Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-100-2025.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/100/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, D. proti žalovanému: E. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. B. XXXX/XX, D., o zaplatenie 600 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 3. 12. 2025 bola na tunajší súd doručená žaloba z 2. 12. 2025, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 600 eur, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že 13. 6. 2025 uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovaným na adrese G. B. XX, D. na základe osobných a vážnych zdravotných dôvodov museli ukončiť nájom v tomto dome. Majiteľ im však nechcel vydať depozit v sume 600 eur, nakoľko vraj porušili nájomnú zmluvu. Okolnosti mu však vysvetlili a nakoľko depozit slúži iba na pokrytie poškodenia domu a nedoplatkov vzniknutých na energiách nemá právo držať a nevyplatiť depozit. Nájom platili poctivo, tak, ako bolo určené. Žalovaný si dom nechcel prebrať, nechcel prevziať kľúče a obvinil ich, že mu poškodili dom, čo nepripadá do úvahy. Bývali tam necelé dva mesiace. Pokúšali sa s nim dohodnúť ale bezúspešne. Neprevzal si ani doporučený list. Žalobca ďalej poukázal na to, že prišiel o prácu, že syn má alergickú reakciu na plieseň, ktorá sa vyskytla v dome, resp. tam predtým bola. Potvrdilo to lekárske vyšetrenie odborníka, syn sa už dusil od tej reakcie.
2. Dňa 23. 1. 2026 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu z 22. 1. 2026 (bez výzvy súdu), v ktorom žalobca doplnil, že dôvod, pre ktorý ukončili nájom bol dosť vážny zdravotný stav jeho syna, nakoľko v dome sa vyskytovala pleseň a syn trpel a preto mu museli bezodkladne riešiť bývanie. Ďalej poukázal na to, že tiež mali obavy o zvieratko, ktoré bolo celé leto od rána do večera samé a neskutočne dlho počas dňa štekalo a obmedzovalo to aj ich. Poukázal na ochranu zvierat a že je na to zákon a dodal, že zvieratko by nemalo zostávať samé doma veľmi často. Ďalej žalobca poukázal na to, že domáci ani jeho dcéra neboli doma, keďže bolo leto a boli asi na kúpalisku alebo boli preč pracovne, to však žalobcu nezaujímalo.
3. Dňa 6. 3. 2026 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovaného z 2. 3. 2026 (odpor voči vydanému platobnému rozkazu tunajšieho súdu), v ktorom žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že celý spor so žalobcom začal tým, že mu len ústne oznámili, že sa chcú vysťahovať z nájmu. Žalovaný ich pritom slušne upozornil, že podľa platnej zmluvy treba výpoveď z nájmu doručiť v písomnej forme a výpovedná lehota je 3 mesiace, ktorá začína plynúť 1. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená, pričom poukázal na článok VII, bod 3 nájomnej zmluvy.
