinnosti. Záverom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
10. K odvolaniu žalobcu 2/ žalovaný 1/ uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zriadil za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, keďže všetky ostatné spôsoby usporiadania právnych vzťahov uvedené v § 135c Občianskeho zákonníka boli neúčelné a zo žiadneho prejavu žalobcov nebolo možné vyvodiť súhlas s prikázaním vlastníctva pozemku do jeho vlastníctva. Keďže súd nebol spôsobilý náležite posúdiť výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, odvíjal ju od sumy určenej znaleckým posudkom, ktorú navýšil zohľadniac všetky okolnosti prípadu. Vnímanie žalobcu 2/ o jednorazovej náhrade ako o nízkej, je subjektívne, keďže súd znalcom určenú náhradu zvýšil. Súdom určená výška jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 4.500,- eur takmer zodpovedná všeobecnej hodnote tohto pozemku určenej v znaleckom posudku v sume 4.790,- eur, pričom žalobcom a žalovanej 2/ má byť táto suma vyplatená bez toho, aby stratili vlastnícke právo k pozemku. Žalobca 2/ nepreukázal svoje tvrdenie o cene pozemkov 18 až 20 eur/m2. Jeho tvrdenie je v príkrom rozpore s obsahom znaleckého posudku, v ktorom znalec dospel k záveru, že jednotková všeobecná cena sporného pozemku je 2,55 eur /m2.
11. Žalobca 1/ k vyjadreniu žalobcu 2/ uviedol, že sa s jeho obsahom stotožňuje, pričom poukázal na skutočnosť, že od podania žaloby uplynulo viac ako 14 rokov, a po túto dobu pokračoval neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pozemkov. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach prezentovaných v odvolaní.
12. K vyjadreniu žalobcu 1/ žalovaný 1/ zaujal rovnaké stanovisko ako prezentoval aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/, a poukázal na správnosť postupu súdu prvej inštancie pri stanovení jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú navýšil pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, a ktorá takmer zodpovedá všeobecnej hodnote pozemku. Žalovaný 1/ sa vyjadril aj k vyjadreniu žalobcu 1/ zo dňa 09.05.2023, a v podstate uviedol rovnaké argumenty ako vo svojich predošlých vyjadreniach. Poukázal na pasivitu žalobcov v spore, na primeranosť jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, keďže pri navýšení sumy o 290,- eur mohol byť pozemok priamo prikázaný do jeho vlastníctva. Uviedol, že nespokojnosť žalobcu 1/ s výškou náhrady spočíva v nemožnosti užívať svoj majetok viac ako 50 rokov. Žalobca však takmer 40 rokov nedbal o svoje práva a začal sa ich domáhať až žalobou zo dňa 20.03.2009. Zároveň si je vedomý toho, že jeho nároky z neoprávneného užívania jeho pozemkov sú za väčšinu sporného obdobia premlčané, a preto sa tento premlčaný nárok snaží špekulatívne premietnuť do výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Miera zásahu do majetkových práv žalobcov sa nemôže odvíjať ani od solventnosti osoby, ktorá do jeho práv zasiahla, ale sa má odvíjať od hodnoty pozemku, do vlastníctva ktorého bolo zasiahnuté. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka nemá byť prostriedkom na zarábanie, ale na znegovanie nepriaznivých následkov zásahu.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:
14. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o tom, že pre výkon vlastníckeho práva k stavbe železničnej vlečky je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno za náhradu, keďže žalovaný 1/ ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom pozemku, na ktorej sa stavba nachádza. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, odstránenie stavby tak, ako požadovali žalobcovia 1/, 2/ v žalobe, nebolo účelné, keďže stavba železničnej vlečky je dlhá viac ako 36 km a na pozemku žalobcov a žalovanej 2/ sa nachádza úsek vlečky v dĺžke 60 m. Rovnako druhý spôsob vysporiadania vzťahov medzi vlastníkom stavby a spoluvlastníkmi pozemkov prikázaním stavby do vlastníctva vlastníkov pozemku nebola možná, a preto súd postupoval podľa zákonných možností stanovených v § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže súd vyhodnotil stavbu železničnej vlečky ako stavbu neoprávnenú, avšak žalobe o odstránenie stavby nemohol vyhovieť, neprichádzalo do úvahy
zamietnutie žaloby, a súd musel vzťahy medzi stranami sporu upraviť v súlade s ustanovením § 135c ods. 2 alebo 3 Občianskeho zákonníka.
