Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15S-11-2019.pdf
PDF · 257.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: EUROCAM - Transport & Logistics, s. r. o., so sídlom Dopravná 11, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 435 034, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102239967/2018 zo dňa 13. 11. 2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu zamieta.
Správny súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch: 1.1 Daňový úrad Nitra (pobočka Topoľčany) ako správca dane a prvostupňový správny orgán na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 12. 01. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi ako daňovému subjektu dňa 16. 01. 2017, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Daňová kontrola sa začala dňa 18. 01. 2017. 1.2 Žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2016 dodatočné daňové priznanie dňa 12. 12. 2016, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 23 617,11 eura. 1.3 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 102637385/2017 zo dňa 22. 12. 2017. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 08. 01. 2018. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 09. 1. 2018) začalo v danej veci podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. 1.4 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 100765382/2018 zo dňa 18. 04. 2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2016 rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 17 970 eura. Správca dane rozhodnutie založil na tom, že žalobca realizoval obchodné transakcie bez ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu. Deklarované obchodné transakcie medzi daňovým subjektom a spoločnosťou MELICO, s. r. o. a daňovým subjektom a spoločnosťou Simplicity Media s. r. o. nemajú ekonomické opodstatnenie a spôsobom, akým boli fakturované daňovému subjektu mali jediný cieľ, a to získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia práva na odpočítanie dane. 1.5 V súvislosti s faktúrou č. 20160201004 vyhotovenou dňa 31. 10. 2016 daňovým subjektom MELICO, s. r. o., zmluvou o údržbe zo dňa 01. 08. 2016, cenovými ponukami na kontrolu vozidiel, nebol jednoznačne preukázaný nárok na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty z uvedenej faktúry.
Správca dane považoval zmluvu o údržbe zo dňa 01. 08. 2016 za formálne uzatvorenú a podmienky v nej dohodnuté za zmätočné a nevýhodné pre odoberateľa. Formálne vedené boli aj záznamy o údržbe ťahača, záznamy o údržbe návesu a správy o meraní pneumatík, tieto neobsahovali reálne údaje o jednotlivých vozidlách. Naviac, nevzhliadol opodstatnenie vo vykonaní deklarovaných prác iným subjektom, pretože podľa vyjadrenia konateľa žalobcu vozový park majú na starosti zamestnanci spoločnosti žalobcu. Uzatvorenie zmluvy o údržbe so spoločnosťou MELICO, s. r. o. nemala pre žalobcu žiadne ekonomické opodstatnenie. Daňový subjekt v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 101341685/2017 zo dňa 15. 06. 2017, č. 101594709/2017 zo dňa 19. 07. 2017 a č. 102427441/2017 zo dňa 21. 11. 2017 relevantne nepreukázal úsporu nákladov na opravu a údržbu na základe fakturovaných prác spoločnosťou MELICO, s. r. o. Podľa vyjadrenia konateľa zmluva bola uzatvorená v mesiaci august 2016 z dôvodu, že v tomto období prišli na to, že autá boli v zlom technickom stave. Finančná analýza, resp. porovnanie za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 07. 2016 s obdobím od 01. 08. 2016 do 31. 12. 2016, neexistuje. 1.6 V súvislosti s faktúrou č. 662016 zo dňa 04. 10. 2016 od dodávateľa Simplicity Media s. r. o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 350 281, za propagáciu značky „EUROCAM“ v televíziách DIGI SPORT a SPORT 5 na pretekoch „MSR PAV PRZADKI Korczyna 2016“ v celkovej cene 30 000 eur, správca dane konštatoval, že do transakcie bolo zapojených viacero subjektov, ktorí umelo tvoria reťazec s cieľom optimalizovať daňovú povinnosť (DIGI SLOVAKIA s. r. o. / SPORT5 - Studio Life s. r. o. - MERIT Group s. r. o. - KAP MEDIA s. r. o. - Simplicity Media s. r. o. - žalobca). Spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. boli bez preukázaného ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do reťazca obchodov za účelom získať daňovú výhodu u žalobcu, a to čerpanie nadmerného odpočtu, pričom spoločnosť Simplicity Media s. r. o. ako priamy dodávateľ nepridala žiadnu pridanú hodnotu k preverovanému zdaniteľnému obchodu (propagácia značky „EUROCAM“ v televízii DIGI SPORT a SPORT 5 na pretekoch „MSR PAV PRZADKI Korczyna 2016“). Vo fakturačnom reťazci došlo k neprimeranému navýšeniu ceny za propagáciu značky žalobcu bez pridania akejkoľvek hodnoty a prostredníctvom fakturačných reťazcov boli uzatvorené zmluvy na reklamné služby, ktorých konečným produktom bolo odvysielanie DPV zo športového podujatia v dvoch televíziách s uvedeným sponzorovaného odkazu a injektáže. Za tieto služby boli vyhotovené faktúry, na ktorých boli sumy za deklarované dodanie služieb oproti reálnym nákladom účelovo nadhodnotené. V tomto reťazci obchodov pri dodaní služby propagácii značky „EUROCAM“ došlo k navýšeniu ceny spoločnosťou KAP MEDIA s. r. o. z pôvodnej ceny 1 140 eur vrátane DPH na sumu 28 500 eur vrátane DPH, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému dane z pridanej hodnoty, a to konkrétne so zásadou zneužitia práva, ktorá zakazuje platiteľovi dane odpočítať DPH v súlade s § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., keď platiteľ umelo vytvára podmienky pre odpočet dane s cieľom získať vyššiu sumu vrátenej dane. Správca dane konštatoval, že formálne doloženie faktúr, zmlúv a dokladov o úhrade je bez preukázania potreby týchto služieb a ich ekonomickej opodstatnenosti pre podnikateľskú činnosť, a preto nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 z daňových dokladov vystavených spoločnosťami MELICO, s. r. o. a Simplicty Media s. r. o. v celkovej sume 17 970 eur bez DPH. 1.7 Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102239967/2018 zo dňa 13. 11. 2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 21. 11. 2018 a v uvedený deň nadobudlo aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné: 2.1 Žalobca si ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry č. 2016021004 zo dňa 31. 10. 2016 v sume 77 820 eur, z toho základ dane 64 850 eur, DPH v sume 12 970 eur, a to za služby spočívajúce v údržbe motorového vozidla MAN TGX v počte 40 ks a údržbu návesu KOGEL, PANAV v počte 41 ks, vystavenej spoločnosťou MELICO, s. r. o., so sídlom Dopravná 2, Topoľčany, IČO: 36 556 556 (ďalej len „MELICO, s. r. o.“). 2.2 Žalobca si ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo aj na odpočítanie dane z faktúry č. 662016 zo dňa 04. 10. 2016 v sume 30 000 eur, z toho základ dane 25 000 eur a DPH v sume 5 000 eur, vystavenej spoločnosťou Simplicity Media s. r. o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 350 281 (ďalej len „Simplicity Media s. r. o.“), predmetom ktorej bola propagácia značky „EUROCAM“ v televíziách DIGI SPORT a SPORT 5 na pretekoch „MSR PAV PRZADKi Korczyna 2016“ s označením dodávky Banner 300*80 v počte 3 ks, sponzorovaný odkaz a injektáž. Bolo zistené, že
spoločnosť Simplicity Media s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R-MEDIA PLUS, s. r. o., so sídlom Prešov, IČO: 36 660 949 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra 15. 11. 2017. 2.3 Žalovaný v rozhodnutí detailne opísal vykonané dokazovanie a procesné úkony za účelom preverenia opodstatnenosti práva na odpočítanie dane uplatneného daňovým subjektom. 2.4 Z vykonaného dokazovania a obstaraných podkladov pre rozhodnutie správne orgány zistili, že medzi spoločnosťou MELICO, s. r. o. a žalobcom existuje personálne prepojenie cez osoby vystupujúce v postavení spoločníkov D. G., T. XX, E., C. G., T. XX, E. a Y. G., J. L. XX, D. a konateľov D. G. a C. G.. 2.5 Všetky doklady formálne deklarujúce dodanie služieb spoločnosťou MELICO, s. r. o. boli vystavené účelovo a najmä bez ekonomického opodstatnenia. Vykonanie údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. nemá ekonomické opodstatnenie, pričom z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť MELICO, s. r. o. v zdaňovacom období október 2016 nemala na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie, predmet činnosti špecifikovaný ako údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla, diagnostika a oprava cestných motorových vozidiel a oprava karosérií bol zapísaný v obchodnom registri s dátumom 28. 06. 2017. Spoločnosť MELICO, s. r. o. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2016 klasifikovala svoju ekonomickú činnosť ako „výroba výrobkov z plastu pre stavebníctvo“. Na základe zmluvy o údržbe zo dňa 01. 08. 2016 uzatvorenej medzi žalobcom (zastúpený konateľom D. G.) a spoločnosťou MELICO, s. r. o. (zastúpený konateľom C. G.) sa mali daňovému subjektu poskytovať služby špecifikované v čl. II ods. 1 zmluvy za účelom udržiavania technického stavu a prevádzkyschopnosti nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov) patriacich do vlastníctva daňového subjektu. V zmluve bolo dohodnuté, že motorové vozidlá sú spoločnosti MELICO, s. r. o. zverené do údržby a na vykonanie drobných opráv technického stavu a súčasťou fixne stanovenej ceny je aj potrebný pomocný materiál na vykonanie údržby a drobných opráv a likvidácia poškodených častí zaistená dodávateľom. 2.6 Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu a predložených dokladov spoločnosť MELICO, s. r. o. neposkytla žiadny pomocný materiál na základe vykonanej údržby jazdných súprav a podľa vyjadrenia konateľa (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 06. 2017) pán R. a pán L. mali na starosti vozový park EUROCAMU a následne zabezpečovali odstránenie závad, a to buď výmenou častí, čo robí pán L. alebo vodič vozidla v závislosti od závažnosti poškodenia vozidla a ak to nie je možné, v réžii EUROCAMU vozidlo muselo ísť do servisu. 2.7 Na vyzvanie správcu dane daňový subjekt relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť zabezpečenia údržby ťahačov a návesov spoločnosťou MELICO, s. r. o. a finančný prínos. Nebola predložená analýza nákladov na opravu a údržbu jazdných súprav, ktorá by preukazovala potrebu vykonávania takejto finančne náročnej údržby pred uzatvorením zmluvy. Daňový subjekt dodatočne predložil prehľad tržieb, avšak nie finančný výnos, kde by zahrnul zvýšené náklady na údržbu. Dodatočne bola predložená analýza, ktorá bola skôr prognózou do roku 2020 a preukazuje nárast tržieb. Zvýšené tržby vyplynuli z dôvodu rozšírenia vozového parku za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v zdaňovacom období roka 2014 priznal daňový subjekt na dani z vozidiel celkom 20 vozidiel, v zdaňovacom období roka 2015 celkom 51 vozidiel, v zdaňovacom období roka 2016 celkom 84 vozidiel a v zdaňovacom období roka 2017 celkom 135 vozidiel. Zvýšenými tržbami zdôvodňoval daňový subjekt tiež vysoké náklady na reklamu spoločnosti. V roku 2016 boli náklady daňového subjektu do podpísania zmluvy o údržbe na opravu a údržbu celkovo v sume 52 769,80 eura (1. až 7. mesiac) a dňom podpísania zmluvy o údržbe boli len mesačné náklady v priemere 72 774,50 eura, z toho spoločnosť MELICO, s. r. o. fakturovala čiastku v priemere 63 150 eur, čo je v priemere 86,81 %. V mesiaci október 2016 boli náklady na údržbu v celkovej výške 75 485,15 eura, z toho spoločnosť MELICO, s. r. o. fakturovala čiastku 64 850 eur, čo je 85,91 %. Aj v nasledujúcich mesiacoch roku 2017 tvorili náklady na opravu a údržbu fakturované spoločnosťou MELICO, s. r. o. vždy viac ako 80 % nákladov na opravy a údržbu, a to bez zjavného ekonomického opodstatnenia. V tomto smere správca dane neposudzoval potrebu vykonávania údržby motorových vozidiel ani jej vplyv na spotrebu PHM, životnosť pneumatík a celkovú technickú spôsobilosť vozidiel, ale zameral sa na ekonomickú opodstatnenosť vykonávania predmetnej údržby za podmienok dohodnutých medzi daňovým subjektom a spoločnosťou MELICO, s. r. o. a poukázal na nezrovnalosti v tvrdení daňového subjektu. Daňový subjekt nepreukázal úsporu nákladov na opravu a údržbu na základe fakturovaných prác spoločnosťou MELICO, s. r. o., a teda ani jej ekonomickú opodstatnenosť. 2.8 V súvislosti s propagáciou značky „EUROCAM“ v televíziách DIGI SPORT a SPORT 5 bolo zistené, že daňový subjekt bol súčasťou obchodného reťazca, pričom došlo k neprimeranému navýšeniu ceny bez ekonomického opodstatnenia za účelom získania daňovej výhody vo forme odpočítania dane na jeho konci, t. j. u daňového subjektu.
