Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. H. D., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka Z. P., X.. X.X.XXXX, V. L. M. a otec H. D., X.. XX.X.XXXX, V. L. R. XX, M., V..Č.. L. Y. X, V., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje maloletého G. H. D., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, počnúc dňom 15.5.2020.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G. H. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou odo dňa 15.5.2020 .

III. Matka je povinná zaplatiť zročné výživné za obdobie od 15.5.2020 do 31.5.2021 v sume 175,20 eur v pravidelných splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému G. H. keď navrhoval, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti a matke aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý G. H. sa narodil z jeho vzťahu s matkou dieťaťa, s ktorou žili v spoločnej domácnosti do mája 2019. Po rozchode s matkou, maloletý zostal žiť v jeho domácnosti s výlučne sám zabezpečoval starostlivosť o dieťa, keď s matkou trávil len víkendy. Po tom, ako nastala situácia v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19, maloletý strávil dva týždne nepretržite v domácnosti matky až do doby, kedy ho dňa 13.5.2020 telefonicky kontaktovalo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré ho informovalo o tom, že matka sa dostavila spolu s maloletým na ich úrad, pretože nemá kde bývať. Podľa vyjadrenia pracovníčky úradu, matka mala byť pod vplyvom drog. Hneď ako sa o tejto skutočnosti otec dozvedel, išiel po maloletého. Od tejto doby sa maloletý nachádza v jeho starostlivosti. Otec má dôvodné podozrenie, že matka maloletého droguje, určite i prostituuje, preto nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Pretože je v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v stabilnom prostredí a v pokojnej atmosfére, pričom ako otec je plne schopný sa o dieťa riadne postarať, žiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti.

3. Návrh bol matke doručený dňa 4.9.2020 v súlade s , písomne sa k nemu nevyjadrila, vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhla.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa a procesného opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s Úradným záznamom a protokolom o prevzatí maloletého otcom zo dňa 13.5.2020, s oznámením Materskej školy v Cíferi a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti matky dieťaťa, ktorá mala predvolanie riadne doručené postupom podľa , pričom svoju neúčasť riadne neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

5. Otec na pojednávaní uviedol, že voči maloletému G. H. práva a povinnosti rodičov doposiaľ upravené žiadnym rozhodnutím neboli. Maloletý sa narodil z ich vzťahu, manželstvo s matkou dieťaťa uzavreté nikdy nebolo. Približne do jeden a pol roku dieťaťa s matkou žili v spoločnej domácnosti, následne ukončili spolužitie, pričom dieťa spočiatku zostalo v starostlivosti matky. Postupne začal mávať maloletého vo svojej starostlivosti čoraz častejšie a na dlhšie obdobie a v poslednom období k matke dieťa chodilo len na víkendy. Niekedy v marci alebo v apríli 2020 mu však volali z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a oznámili mu, že sa k nim dostavila matka s tým, že nemá kam ísť s dieťaťom bývať a preto ho žiadali, aby si prišiel po dieťa. Ihneď tam išiel, dieťa si od matky prevzal a od tejto doby je maloletý v jeho výlučnej starostlivosti. Matka sa nepravidelne, asi raz za dva mesiace zaujíma formou SMS správy o dieťa, na ktorú jej otec odpovie a informuje ju o tom, ako sa dieťa má. Osobne sa za celý čas matka na dieťa neprišla pozrieť. Za celé obdobie otcovi poslala na výživu dieťaťa 2 krát sumu 30 eur, 1 krát sumu 50 eur, na Vianoce poslala poukážku v hodnote 50 eur a na MDD mu poslala poukážku v hodnote 33 eur. Podľa informácií, ktoré má otec od matkinej matky, táto prespáva na rybníku v Cíferi a je toho názoru, že užíva omamné látky. Matka maloletého je nezamestnaná a okrem G. H. má vyživovaciu povinnosť ešte k G. P., X.. XX.X.XXXX a voči Z. P.. X.. XX.XX.XXXX, ktoré sú rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti ich otca. Otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má maloletý vzájomne dobrý vzťah. Chodí do škôlky do Cífera, výdavky na dieťa sú bežného charakteru. Otec mesačne platí 35 eur za obedy a 14 eur školné. Ďalšie výdavky sú na oblečenie a stravu mimo škôlky. Otec je živnostníkom a vykonáva prácu pre spoločnosť ZAG s.r.o. Trnava, kde dosahuje čistý mesačný príjem okolo 1.200 eur, ďalší príjem ani žiadne zvýšené výdavky nemá. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletému G. H..

6. Procesný opatrovník dieťaťa s jeho zverením otcovi súhlasil, výživné navrhol určiť v závislosti od schopností a možností matky. 7. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

8. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

10. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletý G. H. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželia nikdy neboli. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym spôsobom upravené neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária približne od doby, keď malo dieťa jeden a pol roka. Matka žije v súčasnej dobe na neznámom mieste, je nezamestnaná, okrem maloletého má ešte ďalšie dve maloleté deti, ktoré však nemá v osobnej starostlivosti. V doterajšom období otcovi na výživu maloletého prispela sumou v celkovej výške 193 eur, s dieťaťom sa nestretáva, len občas sa informuje ako sa dieťa má. Otec maloletého G. H. je zamestnaný, dosahuje priemerný príjem vo výške 1.200 eur mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. O maloletého sa po celú dobu od mája 2020 stará otec, ktorý riadne zabezpečuje jeho výchovu, a pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jeho výchovné prostredie. Z toho dôvodu maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, keď to takto navrhoval aj otec a rovnako tak ani procesný opatrovník nezistil pochybenia v starostlivosti otca o dieťa, pre ktoré by mu maloletý nemohol byť zverený. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rodičia majú v minimálnej výške povinnosť platiť výživné na svoje dieťa, a to bez ohľadu na svoje možnosti a pomery. Vzhľadom k tomu, že v priebehu celého konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by matka dieťaťa dosahovala akýkoľvek príjem, pri takýchto osobných pomeroch matky a jej finančných schopnostiach, určil súd matke povinnosť prispievať na výživu maloletého len zákonom určenou minimálnou sumou, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu otca vyhovel, maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke určil povinnosť platiť výživné v minimálnej zákonnej výške.

16. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 15.5.2020, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Matka v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 15.5.2020 do 31.5.2021, výživné na dieťa platila len v obmedzenej výške, a to sumou celkom 193 eur, z toho dôvodu jej vzniklo zročné výživné v sume 175,20 eur ( za mesiac jún 2020 výživné vo výške 28,79 eur, za 11 mesiacov od júla 2020 do mája 2021 výživné vo výške 29,42 eur mesačne, spolu 352,41 eur, a za 17 dní mesiaca máj 2020 z výživného vo výške 28,79 eur alikvótna časť ktorá predstavuje sumu 15,79 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 368,20 eur ), po zohľadnení už zaplateného výživného vo výške 193 eur. Preto súd uložil matke povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.

17. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. Civilného mimosporového

poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).