Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sa-21-2020.pdf
PDF · 131.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobkyne: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W.N., O. U. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28. 07. 2020, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 28. 07. 2020, č. XXX XXX XXXX X, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 11. 11. 2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobkyni podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení odňatý invalidný dôchodok od 08. 01. 2020.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k odňatiu invalidného dôchodku žalobkyni správnym orgánom prvého stupňa došlo na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 29. 10. 2019, vypracovaného v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, podľa ktorého žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 71 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia znížená odo dňa 29. 10. 2019 zo 60% na 35%. Proti citovanému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom požiadala o opätovné posúdenie jej nároku na invalidný dôchodok z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Na základe podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 27. 01. 2020, ktorý zotrval na svojom stanovisku v pôvodnom posudku a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Tento posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 26. 02. 2020 a dňa 15. 06. 2020 so záverom, že žalobkyňa odo dňa 29. 10. 2019 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V citovanom posudku uviedol, že posudzovaná Y. S. bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od roku 2009, a to pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ťažkú formu Sudeckovej dystrofie (tzn. kožné zmeny, opuch a porucha hybnosti jemnej motoriky) ľavej dominantnej ruky po zlomenine ľavej vretennej kosti v zápästí v septembri 2008. Od marca 2012 bola miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u nej zvýšená na 60% pre zhoršenie zdravotného stavu, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená priedušková astma s obmedzením pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% s navýšením o 10% pre Sudeckovu dystrofiu ľavej ruky po zlomenine. Aktuálne na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky bolo u menovanej zistené zlepšenie jej zdravotného stavu. Podľa kontrolných pľúcnych vyšetrení za posledné dva roky priedušková astma je v kľude, pri pravidelnej liečbe došlo k zlepšeniu pľúcnych funkcií, opakované funkčné vyšetrenie pľúc za posledné dva roky dokumentuje normálne hodnoty pľúcnych funkcií. Účastníčka k odvolaniu doložila aj ortopedické vyšetrenie z decembra 2019 a hospitalizačnú správu z rehabilitačného oddelenia v novembri 2019. Uvedené odborné vyšetrenia dokumentujú miernu poruchu kinetiky krčnej a driekovej chrbtice so svalovou dysbalanciou, bez známok koreňového poškodenia, bez dokumentovania Sudeckovej dystrofie, objektívne bez opuchu, bez svalových atrofií na ľavej ruke, bez obmedzenia pohyblivosti. V porovnaní s posudkom z predchádzajúcich rokov je u nej objektívne dokázaný zlepšený poúrazový stav (Sudeckova dystrofia, mierna forma). U účastníčky konania boli tiež preukázané chronické bolesti chrbtice s miernou poruchou kinetiky so svalovou dysbalanciou, bez známok koreňového poškodenia. Podľa doloženého interného vyšetrenia je v liečbe pre ľahkú formu hypertenzie, bez orgánových komplikácií. V rámci odvolania boli zhodnotené posudkovým lekárom sociálneho poistenia aj novodoložené odborné vyšetrenia menovanej, a to pľúcne vyšetrenie zo dňa 05. 06. 2020, ktoré naďalej potvrdzuje dobre kontrolovanú prieduškovú astmu s primeraným klinickým nálezom (dýchanie vezikulárne, bez vedľajších dýchacích fenoménov). Ortopedické vyšetrenie zo dňa 03. 02. 2020, zo dňa 01. 04. 2020 a zo dňa 20. 05. 2020 a rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 05. 03. 2020, verifikujú čiastočné zlepšenie stavu, pretrváva iba mierna porucha statokinetiky v krčnej oblasti chrbtice a stuhnuté chrbtové svalstvo. Kardiologické vyšetrenie realizované dňa 08. 06. 2020 dokumentuje dobre kontrolovaný vysoký krvný tlak (120/80 torr.), zobrazovacie metódy (ECHOKG vyšetrenie srdca) potvrdzujú nerozšírenú ľavú komoru s dobrou čerpacou funkciou srdca (ejekčnou frakciou ľavej komory), ktorá je v norme. Celkovo posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že ani jedno z ochorení posudzovanej nespĺňa posudkové kritéria invalidity a súčasne žiadne ochorenie nepodmieňuje percentuálne navýšenie miery jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, bronchiálna astma, stredne ťažká perzistujúca astma, pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1 - krát týždenne, alebo 60% ? FEV1 ? 80% referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF?30%, prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných s dlhodobo pôsobiacimi betasympatomimetikami prípadne antileukotriénmi, alebo teofylínmi, alebo pri vysokými dávkami inhalačných; alebo prejavy ako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi podľa kapitoly VIII, oddielu B, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 35% až 50%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania po posúdení zdravotného stavu menovanej posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je u nej odo dňa 29. 10. 2019 aj naďalej znížená zo 60% na 35%, teda invalidita zanikla. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Košice, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 15. 06. 2020. Nakoľko menovaná nie je invalidná odo dňa 29. 10. 2019 podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Na základe uvedeného jej bol odňatý invalidný dôchodok v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 a ods. 6 citovaného zákona, a to od 08. 01. 2020, tzn. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Účastníčka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybňovali. Na základe vyššie uvedených skutočností Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán odvolaniu menovanej nevyhovel a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.
3. Včas podanou správnou žalobou bez dátumu jej vyhotovenia, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 05. 08. 2020, v znení podania zo dňa 02. 09. 2020, podaného osobne na súde dňa 02. 09. 2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a postupu odvolacieho správneho
orgánu, ako aj jeho posudkového lekára. Namietala odňatie invalidného dôchodku s poukazom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, poznačený zlou genetickou informáciou a oslabenou imunitou. V čase celosvetovej pandémie, kde prácu nemajú ani zdraví ľudia, považuje toto rozhodnutie za nehumánne a cynické. Zdôraznila, že ako bezdetná vdova ostala úplne bez finančných prostriedkov a príjem si v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu a pandémii zabezpečiť nedokáže, pričom v dôsledku stresu z existenčnej neistoty došlo u nej k zhoršeniu zdravotného stavu, čo dokumentovala záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 12. 08. 2020, vyhotoveným Záchrannou zdravotnou službou rýchlej zdravotnej pomoci Košice Západ.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 10. 2020 k správnej žalobe žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré zhodne ako v napadnutom rozhodnutí stručne zopakovala považujúc relevantnosť námietok žalobkyne za nepreukázanú a napadnuté rozhodnutia za vecne správne, zákonné. Poukázala najmä na to, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov, pričom pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní dostatočne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané iba jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobkyňa si nesplnila povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania a ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (t. j. najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by ich prijatý záver spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná zdôraznila, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené ustanovením § 153 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení skonštatoval v posudku zo dňa 15. 06. 2020, že zdravotný stav žalobkyne sa zlepšil. V tomto sa posudkový lekár vysporiadal aj so žalobkyňou ako príloha žaloby predloženým lekárskym nálezom z kardiologického vyšetrenia zo dňa 08. 06. 2020. Žalovaná tiež poukázala na to, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
5. V replike zo dňa 09. 11. 2020, podanej osobne na tunajšom súde dňa 12. 11. 2020, žalobkyňa zotrvala na dôvodoch podanej žaloby v celom rozsahu. Okrem nich poukázala aj na to, že neustále trpí bolesťami ľavej ruky, ktorú má opuchnutú a ktorej pohyblivosť a úchopová schopnosť je značne obmedzená, ako aj na to, že trpí atopickou astmou zmiešaného typu, vzhľadom na ktorú skutočnosť, sa podrobila vo Vyšných Hágoch vyšetreniu bronschoskopiou. Uviedla, že je pod neustálym stresom aj z dôvodu pandémie a má stavy úzkosti a strachu, čo oslabuje jej imunitu.