2.9 Správca dane nevzniesol pochybnosť o tom, že v televízii DIGI SLOVAKIA s. r. o. a SPORT5 boli odvysielané záznamy z pretekov „MSR PAV PRZADKI Korczyna 2016“, v rámci ktorých sa objavila na obrazovke aj informácia „EUROCAM“, ktorú daňový subjekt označil ako propagáciu značky. Podľa správcu dane spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. boli umelo vsunuté do obchodného reťazca bez preukázaného ekonomického opodstatnenia za účelom získať daňovú výhodu u daňového subjektu. Vo fakturačnom reťazci spoločnosť MERIT Group s. r. o. fakturovala propagáciu značky „EUROCAM“ spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. spolu v sume 1 140 eur a spoločnosť KAP MEDIA, s. r. o. tú istú službu (bez toho aby túto službu zhodnotila) fakturovala spoločnosti Simplicity Media, s. r. o. spolu v sume 28 500 eur. Následne spoločnosť Simplicity Media s. r. o., ktorá službu iba sprostredkovala, fakturovala daňovému subjektu propagáciu značky „EUROCAM“ v hodnote 30 000 eur. Naviac, dokazovanie správcu dane bolo impulzom toho, že spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. zanikli v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R-MEDIA PLUS, s. r. o., ktorá je na adrese svojho sídla neznáma. Daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal, že zvýšenie tržieb spoločnosti súvisí s predmetnou reklamou a sám konateľ uviedol, že prínos tejto reklamy nie je možné presne zmerať. Z uvedeného vyplýva, že ani daňový subjekt nedokáže ekonomickú opodstatnenosť takto uskutočnenej obchodnej transakcie preukázať.
3. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný uviedol nasledovné: 3.1 V zmysle zákona o DPH sa uplatnenie práva na odpočítanie dane viaže na bezpodmienečné splnenie zákonom stanovených podmienok. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, pričom sa zameral aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného daňovým subjektom. 3.2 K námietke daňového subjektu, ktorou namieta prekročenie lehoty vyrubovacieho konania, dodal, že daňový subjekt na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Správca dane vypracoval dňa 22. 12. 2017 z daňovej kontroly protokol č. 102637385/2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený daňovému subjektu dňa 08. 01. 2018. Uvedeným dňom bola ukončená daňová kontrola a dňom 09. 01. 2018 začalo vyrubovacie konanie. Posledným dňom lehoty na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole v trvaní 15 dní bol deň 29. 01. 2018, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní mala uplynúť dňa 29. 04. 2018 (15 dní + 3 mesiace odo dňa doručenia výzvy). Správca dane spísal s daňovým subjektom poslednú zápisnicu o priebehu a výsledku dokazovania dňa 10. 04. 2018 a rozhodnutie vydal 18. 04. 2018, k doručeniu rozhodnutia správcu daňovému subjektu došlo dňa 20. 04. 2018, ktorým dňom bolo vyrubovacie konanie ukončené. K vydaniu rozhodnutia tak došlo v zákonom stanovenej lehote. 3.3 Vo vzťahu k námietke daňového subjektu, ktorou spochybnil postup správcu dane, ako aj neumožnenie účasti na viacerých ústnych pojednávaniach, uviedol, že daňový subjekt nekonkretizoval, v ktorých prípadoch mu bolo odopreté právo podľa § 25 ods. 4 zákona č. 536/2009 Z. z., v dôsledku čoho nemožno všeobecné námietky považovať za dôvodné. Daňovému subjektu bolo doručených deväť predvolaní, prostredníctvom ktorých zabezpečil šiestich svedkov a daňový subjekt svoje právo využil v štyroch prípadoch a v dvoch prípadoch sa výpovede neuskutočnili. Bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 19. 04. 2017 v spoločnosti MELICO, s. r. o. a za spoločnosť MELICO, s. r. o. sa ho zúčastnil D. G., ktorý je konateľom daňového subjektu a na tomto miestnom zisťovaní neboli kladené otázky nikomu z prítomných. Dňa 18. 05. 2017 sa konalo miestne zisťovanie v spoločnosti INTERAUDIT Topoľčany s. r. o. za účelom preverenia účtovných dokladov spoločnosti MELICO, s. r. o., ktoré nemalo znaky svedeckej výpovede, správca dane len preveril účtovné doklady, z ktorých si vyhotovil fotokópie. 3.4 Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov. V prípade, ak správca dane daňovému subjektu, ktorý zdaniteľné plnenie prijal a použil na činnosti, ktoré v zásade podliehajú zdaneniu, objektívnymi dôkazmi preukáže, že tento daňový subjekt vedel, alebo mohol, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje na plnení, ktoré vedie aj k jeho účasti na daňovom podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, potom môže správca dane neuznať odpočítanie dane bez odkazu na konkrétne ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. 3.5 Je nepochybné, že daňový subjekt vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje podvodného konania a konanie pri daných obchodných transakciách nenapĺňalo znaky riadnej podnikateľskej činnosti, zmluvy s dodávateľmi MELICO, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. uzatváral za podmienok, ktoré boli pre daňový subjekt nevýhodné a ekonomicky neopodstatnené. Medzi spoločnosťou MELICO, s. r. o. a daňovým subjektom bolo preukázateľné personálne prepojenie a Y. T. (konateľ spoločnosti MERIT Group s. r.
o.) osobne poznal konateľov daňového subjektu. Pri ústnom pojednávaní dňa 17. 10. 2017 konateľ daňového subjektu reagoval na vyjadrenia Y. T. a uviedol, že chceli spolupracovať na priamo s MERIT Group, s. r. o., ale boli viazaní zmluvou so spoločnosťou Simplicity Media s. r. o. Daňový subjekt mal vedomosť, že služba môže byť poskytnutá priamo spoločnosťou MERIT Group, s. r. o., avšak uprednostnil obchodný reťazec, v závere ktorého bola cena za tú istú službu navýšená o 28 860 eur. 3.6 Rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bolo v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, získané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový subjekt nepreukázal, že splnil podmienky oprávňujúce uplatniť si právo na odpočítanie dane v sume 17 970 eur z predložených faktúr, pretože skutočnosti na uvedených faktúrach nemali ekonomické opodstatnenie a podnikateľský dôvod.
Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
4. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 22. 01. 2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102239967/2018 zo dňa 13. 11. 2018, pričom súčasne navrhol aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany č. 100765382/2018 zo dňa 18. 04. 2018 a vrátenie veci na ďalšie konanie. Nárok uplatňovaný správnou žalobou založil na nasledujúcich skutkových a právnych tvrdeniach: 4.1 Argumentáciu žalovaného, že spoločnosť MELICO, s. r. o. nemala v kontrolovanom období október 2016 v obchodnom registri zapísané činnosti údržby, považoval z pohľadu splnenia podmienok na odpočet DPH bez právneho významu s tým, že na ňu nemožno prihliadať. Samotný zápis určitého predmetu činnosti v obchodnom registri nemá konštitutívny charakter a podnikateľ môže za splnenia zákonných podmienok vykonávať aj činnosti, ktoré nemá zapísané v obchodnom registri. Správca dane je povinný hodnotiť reálnosť a opodstatnenosť poskytnutých činností na základe zmluvy o údržbe, pričom ich reálny výkon nebol spochybnený. 4.2 Bez právnej relevancie z hľadiska splnenia podmienok na odpočítanie dane u žalobcu je skutočnosť, že spoločnosť MELICO, s. r. o. pri podaní daňového priznania v roku 2016 klasifikovala svoju ekonomickú činnosť ako „výroba výrobkov z plastu pre stavebníctvo“, pretože nie je vylúčené, resp. je dokonca bežné, že dotknutý subjekt vykonáva aj iné činnosti, pričom ide len o štatistickú kvalifikáciu ekonomických činností. Správca dane bol povinný vyžiadať si od spoločnosti MELICO, s. r. o. minimálne zoznam zamestnancov spoločnosti, pracovné zmluvy zamestnancov, prípadne zmluvy uzatvorené s tretími osobami. 4.3 Vytkol, že boli nesprávne vyhodnotené ustanovenia zmluvy o údržbe, pričom žalovaný tvrdí, že zmluva bola uzatvorená len formálne, je zmätočná, nevýhodná. Uvedené nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nezohľadňuje podnikateľskú realitu. Predmetom zmluvy o údržbe je zabezpečenie údržby a drobných opráv technického stavu ťahačov a návesov, vrátane merania tlaku v pneumatikách a výpočet úkonov je bližšie špecifikovaný v čl. II zmluvy. Dodávateľ MELICO, s. r. o. mal zabezpečiť údržbu a drobné opravy, nie zásadné servisné opravy a odstránenie závad. Zo záznamov o údržbe vyplýva, že tieto drobné opravy zamestnanec dodávateľa identifikoval a v prípade potreby riadne vykonal. Žalovaný pritom účelovo cituje zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 15. 06. 2017 v časti, kde zamestnanci žalobcu tvrdia, že žalobca si sám zabezpečuje odstránenie závad, a to buď výmenou častí alebo vyvezením vozidla do servisu v prípade, ak výmena nie je možná. Účelom zmluvy je zabezpečiť bežnú starostlivosť o vozidlá a drobné opravy, vrátane merania tlaku v pneumatikách. 4.4 Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepreukázal úsporu nákladov na opravu a údržbu na základe fakturovaných prác spoločnosťou MELICO, s. r. o., a teda ani jej ekonomickú opodstatnenosť, pričom predložil požadovanú analýzu nákladov na opravu vozidiel zo dňa 15. 03. 2018, z ktorej je zrejmý dôvod zabezpečenia údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. od 01. 08. 2016 a z ktorej je zrejmé, akým spôsobom vznikla a aká bola úspora nákladov na opravu a údržbu v súvislosti s faktúrami za práce od spoločnosti MELICO, s. r. o., súčasťou ktorej boli ekonomické prínosy tejto činnosti a vyplýva z nej finančný prínos služieb údržby pre žalobcu. Žalovaný analýzu v celom rozsahu spochybnil, nebral do úvahy a neuviedol, akú podobu by mala mať požadovaná analýza, resp. aké údaje by správca dane chcel, čo kladie žalobcu do stavu neistoty a postup správcu dane označil za svojvoľný. 4.5 Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že žalobca dosiahol úsporu pri prevádzke svojich motorových vozidiel za sledované obdobie najmenej 55 000 eur mesačne, a to vykonávaním údržby, ktorá je uvedená v zázname o údržbe ťahača. Správca vôbec nezohľadnil, že zabezpečovanie údržby
a servisu vozidiel je nevyhnutnosťou z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia šoférov a povinnosťou z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a ostatných účastníkov cestnej premávky. 4.6 Žalobca sa rozhodol o personálne prepojenú spoločnosť, keďže mal bližšiu vedomosť o dodávateľovi MELICO, s. r. o. a jeho skúsenostiach s obdobnými činnosťami, mal istotu, že dodávateľ má dostatočné kapacity na poskytnutie činnosti údržby, personálna prepojenosť umožnila obom subjektom flexibilnejšie riešiť vzniknuté problémy pri plnení zmluvných povinností a garantovala zodpovednejší prístup dodávateľa. Výber obchodných partnerov je výlučnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky rozhodnutí a správca dane mu nemôže do výberu zasahovať a ani ho spochybňovať. Predložením cenových ponúk na kontrolu vozidiel od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s. r. o. a HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r. o. dostatočne preukázal dôvodnosť výšky ceny dohodnutej za služby s dodávateľom MELICO, s. r. o. 4.7 Žalobca si dal vypracovať znalecký posudok, účelom ktorého bolo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že existujú konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu a podľa znalca na celkovej výške výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, ako aj na tendencii jeho vývoja, sa v sledovanom období významnou mierou podieľal dosahovaný výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti a na výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti sa podieľali dosiahnuté tržby z predaja služieb, pričom pri tržbách analogicky zaznamenali vývoj aj náklady žalobcu, čo je prirodzeným ekonomickým dôsledkom napredovania spoločnosti. 4.8 K reklamným službám dodal, že počas daňového konania predkladal doklady preukazujúce efekt poskytnutých služieb a ich priamu nadväznosť na podnikanie. Prínos poskytnutých reklamných služieb je viditeľný aj vo zvýšení tržieb a vyplýva z účtovných závierok žalobcu, napriek tomu žalovaný tieto dokumenty ani informácie nevyhodnotil, obmedzil sa na všeobecné konštatovanie, že predložené dôkazy sú nedostatočným podkladom na splnenie podmienok pre odpočítanie dane. 4.9 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nespochybnil materiálnu existenciu fakturovaných služieb, nepožadoval od žalobcu predloženie žiadnych ďalších dôkazov, ktorými by bolo potrebné dokazovať reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. 4.10 Záver žalovaného, že žalobca musel preukázať efekt realizovanej reklamy výlučne konkrétnymi zdaniteľnými plneniami žalobcu voči odberateľom, a to v bezprostredne nasledujúcom období po mesiaci, kedy sa reklama realizovala, je v priamom rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom neprihliada na skutočnú povahu a efekt reklamných činností na konkrétnom trhu. V rozpore s týmto ustáleným prístupom naopak daňový úrad a žalovaný v rozpore so zákonom nevyhodnotili dôkazy a informácie, ktoré žalobca predložil daňovému úradu, arbitrárne a len všeobecným spôsobom poukazovali na ich nedostatočnosť. 4.11 Žalovaný nesprávne a neúplne vyhodnotil dôkazy a vysvetlenia o predmete podnikania žalobcu a účele reklamných služieb. Hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany žalovaného považoval za vnútorne rozporné, nelogické a nepresvedčivé. Z uvedeného dôvodu sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie rozhodnutia. 4.12 Dodal, že ak chcel správca dane spochybniť právo žalobcu na odpočítanie DPH, je na ňom, aby bez akýchkoľvek pochybností tieto skutočnosti aj preukázal. Žalovaný nad rámec subjektívnych dohadov a domnienok nepredložil žiadne dôkazy o tom, že žalobca mal na daňovom podvode participovať. Konštatuje, že je nepochybné, že žalobca vedel, že sa na podvode zúčastňuje a zarážajúco tvrdí, že konanie žalobcu nenapĺňalo znaky riadnej podnikateľskej činnosti. 4.13 Žalobca nemal a nemohol mať vedomosť napr. o cene reklamy, ktorú poskytoval MERIT Group s. r. o. svojím zákazníkom, jeho výlučným záujmom bolo objednanie služieb propagácie, ich realizovanie, pričom je prirodzené, že si pred objednaním služieb od Simplicity Media s. r. o. robil prieskum trhu, aby zistil výšku ceny za porovnateľné služby, túto výšku akceptoval a vstúpil do obchodného vzťahu so Simplicity Media s. r. o. V tomto smere argument žalovaného, že iné subjekty by mohli poskytnúť obdobné reklamné služby za značne nižšiu cenu sú odhady, nemajúce relevanciu pre splnenie podmienok na odpočet DPH. 4.14 Žalobca preukázal správcovi dane, že pri všetkých spochybnených transakciách konal v dobrej viere a urobil všetky možné a rozumné opatrenia, aby sa vyhol prípadným problémom s unesením dôkazného bremena, čo preukázal svedeckými výpoveďami, uzatvorenými zmluvami, platbami za dodané služby a dôkazmi preukazujúcimi použitie služieb na zdaniteľné plnenia žalobcu vrátane analýzy tržieb. Nemohol a ani nevedel o prípadnom úmysle dodávateľov, čo daňový úrad počas daňovej kontroly nerozporoval. 4.15 Žalovaný nepreukázal, že sa žalobca dopustil nezákonnosti alebo vedel, resp. mohol vedieť, že dodávateľské subjekty umelo navyšovali cenu služieb. Týmito skutočnosťami a ich vplyvom na právo
na odpočítanie DPH u žalobcu sa žalovaný v rozhodnutí nezaoberal. Žalobca zdôraznil povinnosť eurokomformného výkladu ustanovení zákona o DPH a daňového poriadku a poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-285/11. 4.16 Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že žalobca v žiadnom prípade nemohol vedieť, že plnenia, resp. konanie jeho dodávateľov sú nezákonného charakteru, prípadne, že by bol súčasťou akéhosi obchodného reťazca vytvoreného za účelom neúmerného navýšenia ceny bez pridanej hodnoty. Preukázaný a ničím nespochybnený nedostatok zavinenia na strane žalobcu nemôže byť v jeho neprospech. Správca dane sa zaoberá zavinením iných subjektov, čo je pre predmetné daňové konanie a splnenie podmienok na odpočet DPH irelevantné. 4.17 Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu dodal, že na účely vyhodnotenia opodstatnenosti služieb údržby bol správca dane povinný v prípade pochybností pribrať znalca, ktorý na problematiku údržby motorových vozidiel vyhotoví znalecký posudok a znalec ako odborník by mohol posúdiť, či takto vykonávaná údržba vozidiel priniesla/mohla priniesť žalobcovi úsporu pri prevádzke motorových vozidiel a objasniť aj otázku výšky tejto úspory. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesprávne a neúplne vyhodnotil dôkazy a vysvetlenia žalobcu týkajúce sa zvýšenia tržieb a účelu poskytnutých služieb. 4.18 Žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania jednoznačne preukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 písm. a) zákona o DPH a teda uniesol dôkazné bremeno. Žalobca za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. V predloženom znaleckom posudku sa konštatuje, že došlá faktúra č. 2016021004 zo dňa 31. 10. 2016 za údržbu motorového vozidla MAN TGX a údržbu návesu KOGEL, PANAV, KRONE obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu ako aj v účtovníctve spoločnosti MELICO, s. r. o., pri účtovaní predmetnej faktúry dodržali platné účtovné predpisy účtovania, faktúru zaevidovali v evidencii DPH (vstup/výstup), ako aj v zozname vystavených/prijatých faktúr za rok 2016. 4.19 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že reklama objednaná žalobcom mala priamu a bezprostrednú súvislosť s jeho ekonomickou činnosťou, náklady na reklamu boli vynaložené na jeho prezentáciu obchodným partnerom. V posudzovanej reklamnej kampani prezentoval svoje logo a obchodné meno, reklama mala priamy a bezprostredný vzťah k uskutočneným plneniam žalobcu. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že došlá faktúra č. 662016 zo dňa 04. 10. 2016 za propagáciu značky „EUROCAM“ v televíziách DIGI SPORT a SPORT5 na pretekoch „MSR PAV PRZADKI Korczyna 2016“ obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu, pri účtovaní predmetnej faktúry dodržal platné účtovné predpisy účtovania, faktúru zaevidoval v evidencii DPH (vstup), ako aj v zozname prijatých faktúr za rok 2016. 4.20 Pokiaľ ide o efekt reklamy, judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/33/2007 zo dňa 13. 12. 