Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: JUSTICIA Legis s. r. o., so sídlom Lipová 5106/28, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 46 912 134, zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: O. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. R. XXXX/X, XXX XX X. B., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 9 358,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

- 130 zo dňa 17. 10. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 130 zo dňa 17. 10. 2019 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 358,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 510,62 eura od 24. 02. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 848,13 eura od 30. 03. 2016 do zaplatenia a 40 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , , , , , , , a v časti trov konania podľa , , (ďalej len „“). Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o dielo, ktorú mali pôvodne uzatvoriť spoločnosť Z. Z. - H. Z. s. r. o. a žalovaný, pričom predmetnú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť ako postupník od pôvodného zhotoviteľa: Z. Z.

- H. Z. s. r. o., a to zmluvou o postúpení pohľadávky. Predmetom postúpenia bola pohľadávka titulom ceny diela fakturovaná žalovanému faktúrou č. VF2016/022 na základe súpisu vykonaných prác zo dňa 09. 02. 2019 v sume 2 510,62 eura, splatná 23. 02. 2016 a faktúrou č. VF 2016/038 na základe súpisu vykonaných prác zo dňa 14. 03. 2016 v sume 6 848,13 eura, splatná dňa 29. 03. 2016. V konaní nebolo sporným, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.

3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval ako nárok zo zmluvy o dielo uzavretej medzi dvoma podnikateľskými subjektmi podľa ustanovení a nasl. . Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu rozporoval, tvrdiac, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní,

