Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-27-2026.pdf
PDF · 118.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/27/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. t. č. bytom F. E. XXXX/X, G., na neverejnom zasadnutí dňa 11. augusta 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. februára 2026, sp. zn. 3Nt/34/2025, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením samosudcu Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. februára 2026, sp. zn. 3Nt/34/2025, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024 zamieta, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený na verejnom zasadnutí podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice proti nemu sťažnosť, ktorú dodatočne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil nasledovne:
„ I.
Návrh mňa odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024 bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Nt/34/2025 zo dňa 05.02.2026 (ďalej aj ako „Uznesenie“ v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Proti tomuto Uzneseniu v celom rozsahu, som si ja, odsúdený podal ihneď po jeho vyhlásení v súlade s ustanovením § 185 a nasl. Tr. por. sťažnosť, ktorú po oboznámení sa s obsahom písomného vyhotovenia Uznesenia odôvodňujem prostredníctvom svojho ustanoveného obhajcu nasledovne. II.
Ja odsúdený som bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/47/2024 zo dňa 08.03.2024 zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na skutkovom základe, že dňa 06.03.2024 v čase
o 13:53 hod. v G. na parkovisku za obytným domom na ulici H. XXX/XX pod vplyvom alkoholu s hodnotou l,65mg/l v dychu som viedol osobné motorové vozidlo zn. B. I., EČ: C. a pri cúvaní som narazil do tam odparkovaného vozidla zn. J. K., EC:C., čím som jeho majiteľovi A. B. spôsobil škodu v sume 300,- Eur. Za to som bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 353 ods. 2 písmeno a) Tr. por., § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno 1), písmeno n) Trestného zákona a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol mi výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mi bol uložený probačný dohľad nad mojim správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mi súd ustanovil skúšobnú dobu 18(osemnásť) mesiacov a s odkazom na § 51 ods. 3 písmeno b) Tr. zák. mi súd uložil zákaz v skúšobnej dobe požívať alkohol a iné návykové látky. Podľa § 61 ods.l, ods.2 písmeno b), ods.3 Tr. zák., § 353 ods. 2 písmeno a) Tr. por., mi súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, § 353 ods. 2 písmeno d) Tr. por., mi súd uložil aj trest prepadnutia veci - osobné motorové vozidlo B. I., EČ: C., rok výroby 2007, modrej metalízy, VIN:C..
Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení dospel k nesprávnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a môj návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024 zamietol.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku možno návrh zamietnuť len vtedy, ak súd nezistí splnenie podmienok § 394 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že súd musí posúdiť: (1) či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, (2) či tieto mohli viesť k inému rozhodnutiu o treste. V napadnutom uznesení sa uvádza,že osobné pomery odsúdeného boli známe už v čase pôvodného rozhodovania. Sťažnosť však nie je založená na pôvodných pomeroch (rodinná alebo finančná situácia), ale na nových objektivizovaných dôkazoch o stabilizácii osoby a prognóze správania. Rozhodujúce je, že tieto dôkazy v čase rozhodovania neexistovali ako objektivizované podklady a nemohli byť uplatnené ani v rámci odporu proti trestnému rozkazu.
Konkrétne sú v spise založené nové dôkazy a to najmä:
- Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 12CoP/253/2025, hodnotiace stabilizáciu osoby odsúdeného,
- Lekárske správy o absolvovaní protialkoholického liečenia,
- Doklady o dlhodobej kontrolovanej abstinencii, -Podklady o riadnom plnení podmienok probačného dohľadu bez porušenia,
Navrhované bolo aj vyžiadanie hodnotenia plnenia probačného dohľadu probačným a mediačným úradníkom, ktoré nebolo vykonané ani riadne odôvodnene odmietnuté.
Uloženie trestu v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. je nevyhnutne založené na hodnotení osoby páchateľa a rizika opakovania konania. Prognóza je skutkovým predpokladom výmery trestu. Ak nové dôkazy objektivizujú priaznivú a stabilizovanú prognózu, vzniká otázka ci pôvodne uložená konkrétna výmera nie je vzhľadom na tieto nové skutkové podklady v zrejmom nepomere.
Paragraf 394 ods. 1 Tr.por. nevyžaduje istotu zmeny rozhodnutia, ale postačuje potenciál. Napadnuté uznesenie však neobsahuje konkrétnu materiálnu analýzu, prečo nové podklady nemôžu mať potencionálny význam pre posúdenie proporcionality konkrétnej výmery trestu.