6. Žalovaná sa k replike žalobkyne duplikou v stanovenej lehote nevyjadrila.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne dôvodná nie je.
8. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyni bol rozhodnutím žalovanej zo dňa 18. 09. 2009 od 29. 04. 2009 priznaný invalidný dôchodok. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad zo dňa 25. 08. 2009, na základe ktorého bola žalobkyňa uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odo dňa 29. 04. 2009 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, určenou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Sudeckova dystrofia, ťažká forma alebo nepriaznivá lokalizácia, začlenené do kapitoly XV, odd. B pod pol. 2 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
9. Rozhodnutím žalovanej zo dňa 12. 06. 2012 jej bol invalidný dôchodok odo dňa 08. 03. 2012 zvýšený na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad zo dňa 28. 05. 2012, ktorým bola miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 60 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - Bronchiálna astma - stredne ťažká, pre ktorá jej bola určená miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Táto bola zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení pre iné zdravotné postihnutie, v tomto prípade inú choroby kostí
- Sudeckova dystrofia o 10%. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou pre komplikovanú zlomeninu dolnej tretiny ľavého predlaktia, v dôsledku ktorej sa musela podrobiť traumatologickej intervencii. Pooperačné obdobie bolo podľa chirurgického vyšetrenia zo dňa 14. 04. 2009 komplikované prítomnosťou Sudeckovej dystrofie. V klinickom obraze prítomný opuch a bolestivosť zhoršovali hybnosť postihnutej končatiny a vzhľadom na nepriaznivú lokalizáciu zranenia obmedzovali jemnú motoriku ľavej- dominantnej ruky. Odo dňa podania jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bola rozhodujúcim zdravotným postihnutím bronchiálna astma, ktorá bola preklasifikovaná v máji 2011. Podľa symptómov, spirometrií a liečby bola hodnotená ako stredne ťažká, čo podmieňovalo zaradenie do kapitoly VIII, oddielu B pod položku 3 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, s navýšením o 10 % pre Sudeckov syndróm. V čase kontrolnej lekárskej prehliadky, vykonanej dňa 29. 06. 2015, zdravotný stav žalobkyne oproti predchádzajúcemu posúdeniu zmenený nebol, preto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad v posudku zo dňa 29. 06. 2015 určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v nezmenenom rozsahu, t. j. 60% v zhode s predchádzajúcim posudkom s tým, že ďalšia kontrolná lekárska prehliada bola určená na mesiac jún 2019.
10. Podľa posudku Posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 29. 10. 2019 žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne tento posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy, choroby dolných dýchacích ciest, bronchiálna astma, stredne ťažká, perzistujúca astma, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly VIII, oddiel B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobkyne bola zistená aj artériová hypertenzia, cervikobrachiálny syndróm a stav po zlomenine ľavého zápästia. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 54-ročnú posudzovanú, ktorá bola pred konaním telefonicky požiadaná prostredníctvom odbornej referentky, aby doložila rehabilitačné vyšetrenie, nakoľko mala absolvovať kontrolnú lekársku prehliadku posudkovým lekárom a už doložené lekárske nálezy neboli dostatočné, aby posudkový lekár mohol správne posúdiť jej zdravotný stav. Menovaná to hneď v telefóne nazvala šikanou a uviedla, že sa bude sťažovať Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár trval na doložení rehabilitačného vyšetrenia, ktoré malo naďalej dokladovať Sudeckov syndróm, ktorý vznikol následkom zlomeniny ľavého zápästia a pre ktorý bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Na toto konanie žalobkyňa priniesla požadovaný nález z rehabilitačného vyšetrenia, ktoré absolvovala až v Košiciach dňa 25. 10. 2019, v ktorom nie je žiadna zmienka o Sudeckovom syndróme. Toto ochorenie je posudkovo nehodnotiteľné, nevýznamné. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej ostala astma, podľa doložených pneumologických vyšetrení - hodnotená naďalej ako stredne ťažká, avšak bez exacerbácií a opakované spirometrie sú bez ventilačnej poruchy. Takýto stav už nepodmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, ale iba 35%, so zaradením do kapitoly VII, oddielu B, pod položku 3, písm. c). Hypertenzia je podľa vyjadrenia internistu dobre kontrolovaná, bez orgánových komplikácií je taktiež posudkovo nevýznamná ako aj Cervikobrachiálny syndróm - dokladovaný jedným rehabilitačným vyšetrením zo dňa 25. 10. 