pretože zmluvu neuzavrel on ako fyzická osoba, ale uzavrela ju právnická osoba D. - K., s. r. o. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v súčasnosti je a aj v čase uzavretia zmluvy bol konateľom a spoločníkom spoločnosti D. - K., s. r. o., pričom výsluchom žalovaného a konateľa pôvodného zhotoviteľa mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že medzi žalovaným ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Z. Z. - H. Z. s. r. o. ako zhotoviteľom bola uzavretá ústne zmluva o dielo. Žalovaný v konaní relevantným a hodnoverným spôsobom nespochybnil, že zmluva bola uzavretá, že dielo bolo vykonané a bola dohoda o cene. Naopak, z odporu žalovaného vyplynulo, že existenciu žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu nespochybňoval a uviedol, že faktúry mu boli doručené, žalobcom uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve a faktúry, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Až neskôr v rámci konania začal žalovaný tvrdiť, že zmluvu neuzavrel on ako podnikateľ fyzická osoba, ale ju uzatváral ako konateľ spoločnosti D. - K., s. r. o. Žalovaný tieto nové tvrdenia o údajnom nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní dostatočne nepotvrdil a súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako účelové. Žalovaný bez toho, aby riadne zdôvodnil a vysvetlil, prečo predmetnú pohľadávku a faktúry zaevidoval do svojho účtovníctva a riadne ich v ňom viedol, či, ako a kedy následne prípadné chyby v evidenciách riešil, t. j. bez toho, aby hodnoverným spôsobom zdôvodnil zmenu vo svojich skutkových tvrdeniach, začal v konaní argumentovať tým, že pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako fyzická osoba, ale ako konateľ právnickej osoby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný tieto svoje nové tvrdenia presvedčivo nepreukázal. Z vyjadrenia žalovaného v odpore vyplynulo, že pohľadávku vo svojom účtovníctve riadne eviduje. Vypočutý svedok pán Z. potvrdil, že pre žalovaného vykonal viacero prác, niektoré z nich už boli dokonca zo strany žalovaného ako fyzickej osoby aj zaplatené. Podľa názoru súdu prvej inštancie existovala určitá obchodná prax, nejaké obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným. Keďže pán H. podniká ako fyzická osoba a súčasne je konateľom a spoločníkom právnickej osoby D. - K., s. r. o., bolo s poukazom na predchádzajúcu obchodnú spoluprácu so zhotoviteľom nevyhnutné, aby žalovaný, a to aj vzhľadom na ním uvedené rozporné skutkové tvrdenia, keď na začiatku sporu svoju pasívnu legitimáciu nespochybnil, preukázal, že skutočne došlo k zmene, že zmluvu nedojednával ako predtým, t. j. ako fyzická soba, ale ako konateľ právnickej osoby a na túto skutočnosť zhotoviteľa upozornil. Z výpovede svedka pána Z. bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá priamo so žalovaným a bola dohoda, že cena sa bude fakturovať priamo žalovanému. Svedok potvrdil, že aj keď objednávka prišla pod hlavičkou D. - K., s. r. o., ako zhotoviteľ dohodnutú cenu fakturoval priamo žalovanému v súlade s ich vzájomnou dohodou a potvrdil, že časť iných prác vykonaných na tých istých nehnuteľnostiach fakturovaných inými faktúrami, boli zo strany žalovaného zaplatené. Súd prvej inštancie preto považoval žalovaného za pasívne vecne legitimovaného v tomto spore. Žalovaný ďalej namietal, že práce boli reklamované, resp. že k dodaniu diela objednávateľovi relevantným spôsobom nedošlo. Žalobca túto reklamáciu vád diela poprel a namietal, že nebolo v konaní preukázané, že dielo malo vady, že za tieto zodpovedá zhotoviteľ, a že prípadné vady boli reklamované riadne a včas. Podľa výpovede konateľa pôvodného zhotoviteľa nejaké vady boli zo strany žalovaného reklamované, ale tieto sa netýkali prác fakturovaných faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha v konaní, išlo o iné práce a vady na týchto iných prácach boli žalovaným reklamované až po pol roku. Podľa tvrdenia žalovaného ním uvádzané vady sa objavili hneď po odovzdaní diela. Vzhľadom na protichodné tvrdenia bolo povinnosťou žalovaného, t. j. osoby, ktorá svoju obranu v konaní založila na tvrdení, že jej doposiaľ nevznikla povinnosť za dielo zaplatiť, okrem tej skutočnosti, že nie je pasívne legitimovaný, aj z dôvodu, že dielo doposiaľ odovzdané riadne nebolo, resp. že toto dielo malo vady, ktoré boli riadne reklamované, tieto skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že vady zhotoviteľovi oznámil riadne a včas bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, prípadne mal zistiť. S poukazom na uvedené nemohol byť nárok z vád v konaní podľa žalovanému priznaný. Naviac, žalovaný nepreukázal, že si uplatnil nárok na zľavu z ceny diela, keďže len uvedené by ho oprávňovalo dohodnutú cenu diela nezaplatiť za predpokladu, že by vady oznámil včas a riadne by si uplatnil nárok z vád vo forme zľavy z ceny diela. Z výsluchu žalovaného pritom vyplynulo, že žiadal vady diela odstrániť a nie zľavu z ceny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný v celom rozsahu titulom neuhradenej ceny diela fakturovanej vyššie uvedenými faktúrami. Žalovaný v konaní dostatočným a presvedčivým spôsobom neodstránil rozpory v jeho skutkových tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdil, že dielo bolo vykonané, ale malo vady, a že tieto vady reklamoval, neskôr tvrdil, že dielo doposiaľ ani nebolo vykonané, doposiaľ nebolo dokončené a riadne mu odovzdané, t. j. že mu ešte ani nezačala plynúť lehota na oznámenie vady, ani na reklamáciu. Poukazujúc na , , , súd prvej inštancie konštatoval, že nie je vylúčené, aby bolo dielo vykonané a odovzdané aj s vadami, a preto bolo povinnosťou objednávateľa dielo pri

