Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného G. U., pre prečin podvodu podľa , spáchaného spolupáchateľstvom podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.07.2020 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.06.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného G. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného G. U. za vinného zo spáchania prečin podvodu podľa , , spáchaného spolupáchateľstvom s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

doposiaľ nezistený páchateľ po dohode s G. U. dňa 16.03.2016 v čase od 10,30 hod. sa niekoľkokrát v telefonickom rozhovore s JUDr. G. L. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX vydával za jej bratranca Ing. H. I. žiadal od nej požičať 8.000,- eur na kúpu auta, na čo mu povedala, že toľko peňazí nemá, asi po 10 minútach opäť zavolal na tel. číslo XXX/XXXXXXX a oznámil, že si inde požičal 5.000,- eur a potrebuje požičať len 3.000,- eur, s čím JUDr. G. L. súhlasila a požiadal ju, aby uvedenú sumu peňazí priniesla k obchodnému domu Billa v Galante, následne v čase asi o 11,00 hod. jej manžel Ing. H. L. prišiel na uvedené miesto, kde ho jeden z páchateľov informoval, že je manažér bratranca a podal mu telefón prostredníctvom ktorého ho druhý páchateľ vydávajúci sa za bratranca Ing. H. I. požiadal, aby peniaze odovzdal jeho manažérovi, potom mu Ing. H. L. vydal obálku s požadovanou sumou peňazí, ale keď sa vrátil domov, manželka mu oznámila, že boli podvedení, nakoľko telefonovala s bratrancom Ing. H. I., ktorý uviedol, že s nimi netelefonoval a peniaze od nich nežiadal, čím bola manželom Ing. H. L. a JUDr. G. L. spôsobené škoda vo výške 3.000,- eur.

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , ods. 2, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa mu uložil i povinnosť nahradiť škodu poškodenej JUDr. G. L., nar. XX.XX.XXXX v L., bytom O. č. XXX/XX, I., vo výške 3.000,- (tritisíc) eur.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 362-365 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný G. U., ktoré aj následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomnom zdôvodnení odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že rozsudok okresného súdu napádajú čo do výroku o vine a treste, považujú ho za nezákonný a to z nasledujúcich dôvodov.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie trestného činu, v prípravnom konaní vypovedal zhodne tak, akoi na hlavných pojednávaniach, keď uviedol, že o veci nemá žiadnu vedomosť, pričom za páchateľa označil osobu s menom G. M., ktorý (samozrejme), o veci nič nevedel.

Obžalovaný navrhol predvolať a vypočuť príslušníka PZ G. L., pričom súd bezdôvodne odmietol návrh na vypočutie svedka, ktorý by mal potvrdiť obranu obžalovaného. Súd o vine obžalovaného rozhodol iba na základe rekognície, pričom vzhľadom na podobu obžalovaného s G. M. nebohý poškodený pravdepodobne pomýlil obžalovaného s osobou, ktorá prevzala peniaze v parkovisku, obžalovaný namieta aj priebeh rekognície, keďže on bol jediný róm medzi ďalšími osobami, ktorý sa zúčastnili rekognície a iba on sa podobal na skutočného páchateľa, G. M..

Okrem pochybnej rekognície (ktorá nebola vykonaná v súlade s ), teda jediného dôkazu, neboli zadovážené žiadne ďalšie dôkazy usvedčujúce obžalovaného, nebola zistená osoba spolupáchateľa, všetky ďalšie dôkazy ( výpis hovorov, kamerové záznamy) potvrdzujú obranu obžalovaného, pričom podľa ich názoru prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno, teda nedokázala vinu obžalovaného.

V danej dôkaznej situácie (dôkazná núdza) by nebolo možné uznať vinu ani osobe, ktorá bola prítomná v parkovisku a prevzal peniaze od poškodeného, nakoľko nie je možné dokázať subjektívnu stránku žalovaného trestného činu, keďže aj táto osoba mohla byť uvedená do omylu, keď bola poslaná na miesto činu pre peniaze, nemusela vedieť že ide o trestný čin, mohlo ísť o pôžičku, atď., teda aj keby bol prítomný na parkovisku obžalovaný, v žiadnom prípade nie je možné urobiť záver o vine obžalovaného, o jeho spoluúčasti na spáchaní trestného činu, teda aj keď prijímame hypotézu prokuratúry o účasti obžalovaného v parkovisku, nie je možné urobiť záver o vine obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor ani poškodená odvolanie nepodali, k odvolaniu obžalovaného sa v primeranej lehote aj napriek výzve okresného súdu nevyjadrili.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, obhajcu obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa , považujúc napadnutý rozsudok za správny a zákonný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody odvolania as tým, že považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, vykonané dôkazy za nedostatočne a nezákonne vyhodnotené s návrhom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na nové konanie okresnému súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa odsek l , preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s , na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného

stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok obžalovaného krajský súd považuje za potrebné iba potvrdiť, že aj podľa jeho názoru vina obžalovaného na predmetnom skutku bola spoľahlivo a bezpečne preukázaná. Na rozdiel od obhajoby, odvolací súd považuje výpovede poškodeného Ing. H. L. a svedkyne JUDr. G. L. ako i výsledky vykonanej rekognície v prípravnom konaní za dôkazy s takou mierou dôkaznej sily, ktorá nedáva žiadne pochybnosti o tom, ako sa predmetný skutok stal a nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, že sa ho dopustil práve obžalovaný G. U..