15. Žalobca 1/ v odvolaní namietal nesprávny záver súdu o povolenej stavbe vlečky. Pre postup podľa § 135c Občianskeho zákonníka však nie je podstatné, či stavba bola povolená. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie. Ako vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 11Cdo/2223/2013, „Záver o oprávnenosti stavby je spojený výhradne s existenciou občianskoprávneho titulu k výstavbe a nie so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím, resp. ich absenciou. Teda pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe nie je rozhodujúce, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú alebo nie.“ V tejto súvislosti tiež nie je podstatné, či sa začalo so stavbou vlečky v roku 1964, čo žalobca 1/ ako začiatok výstavby v odvolaní taktiež namietal. Sám však neuviedol, kedy sa mala stavba železničnej vlečky zahájiť. Bez ohľadu na stavebné povolenie a tiež bez ohľadu na začiatok výstavby železničnej vlečky je možné bezpochyby konštatovať, že v danom prípade ide o neoprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku, a preto bol daný dôvod na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkmi pozemkov v súlade s postupom stanoveným v § 135c Občianskeho zákonníka. Keďže k výstavbe železničnej vlečky došlo v dávnej minulosti počas užívania nehnuteľností štátom, je nepredstaviteľné, aby právny predchodca žalovaného 1/ mohol postaviť železničnú vlečku bez povolenia, resp. súhlasu príslušných štátnych orgánov. Uvedené však nie je rozhodné pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej. Bez ohľadu na to, či stavebník mal stavebné povolenie v zmysle stavebného zákona alebo ho nemal, a mal len súhlas príslušných orgánov, stále ide o neoprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku, a táto skutočnosť umožňuje usporiadať vzťahy k nej v súlade s § 135c Občianskeho zákonníka.
16. Vo vzťahu k žalobcom 1/ vysloveným pochybnostiam vlastníckeho práva žalovaného 1/ k železničnej vlečke musel odvolací súd konštatovať, že ide o novotu v konaní, ktorá je podľa § 366 CSP neprípustná. Odvolacia argumentácia v podobe novôt je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a teda ak sa novoty týkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietka žalobcu ohľadom spochybnenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací súd v súlade s ustanovením § 366 CSP na predmetnú námietku neprihliadol. Pokiaľ žalobca mal pochybnosti o vlastníctve žalovaného 1/, mal uvedené argumenty uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na obsah žaloby, ktorej žalobný petit smeroval voči žalovanému 1/, sa tvrdenie žalobcu 1/ navyše javí ako zmätočné, keďže v prípade neexistencie vlastníctva žalovaného 1/, by tento ani nebol pasívne vecne legitimovaný v spore.
17. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcov 1/ a 2/ o nesprávne určenej výške jednorazovej náhrady. Z dôvodu pasivity žalobcov súd ustanovil v konaní znalca M. I. N., ktorému zadal vypracovať znalecký posudok a určiť náhradu za jednorazové zriadenie vecného bremena. Pri stanovení náhrady súd následne vychádzal zo znalcom vypracovaného posudku č. 152/2022, v ktorom znalec určil jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena k parc. č. XXXX/X o výmere 1879 m2 v hodnote 1,806 eur/m2, teda celkovo v sume 3.390,- eur. Vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu súd náhradu stanovenú znalcom navýšil o necelých 33%, teda celkovo na sumu 4.500,- eur. Žalobca 1/ sa pri určení výšky náhrady nesprávne odvoláva na Všeobecne záväzné nariadenie obce J. č. 1/2021, podľa ktorého mal súd pri určení náhrady vychádzať z ceny 18,58 eur/m2. Uvedeným nariadením o miestnych daniach správca dane určil pre jednotlivé druhy pozemkov sadzbu dane, pričom pri stavebných pozemkoch vychádzal z ceny 18,58 eur za m2. V prípade zastavaných plôch, nádvorí a ostatných plôch však predstavovala cena podľa nariadenia sumu 1,85 eur za m2. Parcela č. XXXX/X o výmere 1879 m2 je aj v liste vlastníctva č. XXXX evidovaná ako druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, nejde o stavebný pozemok, a preto sa výška jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nemôže odvíjať od ceny 18,58 eur/m2, ktorá by prináležala žalobcom len v prípade, pokiaľ by išlo o stavebný pozemok. Práve z dôvodu posúdenia odbornej otázky, akou bolo určenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pristúpil súd k pribratiu znalca do konania, a preto odvolací súd nevidel žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mali byť závery prijaté znalcom spochybňované. Len samotný subjektívny pocit žalobcov o nízkej náhrade nepostačuje na spochybnenie záverov znalca. Znalec stanovil aj všeobecnú hodnotu posudzovaného pozemku. Táto predstavovala sumu 4.790,- eur. Súd po navýšení jednorazovej náhrady stanovenej znalcom na sumu 4.500,- eur priznal žalobcom náhradu takmer v cene všeobecnej hodnoty pozemku, pričom vlastnícke právo k pozemku zostalo