preberaní nielen riadne prezrieť, ale pri zistení vady túto bezodkladne zhotoviteľovi oznámiť, pretože v opačnom prípade sa objednávateľ vystavuje následkom upraveným v . Postúpením pohľadávky nadobudol žalobca uvedenú pohľadávku a aj právo s ňou nakladať, v dôsledku čoho postupcovi právo s pohľadávkou nakladať postúpením zaniklo, t. j. pôvodný veriteľ po postúpení pohľadávky nebol oprávnený s ňou nakladať a ním vystavené dobropisy k pôvodným faktúram nespôsobili zánik tejto pohľadávky a tieto nepreukazujú žalovaným tvrdené uznanie vád diela. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9 358,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do ich úplného zaplatenia v súlade s . Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie listinným dôkazmi, ktoré predložil svedok a zhotoviteľ diela Z. Z. a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného ide o dôkazy, ktoré preukazujú kontraktačný proces. Z obsahu spisu vyplýva, že pán O. H. ako konateľ spoločnosti D. - K., s. r. o. oslovil zhotoviteľa Z. Z. s tým, že potrebuje zhotoviť dielo v priestoroch svojej nehnuteľnosti. Objednávku vystavila spoločnosť D. - K., s. r. o. a k vzniku zmluvného vzťahu došlo dňom objednania diela, resp. dňom prijatia objednávky ako návrhu zmluvy o dielo. Týmto momentom muselo byť zhotoviteľovi zrejmé, že dielo objednáva spoločnosť D. - K., s. r. o. a nie fyzická osoba O. H.. Následne skutočnosť, že zhotoviteľ fakturoval dielo žalovanému a nie objednávateľovi ako zmluvnému partnerovi, pre ktorého dielo zhotovoval, je pre posúdenie právneho vzťahu celkom bezvýznamná a má dopad daňový a účtovný, nie však právny. Skutočnosť, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi pánom Z. a spoločnosťou D. - K., s. r. o. preukazuje aj komunikácia medzi žalobcom, právnym zástupcom žalobcu a pánom Z., vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na prvom pojednávaní o tom, že sa malo fakturovať spoločnosti D. - K., s. r. o., ako aj vrátenie faktúr zhotoviteľovi pánovi Z., ktoré vracala spoločnosť D. - K., s. r. o., dobropis vystavený na žalovaného pánom Z. a nové vystavenie totožných faktúr, ako sú vystavené na žalovaného, a to pre spoločnosť D. - K., s. r. o. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi pánom Z. a spoločnosťou D. - K., s. r. o. a argumentáciu súdu prvej inštancie v otázke pasívnej vecnej legitimácie považoval za nepresvedčivú. Skutočnosť, že žalovaný túto námietku vzniesol nie v odpore, ale až pri ďalšom úkone vychádzala z informácie, ktorú žalovaný poskytol pri podávaní odporu a predovšetkým v tom, že za prioritu pri obhajobe svojho konania spočívajúceho v nezaplatení faktúr považoval predovšetkým to, že zhotoviteľ dielo nevykonal riadne, neodovzdal ho objednávateľovi, a teda mu nárok na zaplatenie diela neprináleží. Napriek tomu, že nedostatok vecnej legitimácie žalovaný namietal v ďalšom úkone, súd prvej inštancie túto argumentáciu žalovaného neodmietol s tým, že by išlo o procesnú obranu, ktorá nebola uplatnená včas, a preto je bez právneho významu, že nebola táto námietka vznesená v podanom odpore. Z výpovede zhotoviteľa Z. Z. vyplývalo, že práce si objednávala spoločnosť D. - K., s. r. o., ktorá aj zaslala objednávku a potvrdil, že žalovaný vrátil faktúry vystavené na žalovaného s tým, že vystavil dobropis a následne práce fakturoval D. - K., s. r. o., v dôsledku čoho nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že dielo si objednal a toto bolo zhotovené pre spoločnosť D. - K., s. r. o. a skutkové zistenie súdu prvej inštancie o zmluvných stranách zmluvy o dielo nepovažoval za správne, v dôsledku čoho nesprávne posúdil aj otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Ďalej žalovaný namietal, že zhotoviteľovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a preto ani nemohol neexistujúcu pohľadávku postúpiť žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, resp. svedka Z., že predmetom fakturácie sú iné práce, než ktorých sa týkali vady vytýkané objednávateľom, nebolo v konaní preukázané, naopak, z faktúr a súpisu prác vyplývalo, že sa všetky práce zhotovovali v skladových priestoroch spoločnosti D. - K., s. r. o. V konaní bolo preukázané, že objednávateľ D. - K., s. r. o. uzatvoril so zhotoviteľom jednu zmluvu o dielo, preto zhotovované malo byť jedno dielo definované v súpisoch prác a jedno dielo malo byť ako celok odovzdané. Z výsluchu zhotoviteľa vyplynulo, že objednávateľ namietal vady diela, a že odmietol zaplatiť cenu diela do času, kým nebude dielo vykonané bez vád. Zhotoviteľ sa výslovne vyjadril, že dielo odovzdal rodinnému príslušníkovi, údajne zástupcovi objednávateľa, čo označil za nepravdivé a nepreukázané tvrdenie. Žalobca nepreukázal, že došlo k riadnemu zhotoveniu diela a jeho odovzdaniu objednávateľovi.

