Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: CCS - Cargo Customs Service s. r. o. so sídlom Bratislava, Gajova 13, IČO: 35 746 793, proti žalovanému: O. G., XX.XX.XXXX, bytom O. U., štátny občan SR, o zaplatenie 1.651,15 Eur istiny, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1651,15 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1651,15 Eur od 15.05.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 15.05.2017 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1.651,15 Eur a trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako zamestnanec pracoval pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.02.2015 v znení jej dodatku číslo 1 zo dňa 14.08.2015, s dňom nástupu do práce dňa 01.03.2015 na dobu neurčitú, v pracovnej pozícii operátor logistiky, vodič VZV. Dňa 31.01.2017 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru v zmysle . Výpovedná doba v danom prípade bola dvojmesačná v závislosti na dĺžke trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobcu a začala plynúť dňom 01.02.2017 a skončila dňom 31.03.2017. Žalovaný počas celej výpovednej doby odo dňa 02.02.2017 nenastúpil do práce, nevykonával prácu, a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas celej výpovednej doby. V zmysle v spojení s písomnou dohodou uzavretou v pracovnej zmluve v článku I. bod 5 má žalobca ako zamestnávateľ voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu vo výške jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas celej výpovednej doby nenastúpil do práce, vyzval žalobca žalovaného opakovane na nástup do práce a na zaplatenie tejto peňažnej náhrady spolu za 2 mesiace vo výške 1.615,15 Eur a to listami zo dňa 03.02.2017, 24.02.2017, 31.03.2017 a 18.04.2017 s doručenkou, ktoré všetky žalovaný neprevzal a zásielka bola vrátená späť žalobcovi. Súčasne tieto výzvy boli odoslané žalovanému v rovnakom čase aj obyčajnou poštou a je teda predpoklad, že žalovaný bol s ich obsahom oboznámený. Žalovaný peňažnú náhradu do dnešného dňa nezaplatil. 3. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: pracovná zmluva z 27.02.2015 s dodatkom č. 1 z 14.08.2015, výpoveď žalovaného z pracovného pomeru z 31.01.2017, výzvy žalobcu z 03.02.2017, z 24.02.2017, 03.03.2017, 31.03.2017, 18.04.2017 s dokladmi o doručovaní žalovanému, potvrdenie o výške priemerného mesačného zárobku žalovaného z 02.05.2017, doklad o právnej subjektivite žalobcu - výpis z obchodného registra.

4. Súdu sa nepodarilo žalovanému doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, preto súd doručoval žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia , 106 ods. 3 platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len ), zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené na úradnej tabuli dňa 06.10.2020 a na webovej stránke súdu dňa 06.10.2020). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nesporoval.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v zmysle v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané v zmysle prostredníctvom obce Malé Leváre, kde bolo oznámenie o doručovaní písomnosti vyvesené od 07.04.2021 do 26.04.2021, zásielka vrátená súdu 27.04.2021. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.

6. Žalobca trval na podanej žalobe, mal za to, že uplatnený nárok považuje za zákonný a opodstatnený, ktorý vznikol v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v zmysle poslednej výzvy na zaplatenie dňa 18.04.2017.

7. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom dňa 27.02.2015 v znení dodatku číslo 1 zo dňa 14.08.2015 súd zistil, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na druh práce operátor logistiky, vodič VZV, s nástupom do práce dňa 01.03.2015, na dobu neurčitú. V článku I. bod 5 sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu aj v prípade, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa čo i len časť výpovednej doby.

8. Z výpovede zo dňa 31.01.2017 súd zistil, že žalovaný doručil žalobcovi podanie, v ktorom uviedol, že v zmysle dáva výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.03.2017. Žalobca prevzal výpoveď dňa 31.01.2017.

9. Z výziev žalobcu adresovaných žalovanému z 03.02.2017, 24.02.2017, 03.03.2017, 31.03.2017 a 18.04.2017 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaného na okamžitý nástup do práce s tým, že bude postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami a uplatní si voči nemu všetky nároky a škody. Žalovaný si výzvy neprevzal, výzvy boli uložené a vrátené žalobcovi.

10. Z potvrdenia o priemernom mesačnom zárobku zo dňa 02.05.2017 súd zistil, že priemerný mesačný zárobok žalovaného bol v rozhodujúcom období vo výške 825,58 Eur mesačne, vypočítaný podľa .

11. Podľa , v znení neskorších zmien a doplnení, (ďalej len ), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

13. Podľa priemerný zárobok na Pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

14. V prejedávanej veci mal súd preukázanú existenciu pracovnoprávneho pomeru medzi stranami sporu na dobu neurčitú, pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval od 01.03.2015 do 31.03.2017. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť existencie pracovného pomeru a to, že pracovný pomer skončil na základe prejavu vôle žalovaného - výpovede z 31.01.2017, doručenej žalobcovi dňa 31.01.2017. 15. V pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v článku I. bod 5 že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume,

súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu aj v prípade, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa čo i len časť výpovednej doby.

16. Pracovný pomer medzi stranami sporu skončil na základe výpovede žalovaného zo dňa 31.01.2017, doručenej žalobcovi dňa 31.01.2017. V zmysle cit. ustanovenia , , pracovný pomer mal skončiť uplynutím jednomesačnej výpovednej doby ku dňu 31.03.2017. Žalovaný počas celej výpovednej doby odo dňa 02.02.2017 nenastúpil do práce, nevykonával prácu, a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas celej výpovednej doby. Z uvedeného je zrejmé, že s poukazom na cit. ustanovenie vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalobca dôkazne preukázal výšku priemerného mesačného zárobku žalovaného v sume 825,58 Eur mesačne , t. j. 1.651,15 Eur za dvojmesačnú výpovednú dobu ( 2 x 825,58 Eur ). 17. Podľa O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Súd považoval nárok uplatnený žalobcom za preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. 20. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažnej náhrady žalobcovi, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade od nasledujúceho dňa od poslednej výzvy na zaplatenie zo dňa 18.04.2017, t.j. od 15.05.2017 až do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, súd žalobu v časti nad priznaný úrok vo výške 5 % ročne zamietol ( výrok II. ).

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.