Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/101/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému K. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 21. 10. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. júna 2021 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému K. P., nar. XX. 3. XXXX v H., trvale bytom H., ul. A. č. XXX/X

u k l a d á

podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. peňažný trest vo výške

800 (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. zo dňa 21. 10. 2020 uznal obžalovaného K. P. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 8. júna 2019, v čase okolo 09:20 hod., po ceste II/547, v smere jazdy od obce Veľký Folkmar, okres Gelnica do mesta Košice, viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčného čísla KE XXX KC, pričom v km 29,4, v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, spočívajúcej vo vyššej rýchlosti ako bola primeraná vzhľadom k rozhľadovým pomerom, nestihol reagovať na pred nim stojace osobné motorové vozidlo značky Ford evidenčného čísla SN 071 CN, ktorého vodič F.. H. H. v snahe odbočiť vľavo na poľnú cestu, dával prednosť protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia, evidenčného čísla KE XXX KI, a v snahe predísť zrážke so stojacim vozidlom Ford prešiel do protismernej časti vozovky, pričom pri tomto úkone narazil pravou časťou vozidla do ľavej časti vozidla

Ford, následne prešiel do protismeru, kde prednou časťou vozidla čelne narazil do oproti idúceho vozidla Škoda Octavia, ktoré viedol prof. S.. X. I. K.. a ktorého spolujazdkyňa S. I., sediaca vpredu na strane spolujazdca v dôsledku zrážky utrpela podľa znaleckého posudku ľahké zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu tela hrudnej kosti a pomliaždenie hrudníka vpredu s dobou liečenia 8 až 12 týždňov, počas ktorých bola 14 až 21 dní závažným spôsobom obmedzovaná na obvyklom spôsobe života, čím takto konal v rozpore s ustanovením o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd mu za to uložil podľa § 158 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona peňažný trest vo výške 400 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa odkázal poškodených Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom ul. Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 a R.S. Košice s.r.o., so sídlom ul. Alejová č. 5, Košice, IČO: 45 950 482 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 21. 10. 2020. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že doposiaľ nebol súdne trestaný, pričom koncom roka 2019 uzavrel manželstvo, z ktorého pochádza 1-ročné dieťa a s manželkou, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke, bývajú u svokrovcov. Zmenil svojho zamestnávateľa a od 15. 3. 2020 pracuje v DPMK, a.s. Košice zatiaľ na dobu určitú na jeden rok. Má prísľub na predĺženie zmluvy na dobu neurčitú a za tohto stavu plánujú s manželkou zobrať hypotéku na zakúpenie bytu, aby mohli bývať osobitne. Terajšie zamestnanie, ako aj brigádnická činnosť ako vodiča taxislužby mu vynáša mesačne od 1100 do 1200 eur, z čoho by mohli túto hypotéku splácať. Je síce pravdou, že v minulosti sa dopustil priestupkov, ktoré však vždy boli spojené s výkonom taxislužby, ktorú dopravní policajti v meste často postihujú. Zvýraznil, že ku dnešnému dňu takmer 18 mesiacov nebol postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, hlavne od jeho sobáša koncom roka 2019 si začal vážiť tak svoju prácu, ako aj možnosť si privyrobiť taxislužbou na potreby svojej mladej rodiny. Podľa jeho názoru sa stal zodpovedným, neporušujúcim predpisy, aby tým nepoškodil rodine. V prípade, že by Krajský súd v Košiciach nechal v platnosti aj uložený trest zákazu činnosti, prišiel by o zamestnanie, ako aj o možnosť si privyrobiť formou taxislužby. Je toho názoru, že prvostupňový súd pri uložení trestu mal správne prihliadnuť pri pomere a miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 Tr. zák., nemal prihliadať iba na poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. 1/, § 36 písm. n/ Tr. zák., ale aj na ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Ukladanie sankcií je náročná činnosť súdu zameraná na zistenie všetkých okolností, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, objektívnych i subjektívnych príčin, predpokladov prevýchovy páchateľa a najmä ochranu spoločnosti prostriedkami trestného práva. Aby uložený trest splnil očakávaný účel, musí byť spravodlivý a ako taký ho musí pociťovať nielen páchateľ, ale aj spoločnosť. Jednou z podmienok spravodlivosti trestu je jeho primeranosť k povahe, závažnosti trestného činu, osobe páchateľa a neodvratnosť trestu.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia a podľa ustanovenia sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží peňažný trest bez trestu zákazu činnosti, pričom prijme záruku záujmového združenia občanov, ktoré zároveň súdu predložil.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Vina obžalovaného bola vyslovená na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle , . Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykonal dokazovanie len k výroku o treste. Samotným odvolaním obžalovaný napadol len výrok o treste. Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, okresný súd uložil obžalovanému