Pokiaľ išlo o zľavu z ceny diela, táto predstavuje len jeden zo spôsobov uplatnenia nárokov z vád diela, avšak reklamovať vady diela a uplatňovať si z nich nároky je možné až po zhotovení diela a jeho riadnom odovzdaní objednávateľovi. Žalovaný je toho názoru, že zhotoviteľovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela z dôvodu, že dielo nevykonal, keď ho riadne bez vád nezhotovil a neodovzdal objednávateľovi.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného, t. j. že medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou Z. Z. - H. Z. s. r. o. ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo podľa a nasl. . Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný v odpore, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ uznal námietky žalovaného ohľadne toho, že dielo nebolo vykonané riadne a v dohodnutom rozsahu a súčasne potvrdil, že mu boli faktúry doručené a žalobcom uplatnený nárok eviduje v účtovníctve a faktúry uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní bola potvrdená aj výpoveďou žalovaného, ktorý potvrdil, že pre neho pôvodný veriteľ v rámci tej istej haly vykonal viaceré práce a tieto uhradil pôvodnému veriteľovi. Rovnako tak svedok pán Z. potvrdil, že pre žalovaného vykonal viacero prác, pričom niektoré z nich boli zo strany žalovaného ako fyzickej osoby zaplatené. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bola preukázaná aj oprávnenosť žalovaného nároku, t. j. že práce boli žalovaným objednané, za vykonané práce bola v súlade s dohodou zmluvných strán vyfakturovaná cena diela a tieto práce boli aj vykonané pôvodným veriteľom. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11. 06. 2019, na ktorom uviedol, že nepopierajú, že práce boli vykonané.

6. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, ktoré považuje za dôvodné. V podanom odvolaní podrobne uviedol svoj právny názor na vec a poukázal na konkrétne skutkové a právne okolnosti, pre ktoré napadnutý rozsudok nepovažuje za správny. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca neuvádza žiadne nové tvrdenie a právne argumentácie, ktoré by doposiaľ nepredniesol.

7. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že konanie vo veci sa začalo na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9 358,75 eura s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny diela vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. na základe súpisu vykonaných prác zo dňa 09. 02. 2016 v sume 2 510,62 eura, splatnou dňa 23. 02. 2016 a faktúrou č. VF2016/038 na základe súpisu vykonaných prác zo dňa 14. 03. 2016 v sume 6 848,13 eura, splatnou dňa 29. 03. 2016, ktorú pohľadávku nadobudol od pôvodného zhotoviteľa Z. Z. - H. Z. s. r. o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 03. 2018. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Z. Z. - H. Z. s. r. o.) a žalovaným vznikol zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o dielo podľa a nasl. , uzatvorenej v ústnej forme. Právny záver o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie vyvodil z toho, že žalovaný v konaní relevantným a hodnoverným spôsobom nespochybnil, že zmluva bola uzavretá, že dielo bolo vykonané a bola dohoda o cene, pričom z jeho odporu vyplynulo, že existenciu žalobcom tvrdeného zmluvného vzťahu nespochybňoval a uviedol, že faktúry mu boli doručené, žalobcom uplatňovaný nárok eviduje vo svojom účtovníctve a faktúry, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný tieto nové tvrdenia o údajnom nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní dostatočne nepotvrdil, a preto ich vyhodnotil ako účelové. Vychádzal pritom z výpovede svedka Z., ktorý podľa súdu prvej inštancie mal potvrdiť, že pre žalovaného vykonal viacero prác a niektoré z nich už boli dokonca zo strany žalovaného ako fyzickej osoby aj zaplatené.

11. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo jednoznačne preukázané uzatvorenie zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nestotožnil. Z doložených listinných dôkazov preukazujúcich kontraktačný proces vyplýva, že objednávku vystavila spoločnosť D. - K., s. r. o., ktorá si v zmysle písomnej objednávky (č. l. 76 spisu) objednala u zhotoviteľa Z. Z. - H. Z., s. r. o. maliarske a murárske práce podľa cenovej ponuky zo dňa 14. 11. 2015. Z výpovede samotného zhotoviteľa Z. Z. na pojednávaní konanom dňa 20. 08. 2019 (č. l. 84 spisu) je zrejmé, že svedok na otázku súdu, kto si objednával maliarske práce a s tým súvisiace práce, uviedol, že práce si objednávala spoločnosť D. - K., s. r. o., ale dohodnuté bolo, že budú fakturované pánovi H. ako fyzickej osobe. Na otázku súdu, s kým sa dohodol aké práce a pre koho budú vykonané, odpovedal, že sa dohodol na prácach s pánom H., že pre neho ako fyzickú osobu budú vykonané. Potom ako začali práce robiť, došla mailom objednávka, kde je uvedený D. - K., s. r. o., fakturoval podľa dohody žalovanému a na otázku, či sa nejako zamýšľal, že objednávka prišla pod hlavičkou spoločnosti s ručením obmedzeným a či to nejako riešil, uviedol, že to nijako neriešil, pretože dohoda je dohoda a podľa dohody fakturoval priamo žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených dôkazov jednoznačne nevyplýva, že by zmluva o dielo bola uzatvorená medzi spoločnosťou Z. Z. - H. Z., s. r. o. a žalovaným. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj otázku dôkazného bremena, keď mal za to, že žalovaný mal v konaní preukázať, kto si práce objednal a kto bol zmluvnou stranou pôvodného veriteľa (dodávateľa). V danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý si uplatňoval nárok na zaplatenie ceny diela vyúčtovaného žalovanými faktúrami, teda preukázanie toho, kto boli zmluvné strany uzavretej zmluvy o dielo a čo bolo jej predmetom. Skutočnosť, že zhotoviteľ fakturoval dielo žalovanému a nie objednávateľovi ako zmluvnému partnerovi, pre ktorého dielo zhotovoval, nebolo v konaní pre účely posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného právne významné. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nevzniesol už v odpore, ale až pri ďalšom úkone, ktorý mu patril. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo nepochybne preukázať, že objednávateľom diela bol práve žalovaný, ktorému tak vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu diela vyúčtovanú spornými faktúrami.

12. Vecná legitimácia predpokladá, že stranou sporu môže byť ako žalobca len ten, komu svedčí podľa hmotného práva právo (nárok) a žalovaným môže byť výlučne ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom príslušnej povinnosti (záväzku). Inými slovami, aktívne vecne legitimovaný je len žalobca, ktorý je nositeľom práva, o ktoré v spore ide a pasívna legitimácia u žalovaného je daná len vtedy, ak má podľa zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. Keďže žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že práve žalovaný bol zmluvnou stranou zmluvy o dielo na strane objednávateľa, ktorú mal uzatvoriť s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Z. Z. - H. Z., s. r. o.), od ktorého mal nadobudnúť spornú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 03. 2018, odvolací súd nepovažoval žalovaného za pasívne vecne legitimovaného účastníka tohto sporu.

13. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

14. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto odvolací súd žalovanému v rámci zmeňujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti II. výroku o trovách konania priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. V rámci odvolacieho konania mal žalovaný takisto plný úspech, a preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi aj náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.