Chcem uviesť, že v čase, keď bolo možné podať odpor proti trestnému rozkazu, neexistovali dôkazy o dlhodobej abstinencii, ukončenom liečení ani hodnotenie stabilizácie osoby iným súdom. Tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti rozhodnutia a nemohli byť predmetom odporu.
Napadnuté uznesenie nerozlišuje medzi pôvodne známymi okolnosťami a novými objektivizovanými dôkazmi o prognóze, neaplikuje riadne test potencionálneho významu a nevysporiadava sa s navrhnutým dôkazom o vyžiadanie hodnotenia plnenia probačného dohľadu od probačného a mediačného úradníka. Za týchto okolností neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods 2 Tr.por.
Ja odsúdený A. B. som podal dňa 09.09.2025 návrh na povolenie obnovy konania a žiadal som aby súd povolil obnovu konania, zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/47/2024 v celom rozsahu, vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, tentokrát bez uplatnenia § 61 ods. 3 Tr. zák. a rozhodol o novom treste a to primerane skutkovému stavu a zákonu.
Som toho názoru, že súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zák. tým, že použil sprísnený režim pri opakovaní trestného činu do 2 rokov od predchádzajúceho právoplatného odsúdenia. Predchádzajúce právoplatné odsúdenie mi bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/47/2018 zo dňa 23.04.2018, právoplatným dňa 15.05.2018, pre skutok zo dňa 29.01.2018. Teda medzi skutkami uplynulo viac ako 6 rokov.
Podmienka na aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák. nebola splnená a napriek tomu bol mne odsúdenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov a trest prepadnutia osobného motorového vozidla B. I., EČ: C..
Trestný zákon v § 34 definuje účel trestu, jeho základné funkcie a zásady pre uloženie trestov. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu kladie dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd mi uložil aj trest prepadnutia veci - osobné motorové vozidlo B. I., EČ: C., ktoré som používal najmä pre potreby rodiny.
Dňa 9.1.2025 mi bola predĺžená skúšobná doba o ďalších 12 mesiacov a súd mi nariadil ochranné liečenie závislosti od alkoholu. V čase rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024 však bolo moje predchádzajúce odsúdenie z roku 2018 riadne zahladené a teda sa podľa novely Trestného zákona (zmena § 289 TZ) nemal aplikovať prísnejší režim recidívy. V zmysle zásady lex mitior ( § 2 ods. 1 TZ) sa mal uplatniť miernejší zákon, ktorý viaže recidívu výlučne na právoplatné odsúdenie. Táto zmena predstavuje novú právnu skutočnosť, ktorá má podľa môjho názoru priamy vplyv na zákonnosť a primeranosť uloženého trestu. Uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov, trest prepadnutia osobného motorového vozidla B. I., EČ: C. a ďalšie obmedzenia majú pre mňa likvidačný charakter a nezodpovedajú miere následkov skutku.
Podľa oznámenia poisťovne L. M.,N. zo dňa 30.5.2024 ohľadne likvidácie škodovej udalosti zo dňa 6.3.2024 vyplýva, že škoda predstavujúca náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovala 197,00,- Eur a bola v plnom rozsahu uhradená. Táto výška škody je hlboko pod hranicou škody väčšieho rozsahu a nejednalo sa teda o skutok so závažnejšími následkami ani o konanie s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou. Poukazujem na to, že nešlo o dopravnú nehodu s následkami na zdraví alebo majetku tretích osôb. Napriek tomu mi bol uložený súbor trestov, ktorý nezodpovedá bežnej praxi ukladania trestov pri skutkoch podľa § 289 TZ a uložené tresty sú neprimerané a prísne.
V období pred liečením som sa nachádzal v psychicky aj sociálne mimoriadnom ťažkom stave. Prechádzal som rozpadom rodiny a môj rodinný dom s pozemkami bol predaný na dražbe, čo pre mňa znamenalo osobný a existenčný otras. V krátkom čase som prišiel obývanie, stabilitu aj istotu budúcnosti. V dôsledku týchto udalostí sa u mňa prehĺbili psychické problémy a závislosť od alkoholu, ktorú som následne začal riešiť odborným liečením. Týmito okolnosťami preukazujem, že skutok sa stal v období mojej životnej krízy, nie ako dôsledok úmyselného konania alebo vedomého ignorovania zákona. Po liečení abstinujem, som zamestnaný a aktívne sa snažím viesť riadny život. Podľa môjho názoru mal súd podľa § 34 a 38 TZ zohľadniť tieto okolnosti ako poľahčujúce, čo sa však v napádanom rozhodnutí neprejavilo.