Niekedy koncom augusta 2025 mu manželka žalovaného ústne oznámila, že sa chcú vysťahovať a nebrali do úvahy uzatvorenú nájomnú zmluvu, z ktorej vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti nájomcu. Žalovaný bol ochotný sa s nim dohodnúť, dal ihneď inzerát, aby našiel nového nájomcu a povedal im, že ak sa rýchlo nájde náhrada za nich, tak sa potom môžu dohodnúť na kompenzácii ušlého nájomného zo zloženého depozitu, pretože nie je ľahké len za pár týždňov hneď nájsť nového nájomcu, preto je aj v nájomnej zmluve uvedená 3 mesačná výpovedná lehota. Žalobca s rodinou však túto výpovednú lehotu ignoroval. Z článku VII, bod 3 je presne definované na čo sa môže použiť depozit, a preto tento depozit žalovaný žalobcovi nevrátil. Žalobca nedodržal nájomnú zmluvu a dohodnúť sa rozumne s ním nebolo možné. Pokiaľ ide o pleseň, na ktorú poukazoval nebol žalovaný vôbec upozornený. O všetkých nedostatkoch nájomného bytu je nájomca povinný upozorniť. Žalovaný uviedol, že si nie je vedomý, že by ho žalobca resp. jeho manželka upozornila, či už ústne alebo písomne na uvedenú pleseň. Žalovaný s manželkou zrejme zabudli, že keďže so žalovaným uzatvárali nájomnú zmluvu boli so stavom bytu oboznámení, boli fyzicky na obhliadke, takže vedeli v akom stave byt preberajú. Jediný nedostatok, na ktorý bol žalovaný upozornený a ktorý sa aj riešil bol pokazený sporák. Dohodli sa, že žalovaný si sporák vymení za svoje a následná kompenzácia za sporák bude ponížená na nájomnom. Sporák však mali dať odborne pripojiť, oni si ho však pripojili svojvoľne do bežnej elektrickej zásuvky, vďaka tomuto ich odbornému pripojeniu poškodili rozvod elektrickej energie v prenajatom byte. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný nechcel preberať kľúče od bytu, tak k tomuto žalovaný uviedol, že keď chcel žalobca s manželkou odísť z bytu, tak bol vtedy žalovaný odcestovaný v Poľsku, taktiež žalovaný odmietol ako klamstvo, že doporučenú poštu nepreberal. Žiadna pošta, ani oznámenie o uložení listovej zásielky mu do jeho osobnej schránky na dome neprišlo. Až vo februári 2026 ho telefonicky kontaktoval vyšetrovateľ z kriminálnej polície prečo si nepreberá poštu. Ďalším osobným pátraním žalovaného na pošte v Ružomberku zistil, že žalobca dal poštovej doručovateľke A. pokyn, že jemu ako majiteľovi domu nemá nič doručovať do schránky. Žalovaný tiež podmietol, aby bolo na prevzatej listovej zásielke uvedené, že adresát je neznámy, pretože jeho adresa je v poriadku. To, čo spravil žalobca považuje žalovaný za hrubé porušenie jeho práv. Žalovaný ďalej poukázal na to, že manželka žalobcu ho chodila hľadať na pracovisko a tiež telefonicky kontaktovala jeho nadriadených na jeho pracovisku v OBI v Liptovskom Mikuláši. Žalobca žalovaného začal cez sms správy urážať, vyhrážať sa mu a posledná kvapka jeho trpezlivosti došlo, keď sa začal cez sms správy vyhrážať aj jeho dcére. Na základe tohto podal na polícii trestné oznámenie. Na základe uvedeného požiadal o zrušenie platobného rozkazu.
4. Dňa 13. 4. 2026 bola na tunajší súd doručená replika žalobcu z 8. 4. 2026, v ktorej žalobca uviedol, že nájom poctivo platili, žalovaný nemá živnosť, nie je registrovaný, má ubytovacie priestory, za ktoré sa odvádzajú dane z príjmu, ani neboli všetci nahlásení v nájomnej zmluve, preto jemu ako živnostníkovi neušiel žiaden zisk. Žalovaný je človek, ktorý si na základe svojej nehnuteľnosti privyrába tým, že prenajíma dom. Nefér jedná s ľuďmi čo sa týka peňazí. Oni mu s manželkou verili, bez problémov zložili hotovosť vo výške 1.100 eur bez potvrdenia, nerobili problémy, snažili sa dodržiavať čistotu, prispôsobovať spolunažívanie v jednom dome, pokiaľ ide o sporák nechal to len na nich, mal to urobiť sám s odborníkom, nečakať na nich. Oni sporák zabezpečili po dohode. Žalobca nie je technik ani elektrikár, dom má už pár rokov, elektrina