Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-53-2019.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníková 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, T., U.. Č.. H. XXX, v konaní o zaplatenie 124,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 124,98 Eur, poplatky za upomienky 210,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 33,- Eur, zmluvným úrokom vo výške 46,00 % ročne zo sumy 500,- Eur od 05.11.2015 do 15.03.2016, zo sumy 390,- Eur od 16.03.2016 do 15.12.2017, zo sumy 303,- Eur 16.12.2017 do 15.01.2018, zo sumy 218,40 Eur od 16.01.2018 do 15.02.2018, zo sumy 131,40 Eur od 16.02.2018 do 15.03.2018, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,- Eur od 06.11.2016 do 15.12.2017, zo sumy 443,- Eur od 16.12.2017 do 15.01.2018, zo sumy 358,40 od 16.01.2018 do 15.02.2018, zo sumy 271,40 od 16.02.2018 do 15.03.2018, zo sumy 124,98 od 16.03.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 505900054 zo dňa 05.11.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov v sume 140,- Eur a úrok vo výške 46,00 % ročne z poskytnutého úveru. Veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý na 05.11.2016. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej zmluvy a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur. Žalovanej bolo zaslaných spolu 7 upomienok. Žalovaná je tak povinná zaplatiť 210,- Eur za zaslané upomienky. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 515,02 Eur.
3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 17.12.2020. Do dňa vyhlásenia rozsudku sa žalovaná k žalobe nijako nevyjadrila.
4. Podľa § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
5. V danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (keďže ich žalovaná nepoprela - § 151 ods. 1 CSP) a hodnota sporu bez jeho príslušenstva nepresahuje sumu 1 000 EUR. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 05.11.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 500,- Eur, pričom žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí úveru a úrok (370,- Eur), čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 870,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 870,- Eur aj spolu so sumou 140,- Eur ako odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Úrok bol v zmluve dojednaný vo výške 46,00 % ročne a RPMN vo výške 28 % ročne. Výška priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 24,67 %. Žalovaná sa v zmluve zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 870,- Eur do 05.11.2016. Do podania žaloby žalovaná na úver zaplatila celkom sumu 515,02 Eur (podľa nepopretého tvrdenia žalobcu v žalobe).
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 500,- Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v celkovej sume 870,- Eur. Na základe uvedenej
úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver. Žalovaná do dňa vyhlásenia rozsudku zaplatila žalobcovi titulom splácania úveru a jeho príslušenstva celkom sumu 515,02 Eur.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva úvere. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a ZoSÚ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovanou vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
16. So zreteľom na vyššie uvedené súd z úradnej moci skúmal, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky obligatórne náležitosti vyžadované ZoSÚ. Súd zistil, že v zmluve je síce uvedená výška RPMN, avšak tento údaj je nesprávny. Pri výpočte výšky RPMN totiž žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 140,- Eur, pričom úplne opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z poskytnutého úveru. V zmysle § 19 ods. 2 prvej vety ZoSÚ sa však na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa pritom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov (§ 2 písm. g/ ZoSÚ časť vety pred bodkočiarkou). Z uvedeného je zrejmé, že dohodnuté úroky vo výške 46 % ročne mali byť tiež zohľadnené pri výpočte RPMN, čo však žalobca neurobil. V prípade ich započítania by správna hodnota RPMN bola nepochybne vyššia ako je v zmluve uvedených 28 %. Keďže výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, predmetný úver je treba v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve ďalej chýba dátum narodenia spotrebiteľa, čo má za následok použitie ustanovenia §11ods.1 písm. b) ZoSÚ a teda rovnako považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov.
17. Konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru znamená, že žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovi len istinu úveru bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez žalobcom požadovanej odplaty, úrokov a poplatkov za upomienky. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- Eur a že žalovaná naň doposiaľ uhradila sumu 515,02 Eur, t.j. o 15,02 Eur viac, ako bola povinná. V časti žalobcom požadovanej odplaty 140,- Eur, zmluvných úrokov z omeškania, poplatkov za upomienky 210,- Eur a zmluvných úrokov súd musel vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, ani tento nárok súd nepovažoval za dôvodný. V danom prípade bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Z textu zmluvy je zrejmé, že zmluvná pokuta nebola medzi stranami individuálne dojednaná, pretože ide o žalobcom vopred naformulované zmluvné dojednanie, v dôsledku čoho žalovaná nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Predmetná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu celkom zjavne dojednaná v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pretože vôbec nezohľadňuje dĺžku omeškania a ani sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pri takomto paušálnom dojednaní zmluvnej pokuty by žalovaná mala povinnosť ju uhradiť v plnej výške pri akomkoľvek zostatku dlžnej čiastky a čo i len minimálnom omeškaní, čo rozhodne nemožno považovať za primerané. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná (§ 53 ods. 4 písm. k/ v spojení s § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka). Na základe toho súd žalobu zamietol aj v časti 33,- Eur týkajúcej sa zmluvnej pokuty.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalovaná síce mala vo veci úspech v plnom rozsahu, v konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).