Odvolaciemu súdu zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný sa od samého začiatku pokúšal spochybniť výpoveď a zároveň vykonanú rekogníciu nebohého poškodeného Ing. L. o tom, že tento si ho mohol pomýliť s možným páchateľom G. M.. Takéto tvrdenia obžalovaného boli jednoznačne vyvrátené jednak svedkom G. M., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná a nemá žiadnu vedomosť ani o predmetnej veci, tak i výpoveďou poškodeného Ing. H. L., ktorý jednoznačne opoznal obžalovaného pri rekognícii ako osobu, ktorej odovzdal finančnú hotovosť. V danom smere je potrebné poznamenať, že výsledky rekognície boli ustálené až na tretí pokus ( v predchádzajúcich dvoch prípadoch nebol obžalovaný zaradený medzi opoznávané osoby), a to dňa 02.06.2016, keď poškodený bez zaváhania opoznal obžalovaného ako páchateľa skutku zo dňa 16.03.2016, podľa tváre, postavy a výrazného obočia.

Z rozsiahlej rozhodovacej činnosti NS SR (viď napr. uznesenie NS SR pod sp. zn. ) je zrejmé, že pri rekognícii osoby je potrebné, aby vyslúchaný najskôr osobu opísal (výzor tváre, vlasy, výška a pod.), tak ako to učinil i poškodený, a až potom sa osoba, ktorá má byť opoznaná zaradí medzi viaceré osoby podobného vzhľadu. Z fotoalbumu na č.l. 107 a 108 je tiež preukázané, že v obidvoch fotoalbumoch je obžalovaný a ostatí figuranti v tom istom oblečení (biely zvršok a modré rifle) a všetky osoby sú rovnaké typy ľudí ( z hľadiska farby pleti, typu tváre, veľmi krátke strihy vlasov, resp. skôr s výraznou plešinou a pod.). S poukazom na konštatované skutočnosti nie je možné vyhodnotiť vykonanú rekogníciu ako nezákonný dôkaz. Úvahy o nezákonnosti rekognície učinenej v prípravnom konaní zo strany obžalovaného sú preto nedôvodné.

Ani z hľadiska obsahu výpovedí poškodeného L. a svedkyne G. L. odvolací súd nevzhliada žiadne rozpory, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o priebehu skutku a o jeho páchateľovi ako i potrebu ďalšieho dokazovania.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že v danom prípade nie je možné dokázať subjektívnu stránku žalovaného trestného činu ( keďže aj táto osoba mohla byť uvedená do omylu, keď bola poslaná na miesto činu pre peniaze, nemusela vedieť že ide o trestný čin, mohlo ísť o pôžičku, atď.,), takúto odvolaciu námietku považuje odvolací súd za čisto hypotetickú, špekulatívnu, s cieľom spochybniť účasť obžalovaného na predmetnom skutku v prípade, ak odvolací súd nebude akceptovať jeho námietky spočívajúce v tom, že osoba, ktorá preberala peniaze od poškodeného, nie je obžalovaný.

K uvedenej námietke odvolací súd poznamenáva, že ak obžalovaný má na mysli „osobou na parkovisku“ seba, a teda spochybňuje skutočnosť, že mal vôbec vedomosť o tom, že peniaze, ktoré preberal od inej osoby, boli vylákané podvodným spôsobom, potom je pre odvolací súdu nepochopiteľné, že obžalovaný na svoju obranu nepopísal, ako bolo s predmetnou sumou naložené, komu ju odovzdal, a podobne, aby sa tým prípadne vyvinil zo spáchania skutku tým, že tak učinil v tzv. skutkovom omyle. Vzhľadom na to, že ide v danom prípade o čisto teoretickú námietku, odvolací súd sa ňou ďalej nezaoberal.

Na základe všetkých vo veci vykonaných dôkazu preto i krajský súd dospel k záveru, že vina obžalovanému bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a preto rozsudok okresného súdu, pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie považoval za správny a zákonný s tým, že konanie obžalovaného tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, napĺňa znaky prečinu podvodu podľa , spáchaného spolupáchateľstvom podľa , ako to správne ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému, prihliadal pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva ) roky a 6 (šesť) mesiacov za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložené trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento nebol v priebehu posledných 10-tich rokov pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na výrok o vine sa v plnom rozsahu viaže aj zákonný výrok o náhrade škody v ktorom bol obžalovaný podľa zaviazaný nahradiť poškodenej strane sumu uvedenú v napadnutom rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného G. U. proti napadnutému rozsudku za dôvodné, preto ho zamietol podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.