2007) ustálila, že reklama nie je zameriavaná na jednotlivý individualizovaný produkt, prípadne skupinu produktov pripravených na predaj, ale na vytvorenie vnemu u zákazníkov na trhu, ktorý ovplyvní správanie sa zákazníkov na trhu, a to i nepriamo. Pokiaľ teda žalovaný nepreukázal, že reklama objednaná žalobcom nebola spôsobilá vytvoriť u zákazníkov žalobcu vnem, ktorý by ovplyvnil ich správanie na trhu či už priamo alebo aj nepriamo, nemožno týmto jeho záverom priznať relevanciu a prihliadať na ne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06. 03. 2008 je právne významné hodnotiť bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý si žalobca reklamu objednal. Bezprostredným hospodárskym dôvodom reklamy môže byť aj snaha docieliť synergický efekt, ktorý sa u daňového subjektu prejaví sprostredkovane. Pokiaľ cieľom reklamy bolo preukázateľne ovplyvniť správanie svojich skutočných alebo potenciálnych partnerov, a to aj v synergickom pôsobení s prezentáciou žalobcu ako spoločnosti podporujúcej kultúrne, charitatívne a športové udalosti, neobstojí účelový a ničím nepodložený záver žalovaného o tom, že efekt reklamy bol sporný. 4.21 Záverom namietal procesné pochybenia v postupe správcu dane, keďže správca dane mu neumožnil účasť na viacerých ústnych pojednávaniach, a to konkrétne ústne pojednávanie s A. C., konateľom Simplicity Media s. r. o. konané dňa 20. 06. 2017, ústne pojednávanie s G. L., zástupcom Simplicity Media s. r. o. konané dňa 17. 08. 2017, ústne pojednávanie s G. W., konateľom KAP MEDIA s. r. o. konané dňa 13. 09. 2017, ústne pojednávanie s Y. T., konateľom MERIT GROUP s. r. o. konané dňa 17. 10. 2017 a ústne pojednávanie s D. M., konateľom GRIZZLY SLOVAKIA s. r. o. konané dňa 20. 10. 2017. Neprítomnosť žalobcu pri vykonaní týchto dôkazov predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá vo svojom dôsledku spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia v časti spochybnenia nároku na odpočítanie dane za poskytnuté reklamné služby v súlade s § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Rovnako tak porušenie zákona vzhliadol aj v tom, že správca dane u viacerých subjektov vykonal miestne zisťovanie dňa 19. 04. 2017, dňa 18. 05. 2017
v spoločnosti INTERAUDIT Topoľčany, s. r. o., ktoré napĺňali znaky svedeckej výpovede, čím došlo k porušeniu daňového poriadku, keďže pri vypočutí osôb zúčastňujúcich sa na miestnych zisťovaniach nedal žalobcovi možnosť klásť otázky týmto svedkom.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol nasledovné: 5.1 Žalobca v správnej žalobe prezentuje svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného a ponúka svoj subjektívny pohľad na danú vec, neuvádza pritom žiaden relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu dane. Mnohé námietky žalobcu majú totožný charakter a sú prezentované opakovane. 5.2 V danej veci správca dane vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenia uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. V tomto smere sa odvoláva na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými skutočnosťami a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil a zotrváva na svojom názore. Žalobca nemôže očakávať, že „nespokojnosť s výsledkom kontroly“ bude žalovaný považovať za relevantný dôvod na zmenu výroku svojho rozhodnutia. 5.3 Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane spochybnil opodstatnenosť služieb údržby s dodávateľom MELICO, s. r. o. primárne na tej skutočnosti, že medzi dodávateľom a žalobcom existuje personálne prepojenie. Táto skutočnosť sama o sebe nemá žiaden vplyv na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, avšak aj táto skutočnosť bola vyhodnotená ako objektívny dôkaz o tom, že žalobca mal, mohol vedieť, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je len získanie daňovej výhody vo forme neoprávnene uplatneného odpočítania dane a následného neoprávneného nadmerného odpočtu. 5.4 Žalobca konal účelovo, uzatvorenie zmluvy o údržbe so spoločnosťou MELICO, s. r. o. nenapĺňalo ciele riadnej podnikateľskej činnosti, podmienky v zmluve sú všeobecné, a pri podpise zmluvy boli pre žalobcu nanajvýš nevýhodné a ekonomicky neopodstatnené. Spornou zostáva aj otázka preukázania úspory nákladov na opravu a udržiavanie v nadväznosti na cenu, rozsah a spôsob výkonu prác spoločnosťou MELICO, s. r. o. a teda jej ekonomické opodstatnenie. Správca dane vyzval žalobcu, aby v priebehu daňovej kontroly predložil analýzu nákladov na opravy vozidiel, ktorá ho viedla k zabezpečeniu údržby práve spoločnosťou MELICO, s. r. o. od 01. 08. 2016 a aby preukázal relevantným spôsobom úsporu nákladov na opravu a údržbu na základe fakturovaných prác spoločnosťou MELICO, s. r. o. Žalobca sa v zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 15. 06. 2017 vyjadril, že finančná analýza urobená nebola, neexistuje a k uzatvoreniu zmluvy v mesiaci august 2016 došlo preto, že zistili zlý technický stav áut, ktoré tvrdenie nepreukázal. Následne v rámci ústneho pojednávania dňa 19. 07. 2017 predložil tržby za prepravu v členení na mesiace, nie však finančný prínos, ktorý by ekonomicky opodstatňoval vykonanie údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. a na základe zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. 08. 2018 predložil analýzu, ktorá bola skôr prognózou do roku 2020, ktorá preukazuje nárast tržieb ako úsporu nákladov v nadväznosti na vybraný spôsob vykonávania údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. 5.5 Je nesporným, že žalobca do roku 2017 investoval do modernizácie vozového parku a mohol tak poskytovať svoje služby v širšej miere, čoho prirodzeným následkom je zvýšenie tržieb za prepravu. Žalobca nepreukázal, že tržby vzrástli na základe toho, že bola spoločnosťou MELICO, s. r. o. vykonávaná údržba dohodnutým spôsobom. Naviac, žalobca obstaral jazdné súpravy, ktorých dátum prvej evidencie je rok 2017, a preto sa predpokladá, že ich údržbu a opravy bude vykonávať zmluvný servis v rámci záručnej súčinnosti. 5.6 Žalobca neuviedol o aké obdobie pri ním tvrdenej úspore 55 000 eur ide, z čoho úspora pozostáva, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal úsporu nákladov na opravy tým, že vynakladá nemalé investície na ich údržbu spoločnosťou MELICO, s. r. o. Pokiaľ išlo o cenové ponuky od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s. r. o. a HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r. o., ide o cenové ponuky vypracované dňa 22. 09. 2016 a 15. 12. 2016, teda po uzatvorení zmluvy so spoločnosťou MELICO, s. r. o., čo preukazuje, že žalobca pri jej uzatváraní nebral do úvahy ekonomické opodstatnenie. 5.7 Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 19/2018 znalca N.. B.. G. L. vyplýva, že hodnota majetku žalobcu k roku 2016 narástla o 2 076 598 eura v porovnaní s rokom 2015 a najvyšší medziročný nárast bol v roku 2017 o 2 169 684 eura v porovnaní s predchádzajúcim rokom predovšetkým ako dôsledok rastu hodnoty neobežného majetku - dlhodobého hmotného majetku, a to nových vozidiel. Uvedené malo priamy vplyv na zvýšenie tržieb z predaja služieb - poskytovanie prepravy. Znalec
neuviedol a nevyčíslil, v akom rozsahu malo vykonávanie údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. vplyv na zvýšenie tržieb. 5.8 Správca dane a žalovaný nevzniesli pochybnosti o tom, že žalobca, či spoločnosť MELICO, s. r. o. faktúru nesprávne účtovali, alebo že ju nezahrnuli do evidencie DPH. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s predložením faktúr bez toho, aby pravdivosť formálnych tvrdení na nich prezentovaných vecne overil. Nie je možné preto súhlasiť s názorom znalca, ktorý uskutočnenie zdaniteľného plnenia posúdil len na základe listinných dôkazov. Správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o tom, že k zdaniteľnému plneniu zo strany MELICO, s. r. o. došlo tak ako to tvrdil žalobca a žalobca tieto pochybnosti neodstránil. Ak žalobca (s podporou znalca) tvrdí, že správca dane nepreukázal, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, potom žalovaný dodáva, že žalobca je ten, kto si uplatňuje právo na odpočet dane a následne žiada vyplatenie nadmerného odpočtu a je preto povinný preukázať, že k zdaniteľnému plneniu v uvedenom rozsahu došlo tak, ako to tvrdí. 5.9 Žalovaným a správcom dane neboli vznesené pochybnosti o tom, že v televízii DIGI SLOVAKIA, s. r. o. a SPORT5 boli odvysielané záznamy z pretekov „MSR PAV PRZDKI Korczyna 2016“ a v rámci týchto záznamov sa na obrazovke objavila aj informácia „EUROCAM“, čo žalobca označil za propagáciu značky. Konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 17. 10. 2017 uviedol, že chceli spolupracovať priamo s MERIT Group, s. r. o., ale boli viazaní zmluvou so spoločnosťou Simplicity Media s. r. o.. Žalobca mal tak vedomosť, že služba môže byť dodaná priamo spoločnosťou MERIT Group, s. r. o., no napriek tomu uprednostnil obchodný reťazec, v závere ktorého bola cena za tú istú službu navýšená o 28 860 eur, t. j. z 1 140 eur na 30 000 eur, čo preukazuje vedomosť žalobcu, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je len získanie daňovej výhody vo forme vyššieho odpočtu dane, resp. uplatneného nadmerného odpočtu. 5.10 Na jednej strane žalobca tvrdí, že prínos tejto reklamy nie je možné presne vyčísliť a správca dane nie je kompetentný posúdiť ju vo vzťahu k jej širokému odkazu, na strane druhej tvrdí, že prínos poskytnutej reklamy je viditeľný aj vo zvýšení tržieb. 5.11 Nebolo spochybnené, že by žalobca faktúru nesprávne účtoval, alebo ju nezahrnul do evidencie DPH, ako ani to, že v televízii DIGI SLOVAKIA, s. r. o. a SPORT5 boli odvysielané záznamy z pretekov a na obrazovke sa objavila aj informácia „EUROCAM“, ktorú žalobca označil za propagáciu značky. 5.12 V súlade s judikatúrou EÚ nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Pre okolnosti, že daňový subjekt prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci a jeho účasť na podvode je vylúčená, predstavujú dôležité faktory pre priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Z dôkazov, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného a na základe informácii vyplývajúcich z administratívneho spisu je nepochybné, že konanie žalobcu nie je možné označiť za konanie v dobrej viere. 5.13 Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, pričom sekundárne dôkazné bremeno znášal aj správca dane, spočívajúce vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a tvrdenia, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly verifikoval. Správca dane postupoval dôsledne, keď preveril každú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na správne určenie dane a získal dostatočné dôkazy na prijatie relevantných záverov, na ktorých je založený výrok jeho rozhodnutia. Nemožno očakávať, že správca dane bude neobmedzene dlho čakať na to, či žalobca bude schopný niekedy v budúcnosti zabezpečiť dôkaz, ktorý by mohol svedčiť v jeho prospech. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňovú kontrolu a daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb preukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. 5.14 Tvrdenia žalobcu o tom, že mu správca dane neumožnil účasť na viacerých ústnych pojednávaniach, označil za rozporné so skutočnosťou. 5.15 Pokiaľ išlo o ústne pojednávanie s A. C., toto nevykonával správca dane, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101383358/2017 zo dňa 20. 06. 2017 bola správcovi dane odstúpená Daňovým úradom Košice ako príloha odpovede na dožiadanie u správcu dane a použitá ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Táto zápisnica nemala charakter zápisnice o výpovedi svedka, bola spísaná na základe opatrenia prijatého v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100957017/2017 zo dňa 18. 05. 2017 a
