Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-90-2019.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobkyne : J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX Ž. proti žalovanému : D. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX XX, zast.: I. Č.J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX, ako splnomocneným zástupcom, o zaplatenie 856,07 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania z a s t a v u j e.
II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 856,07 Eur z a m i e t a.
III. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 05.12.2019 proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 856,07 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý špecifikovala v podaní doručenom súdu dňa 04.03.2020 (č.l. 30). Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2008 žalovaný odišiel pracovať do zahraničia, najskôr do ČR, neskôr do Z.. V roku 2009 sa stal na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.11.2009 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov vo veľkosti podielu 1/3 v pomere k celku, zap. na LV č. XXX pre kat. územie H. ako dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parc. č. CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 , a tiež sa stal vlastníkom pozemku parc.č. CKN XX - záhrada o výmere 94 m2. Darkyňa N. Č., rod. G., nar. XX.XX.XXXX ako oprávnená z vecného bremena, ktoré spočívalo v práve doživotného, bezplatného a neobmedzeného užívania uvedených nehnuteľností tieto nehnuteľnosti užívala. Tiež predmetné vecné bremeno spočívalo v zákaze využívania týchto nehnuteľností na bývanie pre obdarovaných D. Č., J. H.Ú. a Z. Č. a ich rodinných príslušníkov alebo osôb, ktorým by toto ubytovanie v dome chceli akýmkoľvek spôsobom umožniť, a tiež v zákaze predaja, darovania, zamenenia, založenia alebo iným spôsobom scudzenia nehnuteľností ako celku bez súhlasu oprávnenej z vecného bremena N. Č.. Na meno žalovaného po jeho odchode do zahraničia a aj počas jeho pobytu v zahraničí začali chodiť súdne, exekučné, daňové, sociálne, správne a iné rozhodnutia, či výzvy na úhradu poistného, dlhu v banke, pokuty za priestupky, na základe ktorých bol žalovaný povinný uhradiť istinu spolu s príslušenstvom ako aj dlžné poistné, či dlh v banke v zdravotnej poisťovni a iné. Pretože darkyňa N. Č.Á. - matka žalovaného spolu so žalobkyňou jej dcérou, ktorá sa o ňu starala sa báli, že matka príde o strechu nad hlavou, postupne zaplatili za žalovaného dlžné čiastky príslušným veriteľom.
2. Žalobkyňa sama za žalovaného ako svojho brata zaplatila, či požičala mu nasledovné platby v príslušných čiastkach : sumu 43,34 Eur vo veci exekúcie oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, ktorú zaplatila dňa 16.05.2012 bezhotovostným prevodom zo svojho účtu vedeného v banke UniCredit Bank. Ďalej na základe ústnej telefonickej dohody formou pôžičky pre žalovaného zaplatila za
neho bezhotovostným prevodom dňa 26.03.2010 z označeného účtu čiastku 100 Eur. Tiež na základe výzvy poisťovne AMSLICO AIG Life na zaplatenie poistného uhradila za žalovaného sumu 313,09 Eur, pričom žalovaný jej z tejto sumy zaplatil iba sumu 272,28 Eur, a teda zo sumy 313,09 Eur sa domáha zaplatenia čiastky 40,81 Eur, ktorú čiastku zaplatila dňa 03.03.2009. Ďalej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 174 Eur, ktorú zaplatila žalobkyňa za žalovaného dňa 08.03.2010. Tiež sa domáha na základe rozsudku Okresného súdu Plzeň - Mesto, sp. zn.: 17C/188/2010 zo dňa 08.11.2010 zaplatenia sumy 281,96 Eur, ktorú zaplatila dňa 28.11.2011, sumy 9 Eur tiež zaplatenej dňa 28.11.2011, ďalej sumy 9,04 Eur, tiež zaplatenej sumy dňa 28.11.2011, ďalej sumy 45 Eur zaplatenej dňa 06.12.2011 a sumy 155,92 Eur zaplatenej dňa 22.06.2012, všetko bezhotovostným prevodom z jej účtu. Celkom teda žalobkyňa zaplatila za žalovaného sumu 856,07 Eur. Keďže žalovaný jej dobrovoľne túto sumu neuhradil, domáha sa jej zaplatenia súdnou cestou.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 11.06.2020 (č.l. 43) sa k predmetu konania meritórne vo svojej podstate nevyjadril, vo vyjadrení opisoval najmä skutočnosti týkajúce sa vzájomných rodinných vzťahov.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 22.07.2020 k vyjadreniu žalovaného (č.l.53) zotrvala na žalobe v celom rozsahu.
5. Na toto vyjadrenie reagoval žalovaný svojim podaním doručeným súdu dňa 02.09.2020 (č.l. 71), v ktorom sa vo svojej podstate opäť vyjadroval najmä k vzájomným rodinným vzťahom.
6. Súd na deň 08.06.2021 nariadil pojednávanie.
7. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v celom rozsahu, čo uplatnenej istiny vo výške 856,07 Eur. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, v tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil s odkazom na ust. § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku.
8. Splnomocnený zástupca žalovaného na tomto pojednávaní predložil písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol najmä, že žalobkyňa mala od neho udelené splnomocnenie na preberanie zásielok, ktoré mu mala spätne zasielať. Tiež uviedol, že jej nedal súhlas na to, aby za neho platila prípadné dlhy. Naopak, pokiaľ by mu bola žalobkyňa zasielala predmetné výzvy a dokumenty, bol by situáciu adekvátne riešil. Tiež uviedol, že žalobkyňa nehovorí pravdu, nič si od nej nepožičal. Následne splnomocnený zástupca žalovaného na tomto pojednávaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
9. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods.2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.
12. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
13. Ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti: a/ predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; b/ okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.
14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila za žalovaného jeho veriteľom celkom sumu 856,07 Eur, teda plnila za žalovaného ako dlžníka, to čo podľa práva mal platiť žalovaný svojim veriteľom, pričom žalobkyňa túto povinnosť nemala.
15. Nárok uplatnený žalobkyňou teda súd právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, v zmysle ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
16. Keďže však splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní nariadenom na deň 08.06.2021 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa primárne zaoberal otázkou, či táto bola vznesená účinne.
17. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť.
19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 107 ods.1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21. Podľa § 107 ods.2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
23. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Podobne je aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale už by uplynula objektívna premlčacia doba.
24. Ako je už uvedené vyššie, v danej veci ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, preto pokiaľ ide o premlčaciu dobu, súd na danú vec aplikoval cit. ust. § 107 ods.1 a 2 OZ.
25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že sumu 856,07 Eur zaplatila žalobkyňa postupne, a to v rokoch 2010, 2011 a 2012. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne tak došlo v rokoch 2010, 2011 a 2012. Žalobkyňa si však tento nárok uplatnila na súde žalobou podanou až dňa 05.12.2019, t.j. zjavne po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v cit. ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa teda účinne dovolal premlčania uplatneného nároku, a preto súd nemohol žalobkyni premlčané právo priznať a musel žalobu v časti o zaplatenie sumy 856,07 Eur zamietnuť.
26. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Žalovaný mal v časti o zaplatenie sumy 856,07 Eur vo veci plný úspech. Na zastavení konania v časti uplatneného úroku z omeškania nesie procesné zavinenie žalobkyňa. Preto súd s odkazom na cit. ust. §§ 255 ods. a 256 ods.1 Civilného sporového poriadku priznal žalovanému proti nárok žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v eletronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).