V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 34P/86/2025, konanie vo veci starostlivosti o moje maloleté deti, v ktorom mi bolo neodkladným opatrením priznané ( uznesenie OS Trenčín zo dňa 30.7.2025) právo na osobný styk s deťmi vrátane prespávania počas víkendov. V tomto konaní je účastný aj prokurátor, ktorý však opakovane namieta absenciu môjho vodičského oprávnenia, čo negatívne ovplyvňuje výkon mojich rodičovských práv a osobné vzťahy s
deťmi. Vodičské oprávnenie je zároveň pre mňa nevyhnutné aj pre výkon môjho zamestnania, ktoré vyžaduje mobilitu mimo môjho miesta bydliska. V napadnutom uznesení sa vo vzťahu k styku s mojimi maloletými deťmi uvádza, že tento môžem realizovať aj formou MHD a lebo taxi služby. Podľa môjho názoru ide o argument mimo rámca testu § 394 Tr.por., keďže sa nerieši praktická logistika výkonu trestu, ale potencionálny význam nových dôkazov pre výmeru trestu. Nejedná sa mi o komfort, ale o reálnu schopnosť plnohodnotne vykonávať rodičovské povinnosti, vrátane bežných životných situácií (výlety, mimoštandardné presuny, starostlivosť mimo miesta bydliska).
III.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti týmto ja, odsúdený navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako príslušný odvolací súd preskúmal správnosť výroku napadnutého Uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Nt/34/2025 zo dňa 05.02.2026 a povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024, prípadne, aby v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Nt/34/2025 zo dňa 05.02.2026 a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.“
Podaním zo dňa 10.08.2026 odsúdený doplnil odôvodnenie svojej sťažnosti nasledovne:
„Ja, A. B.. týmto pred rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne dopĺňam odôvodnenie svojej sťažnosti. Nasledujúcu argumentáciu uplatňujem subsidiárne a výlučne k otázke splnenia podmienok § 394 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste.
I.
VYMEDZENIE SPORNEJ OTÁZKY A PROCESNÁ OPATRNOSŤ
V tomto doplnení nespochybňujem, že pri splnení zákonných podmienok § 61 ods. 3 Trestného zákona sa trest zákazu činnosti ukladá v hornej polovici sadzby podľa § 61 ods. 2, ani účinok § 61 ods. 7 Trestného zákona, podľa ktorého zahladenie predchádzajúceho odsúdenia nemá na ukladanie trestu podľa § 61 ods. 3 až 5 vplyv. Predmetom tejto subsidiárnej argumentácie preto nie je opätovná revízia právneho posúdenia predchádzajúceho odsúdenia.
Jadrom je užšia otázka: či nové, súdu v pôvodnom konaní neznáme skutočnosti a dôkazy majú pri materiálnom posúdení taký význam, že vzhľadom na ne by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k mojim pomerom v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Až po prípadnom povolení obnovy by sa v obnovenom konaní rozhodovalo o konkrétnej výmere nového trestu.
II.
§ 39 TRESTNÉHO ZÁKONA AKO ZÁKONNÝ MECHANIZMUS, NIE AKO NÁROK
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom. § 39 ods. 3 písm. f) pritom výslovne upravuje hranicu mimoriadne zníženého trestu zákazu činnosti - taký trest nesmie byť kratší ako šesť mesiacov.
Z textu § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. f) vyplýva, že inštitút mimoriadneho zníženia sa môže týkať aj trestu zákazu činnosti. § 61 ods. 3 neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré by aplikáciu § 39 vylučovalo. Netvrdím však, že z toho vzniká automatický nárok na zníženie; podmienky § 39 ods. 1 musia byť v každej veci individuálne a prísne preukázané.
Ako podporný judikatúrny príklad, nie ako autoritatívne vyriešenie tejto právnej otázky, uvádzam nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2020-80. V skutkovom stave zachytenom v tomto náleze okresný súd pri odsúdení podľa § 289 a pri podmienkach § 61 ods. 3 použil § 39 ods. 1 a uložil zákaz činnosti na dva roky. Krajský súd mimoriadne zníženie následne neakceptoval pre konkrétne okolnosti páchateľa a uložil trest päť rokov a sedem mesiacov. Uvedený nález preto
používam len ako doložený príklad, že všeobecný súd § 39 ods. 1 v kontexte § 61 ods. 3 reálne aplikoval: netvrdím, že Ústavný súd tým vyslovil všeobecne záväzný právny záver o vzťahu týchto ustanovení.
III.
