Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Vyd-1-2024.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12Vyd/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci návrhu navrhovateľa A. B., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, proti účastníkom konania: 1/ C. D., nar. XX.X.XXXX, E. F. X, XXX XX G., 2/ H. I., D. XXX, B. XXXX, J. K., 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66, IČO: 36 038 351, 4/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. P o k r a č u j e v konaní s právnou nástupkyňou po zomrelom navrhovateľovi a to s C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J. L. I..
II. Návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu 11.7.2024 navrhovateľ A. B. navrhoval, aby súd potvrdil vydržanie v jeho prospech vo vzťahu k nehnuteľnostiam parcelám zapísaným na LV č. XXXX k.ú. J.. Po podaní návrhu navrhovateľ A. B. zomrel X.X.XXXX, pričom z dedičského rozhodnutia ako i výpisu listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že podiely v danej nehnuteľnosti nadobudla jeho manželka C. B. na základe rozhodnutia súdu sp. zn. 3D/84/2024.
2. Na výzvu súdu oznámila C. B., že bude pokračovať v konaní o podanom návrhu ( č.l. 39 spisu).
3. Podľa Čl.5 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) 1)Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon. 2)Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.
Podľa § 65 ods. 2 CSP, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
Podľa 65 ods. 3 CSP právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
4. Dedičské konanie po navrhovateľovi bolo právoplatne skončené, preto súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami rozhodol o pokračovaní s právnou nástupkyňou po zomrelom navrhovateľovi, ktorá tak vstúpila do procesných práv strany sporu a prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity predchodcu.
5. Vo vzťahu k návrhu súd uvádza, že návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že podáva návrh na potvrdenie vydržania podľa zákona č. 68/2021 Z.z. V CMP k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J., parcela KN- C Č. 1332/1. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 107m2, parcela KN-C Č. 1332/2. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 226m2, parcela KN-C Č. 1333/2, druh pozemku záhrada o výmere 174mz, všetky parcele sú vedené, na liste vlastníctva č. XXXX. Opísané nehnuteľností sú spôsobilým predmetom občiansko-právneho vzťahu - vydržania. Parcele sú. sú identické čo do výmery a hraníc s pôvodnými parcelami pred THM: 1015, 1016 a užívateľom daných EN parciel boli A. B. a H. B., t.j. parcele boli reálne v prírode vydelené a tým dobromyseľne užívané. Nepatrili štátu ani obci. Uvedené pozemky boli nadobudnuté (za účelom výstavby rodinného domu) právnymi predchodcami, rodičmi, A. B. a manželkou Matildou titulom písomnej darovacej zmluvy spísanej dňa 28.1.1954 do pozemkovej knihy vpísanej pod č.d. 52/54 od darujúcej H. B., K. M.. Predmetom darovania bola vydelená stavebná parcela 3213/14 o výmere 692m2. Takto bola parcela zapísaná do pkn. zápisnice č. 4501. Toho času je uvedená pôvodná parcela v katastri nehnuteľností vedená ako 3 parcele registra KN-C č. 1332/1, 1332/2, 1333/2 o celkovej výmere 507 m2 teda výmera je v tolerancií nadobudnutej parcele, predmetom návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní je menšia výmera ako bola pôvodne nadobudnutá. Po nadobudnutí pozemku si A. B. a manželka H. na danej parcele postavili rodinný dom, toho času súpisné číslo XXXX. Skutočnosťou že v danej prebehla reálne deľba svedčí aj ten fakt, že v danej lokalite sú vedľa seba nastavené domy a pozemky pod nimi boli práve takto rozdelené medzi pkn. spoluvlastníkov, ktorí si buď na vydelenej časti postavili rodinný dom sami, alebo ich odpredali, resp. zamenili za iné parcele. V roku 2021 všetci zostávajúci podieloví spoluvlastníci formálni vlastníci, ktorí majú/li pozemky vydelené vedľa mi vlastnícke právo uznali svoj svojich vyjadreniach, na základe čoho mi bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Jediným podielovým spoluvlastníkom zostal len H. C. po ktorom boli dodatočne zistení právni nástupcovia, na základe potvrdenia o okruhu dedičov. Na základe reálnej deľby v prírode pred rokom 1950 došlo medzi pkn spoluvlastníkmi k prenechaniu reálne vydelených časti, tj. účastníci mali presnú vedomosť o tom ktoré miesta si navzájom prenechávajú. Pred podielovým spoluvlastníkom H. C., ktorý bol v pkn zápisnici ako maloletý reálne mali vydelený pozemok jeho právni predchodcovia. Od svojich rodičoch navrhovateľ pozemok nadobudol titulom dedenia na základe právoplatného (dňa 14.2.1996) osvedčenia o dedičstve po otcovi, A. B., č.k. 