jej hlavným predmetom bolo doloženie dokladov a v priebehu ústneho pojednávania nebol predložený či získaný taký dôkaz, na ktorom by bol založený výrok rozhodnutia správcu dane. 5.16 Ústne pojednávanie s G. L. bolo konané dňa 17. 08. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 101635199/2017 zo dňa 26. 07. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 03. 08. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil D. G., konateľ a na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. 5.17 Ústne pojednávanie s G. W. bolo konané dňa 13. 09. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 101777737/2017 zo dňa 17. 08. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 18. 08. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil D. G., konateľ, ktorý sa dostavil v priebehu spísania zápisnice, na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. 5.18 Ústne pojednávanie s Y. T. bolo konané dňa 17. 10. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 102107343/2017 zo dňa 05. 10. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 09. 10. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil D. G., konateľ, pričom sa dostavil v priebehu spísania zápisnice, na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil podpisom. Na tomto ústnom pojednávaní konateľ žalobcu uviedol, že chceli spolupracovať s MERIT Group, ale boli viazaní zmluvou so spoločnosťou Simplicity. 5.19 Ústne pojednávanie s D. M. bolo konané dňa 20. 10. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 102008921/2017 zo dňa 21. 09. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 22. 09. 2017, pričom napriek upovedomeniu sa žalobca nedostavil k ústnemu pojednávaniu. 5.20 Ústne pojednávanie s K. R. bolo konané dňa 19. 04. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 100563794/2017 zo dňa 03. 04. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 05. 04. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil D. G., konateľ a na svedka nemal žiadne otázky, pričom k skutočnostiam uvedených v zápisnici sa nechcel vyjadriť. S obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. 5.21 Miestne zisťovanie dňa 19. 04. 2017 bolo vykonané na základe návrhu konateľa žalobcu D. G., ktorý sa tohto miestneho zisťovania zúčastnil a pri tomto miestnom zisťovaní neboli kladené otázky nikomu z prítomných. 5.22 Miestne zisťovanie v spoločnosti INTERAUDIT Topoľčany, s. r. o. bolo vykonané dňa 18. 05. 2017 za účelom preverenia účtovných dokladov spoločnosti MELICO, s. r. o., toto miestne zisťovanie nemalo znaky svedeckej výpovede, pretože správca dane si len preveril účtovné doklady, z ktorých si vyhotovil fotokópie.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný nekonkretizuje v akých častiach je zmluva o údržbe sporná, resp. prečo sú jej podmienky nevýhodné. Z predloženej analýzy nákladov na opravy vozidiel zo dňa 15. 03. 2018 je zrejmý dôvod zabezpečenia údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. od 01. 08. 2016, a súčasne je zrejmé, akým spôsobom vznikla a aká bola úspora nákladov na opravu a údržbu v súvislosti s faktúrami za práce od spoločnosti MELICO, s. r. o., pričom sú v nej zahrnuté aj ekonomické prínosy činnosti a vyplýva z nej aj finančný prínos služieb údržby pre žalobcu. Z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného, že predložená analýza neuvádza finančný prínos pre žalobcu, je nepravdivé. Nie je zrejmé, akú podobu mala mať požadovaná analýza. 6.1 Žalovaný spochybňuje závery predloženého znaleckého posudku a moment jeho predloženia. Znalec na strane 23 posudku potvrdil, že podľa vyjadrenia vedenia spoločnosti účelom údržby vozidiel bolo zabezpečiť nielen bezpečnosť vodičov jednotlivých vozidiel, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky, spoločnosť upozornila aj na skutočnosť, že správny tlak v pneumatikách ovplyvňuje nielen spotrebu paliva vozidla, ale aj životnosť pneumatík. Obe tieto skutočnosti majú vplyv na zvýšenie nákladov spoločnosti, a preto je veľmi dôležité sa s nimi zaoberať. Znalec vyzdvihol aj samotný subjekt MELICO, s. r. o. ako spriaznenú spoločnosť, keď uviedol, že výhodou spriaznenej skutočnosti môže byť určite rýchlejší a zodpovednejší prístup k vybavovaniu požiadavky obchodného partnera, vrátane väčšej dôvery v odvedenú kvalitu prác, obzvlášť to platí, ak sú služby poskytované za ceny podobné na trhu. 6.2 Podľa názoru žalobcu, ak chce správca dane spochybniť právo žalobcu na odpočítanie DPH, je na ňom, aby bez akýchkoľvek pochybností tieto skutočnosti aj preukázal. Takáto úvaha v rozhodnutí a vo vyjadrení žalovaného absentuje. Žalovaný nad rámec subjektívnych dohadov a domnienok nepredkladá žiadne dôkazy o tom, že žalobca mal na daňovom podvode participovať. Argument žalovaného, že iné subjekty by mohli poskytnúť obdobné reklamné služby za značne nižšiu cenu, označil za dohady, nemajúce relevanciu pre splnenie podmienok na odpočet DPH.
6.3 V priebehu daňového konania správcovia dane neuviedli jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo zrejmé, že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom správaní na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca.
7. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
Zhrnutie priebehu konania
8. Žalobca ani žalovaný v konaní nepožiadali o prejednanie veci samej na pojednávaní. Keďže v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, správny súd rozhodol vo veci podľa § 107 ods. 2 SSP bez pojednávania.
9. Správny súd dňa 08. 06. 2021 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa § 137 ods. 4 SSP zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
10. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozhodnutia a vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
11. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), pričom tento ďalej neopakoval, keďže je podrobne opísaný v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a aj v II. časti odôvodnenia tohto rozsudku.
12. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) časť vety pred bodkočiarkou zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20210101>, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) - ďalej len „Daňový poriadok“), na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2019, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
Podľa § 74 ods. 4 veta prvá a druhá Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
13. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov, a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2016.
14. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd opísal v bodoch 1 až 3 tohto rozsudku, pričom ďalej správny súd zohľadňoval skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v nadväznosti na predostreté žalobné body.
15. Na úvod považuje správny súd za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). Rovnako vo vzťahu k danému prípadu považuje správny súd za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že: „... na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť, že podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.
16. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (sporných faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočné dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt
je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Neoddeliteľnou súčasťou fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty je právo daňového subjektu na odpočítanie DPH. Uvedené právo predstavuje jednu zo zásad fungovania systému DPH, ktorá vyplýva zo Smernice 2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná aj do nášho zákona o DPH. Túto zásadu, resp. právo nemožno chápať ako absolútne právo platiteľa na odpočet DPH.
18. Preukazovanie práva na odpočet DPH vyplýva jednak z hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH, ale je tiež prepojené aj na procesnoprávne podmienky zakotvené v Daňovom poriadku. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že zdaniteľný obchod reálne prebehol. Povinnosť preukázania reálneho uskutočnenia dodávky tovaru alebo služieb vyplýva z Daňového poriadku ako procesného predpisu upravujúceho daňové konanie. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, je náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však platí, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme a v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti o jeho realizácii.
19. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 - 17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží“ dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zistenia získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
21. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2016, preveroval opodstatnenosť uplatnenia práva žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré si žalobca uplatnil na základe faktúr vystavených dodávateľom MELICO, s. r. o. v októbri 2016 a dodávateľom Simplicity Media s. r. o. v októbri 2016. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu veci a objasnenia okolností o uskutočnení zdaniteľných obchodov a poskytnutých služieb vykonal v rámci daňovej kontroly dokazovanie, na základe ktorého preveroval pravdivosť údajov na dokladoch predložených žalobcom, zisťoval ekonomickú opodstatnenosť poskytovaných služieb od spoločnosti
MELICO, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o., skúmal okolnosti týkajúce sa spoločnosti MELICO, s. r. o. a uzatvorenej zmluvy o údržbe a poskytnutie služby - propagácia značky žalobcu na motoristických pretekoch v obchodnom reťazci a medzi všetkými spoločnosťami do reťazca zapojenými.
22. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že správca dane vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre riadne posúdenie veci, keď v súlade s prejednacou zásadou a zásadou voľného hodnotenia dôkazov správca dane a žalovaný dospeli k správnemu skutkovému záveru, že doklady formálne deklarujúce dodanie služieb, a to údržbu vozidla MAN TGX v počte 40 ks a údržbu návesu KOGEL, PANAV v počte 41 kusov, s personálne prepojenou spoločnosťou MELICO, s. r. o. boli vystavené účelovo bez ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu vo forme odpočtu dane a následného čerpania nadmerného odpočtu žalobcom. Žalobca nepreukázal, že vykonanie údržby spoločnosťou MELICO, s. r. o. malo ekonomické opodstatnenie a ekonomickú opodstatnenosť nákladov vynaložených na údržbu. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že predloženou faktúrou č. 2016021004 zo dňa 31. 10. 2016, zmluvou o údržbe zo dňa 01. 08. 2016 a záznamami o údržbe, je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane. Žalobca napriek tomu, že na základe pracovnej zmluvy zamestnáva dvoch pracovníkov zodpovedných za údržbu vozového parku, uzatvoril so spoločnosťou MELICO, s. r. o., ktorá sa zaoberá montážou plastových okien, zmluvu o údržbe zo dňa 01. 08. 2016, ktorá vykonaním prác poverila svojho zamestnanca K. R.. Zo zmluvy o údržbe zo dňa 01. 08. 2016 správny súd zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou MELICO, s. r. o., zastúpenou konateľom C. G. ako dodávateľom a EUROCAM-Transport & Logistics, s. r. o., zastúpenou konateľom D. G. ako odoberateľom, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal zisťovať a vykonávať všetky činnosti a opatrenia uvedené v čl. II ods. 1 tejto zmluvy za účelom udržiavania technického stavu a prevádzkyschopnosti nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov) patriacich do vlastníctva odoberateľa a ním zverených dodávateľom touto zmluvou do údržby a na vykonanie drobných opráv technického stavu s tým, že priebeh pravidelnej preventívnej údržby a drobných opráv technického stavu nákladných motorových vozidiel (ťahačov) a ich pripojených súprav (návesov) bude zaznamenaný v záznamoch na tento účel vyhotovených a dodaných odoberateľom (čl. I ods. 1 a 2 zmluvy). Podľa čl. II A ods. 2 a B ods. 2 zmluvy, potrebný pomocný materiál na vykonanie údržby a drobných opráv technického stavu ťahačov a návesov sú zahrnuté v cene a ich likvidácia zaistená dodávateľom v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu životného prostredia. Podľa čl. II. A ods. 3 a B ods. 3 zmluvy, s výsledkami údržby a drobných opráv technického stavu dodávateľ bezprostredne po ich vykonaní oboznámi poverenú osobu odoberateľa, vrátane návrhu dodávateľa na vykonanie potrebných servisných opráv k zabezpečeniu zlepšenia bezpečnosti, spoľahlivosti a technickej úrovne ťahačov a návesov. Podľa čl. III zmluvy, všetky údržbárske práce a drobné opravy technického stavu sa dodávateľ zaväzuje vykonávať v mimopracovných dňoch odoberateľa, t. j. v sobou a nedeľu, v čase dohodnutom s odberateľom podľa odberateľom určených termínoch a podľa odberateľských pokynov. Podľa čl. IV ods. 1 a 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cenách nasledovne: cena za údržbu jedného kusu ťahača 1 160 eur bez DPH, cena za údržbu jedného kusu návesu 450 eur bez DPH, fakturácia sa vykonáva pravidelne mesačne, pričom splatnosť faktúry je 60 dní.