má staré vedenie a spotrebiče a internet boli pozapájané na predlžovačky čo mohlo spôsobiť vypínanie a skrat. Pokiaľ ide o pleseň, túto manželka pri obhliadke nevidela, bola totiž sama prevziať a podpísať zmluvu. Žalobca bol odcestovaný. V tom čase neboli viditeľné mapy pliesní až potom sa vyskytli, keď sa riešil zdravotný stav syna. Dom bol tmavý, bez slnka, z prednej strany domu. To, že žalovaný bol odcestovaný o tom ich vôbec neinformoval, ani nepovedal kedy si prevezme kľúče, nereagoval ani cez sms, zásielku neprevzal. Doručovateľka nemá právo takéto situácie riešiť bez písomného vyjadrenia majiteľa, teda aby sa nedoručovali listiny. V tom čase už tam aj tak nebývali. Manželka išla párkrát po ceste do práce v Liptovskom Mikuláši aj do Obi, aby sa informovala ako je to s tým depozitom, nič sa nestalo, len normálna konverzácia taká ako so zákazníkom, ona je priateľský a nie konfliktný typ človeka. Chcela len informáciu. Žalovaný však nereagoval. Žaloba odmietal, že by sa vyhrážal jeho dcére, to je klamstvo. Iba mu povedal, že si zistí, kde chodí do školy, lebo jej chcel povedať čo sa deje a prečo to jej otec takto komplikuje. Je dospelá osoba, nikdy by jej neublížil, má rád vlastné deti. Poukázal na to, že žalovaný sa bojí, pretože mu bol párkrát vyslovene vykričať, že im je dlžný peniaze. Žaloba bol rozhorčený a on za to na neho podal trestné oznámenie.
5. Dňa 18. 5. 2026 bola na tunajší súd doručená duplika z 13. 5. 2026, v ktorej žalovaný uviedol, že jasne preukázal, že žalobca nedodržal, porušil nájomnú zmluvu, ktorú spolu uzatvorili. Žalobca uvádza
samé klamstvá vo svojej výpovedi a pritom sa tvári ako najslušnejší človek, čo však nie je. Dokonca je nebezpečný.
6. Na pojednávanie konané 6. 8. 2026 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom manželky svojimi zdravotnými dôvodmi a prostredníctvom manželky vyjadril súhlas s konaním v neprítomnosti.
7. Na pojednávaní konanom 6. 8. 2026 žalobca uviedol, že je to štandardná nájomná zmluva, ktorú nedodržal nájomca, nepodal výpoveď z nájmu ako je uvedené v zmluve a o týždeň sa rozhodol, že sa vysťahuje, ale je tam 3 mesačná výpovedná lehota, ktorú nedodržal a poškodil aj zariadenie bytu, preto si žalovaný ten depozit nechal. Pán B. bol voči nemu aj odsúdený, lebo sa mu vyhrážal, vydieral ho, čiže už je právoplatne odsúdený, dostal 2 roky podmienečne za to, čo robil. Týždeň predtým ako odišli mu ústne oznámili, že sa idú vysťahovať. Toto sa udialo v auguste 2025, tak ako to uviedol vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe. Čisté nájomné bolo 160 eur za plyn, 60 eur za elektriku, 220 eur je rodinný dvojdom. Žalobca býva v hornej polovičke domu, čiže tých 110 eur je na energie vyhradené z toho nájmu, čisté nájomné je 390 eur.
8. K zisteniu relevantného skutkového stavu súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu (pre nepopretie podľa § 151 CSP, resp. pre zhodnosť skutkových tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP), ako aj na základe vykonaného dokazovania (k sporným skutočnostiam.)
9. Pre nepopretie protistranou (podľa § 151 CSP), resp. pre zhodné skutkové tvrdenia strán sporu (podľa § 186 ods. 2 CSP) mal súd za nesporné nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán. V auguste 2025, po zhruba dvoch mesiacoch užívania bytu s celkovou podlahovou plochou 70 m2, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu na ulici G. B. H. D. so súp. č. 2091, žalobca aj s rodinou prestal užívať byt a dal žalovanému ako prenajímateľovi v ústnej forme výpoveď z tohto nájmu bytu. Po auguste 2025 žalobca ako nájomca (pre neužívanie bytu a odsťahovanie sa z neho) neplatil žalovanému už žiadne nájomné (ako odplatu za užívanie tohto bytu.) Výška nájomného (ako odplaty za užívanie bytu) v rámci „nájomného“ (dojednaného v zmluve vo výške 500 eur) predstavovalo sumu 390 eur mesačne.
10. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 13. 6. 2025 vyplynulo, že predmetom nájmu bol byt s celkovou podlahovou plochou 70 m2, pozostávajúci z predsiene, obývacej izby, spálne, kuchyne, kúpeľne, WC a špajze, nachádzajúci sa na prízemí rodinného domu na ulici G. B. H. D. so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku registra „C“ parc. č. 3903, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 136 m2, evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. D., obec Ružomberok, okres Ružomberok. Z čl. VII, bodu 1 vyplynulo, že nájom sa uzavrel na dobu určitú, a to na 1 rok, počnúc dňom podpisu zmluvy. Podľa čl. VII, bodu 2 nájom v zmysle zmluvy zaniká písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, výpoveďou nájomcu alebo prenajímateľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, uplynutím doby nájmu a zánikom predmetu nájmu. Podľa čl. VII, bodu 3 nájomnej zmluvy bolo dojednané, že ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty, pričom výpovedná lehota je 3 mesiaca, a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Podľa čl. VIII, bodu 1 za nájom bytu sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné, ktoré bolo dojednané vo výške 500 eur mesačne, a bolo splatné do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa tohto bodu bol nájomca tiež povinný pri podpise zmluvy zložiť k rukám prenajímateľa depozit vo výške 600 eur. Podľa čl. VIII, bodu 2 v cene nájmu boli zahrnuté aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (spotreba elektrickej energie, plynu, dodávka teplej vody, vodné, stočné, dodávka tepla), a to vo výške predpísaných zálohových platieb s tým, že prípadný nedoplatok za služby, ktorý bude vyplývať z reálne spotrebovaných služieb sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi na základe ročného zúčtovania jednotlivých platieb vykonaného jednotlivými dodávateľmi energie, resp. služieb do 10 dní odo dňa, kedy prenajímateľ toto zúčtovanie predloží nájomcovi. Podľa čl. VIII, bodu 3 depozit uhradený nájomcom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy prenajímateľ vráti nájomcovi pri ukončení nájomného vzťahu za predpokladu, že nájomca odovzdá byt prenajímateľovi byt v stave v akom ho prevzal, a že budú vyrovnané všetky platby nájomného a prípadný nedoplatok za služby. V prípade, ak nebudú vyrovnané všetky platby nájomného a prípadný nedoplatok za služby, prípadne ak bude byt alebo jeho zariadenie poškodené nájomcom, prenajímateľ môže tento depozit použiť jednak na vyrovnanie nedoplatkov nájomného a vyrovnanie prípadného nedoplatku za
služby a môže z depozitu v prípade poškodenia bytu nájomcom tiež uhradiť finančnú náhradu takéhoto poškodenia na základe predložených účtov o oprave alebo nadobúdacej cene konkrétnej poškodenej veci. Po úhrade vzniknutých nákladov podľa predchádzajúcej vety sa zaviazal prenajímateľ zvyšnú časť depozitu nájomcovi vrátiť do 30 dní od ukončenia nájmu podľa tejto zmluvy. Prenajímateľ bol vo všeobecnosti podľa zmluvy povinný vrátiť depozit v plnej výške nájomcovi do 30 dní od ukončenia nájmu podľa tejto zmluvy.
11. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
12. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
13. Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
14. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
15. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
16. Podľa § 710 ods. 2, prvej vety OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
17. Podľa § 555 OZ záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
18. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.