žalobcom a žalovanej 2/ zachované. Žalobca nesprávne vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodnutie súdu „len za jednorazovú náhradu 1.500,- eur“ bude neobmedzené, a preto je v absolútnom nepomere s výhodami, ktoré získa žalovaný 1/, ktorý vlečku používa na podnikateľské účely. Je nutné uviesť, že jednorazová náhrada nepredstavovala len sumu 1.500,- eur, ako to žalobca 1/ subjektívne vníma. Bola určená v sume 4.500,- eur a dosahovala takmer všeobecnú hodnotu pozemku, a to so zachovaním vlastníckeho práva žalobcov. Je však pravdou, že žalobcovi 1/ ako jednému z troch podielových spoluvlastníkov pozemku, bude vyplatený len jeho podiel na náhrade, a ten predstavuje sumu 1.500,- eur. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné podľa ustálenej judikatúry vychádzať z okolností, za ktorých bola neoprávnená stavba zriadená, a nie túto náhradu odvíjať od prípadného zisku žalovaného 1/ z jeho podnikateľskej činnosti, prípadne zohľadniť valorizáciu pozemku, ako namietal žalobca 1/ v odvolaní. Výška náhrady sa má odvíjať od hodnoty pozemku, do vlastníctva ktorého bolo neoprávnenou stavbou zasiahnuté. Úlohou súdu tiež nie je zhojiť následky, ktoré vlastníkovi vznikli za čas jeho nečinnosti. Ako rozporné sa odvolaciemu súdu javilo aj vyjadrenie žalobcu 1/ o prikázaní pozemku do vlastníctva žalovaného 1/, keď sám žalobca 1/ v záverečnej reči navrhol jeho žalobe o odstránenie stavby vyhovieť.
18. Za neopodstatnený považoval odvolací súd aj nárok žalobcu 1/ na jednorazovú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva podľa § 6 ods. 3 zákona o dráhach vo vzťahu k pozemkom parc. č. XXXX/X O. XXXX/X, na ktorých sa nachádza ochranné pásmo dráhy. Uvedený nárok nebol predmetom konania a súd správne vysporiadal len žalobcami v žalobe vymedzený nárok k stavbe, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku. Touto stavbou bola železničná vlečka, ktorú žalobcovia navrhovali odstrániť. Keďže súd nevidel dôvod na jej odstránenie, nemohol žalobu zamietnuť a musel postupovať v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Sami žalobcovia v petite žaloby špecifikovali neoprávnenú stavbu ako železničnú vlečku na pozemku parcely registra „C“, číslo parcely XXXX/ X o výmere 1879 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Pokiaľ by súd upravoval pomer aj k pozemkom, na ktorých žiadna stavba nestojí, konal by nad rámec ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Zmyslom usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe nie je riešenie nárokov, ktoré ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka nepokrýva. Keďže k žalobcom 1/ namietanej časti ochranného pásma nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X O. XXXX/X nebolo zriadené vecné bremeno za náhradu (uvedené nebolo ani predmetom konania), nebol ani dôvod určovať náhradu za jeho zriadenie.
19. Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania a trov štátu. Súd žalobu žalobcov nezamietol, ale ani jej nevyhovel tak, ako žalobcovia navrhovali, takže nemožno hovoriť o úspechu žalobcov ako o úspechu v plnom rozsahu. Keďže súd napokon usporiadal vzťahy odlišne, ako požadovali žalobcovia, možno každej zo strán priznať len čiastočný úspech v rozsahu 50%, a to bez ohľadu na to, že žalobu podali žalobcovia, a bez jej podania by nedošlo k usporiadaniu pomerov k neoprávnenej stavbe, čo namietal žalobca 1/.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcov 1/, 2/ opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie správne posúdil danú situáciu a svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobcov 1/ a 2/ ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
21. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný 1/, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný 1/ má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaná 2/ odvolanie voči rozsudku nepodala, odvolací súd ju nezaviazal spolu so žalobcami 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného 1/.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).