23. Predmetný právny úkon (zmluvu o údržbe) vyhodnotil správca dane a žalovaný pre účely zistenia vyrubenia dane alebo vybratia dane iba z hľadiska jeho ekonomickej opodstatnenosti vo vzťahu k výsledkom, ktoré môžu viesť k účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti alebo získaniu daňového zvýhodnenia. V súvislosti s vykonanou údržbou správca dane tvrdenia žalobcu spochybnil, čím sa dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybnosti správcu dane prenieslo na žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol.
24. Podľa písomnej objednávky žalobcu zo dňa 03. 10. 2016 si žalobca u dodávateľa MELICO, s. r. o. objednal údržbu 40 ks ťahačov MAN TGX v cene 1 160 eur bez DPH za 1 ks a údržbu 41 kusov návesov PANAV, KOGEL v cene 450 eur bez DPH za 1 ks, ktorú žiadal vykonať počas mesiaca október 2016 v priestoroch ich firmy na adrese Odbojárov 451/14, 955 01 Továrniky. Preverovanou faktúrou spoločnosť MELICO, s. r. o. fakturovala údržbu ťahačov v počte 40 kusov a návesov v počte 41 kusov, avšak reálne predložených záznamov o údržbe návesov bolo 40.
25. Z výpovede K. R. zo zápisnice na ústnom pojednávaní č. 100644260/2017 vyplynulo, že v októbri 2016 pre spoločnosť MELICO, s. r. o. pracoval na základe pracovnej zmluvy, záznamy o údržbe návesov a ťahačov vypisoval sám. Práce podľa záznamov boli vykonávané na parkovisku EUROCAM, ulica Odbojárov, Továrniky, práce boli vykonávané podľa dátumov na zázname. Práce boli vykonávané v
nedeľu, keď boli kamióny odstavené na parkovisku, práce vykonával osobne. Pri výkone údržby používal hustomer chladiacej kvapaliny, merač hĺbky dezénu, tlakomer na tlak v pneumatikách, merač batérií. Vykonanie údržby jedného návesu trvalo približne 30 minút a rovnako aj údržba jedného ťahača trvala 30 minút, meranie pneumatík trvalo približne 20 minút, pričom všetky poškodenia nahlasoval vedúcemu autoparku za EUROCAM, uvedené bolo zaznamenávané aj v zázname, ktorý si dal oraziť vedúcemu autoparku, že zistené vady nahlásil, spravidla to bývalo v pondelok. Podľa predloženej evidencie dochádzky, nasledujúci deň, teda v pondelok, mal pán K. R. náhradné voľno, čo vyvoláva rozpory vo výpovedi pána R., ktorý uviedol, že v pondelok odovzdával záznamy zamestnancom žalobcu pánovi R. a pánovi L., avšak zároveň mal mať aj náhradné voľno. Z predloženej evidencie dochádzky zamestnanca K. R. za mesiac október 2016 vyplynulo, že práce s označením „kamióny“ boli vykonané vždy v nedeľu v rozsahu 8 hodín, avšak podľa predložených záznamov o údržbe vykonal dňa 09. 10. 2016 údržbu 10 jazdných súprav, čo by malo trvať 10 hodín, dňa 23. 10. 2016 údržbu 17 jazdných súprav, čo by malo trvať 17 hodín a dňa 30. 10. 2016 údržbu 13 jazdných súprav, čo by malo trvať 13 hodín. Uvedená výpoveď svedka K. R. tak nezodpovedala predloženým záznamom o údržbe. Konateľ žalobcu D. G. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101341685/2017 zo dňa 15. 06. 2017 pritom tvrdil, že zmluva o údržbe bola uzatvorená z dôvodu monitorovania stavu motorových vozidiel z ich iniciatívy za účelom zníženia nákladov za servis a zníženia straty za prestoje. Dodal, že zmluva bola uzatvorená v mesiaci august 2016 z dôvodu, že v tomto období prišli na to, že autá boli v zlom technickom stave. Zoznam údržbárskych prác a drobných opráv technického stavu v zmluve o údržbe pravdepodobne vypracoval C. G. na základe podkladov od servisných spoločností. Plnenie zo zmluvy kontroval žalobca na základe odovzdávacích protokolov, resp. servisných protokolov. K reálnemu plneniu bodu 3 časti II. zmluvy o údržbe uviedol, že pán R. vždy v pondelok odovzdal po vykonanej kontrole zamestnancovi žalobcu pánovi L. alebo R. odovzdávacie protokoly, kde v prípade poruchy alebo závad navrhol riešenie, pán R. a pán L. mali na starosti vozový park a následne zabezpečili odstránenie závad, a to buď výmenou častí, čo urobil pán L. alebo vodič vozidla v závislosti od závažnosti poškodenia vozidla. Ak to nebolo možné v réžii EUROCAMU, vozidlo muselo ísť do servisu. Platobné a cenové ponuky v časti VI. zmluvy o údržbe boli vyhotovené na základe cenových ponúk od servisov MAN a HOCHSTAFFL, finančná analýza, resp. porovnanie za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 07. 2016 s obdobím od 01. 08. 2016 do 31. 12. 2016 neexistuje. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že spoločnosť MELICO, s. r. o. uzatvorila so zamestnancom K. R. pracovnú zmluvu dňa 04. 04. 2016 s miestom výkonu práce na prevádzke u zamestnávateľa a vymedzeným druhom práce ako montážny pracovník a servisný technik. Podľa pracovnej zmluvy za vykonanú prácu patrí mzda stanovená v § 120 Zákonníka práce s dohodnutou dĺžkou pracovného času zamestnanca 40 hodín týždenne, avšak v zmluve absentuje údaj o výške mzdy. Výplatná páska zamestnanca K. R. za mesiac október 2016 neobsahovala vyčíslenie príplatkov za nedeľu, hrubý príjem bol vo výške 405 eur, 2 dni bola čerpaná dovolenka a opracovaných bolo 19 dní v rozsahu 152 hodín, z toho 3 dni, t. j. 24 hodín 3 x 8 hodín odpracoval v nedeľu. Mzda zamestnanca K. R. za vykonané práce v nedeľu (údržba jazdných súprav za mesiac október 2016) po prepočte 405 eur za 21 dní, tak predstavovala hrubý príjem 19,28 eura, t. j. spolu išlo o sumu 57,86 eura. Po porovnaní predmetnej výplatnej pásky s preverovanou faktúrou č. 2016021004 správny súd poznamenáva, že za vykonané práce - údržba jazdných súprav za mesiac október 2016, bola vyúčtovaná suma 64 850 eur bez DPH, čo vyvoláva pochybnosti o ekonomickej opodstatnenosti a vyváženosti uzatvorenej zmluvy o údržbe pre žalobcu. Okrem toho súčasťou zmluvnej ceny bol aj potrebný pomocný materiál na vykonanie a údržby a drobných opráv, a preto správca dane zisťoval, či bol spoločnosťou MELICO, s. r. o. poskytnutý pomocný materiál na základe vykonanej údržby jazdných súprav, avšak z vyjadrenia konateľa žalobcu nepochybne vyplývalo, že opravy si zabezpečuje žalobca sám a jeho zamestnanci pán R. a pán L., ktorí majú na starosti vozový park, následne zabezpečujú odstránenie závad, a to buď výmenou častí, v opačnom prípade išlo vozidlo do servisu. Žalobcom neboli doložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie pomocného materiálu, v dôsledku čoho nebola preukázaná reálnosť plnenia v zmysle čl. II A ods. 2 a B ods. 2 zmluvy o údržbe. Tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného ide o účelovú citáciu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 15. 06. 2017, tak neobstojí. Konateľ žalobcu jednoznačne na tomto ústnom pojednávaní vypovedal, že vykonanie opráv si žalobca zabezpečuje svojimi zamestnancami a pán R. potrebu opravy identifikoval zamestnancom žalobcu, ale túto nevykonával, čo napokon svedok pán R. potvrdil vo svojej výpovedi.
26. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností považoval závery správcu dane a žalovaného, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o údržbe konal účelovo, a že uzatvorenie zmluvy o údržbe so spoločnosťou MELICO s. r. o. nenapĺňalo ciele riadnej podnikateľskej činnosti, za správne. Správca
dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu, aby predložil analýzu nákladov na opravy vozidiel, ktorá ho viedla k zabezpečeniu údržby práve spoločnosťou MELICO, s. r. o. od 01. 08. 2016 a aby relevantným spôsobom preukázal úsporu nákladov na opravu a údržbu na základe fakturovaných prác spoločnosťou MELICO, s. r. o. Žalobca napriek výzve správcu dane tvrdenie o úspore vo výške 55 000 eur nepreukázal a neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukázali úsporu nákladov na opravy tým, že vynakladá nemalé investície na ich údržbu spoločnosťou MELICO, s. r. o. Cenové ponuky od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s. r. o. a HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r. o. boli vypracované po uzatvorení zmluvy o údržbe, keď cenová ponuka od spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia, s. r. o. bola vypracovaná dňa 22. 09. 2016 a cenová ponuka od spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r. o. dňa 15. 12. 2016. Za daného skutkového stavu ceny stanovené konateľmi žalobcu a spoločnosti MELICO, s. r. o. v zmluve o údržbe zo dňa 01. 08. 2016 nemohli reflektovať na tieto ponuky a aj z nich vychádzať. Podľa cenovej ponuky zo dňa 15. 12. 2016 od spoločnosti HOCHSTAFFL SLOVAKIA spol. s r. o. bola cena za údržbu návesu v sume 548,40 eura a zahŕňala napr. výjazd servisného vozidla v cene 175 eur, cestovné náklady v cene 108 eur, pričom cena uvedená v zmluve o údržbe bola stanovená vo výške 450 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o údržbe nebral do úvahy jej ekonomické opodstatnenie a bola uzatvorená za značne nevýhodných podmienok pre žalobcu ako odoberateľa. Za účelom preukázania správnosti určenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 žalobca pripojil k správnej žalobe znalecký posudok č. 19/2018 znalca Doc. B.. G. L., z ktorého vyplýva, že hodnota majetku žalobcu k roku 2016 narástla o 2 076 598 eur v porovnaní s rokom 2015 a najvyšší medziročný nárast bol v roku 2017 o 2 169 684 eura v porovnaní s predchádzajúcim rokom predovšetkým ako dôsledok rastu hodnoty neobežného majetku - dlhodobého hmotného majetku, a to nových vozidiel. Znalec konštatoval, že došlá faktúra č. 2016021004 zo dňa 31. 10. 2016 obsahovala zákonom predpísané náležitosti a bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu ako aj v účtovníctve spoločnosti MELICO, s. r. o., pričom boli dodržané platné postupy účtovania v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. a na základe listinných dôkazov bolo znaleckým skúmaním konštatované, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Podľa názoru znalca pochybenia vzniknuté vo vzťahu k obchodnému registru a pracovným zmluvám nie sú dôkazom toho, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo. S týmto konštatovaním znalca nemožno súhlasiť, pretože znalec, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, uskutočnenie zdaniteľného plnenia posudzoval len na základe listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu. Skutočnosť, že faktúra obsahovala všetky predpísané náležitosti a pri účtovaní boli dodržané postupy účtovania, predstavuje naplnenie len formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane. Podstatným dôvodom, pre ktorý nemožno akceptovať predložený znalecký posudok je ten, že znalecké dokazovanie v daňových konaniach sa môže týkať iba skutkových otázok, ktoré sú predmetom posúdenia súdu v správnom súdnictve na základe správnej žaloby. Správca dane postupoval dôsledne, keď preveril každú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na správne určenie dane. Ak účelom zmluvy o údržbe podľa vyjadrenia žalobcu bolo zabezpečiť bežnú starostlivosť o vozidlá a drobné opravy, vrátane merania tlaku v pneumatikách, uvedené preukázané nebolo. Je nesporným, že v roku 2016 boli náklady žalobcu ako daňového subjektu do podpísania zmluvy o údržbe na opravu a údržbu celkovo v sume 52 769,80 eura (1. až 7. mesiac) a dňom podpísania zmluvy o údržbe boli mesačné náklady 74 774,50 eura, z toho spoločnosť MELICO, s. r. o. fakturovala čiastku v priemere 63 150 eur, čo je v priemere 86,81 %. V mesiaci október 2016 boli náklady v celkovej výške 75 485,15 eura, z toho spoločnosť MELICO, s. r. o. fakturovala čiastku 64 850 eur, čo predstavuje 85,91 %. Žalobca nepreukázal, aký ekonomický prínos pre neho malo uzatvorenie zmluvy o údržbe so spoločnosťou MELICO, s. r. o. Naviac, podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť MELICO, s. r. o. v zdaňovacom období október 2016 nemala na vykonávanie činnosti - údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla, diagnostika a oprava cestných motorových vozidiel a oprava karosérií, oprávnenie a predmet činnosti bol zapísaný v obchodnom registra s dátumom 28. 06. 2017. Spoločnosť MELICO, s. r. o. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2016 klasifikovala svoju ekonomickú činnosť ako „výroba výrobkov z plastu pre stavebníctvo“.
27. Všetky uvedené okolnosti žalovaný a správca dane správne zohľadnil z hľadiska posudzovania toho, či žalobca mal, mohol vedieť, resp. vedel, že sa svojím konaním zúčastňuje konania, ktorého cieľom je len získanie daňovej výhody vo forme neoprávnene uplatneného odpočítania dane a následného neoprávneného nadmerného odpočtu
28. Predmetom fakturácie od dodávateľa Simplicity Media s. r. o. bolo dodanie reklamných služieb
- propagácia značky „EUROCAM“ v televíziách DIGI SPORT a SPORT5 na pretekoch „MSR PAV
PRZDKI Korczyna 2016“, pričom pri dodaní tejto služby došlo k umelému navýšeniu ceny, do transakcie vystavených jednotlivými spoločnosťami - dodávateľmi v reťazci, keď v následnom reťazci fakturačných vzťahov dochádzalo len k navyšovaniu fakturovanej sumy. Žalobca bol súčasťou obchodného reťazca, pričom došlo k neprimeranému navýšeniu ceny bez ekonomického opodstatnenia za účelom získania daňovej výhody vo forme odpočítania dane na jeho konci, t. j. u žalobcu. Nebolo sporným, že v televízii DIGI SLOVAKIA s. r. o. a SPORT5 boli odvysielané záznamy z pretekov „MSR PAV PRZADKI Korczyna 2016“, v rámci ktorých sa objavila na obrazovke aj informácia „EUROCAM“. V danom prípade spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. boli umelo vsunuté do obchodného reťazca bez preukázaného ekonomického opodstatnenia za účelom získať daňovú výhodu u žalobcu, keďže vo fakturačnom reťazci spoločnosť MERIT Group s. r. o. fakturovala propagáciu značky „EUROCAM“ spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. spolu v sume 1 140 eur a spoločnosť KAP MEDIA, s. r. o. tú istú službu (bez toho, aby túto službu zhodnotila), fakturovala spoločnosti Simplicity Media, s. r. o. spolu v sume 28 500 eur, a následne spoločnosť Simplicity Media s. r. o., ktorá službu iba sprostredkovala, fakturovala daňovému subjektu propagáciu značky „EUROCAM“ v hodnote 30 000 eur. Dokazovanie správcu dane bolo impulzom toho, že spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. zanikli v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R-MEDIA PLUS, s. r. o., ktorá je na adrese svojho sídla neznáma. Konateľ žalobcu D. G. na ústnom pojednávaní dňa 15. 06. 2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101341685/2017) uviedol, že podpisoval zmluvu so spoločnosťou Simplicity Media s. r. o., spolupráca trvala od roku 2015. Nevedel však uviesť ako začala, iniciátorom bola spoločnosť Simplicity Media s. r. o., avšak konkrétnu osobu si nepamätal, buď išlo o konateľa spoločnosti, alebo zamestnanca pána G. L.. Nevedel uviesť, kto vyhotovoval bannery, kto navrhol a vyhotovil sponzorský odkaz. Predmetom reklamy bolo logo EUROCAMU, cena sa stanovila na základe cenníka Simplicity Media s. r. o. K otázke, prečo si nezabezpečil žalobca reklamu vo vlastnej réžii, keď podľa výpisu z obchodného registra poskytuje reklamné služby a tieto poskytuje aj spoločnosť MELICO, s. r. o., sa nevyjadril. Následne na ústnom pojednávaní dňa 19. 07. 2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní 101594709/2017) uviedol, že spoločnosť na základe reklamy sprostredkovanej spoločnosťou Simplicity Media s. r. o. zvýšila tržby za prepravu v roku 2016 oproti roku 2015 cca 73% z pôvodných 2 334 678 eur na 4 048 290 eur, pričom je predpoklad ich nárastu aj v roku 2017. Dodal, že prínos tejto reklamy nie je možné zamerať, keďže si nerobili žiadny následný prieskum a anketu medzi zákazníkmi. Konateľ spoločnosti Simplicity Media s. r. o. A. C. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100957017/2017 zo dňa 18. 05. 2017 spísanej na dožiadanie Daňovým úradom Košice potvrdil sprostredkovanie reklamy v zmysle preverovanej faktúry č. 662016 s dátumom zdaniteľného plnenia 04. 10. 2016 s tým, že všetko bolo dodávané subdodávateľsky cez spoločnosť KAP MEDIA, s. r. o. Dňa 17. 08. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom spoločnosti Simplicity Media s. r. o. G.. G. L., ktorý uviedol, že spoločnosť Simplicity Media s. r. o. sa zaoberá propagáciou iných spoločností a iných klientov na moto-športových podujatiach, jediným dodávateľom služieb, ktoré boli následne fakturované spoločnosti EUROCAM - Transport & Logistic, s. r. o. bola spoločnosť KAP MEDIA s. r. o. a predtým ešte spoločnosť GRIZZLY Slovakia, ktorá sa dohodla s konateľom spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. pánom W., že preberie obchod po GRIZZLY Slovakia. Výrobcom audio, video reportáži a relácii bolo Studio Life s. r. o., ktoré pravdepodobne navrhlo a vyhotovilo sponzorovaný odkaz a injektáž k odvysielanej relácii. Napriek výzve správcu dane neboli svedkom predložené žiadne účtovné, ani daňové doklady, ohľadne ktorých sa vyjadril, že tieto doklady má pán C. a dodatočne ich doloží. Dňa 25. 10. 2017 G.. G. L. oznámil správcovi dane, že už nie je splnomocneným zástupcom spoločnosti Simplicty Media s. r. o. a nepredloží žiadne doklady. Po spísaní zápisnice dňa 17. 08. 2017 neboli za daňový subjekt Simplicty Media s. r. o. podané žiadne daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy a naposledy bolo podané priznanie DPH a kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie jún 2017. Spoločnosť Simplicity Media s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R-MEDIA PLUS, s. r. o., Prešov, IČO: 36 660 949 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňom 15. 11. 2017. Pri ústnom pojednávaní dňa 13. 09. 2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101953432/2017) konateľ spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. G. W. predložil notársku zápisnicu č. 2568/2017 zo dňa 16. 08. 2017 - zmluvu o zlúčení spoločností KAP MEDIA s. r. o. a R-MEDIA PLUS s. r. o., protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. zo dňa 16. 08. 2017, kde neboli uvedené konkrétne doklady za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ale boli len všeobecne označené ako „všetky doklady od vzniku spoločnosti“. Svedok nepredložil žiadne doklady preukazujúce zmeny na obchodnom registri ani rozhodnutie valného zhromaždenia zanikajúcej spoločnosti. Vypovedal, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti bolo poskytnutie služieb klientom ako reklamná agentúra a prevádzkovanie e-shopu s reklamnými predmetmi. Nedisponoval žiadnym materiálnym vybavením,