19. Žalobca nedal písomnú výpoveď z predmetného nájmu bytu, ale zhruba po 2 mesiacoch užívania bytu (v auguste 2025) dal výpoveď len v ústnej podobe, čo znamená, že takáto výpoveď bola v rozpore s § 710 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s § 40 ods. 2 OZ, ktoré zákonné ustanovenia vyžadujú (aj pre výpoveď nájomcu) z nájmu bytu písomnú formu, a teda preto bola (podľa § 40 ods. 1 OZ) táto výpoveď žalobcu absolútne neplatná (k tomu viď aj komentár k Občianskemu zákonníku II, C.H.BECK, 2. vydanie, rok 2019, autori Števček a kol., komentár k § 451 - 880, str. 2700.) Taktiež ani nájomná zmluva z 13. 6. 2025 neupravovala možnosť výpovede v ústnej forme.
20. Nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou z 13. 6. 2025, uzatvorenou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, preto na základe takejto neplatnej ústnej výpovede nájomcu (z augusta 2025) neskončil, ale trval ďalej (a preto ani neplynula výpovedná lehota, na ktorú poukazoval žalovaný), a preto bol nájomca (podľa § 685 ods. 1 OZ) povinný platiť aj naďalej nájomné, a to aj keď byt neužíval, až do skončenia nájmu (v tomto smere viď aj komentár k Občianskemu zákonníku II, C.H.BECK, 2019, 2. vydanie, autori Števček a kol., str. 2589), ku ktorému skončeniu (vychádzajúc zo skutkových tvrdení produkovaných stranami sporu) mohlo dôjsť až uplynutím doby jedného roku, na ktorú dobu bola nájomná zmluva uzatvorená (v zmysle čl. VII, bodu 1 a bod 2 písm. d) nájomnej zmluvy z 13. 6. 2025), a tiež aj v súlade s § 710 ods. 2 OZ, t.j. až do 13. 6. 2025. Žalobca potom ako v auguste 2025 aj s rodinou opustil prenajatý byt neplatil už žalovanému žiadne nájomné, a teda dlží na nájomnom žalovanému za dobu zhruba 10 mesiacov. Vzhľadom na to, že zo sumy mesačného „nájomného“ (podľa čl. VIII, bodu 1 nájomnej zmluvy) vo výške 500 eur predstavovalo nájomné (v právnom zmysle, teda ako odplata za užívanie bytu) sumu 390 eur, pričom pri podpise nájomnej zmluvy do rúk prenajímateľa nájomcom zložený depozit vo výške 600 eur (podľa čl. VIII, bodu 1 nájomnej zmluvy) mohol byť (podľa čl. VIII, bodu 3 nájomnej zmluvy) použitý aj na vyrovnanie nedoplatkov nájomného (a žalovaný v tomto smere aj poukazoval na „ušlé nájomné“ ako dôvod zadržiavania depozitu) bol tak žalovaný oprávnený si takýmto spôsobom (zadržaním depozitu vo výške 600 eur sčasti kompenzovať nárok na dlžné nájomné za dobu 10 mesiacov vo výške 3.900 eur. Vzhľadom na uvedené súd podľa čl. VIII, bodu 3 nájomnej
zmluvy z 13. 6. 2025 aj v spojení s § 555 OZ zamietol žalobu na vrátenie depozitu vo výške 600 eur (ako formy zábezpeky v zmysle § 555 OZ.)
21. Len na okraj súd poznamenáva, že bolo zbytočné zo strany žalobcu, a v tejto súvislosti aj zo strany žalovaného vyjadrovať sa k otázke existencie dôvodov na výpovede z nájmu bytu na strane žalobcu ako nájomcu, pretože nájomca (na rozdiel od prenajímateľa, ktorý môže vypovedať nájom bytu iba z dôvodov podľa § 711 OZ) môže nájom bytu vypovedať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu (k uvedenému viď aj Občiansky zákonník II, C.H.BECK, 2019, 2. vydanie, autori Števček a kol., str. 2700.)
22. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalovaného, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP aj v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.