2019 za posledné štyri roky od poslednej kontrolnej lekárskej prehliadky posudkovým lekárom. Po oznámení výsledku konania posudkovým lekárom účastníčke konania - že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% a že dnešným dňom jej zaniká invalidita, táto reagovala, že posudkový lekár je zaujatý, že ju šikanuje, manipuluje, že to dá do televízie a posudkový lekár bude pekne vyzerať. Posudkový lekár sociálneho poistenia opakovane upozorňoval menovanú na jej nevhodné správanie, až musel pristúpiť ku privolaniu bezpečnostnej služby. Účastníčke konania bola vydaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorú najprv nechcela podpísať, potom si to rozmyslela a chcela podpísať, ale predčasne v doprovode bezpečnostnej služby bola vyvedená z miestnosti pre pretrvávajúce nevhodné správanie. Posudzovaná už nie je invalidná, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u nej predstavuje 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 11. 11. 2019 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým bol podľa § 70, § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni invalidný dôchodok odo dňa 08. 01. 2020 odňatý.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, datované dňom 02. 01. 2020, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby.
13. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pracovisko Košice z dôvodu, že žalobkyňa v r. 2019 zmenila trvalý pobyt a z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti voči posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, posudzujúcemu jej zdravotný stav v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorý vo svojom posudku zo dňa 27. 01. 2020, prehodnotiac zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, dospel k zhodnému posudkovému záveru, ako bol obsiahnutý v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 29. 10. 2019. Vzhľadom na uvedené predložil spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorý vo svojom posudku zo dňa 26. 02. 2020 vypracovaného na účely odvolacieho konania, charakterizoval jej zdravotný stav diagnostickým záverom: astma - záduch, artériová hypertenzia, Cervikobrachiálny syndróm a stav po zlomenine ľavého zápästia, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne aj tento posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy, choroby dolných ciest dýchacích, bronchiálnu astmu, stredne ťažkú, perzistujúcu astmu, ktoré začlenil do kapitoly VIII, odd. B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s tým, že mu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že aktuálne na základe doložených odborných vyšetrení v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky posudkový lekár zistil zlepšenie zdravotného stavu. Podľa kontrolných pľúcnych vyšetrení za posledné dva roky je priedušková astma v kľude, pri pravidelnej liečbe došlo k zlepšeniu pľúcnych funkcií - opakované funkčné vyšetrenie pľúc za uvedené obdobie dokumentuje normálne hodnoty pľúcnych funkcií. Podľa zákona o sociálnom poistení prieduškovú astmu dobre kontrolovanú liečbou, bez obmedzenia pľúcnych funkcií je potrebné zaradiť do kapitoly VIII, oddiel B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici určeného percentuálneho rozpätia - 35%. Posudkový lekár zároveň konštatoval, že žalobkyňa k odvolaniu doložila ortopedické vyšetrenie z decembra 2019 a hospitalizačnú správu z rehabilitačného oddelenia v novembri 2019, ktoré odborné vyšetrenia dokumentujú miernu poruchu kinetiky krčnej a driekovej chrbtice so svalovou dysbalanciou, bez známok koreňového poškodenia, bez dokumentovania Saudeckovej dystrofie - objektívne bez opuchu, bez svalových atrofií na ľavej ruke, bez obmedzenia pohyblivosti - v porovnaní s posudkom z predchádzajúcich rokov je objektívne dokázaný zlepšený poúrazový stav, ktorý podľa zákona o sociálnom poistení zaradil do kapitoly XV, odd. B, pod pol. 2, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15%. Chronické bolesti chrbtice s miernou poruchou kinetiky so svalovou dysbalanciou, bez známok koreňového poškodenia zaradil do kapitoly XV, odd. E, pod pol. 3, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Podľa doloženého interného vyšetrenia je žalobkyňa v liečbe pre ľahkú formu hypertenzie, bez orgánových komplikácií, podľa zákona o sociálnom poistení toto ochorenie posudkový lekár zaradil do kapitoly IX, oddiel A, pod položku 10, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Konštatoval, že ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritériá invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil naďalej prieduškovú astmu dobre kontrolovanú liečbou, bez obmedzenia pľúcnych funkcií a zaradil ho do kapitoly VIII, oddiel B, pod pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici určeného percentuálneho rozpätia - 35%.