priestorom na podnikanie bol súkromný byt na adrese trvalého bydliska, činnosť zabezpečoval cez mobil. Spoločnosť vystavila faktúry č. 20160001, 20160002 a 20160003 pre odoberateľa Simplicity MEDIA s. r. o. na základe objednávky na automobilových pretekoch, za odoberateľa Simplicity Media s. r. o. bol v kontakte s konateľom A. C. a G. L.. Dodávateľom KAP MEDIA s. r. o. bola spoločnosť MERIT Group s. r. o., kde bol konateľom Y. T., objednávky u MERIT Group s. r. o. boli ústne. Bannery na pretekoch uložil popri trati podľa pokynov Y. T., ostatné veci zabezpečoval MERIT Group - injektáž, sponzorovaný odkaz, fotografie, CD nosič z pretekov. Cena pre Simplicity Media s. r. o. bola stanovená tak, že za banner to bolo 150 eur, injektáž za 250 eur a sponzorovaný odkaz za 250 eur za kus. Fakturoval si 5 000 eur, aby mal zisk. Jediným odberateľom bola spoločnosť Simplicity Media s. r. o., so spoločnosťou EUROCAM sa nekontaktoval. Výzva správcu dane č. 101962947/2017 zo dňa 14. 09. 2017 adresovaná spoločnosti R-MEDIA PLUS, s. r. o. ako právneho nástupcu spoločnosti KAP MEDIA s. r. o., ktorá mala mať účtovné doklady, sa vrátila ako neprevzatá s označením „adresát neznámy“. Výzva č. 101962509/2017 adresovaná spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. V deň prvého pokusu doručenia výzvy, t. j. 19. 09. 2017 G. W. zaslal poštou oznámenie, v ktorom uviedol, že nedisponuje žiadnymi inými písomnosťami, a preto doklady požadované na ústnom pojednávaní dňa 13. 09. 2017 predložiť nevie. Z odpovede Okresného súdu Košice vyplýva, že spoločnosť KAP MEDIA s. r. o. podala návrh na výmaz z obchodného registra dňa 16. 10. 2017 a oznámením zo dňa 20. 10. 2017 bol návrh odmietnutý. K dobrovoľnému výmazu spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. došlo dňa 28. 11. 2017 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť R-MEDIA PLUS s. r. o. Konateľ spoločnosti MERIT Group s. r. o. Y. T. vo výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 17. 10. 2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102196009/2017) uviedol, že doklady, ktoré správca požadoval v predvolaní, nepredložil, pretože je na služobnej ceste v Čechách a len kvôli predvolaniu ju prerušil a vracia na späť, doklady sú vo firme a doručí ich mailom prostredníctvom splnomocneného zástupcu spoločnosti G.. T. H.. Dodal, že hlavným predmetom podnikania je stavebná činnosť a reklamná činnosť v oblasti pretekov do vrchu a rally. Spoločnosť spolupracovala od roku 2015 so spoločnosťou Grizzly Slovakia s. r. o. s konateľom pánom M., v súčasnosti už nespolupracujú. V roku 2016 spolupracoval so spoločnosťou KAP MEDIA s. r. o., s konateľom W. ho zoznámil pán M. s tým, že bude pokračovať v činnosti spoločnosti Grizzly Slovakia, s. r. o. Spoločnosť MERIT Group s. r. o. propaguje svoju činnosť na internetovej stránke mediacaring.sk, na facebooku, verbálne aj v televíziách. Spoločnosť dostala celoročnú akreditáciu na podujatia pod záštitou SAMŠ. Možnosť umiestňovania bannerov vyplýva zo zmluvy so SAMŠ, injektáž, videozáznam vrátane sponzorovaného odkazu dodala spoločnosťou Studio Life, ktorá zabezpečila odvysielanie v televízii. Konateľov spoločnosti EUROCAM - Transport & Logistics s. r. o. pozná osobne, neoslovuje však spoločnosti priamo, ktoré propagujú, lebo majú svoj cenník a tak či tak svoje peniaze dostanú. Pri tomto ústnom pojednávaní dňa 17. 10. 2017 konateľ žalobcu D. G. reagoval na vyjadrenia Y. T. a uviedol, že chceli spolupracovať priamo s MERIT Group, s. r. o., ale boli viazaní zmluvou so spoločnosťou Simplicity Media s. r. o. Podľa odpovede spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s. r. o., odvysielanie fakturovaného produktu propagácia značky „EUROCAM“ v televízii DIGI SPORT bolo spoločnosti studioLIFE, s. r. o. poskytnuté bezplatne. Spoločnosť studioLIFE, s. r. o. uzatvorila s televíziou SPORT 5 licenčnú zmluvu zo dňa 08. 07. 2016, podľa ktorej spoločnosť studioLIFE, s. r. o. zaplatila za odvysielanie programov z 11 podujatí 51 korún českých , t. j. 1 887,31 eura. Rovnako tak postup v rámci fakturácie medzi subjektmi, ktoré boli zapojené do reťazca, keď spoločnosť studioLIFE, s. r. o. faktúrou FA č. 94/2016 s dátumom dodania služby 04. 10. 2016 fakturovala spoločnosti MERIT Group s. r. o. sumu 2 866,50 eura (z toho DPH 477,75 eura) za výrobu videozáznamov z „MSR PAV PRZDAKI Korczyna 2016“ a materiálny servis v televíziách DIGI SPORT a SPORT 5 (nielen pre žalobcu), následne spoločnosť MERIT Group, s. r. o. fakturovala faktúrou FA č. 2016147 s dátumom dodania služby 04. 10. 2016 spoločnosti KAP MEDIA, s. r. o. za službu - propagácia značky „EUROCAM“ sumu 1 140 eur (z toho DPH 190 eur), spoločnosť KAP MEDIA, s. r. o. fakturovala faktúrou FA č. 20161003 s dátumom dodania služby 04. 10. 2016 spoločnosti Simplicity MEDIA, s. r. o. za službu - propagácia značky „EUROCAM“ sumu 23 750 eur (z toho DPH 4 750 eur) a spoločnosť Simplicity Media, s. r. o. faktúrou FA č. 662016 s dátumom dodania služby 04. 10. 2016 žalobcovi za službu - propagácia značky „EUROCAM“ sumu 25 000 eur (z toho DPH 5000 eur). Opísané konania podľa názoru súdu nasvedčujú správnosti záveru správcu dane a žalovaného, že spoločnosti KAP MEDIA s. r. o. a Simplicity Media s. r. o. boli bez preukázaného ekonomického opodstatnenia umelo vsunuté do reťazca obchodov za účelom získať daňovú výhodu u žalobcu, a to čerpanie nadmerného odpočtu DPH. Spoločnosť Simplicity Media s. r. o. ako priamy dodávateľ nepridala žiadnu pridanú hodnotu k preverovanému zdaniteľnému obchodu a ako potvrdil jej konateľ v
zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100957017/2017 spísanej na Daňovom úrade Košice, všetko bolo subdodávateľsky realizované cez spoločnosť KAP MEDIA, s. r. o.
29. S ohľadom na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý jednoznačne uviedol, že chceli spolupracovať priamo s MERIT Group, s. r. o., ale boli viazaní zmluvou so spoločnosťou Simplicity Media, s. r. o., správny súd záver žalovaného, že žalobca vedel, že služba mohla byť poskytnutá priamo spoločnosťou MERIT Group, s. r. o., ale uprednostnil obchodný reťazec, v závere ktorého bola cena za tú istú službu navýšená o 28 860 eur, považoval za logický a za vecne správny. Žalobca nevedel uviesť ako začal spolupracovať so spoločnosťou Simplicity Media, s. r. o., nevedel sa vyjadriť ani k tomu, kto vyhotovoval bannery a kto navrhol a vyhotovil sponzorský odkaz. Okrem toho sa účelovo odmietol vyjadriť k tomu, prečo si nezabezpečil reklamu vo vlastnej réžii, keď jedným z predmetov činnosti žalobcu sú aj reklamné a marketingové služby. Zo spoločnosti Simplicity Media s. r. o. neboli napriek výzve správcu dane doložené žiadne doklady. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že si robili prieskum pred uzatvorením rámcovej zmluvy o celoplošnom prevedení reklamy zo dňa 19. 09. 2016, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal.
30. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014 - 13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a tvrdenia, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly verifikoval. Správca dane postupoval dôsledne, keď preveril každú skutočnosť, ktorá mohla mať vplyv na správne určenie dane a získal dostatočné dôkazy na prijatie relevantných záverov, na ktorých je založený výrok jeho rozhodnutia.
31. Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
32. Overovanie obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, avšak v prípade, že si tento uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo aj v tomto posudzovanom prípade. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca preukázateľne neurobil. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme a v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
33. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2018 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 970 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 tak, že nadmerný odpočet uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní žalobcu v sume 34 200,99 eura znížil na sumu 16 230,99 eura a správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 18. 04. 2018 podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku potvrdil. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. K námietke, že nebol predvolaný k jednotlivým úkonom a nemal možnosť klásť vo vzťahu k namietaným úkonom otázky svedkom, správny súd poukazuje na to, že ústne pojednávanie s A. C. nevykonával správca dane, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101383358/2017
zo dňa 20. 06. 2017 bola správcovi dane odstúpená Daňovým úradom Košice ako príloha odpovede na dožiadanie u správcu dane a použitá ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Táto zápisnica nemala charakter zápisnice o výpovedi svedka, bola spísaná na základe opatrenia prijatého v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100957017/2017 zo dňa 18. 05. 2017 a jej hlavným predmetom bolo doloženie dokladov a v priebehu ústneho pojednávania nebol predložený či získaný taký dôkaz, na ktorom by bol založený výrok rozhodnutia správcu dane. Ústne pojednávanie s G. L. bolo konané dňa 17. 08. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 101635199/2017 zo dňa 26. 07. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 03. 08. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil konateľ D. G., ktorý na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Ústne pojednávanie s G.B. bolo konané dňa 13. 09. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 101777737/2017 zo dňa 17. 08. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 18. 08. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil konateľ D. G., ktorý sa dostavil v priebehu spisovania zápisnice, na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Ústne pojednávanie s Y. T. bolo konané dňa 17. 10. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 102107343/2017 zo dňa 05. 10. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 09. 10. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil konateľ D. G. a na svedka nemal žiadne otázky, s obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Ústne pojednávanie s D. M. bolo konané dňa 20. 10. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 102008921/2017 zo dňa 21. 09. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 22. 09. 2017. Napriek upovedomeniu o jeho konaní sa žalobca na ústne pojednávanie nedostavil. Ústne pojednávanie s K. R. sa konalo dňa 19. 04. 2017 a upovedomenie o vypočutí svedka č. 100563794/2017 zo dňa 03. 04. 2017 bolo žalobcovi doručené dňa 05. 04. 2017. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil konateľ D. G., ktorý na svedka nemal žiadne otázky a ku skutočnostiam uvedených v zápisnici sa nechcel vyjadriť. S obsahom zápisnice bol oboznámený a s jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Miestne zisťovanie dňa 19. 04. 2017 bolo vykonané na základe návrhu konateľa žalobcu D. G., ktorý sa tohto miestneho zisťovania aj osobne zúčastnil. Pri tomto miestnom zisťovaní neboli kladené nikomu z prítomných žiadne otázky. Miestne zisťovanie v spoločnosti INTERAUDIT Topoľčany, s. r. o. bolo vykonané dňa 18. 05. 2017 za účelom preverenia účtovných dokladov spoločnosti MELICO, s. r. o., z ktorých si správca dane vyhotovil len fotokópie. Preto námietka žalobcu, že nebol predvolaný k jednotlivým úkonom a nemal možnosť klásť vo vzťahu k namietaným úkonom otázky svedkom, neobstojí.
34. Záver správcu dane a žalovaného, ku ktorému dospeli vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je plne v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to v súlade s ustálenou judikatúrou.
35. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
37. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.