napadnutý peňažný trest vo výmere 400,- €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 6 mesiacov.

Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal zákonné dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne vyhodnotil a uložil zákonné tresty, ktoré plne zodpovedajú všetkým zásadám ukladania trestov, vrátane individualizácie trestu tak, ako to ustanovuje § 34 a nasl Tr. zák.

Okresný súd ukladal trest podľa správneho ustanovenia osobitnej časti , pričom ustálil správny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Jediná nesprávnosť, ktorej sa okresný súd dopustil spočívala v tom, že priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., čo okresný súd odôvodnil tým, že vo vyhlásení obžalovaného o svojej vine videl napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže v dôsledku uznania viny obžalovaným nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie súdom. V otázke priznávania poľahčujúcej okolnosti v zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016, ktoré ustálilo právny názor, v zmysle ktorého vyhlásenie o vine obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, z dôvodu čoho potom nie je možné ani priznať túto poľahčujúcu okolnosť. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na citované stanovisko, avšak vyberá z neho najpodstatnejšiu stať, ktorá hovorí, že prvá z právnych viet sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa , čo platí nielen pri uznaní viny podľa , , ale aj pri „riadnej“ výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia (toto ustanovenie je v aplikačnej praxi tradične interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami v ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Priznanie sa je teda poľahčujúcou okolnosťou podľa . Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa aj poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona, musí k samotnému priznaniu pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin.

Správne však bola ustálená a obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. a tiež treba súhlasiť so skutkovým zistením okresného súdu, že u obžalovaného nie sú dané žiadne priťažujúce okolnosti. Napriek vyššie uvedenému pochybeniu, okresný súd následne dospel k správnemu zisteniu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, čo našlo svoje vyjadrenie v použití § 38 ods. 3 Tr. zák., čo je zrejmé z napadnutého výroku o treste.

S úvahami okresného súdu a dôvodmi, pre ktoré sa okresný súd rozhodol ukladať obžalovanému peňažný trest spolu s náhradným trestom za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel, sa odvolací súd v plnej miere stotožnil. Odvolací súd teda uznáva všetky tie dôvody, ktoré viedli okresný súd k záverom o potrebe a opodstatnenosti ukladania práve takýchto druhov trestov popri sebe, teda pre ukladanie peňažného trestu, ale aj potrebu a dôvodnosť ukladania trestu zákazu činnosti. Rovnako tak konkrétne výmery uvedených trestov a v tomto smere aj aplikácia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. pri ukladaní trestu zákazu činnosti vystihuje všetky kritéria ukladania trestov a určovania ich konkrétnej výmery. Okresný súd správne a výstižne posúdil možnosti dosiahnutia účelu trestu v posudzovanom prípade, pričom prihliadal na všetky osobitosti a špecifiká skutku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Prihliadajúc na všetky zistené skutočnosti v čase rozhodnutia okresného súdu treba povedať, že rozhodnutie okresného súdu je vo všetkých smeroch správne a zákonné.