16D1548/94 a na základe právoplatného (dňa 9.5.1997) osvedčenia o dedičstve po matke, H. B., K. G., č.k: D1202/96. V oboch právoplatných osvedčeniach o dedičstve nadobudol rodinný dom č.s. 1604 postavený na parcele KN-C č. 1332, čo je kmeňová parcela navrhovaného predmetu potvrdenia o vydržaní. Ostatní ustupujúci dedičia boli z domu a parcele pod domom vyplatení o čom svedčia ich vyhlásenia. Do držby nehnuteľnosti, pozemkov v kat. území J., ktoré sú predmetom návrhu som vstúpil dňa 09.mája 1997, ktorým dňom bola uzatvorená dedičská dohoda po matke, H. B., K. G., vydaním osvedčenia o dedičstve Č.D 202/96. Následne ich užíval dobromyseľne (dohoda pri dedičskom konaní po otcovi A. a matke, Anne - dedičská dohoda), pokojne, nerušene ako svoje vlastné, nikto mi v úžitku nikdy nebránil ani do výkonu môjho vlastníckeho práva nezasahoval a nezasahuje, na základe čoho som nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1) Občianskeho zákona v platnom znení, podľa čoho som sa ako oprávnený držiteľ stal výlučným vlastníkom nehnuteľností dňa 10.mája 2007, ktorým dňom uplynula desať ročná vydržacia doba. Jeho predchodcovia A. B. a manželka H. B., K. G. nehnuteľnosti nadobudli titulom darovacej zmluvy v písomne podobe do pozemkovej knihy vpísanej pod č. č.d. 52/54 od H. B., ktorá parcela toho času parcely mala reálne vydelené v prírode.
6. K podanému návrhu pripojil ako dôkazy potvrdenie o okruhu dedičov po zomr. H. C., výpis LV č. XXXX, kde je vedený ako spoluvlastník titulom osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva č. NZ
4738/21, evidenčný list 233, kde bola vedená parcela 1332 a 1333, kde ako užívatelia boli zapísaní A. B. a H., výkaz plôch vo vzťahu k parcele 3213/1, kde bola zapísaná ako majiteľka B. H., K. M., snímka katastrálnej mapy z roku 1954, zmena na nový stav kde parcela 3213/14 bola odčlenená z parcely 3213 v prospech A. B., potvrdenie H. J., že nehnuteľnosť na EL 1790 ako parcela EN 1015 a 1016 bola vedená na užívateľov A. B. a H., K. G., Darovacie smluva Čd 52/54 zo dňa 28.1.1954 ktorou H. B. K. M. darovala svojmu synovi A. B. zo spoločnej parcele XXXX/X jej vydelenú parcelu 3213/14 o výmere 692 m2, výpis PKN vložky XXXX kde bola vedená stavebná parcela 3213/14 – o výmere 692 m2 a pod B 25 zapísaná na vlastníka A. B., identifikácia geodézie zo dňa 11.12.1987, kde parcele EKN 3213/14 o výmere 4501 m2 zodpovedá parcela 1332 N. 1333 a stav je nezmenený od 7.6.1988, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 16D/1548/94 po zomr. A. B., zomr. XX.XX.XXXX (čiastočné) a osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 1202/96 po zomr. H. B., kde preberateľom domu na parcele KN 1332 sa stal A. B., potvrdenie o výplate pozostalosti od F. M., E. B..
7. Konanie o potvrdení vydržania je upravené v ust. § 359a až 359k CMP. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka aj práva zodpovedajúce vecnému bremenu). Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou (§ 130 Občianskeho zákonníka), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba o zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby.
8. Súd v danom prípade na rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/3/2024 zo dňa 20.02.2025, z ktorého vyplýva: „Konanie o potvrdení vydržania [§ 359a až § 359k CMP] je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V tomto konaní súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočnosti navrhovateľom, t. j. či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Predpokladá sa teda jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa, alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z označeného zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie povinnosť súdu, pričom je na úvahe konajúceho súdu, aký postup zvolí.
9. Zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania je nepretržitá oprávnená držba po celú vydržaciu dobu (pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov; § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Pre vznik držby je nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou (animus possidendi – prvok subjektívny) a faktické ovládanie veci – panstvo nad vecou (corpus possesiones – prvok objektívny). Faktickým ovládaním sa nerozumie len fyzické ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Preto je držiteľom pozemku aj ten, kto naňho fakticky dlhú dobu nevstúpil, pokiaľ sa držby nechopí niekto iný a tiež ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (tzv. detentora). Je však nevyhnutné, aby detentor vec fyzicky ovládal pre držiteľov a v jeho mene (napríklad ako jeho nájomca). Dôkazné bremeno, že to tak bolo, leží na tom, kto tvrdí, že ten, kto vec fyzicky ovládal, bol jeho detentorom.