14. V priebehu odvolacieho konania boli do rúk Generálneho riaditeľa dňa 11. 06. 2020, t. j. po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom dňa 26. 02. 2020, doručené kópie odborných lekárskych nálezov z vyšetrení žalobkyne, ktoré boli prehodnotené druhostupňovým posudkovým orgánom (ako v bode 13 odôvodnenia rozsudku), ktorý vo svojom posudku zo dňa 15. 06. 2020, zotrval na predchádzajúcom diagnostickom závere, určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí i výslednej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V závere tohto posudku konštatoval,
že žalobkyňa bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od roku 2009 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - ťažkú formu Sudeckovej dystrofie (kožné zmeny, opuch a porucha hybnosti - jemnej motoriky), a to ľavej dominantnej ruky po zlomenine ľavej vretennej kosti v zápästí v septembri 2008. Od marca 2012 došlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60% pre zhoršenie zdravotného stavu - rozhodujúce zdravotné postihnutie - prieduškovú astmu s obmedzením pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% s navýšením o 10% pre Sudeckovu dystrofiu ľavej ruky po zlomenine. Aktuálne na základe doložených kontrolných odborných vyšetrení v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky bolo u účastníčky konania zistené zlepšenie zdravotného stavu. Podľa kontrolných pľúcnych vyšetrení za posledné dva roky priedušková astma je v kľude, pri pravidelnej liečbe došlo k zlepšeniu pľúcnych funkcií - opakované funkčné vyšetrenia pľúc za posledné dva roky dokumentuje normálne hodnoty pľúcnych funkcií. Podľa zákona o sociálnom poistení priedušková astma dobre kontrolovaná liečbou, bez obmedzenia pľúcnych funkcií je zaradená do kapitoly VIII, oddiel B, pod položku 3, písmeno c) prílohy č. 4 k citovanému zákonu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia v rozsahu 35%. Posudkový lekár zároveň uviedol, že menovaná k odvolaniu doložila ortopedické vyšetrenie z decembra 2019 a hospitalizačnú správu z rehabilitačného oddelenia v novembri 2019, ktoré odborné vyšetrenia dokumentujú miernu poruchu kinetiky a driekovej oblasti chrbtice so svalovou dysbalanciou, bez známok koreňového poškodenia, bez dokumentovania Sudeckovej dystrofie - objektívne bez opuchu, bez svalových atrofií na ľavej ruke, bez obmedzenia pohyblivosti - v porovnaní s posudkom z predchádzajúcich rokov je objektívne dokázaný zlepšený poúrazový stav (Sudeckova dystrofia - mierna forma), ktorý je podľa zákona o sociálnom poistení zaradený do kapitoly XV, oddiel B, položka 2, písm. a) a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa doloženého interného vyšetrenia menovaná je v liečbe pre ľahkú formu hypertenzie, bez orgánových komplikácií, podľa zákona o sociálnom poistení zaradenú do kapitoly IX, oddiel A, položka 10, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. V rámci odvolania boli zhodnotené aj novo doložené odborné vyšetrenia, a to pľúcne vyšetrenie zo dňa 05. 06. 2020, ktoré naďalej potvrdzuje dobre kontrolovanú prieduškovú astmu s primeraným klinickým nálezom (dýchanie vezikulárne, bez vedľajších dýchacích fenoménov), ortopedické vyšetrenia zo dňa 03. 02. 2020, 01. 04. 2020, 20. 05. 2020 a rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 05. 03. 2020, ktoré verifikujú čiastočné zlepšenie stavu, pretrváva iba mierna porucha statokinetiky v krčnej oblasti chrbtice a stuhnuté chrbtové svalstvo. Kardiologické vyšetrenie realizované 08. 06. 2020 dokumentuje dobre kontrolovaný vysoký krvný tlak (120/80 torr.), zobrazovacie metódy (ECHOKG vyšetrenie srdca) potvrdzujú nerozšírenú ľavú komoru s dobrou čerpacou funkciou srdca (ejekčnou frakciou ľavej komory), ktorá je v norme. Celkovo bolo konštatované, že ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená naďalej priedušková astma dobre kontrolovaná liečbou, so zaradením do kapitoly VIII - Choroby dýchacej sústavy, oddiel B - choroby dolných dýchacích ciest, pod položku 3 - bronchiálna astma, písmeno c) - stredne ťažká perzistujúca astma, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie.