Po rozhodnutí v danej trestnej veci napadnutým rozsudkom však nastali nové skutočnosti v pomeroch obžalovaného, ktoré obhajoba obžalovaného preukázala v rámci odvolacieho konania, na ktoré odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného musel prihliadať. Predovšetkým od 14.11.2020 získal obžalovaný trvalý pracovný pomer so zamestnávateľom - Dopravný podnik mesta Košice - na pozícii dispozičného vodiča všetkých dopravných prostriedkov, s ktorými daný zamestnávateľ disponuje. Odvolaciemu súdu predložil obžalovaný pracovný posudok zo dňa 18.11.2020 na č. l. 447, ktorý

hodnotí obžalovaného veľmi pozitívne. Rovnako veľmi pozitívne pre obžalovaného vyznieva aj záruka záujmového združenia - Základná organizácia vodičov MHD pri DPMK a.s. zo dňa 20.11.2020 na č. l. 448, ktorou uvedená organizácia poskytla výchovné pôsobenie na obžalovaného a navrhla vyhovieť odvolaniu obžalovanému v tom zmysle, aby mu nebol ukladaný trest zákazu činnosti. Dôveryhodnosť uvedenej záruky bola podporená aj osobnou účasťou predsedu uvedenej záujmovej organizácie na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, na ktorom bolo prejednávané dané odvolanie obžalovaného, na ktorom predseda združenia prezentoval naďalej trvajúci záujem poskytovať záruku za obžalovaného. Vo svetle týchto nových skutočností odvolací súd uznal, že uloženie trestu zákazu činnosti, ktoré ako správne ustálil okresný súd, je vzhľadom na povahu skutku a predchádzajúcu priestupkovú minulosť obžalovaného plne dôvodné a opodstatnené, by bolo pre obžalovaného skutočne veľmi prísne, jednoznačne likvidačné a veľmi citeľne by zasiahlo do života obžalovaného s následkami, ktoré by mali pre neho ďalekosiahly dopad do budúcnosti, nakoľko by mu výrazne sťažili návrat do riadneho života po riadnom vykonaní trestu. Uložiť trest zákazu činnosti, hoc aj mimoriadne znížený na jeho minimálnu možnú výmeru v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák., by teda malo fatálny dopad na obžalovaného, čím by sa poprela zásada primeranosti trestu.

Odvolací súd posúdením všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že účel trestu, vzhľadom na kritickejší a pokornejší postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti, prezentovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu, ako aj na jeho svedomitý postoj k práci a podporu zo strany odborovej organizácie, je možné dosiahnuť aj bez uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, avšak za súčasného uloženia prísnejšieho peňažného trestu, než ako bol ukladaný okresným súdom. Vzhľadom k uvedenému a zároveň aj vďaka tomu, že okresný súd vyčerpávajúco objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol odvolací súd rozhodnúť sám a uložiť obžalovanému trest bez zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu.

Zohľadnením všetkých zistených okolností v zmysle § 34 a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. považoval krajský súd za spravodlivé, primerané a zákonné uloženie peňažného trestu vo výmere 800,- € za súčasného uloženia náhradného trestu vo výmere 4 mesiacov a bez uloženia trestu zákazu činnosti.

Pri ukladaní trestu odvolací súd priznal obžalovanému len jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák., bez zistenia nejakej priťažujúcej okolnosti v zmysle Tr. zák., v dôsledku čoho upravoval trestnú sadzbu zakotvenú za tento trestný čin v osobitnej časti v zmysle a Tr. zák. V tomto smere napravil priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle Tr. zák. okresným súdom, ktoré vyhodnotil ako nezákonné, s poukazom na svoj právny názor opierajúci sa o vyššie citované stanovisko najvyššieho súdu.

Vo vzťahu k takto ukladanému trestu je potrebné povedať, že ide o veľmi mierny trest, ktorý má byť motivačný pre obžalovaného v tom, aby zodpovedne pristupoval k svojmu životu a hlavne k spôsobu vedenia motorových vozidiel, nakoľko ďalšia priestupková činnosť obžalovaného bude znamenať veľké sklamanie dôvery, ktorú do neho vkladá spoločnosť a jeho pracovný kolektív. V dôsledku takejto straty dôvery už nebude možné vnímať obžalovaného ako osobu napraviteľnú miernymi druhmi trestov, ale skôr ako osobu vyžadujúcu pre vedenie riadneho života a dosiahnutie svojej prevýchovy razantný prístup zo strany štátu, nekompromisný a dôrazný postih a v záujme ochrany spoločnosti už možno aj priame ukladanie nepodmienečného trestu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.