10. Súd v danom prípade po dôslednom oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a návrhom podľa § 359e ods. 2, 3 zákona v nadväznosti na § 359f ods. 1 zákona súd
zamietol návrh, pretože navrhovateľ neosvedčil hmotnoprávne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Súd mal na podklade vykonaného dokazovania – výlučne oboznámením sa s obsahom spisu preukázané, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetným parcelám vydržaním už v roku 2021 a to notárskou zápisnicou č. NZ 4738/2021, ktorá skutočnosť bola preukázaná z LV na č.l. 6 spisu, na podklade tejto nadobudol podiel v nehnuteľnostiach v rozsahu 22/23. Podľa navrhovateľa zvyšnú časť pozemku nenadobudol len preto, že bol pôvodný vlastník označený ako neznámy, pričom pokiaľ samotný navrhovateľ mal preukázaný okruh dedičov nie je zrejmé, prečo navrhovateľ podával opakovane návrh na vydržanie vlastníckeho práva k zvyšnej časti a to vo vzťahu k podielu 1/23 po zomr. H. C. a teda prečo nesplnil podmienky vydržania už v roku 2021. Z obsahu listinných dôkazov vyplývalo vlastnícke právo jeho právnych predchodcov vo vzťahu k parcele 3213/14 avšak nikde nebol predložený dôkaz o tom (geometrický plán) , že táto parcela je identická a totožná s aktuálnymi parcelami v stave CKN a to parcelou CKN č. 1332/1, 1332/2 a 1333/2, ktoré chcel nadobudnúť vydržaním. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ v dedičských konaniach po svojich predkoch nikdy nededil pozemok pod rodinným domom, ktorý mal predstavovať pozemky uplatnené v tomto konaní po svojich rodičoch, ale zdedil výlučne iba rodinný dom z ktorého následne vyplatil svojich súrodencov podľa predložených čestných vyhlásení. Pokiaľ nehnuteľnosti vlastnili rodičia pôvodného navrhovateľa a títo boli dobromyseľní držitelia a navrhovateľ odvodzoval svoje právo od týchto právnych predchodcoch, tak podľa názoru súdu navrhovateľ zvolil nesprávny prostriedok na ochranu svojich práv, nakoľko v danom konaní nie je možné sa domáhať určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorý ku dňu svojej smrti nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V danom prípade sa nemožno odvolávať preto na dobromyseľnosť vo vzťahu k dedičským rozhodnutiam po rodičoch pôvodného navrhovateľa, nakoľko tieto rozhodnutia preukázateľne neobsahovali parcelu, ktorá je predmetom tohto konania ale výlučne iba rodinný dom a z obsahu listín nevyplývalo stotožnenie parciel na parcelu v stave O. XXXX/ XX, ktorú nadobudli rodičia pôvodného navrhovateľa. Opätovne súd uvádza, že vo vzťahu k pozemku bolo vedené konanie, kde nadobudol pôvodný navrhovateľ nehnuteľnosti vydržaním v podiele 22/23, ale toto rozhodnutie súdu predložené nebolo. Súd uvádza, že platí právna zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Také právne úkony sú neplatnými právnymi úkonmi. Navrhovateľ bol povinný v návrhu uviesť dôvody pre ktoré chce nadobudnúť i zvyšnú časť, pripojiť pôvodné rozhodnutie vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva, geometrický plán, ktorý stotožní parcely na aktuálny stav a zápis na liste vlastníctva. Nestačí podľa názoru súdu, aby navrhovateľ v návrhu len konštatoval, že dlhodobo, nerušene užíva nehnuteľnosť a že ide o nehnuteľnosť po jeho rodičoch, ktorí nadobudli nehnuteľnosť darovacou zmluvou, ktorú pripojil, nakoľko táto darovacia zmluva nestotožnila predmetné nehnuteľnosti na aktuálny stav ani iné listinné dôkazy priložené k tomuto konaniu. Navrhovateľ musí splniť všetky zákonné podmienky, aby súd mohol potvrdiť vznik vlastníckeho práva vydržaním. Tieto podmienky nesplnil a preto súd návrh zamietol.
11. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom vystupujúcim v podanom návrhu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vydal napriek tomu, že návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ bol neúspešným účastníkom konania. Ide o osobitné ustanovenie CMP. Preto súd na náhradu trov konania aplikoval § 52 CMP: „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Z osobitného zákona, ktorý má prednosť aj v porovnaní s CMP, nevyplýva, že by o náhrade trov konania súd mal rozhodovať iným spôsobom, preto súd podporne aplikoval § 52 CMP, teda všeobecné ustanovenia. Je potrebné uviesť aj to, že zamietnutý návrh, ani rozhodnutie, sa ostatným účastníkom konania nedoručovalo, teda trovy konania im ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP). Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd ŽILINA.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.