15. Na základe vyššie uvedeného vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie.
16. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
19. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
20. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
21. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
22. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa ustanovenia § 112 ods. 2 citovaného zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
24. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
26. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i Generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Žalovaná sa dostatočným
spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou v priebehu administratívneho konania a jej závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu administratívneho konania.
28. Vyhodnotiac dôkazy vykonané v správnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch, vypracovaných v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa žalobkyňa podrobila, vrátane záverov obsiahnutých v ňou v priebehu odvolacieho konania predložených lekárskych správach. Táto v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložila relevantné dôkazy. Zdravotný stav žalobkyne, ktorý bol hodnotený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pre účely posúdenia trvania invalidity pre nárok na invalidný dôchodok objektívnymi zdravotnými vyšetreniami podľa zhodných záverov obsiahnutých v posudkoch vo veci konajúcich posudkových orgánov, neznižuje v súčasnosti jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná podľa platnej právnej úpravy. Podľa týchto posudkov jej telesné alebo duševné schopnosti sú toho času dostatočné na vykonávanie sústavného zamestnania, pretože podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako vyplýva z bodov 10, 13 a 14 odôvodnenia rozsudku. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že ani ďalšie jej zdravotné postihnutia nie sú také závažné, aby mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom sami o sebe nedosahujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu, odôvodňujúcom vznik invalidity. Pri jej určovaní, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákon stanovuje konkrétny postup (body 19 až 22 odôvodnenia rozsudku), ktorý bol vo veci správnymi orgánmi dodržaný.
29. Posudkové orgány vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom odôvodnili svoj posudkový záver, v zmysle ktorého bola invalidita žalobkyni odo dňa 29. 10. 2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa dávka už vyplatila, oduznaná.
30. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP), vzhľadom na ktorú skutočnosť, tento nie je oprávnený zohľadniť zmenu skutkového resp. právneho stavu, ktorá nastala po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Preto nebolo možné zohľadniť argumentáciu žalobkyne o zhoršení jej zdravotného stavu a ňou v priebehu súdneho konania predložené odborné lekárske nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobila po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a to ani v prípade, žeby dokumentovali zhoršenie jej zdravotného stavu. Za týchto okolností je táto oprávnená podať opakovane žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a túto podložiť všetkými relevantnými dôkazmi. Odborný lekársky nález kardiologickej ambulancie zo dňa 08. 06. 2020, ňou predložený ako príloha k správnej žalobe, bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice hodnotený, ako to vyplýva z jeho posudku zo dňa 15. 06. 2020.
31. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia súdneho pojednávania, za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).