§ 394 ODS. 1 TRESTNÉHO PORIADKU A NOVÉ SKUTOČNOSTI
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa obnova konania skončeného právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, prípadne uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2019-21 reprodukuje právny záver Najvyššieho súdu SR. podľa ktorého novými skutočnosťami v zmysle § 394 ods. 1 môžu byť aj skutočnosti, ktoré vznikli alebo nastali až po právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň z tohto rozhodnutia vyplýva, že samotná novosť nestačí: rozhodujúci je ich materiálny význam pre zákonný test § 394 ods. 1.
Preto nežiadam, aby bola obnova povolená iba preto, že po právoplatnosti došlo k pozitívnej zmene môjho života. Tvrdím užšie: predložené objektívne podklady je potrebné posúdiť vo vzájomných súvislostiach a určiť, či vzhľadom na ne môže byť pôvodne uložený trest v zrejmom nepomere k mojim pomerom v zmysle § 394 ods. 1.
Som si vedomý, že požiadavka zrejmého nepomeru" predstavuje kvalifikovaný materiálny prah. Preto sa neopieram o samotné plynutie času ani o subjektívne tvrdenie o náprave, ale o objektivizovateľné podklady, ktorých význam je potrebné posúdiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.
IV.
DÔKAZNÁ KAUSALITA A SELEKCIA ROZHODUJÚCICH DÔKAZOV
Za rozhodujúce považujem najmä podklady o absolvovaní odbornej protialkoholickej liečby, doklady o dlhodobej abstinencii a hodnotenia súvisiace s probačným dohľadom. Tieto dôkazy neuvádzam ako ospravedlnenie skutku ani ako tvrdenie, že samotné riadne správanie zakladá nárok na obnovu.
Ich význam je kauzálne viazaný na povahu pôvodného trestného činu podľa § 289: liečba závislosti, dlhodobo doložená abstinencia a nezávislé hodnotenie priebehu probačného dohľadu sú spôsobilé vypovedať o riziku opakovania konania pod vplyvom návykovej látky a o prognóze ďalšieho správania. Práve tieto okolnosti sú relevantné pre posúdenie, či na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Netvrdím vopred, aká prognóza z dokazovania vyplynie; žiadam, aby bola vyhodnotená z objektívnych podkladov.
Hodnotenie probačného a mediačného úradníka je v tomto smere relevantné nie ako dôkaz o výkone samotného trestu zákazu činnosti, ale ako nezávislý podklad o správaní odsúdeného, plnení uložených povinností a prognosticky významných okolnostiach. Ak sťažnostný súd nepovažuje skutkový podklad za dostatočný na povolenie obnovy, navrhujem subsidiárne zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na doplnenie dokazovania práve o takéto hodnotenie.
V.
PROCESNÝ ŠTANDARD V TOMTO ŠTÁDIU
V tomto sťažnostnom konaní nežiadam, aby Krajský súd v Trenčíne už teraz určil konkrétnu novú výmeru trestu. Také rozhodovanie patrí až do konania po prípadnom právoplatnom povolení obnovy. V tomto štádiu je potrebné posúdiť zákonný test § 394 ods. 1 Trestného poriadku, teda či vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k mojim pomerom. Odkaz na § 39 Trestného zákona tento test nenahrádza; preukazuje len existenciu zákonného mechanizmu, ktorý by pri splnení jeho vlastných podmienok umožňoval v obnovenom konaní uložiť kratší trest.
Pre vylúčenie pochybností uvádzam, že v tomto konaní neuplatňujem návrh podľa § 69 Trestného zákona ani nežiadam určenie konkrétnej výmery nového trestu. Predmetom sťažnostného prieskumu je výlučne splnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.
VI.
NÁVRH
S poukazom na uvedené zotrvávam na návrhu, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Nt/34/2025 zo dňa 05.02.2026 a povolil obnovu konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 0T/47/2024.
Subsidiárne navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie, najmä ak bude na riadne posúdenie materiálneho významu nových skutočností potrebné doplniť dokazovanie o aktuálne a úplné hodnotenie probačného a mediačného úradníka alebo ďalší už navrhnutý objektívny podklad.
Vzhľadom na termín konania dňa 11.08.2026 žiadam, aby bolo toto doplnenie bezodkladne založené do spisu sp. zn. 3Tos/27/2026 a predložené rozhodujúcemu senátu.“
Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Do konania neverejného zasadnutia krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti, dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s ustanovením § 402 ods. 1 Tr. por. rozhodol napadnutým uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom mal odsúdený možnosť aj v prítomnosti svojho obhajcu vyjadriť sa k veci.
Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd poukazuje na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/47/2024 zo dňa 08.03.2024, právoplatným dňa 08.03.2024, bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že „dňa 06.03.2024 v čase o 13:53 hod. v G. na parkovisku za obytným domom na ulici H. XXX/XX pod vplyvom alkoholu s hodnotou l,65 mg/l v dychu viedol osobné motorové vozidlo zn. B. I., EČ: C. a pri cúvaní narazil do tam odparkovaného vozidla zn. J. K., EC:C., čím jeho majiteľovi A. B. spôsobil škodu v sume 300,- Eur“. Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 353 ods. 2 písm. a) Tr. por., § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. 1), písm. n) Tr. zák. a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu súd ustanovil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu súd uložil zákaz v skúšobnej dobe požívať alkohol a iné návykové látky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 353 ods. 2 písm. b) Tr. por., mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 353 ods. 2 písmeno d) Tr. por., mu súd uložil aj trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla B. I., EČ: C., rok výroby 2007, modrej metalízy, VIN:C..
Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí nezistil splnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu.
Krajský súd ďalej považuje za potrebné tiež dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku.
Z hľadiska posúdenia v návrhu obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní neznáme, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či správne aplikoval zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“ a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).
S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa odkazuje, obsahuje správne právne závery, podľa ktorých okresný súd dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.
Odsúdený odvodzoval dôvodnosť podaného návrhu na obnovu konania okrem iného tou skutočnosťou, že v pôvodnom konaní okresný súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti nesprávne aplikoval ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zák.
Krajský súd k tomu opätovne považuje za potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.).
Žiadne z ustanovení tretieho oddielu ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku, upravujúcich obnovu konania, nezveruje súdu právomoc preskúmavať a teda aj posudzovať dôvodnosť námietky smerujúce voči nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho predpisu súdom v pôvodnom konaní.
Odsúdený ďalej ako dôvod pre povolenie obnovy konania uviedol, že skutok sa stal v období jeho životnej krízy, prechádzal rozpadom rodiny, v krátkom čase prišiel o bývanie, stabilitu aj istotu budúcnosti. Uložené tresty tiež považoval za neprimerané a prísne. Ako správne konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený v tomto konaní, boli už známe aj v pôvodnom konaní, kde odsúdený taktiež uvádzal, že má rodinné a finančné problémy, rozvádza sa s manželkou a prežíva ťaživú životnú situáciu. Nejde tak o nové skutočnosti, ktoré by boli v pôvodnom konaní neznáme. Pokiaľ ide o tresty uložené okresným súdom v pôvodnom konaní, krajský súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd v konaní o obnove konania nemôže preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a ani opätovne posudzovať primeranosť uloženého trestu, resp. trestov. V naznačenej súvislosti je tak podstatným záver, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku. Obnovu konania nemožno chápať ako konanie o opätovnom prieskume zákonnosti meritórnych rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že odsúdený riadny opravný prostriedok voči citovanému trestnému rozkazu nepodal.
Pokiaľ odsúdený ďalej poukázal na skutočnosť, že po rozhodnutí okresného súdu došlo k stabilizácii jeho osoby, ako aj prognózy správania, čo majú potvrdzovať ním predložené nové dôkazy (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 12CoP/253/2025, lekárske správy o absolvovaní protialkoholického liečenia, doklady o dlhodobej kontrolovanej abstinencii, podklady o riadnom plnení podmienok probačného dohľadu bez prerušenia, ako aj navrhované vyžiadanie hodnotenia plnenia probačného dohľadu probačným a mediačným úradníkom), krajský súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré nastali až po právoplatnosti pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Novými dôkazmi v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. sú len také dôkazy, ktoré preukazujú vady zisteného skutkového stavu v čase rozhodovania súdu vo veci samej v pôvodnom konaní. Odsúdeným predložené dôkazy svedčia len o tom, že uložené tresty plnia svoj účel predpokladaný Trestným zákonom viesť odsúdeného k vedeniu riadneho života. Pokiaľ potom samosudca v konaní o obnove konania odmietol návrh na doplnenie dokazovania zabezpečením správy od probačnej a mediačnej úradníčky, prípadne jej výsluchom na verejnom zasadnutí ako nadbytočný, takéto rozhodnutie vzhľadom na vyššie uvedené závery možno považovať za správne a dôvodné.
Z uvedených dôvodov okresný súd správne vyhodnotil, že návrh odsúdeného neobsahoval nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 Tr. por. a preto správne rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por., pretože neboli zistené podmienky obnovy konania.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odsúdeným napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania je správny a zákonný
a sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.