Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/36/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému E. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí prejednal dňa 09. júna 2021 odvolanie obžalovaného E. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.3T/54/2020 zo dňa 24. marca 2021, a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného E. Z. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/54/2020 zo dňa 24. marca 2021, bol obžalovaný E. Z. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. zo skutku v bode 1 a zo skutku v bode 2 z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe, že

skutok v bode 1

obvinený dňa 14.12.2019 v čase okolo 17.30 hod. až 18:00 hod. v J. na ulici M. O. v priestore vestibulu nachádzajúceho sa v bytovom dome s popisným číslom XXX/XX, keď si bol pre svojho syna G. Z. u svojej bývalej družky - poškodenej J. H., trvale bytom J., toho času J., M. O. XXX/XX- č. bytu XX, po tom, ako mu poškodená odovzdala ich spoločného syna G. Z. a obvinený ho mal na rukách a následne pri vstupe poškodenej do výťahu povedal, že ak ju uvidí v prítomnosti nejakého chlapa, alebo že nejaký chlap kočíkuje detský kočík, tak zabije ju a aj jeho, pričom zabitie pomenoval vulgárnym slovom, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu a pocit strachu,

skutok v bode 2

obvinený v presne nezistenom období od začiatku mesiaca december 2019 do 19.1.2020 opakovane na dennej báze kontaktoval poškodenú - svoju bývalú družku a matku ich spoločného dieťaťa J. H., trvale bytom J., toho času J., M. O. XXX/XX, č. bytu XX, svojou prítomnosťou na adrese J., M. O. XXX/XX, a to tak, že v období od začiatku mesiaca december 2019 asi do 15.12.2019 (približne 15 dní) v rôznych časoch v dennej dobe ale aj nočnej dobe, opakovane každý deň minimálne päťkrát denne zvonil na byt č. XX, kde v súčasnosti žije poškodená, následne zase v období od 16.12.2019 do 10.1.2020 (približne 26 dní) v rôznych časoch v dennej dobe ale aj nočnej dobe, opakovane minimálne 5 až 6-krát každý týždeň taktiež zvonil na byt č. XX, v dôsledku čoho bola poškodená donútená tento zvonček vypínať, resp. ho stišovať, taktiež poškodenej v tom istom období v rôznych časoch v dennej ale aj nočnej dobe opakovane posielal SMS správy na jej mobilné číslo XXXX XXX XXX, ktoré boli väčšinou s vulgárnym a výhražným obsahom, pričom jej niekedy denne poslal 12 takých SMS správ, niekedy 1 SMS správu, pričom v dobe od 20.12.2019 minimálne do 19.1.2020 jej poslal celkovo 60 SMS správ, čo je potvrdené z mobilného telefónu obvineného, ktorý ho dobrovoľne poskytol na ofotenie SMS správ komunikácie s poškodenou, kde mu poškodená viackrát písala, aby jej dal pokoj a nepísal jej, taktiež jej aj opakovane

viackrát telefonoval, no poškodená nezdvíhala a nereagovala na jeho telefonáty a taktiež aj v dobe od začiatku decembra 2019 až do 10.1.2020 opakovane v rôznych časoch a intervaloch chodieval okolo bytového domu na vyššie uvedenej adrese, pozeral hore do okien a na balkón bytu č. XX, kde žije poškodená, pričom to bolo skoro každý deň a aj viackrát denne, čím tak podstatným spôsobom zhoršoval kvalitu jej života, ktorá spočívala v tom, že sa ho poškodená viac bála, nemohla chodiť von, bála sa, že obvineného stretne a že jej obvinený niečo spraví a mala z obvineného strach.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súčasne okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení ho na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol nasledovné:

„Podané odvolanie smeruje proti výroku o vine, výroku o treste a smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a je odôvodňované nasledovne: Prvostupňový súd podľa názoru obžalovaného nesprávne vyhodnotil skutkový stav a to najmä s ohľadom vyhodnotenia výpovedí jednotlivých svedkov, poškodenej ako aj výpovede samotného obžalovaného.

Ku skutku údajného vydierania obžalovaný jednoznačne poprel jeho spáchanie a to už v štádiu prípravného konania. Svoje stanovisko o vlastnej nevine prezentoval počas celého konania nemenne. Nesúhlasí pritom so stanoviskom prvostupňového súdu, že s poukazom na vykonané dôkazy, jednotlivo a súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na výpoveď poškodenej, svedkyne E. H., Z. L., F. K. a zabezpečené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný iného pod hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal na chránenej osobe - bývalej družke, žene s ktorou žil v spoločnej domácnosti a matke ich spoločného dieťaťa. R. vo svojom odôvodnení považuje obranu obžalovaného ako nedôveryhodnú, účelovú, s tým že je vyvrátená práve vykonanými dôkazmi. Odmietol zobrať do úvahy v prospech obžalovaného výpovede R. R. a K. E.. Je nesporné, že slová, ktoré sú na základe výpovede poškodenej, považované za vydieranie, nepotvrdzuje priamo žiadny zo svedkov, pretože aktérmi údajného vydierania mali byť iba obžalovaný a poškodená.

Samotná poškodená vo svoje výpovedi dňa 30.01.2020 uviedla, že obžalovaný jej povedal, že „ak uvidí nejakého chlapa ako kočíkuje kočík alebo ma uvidí v prítomnosti nejakého chlapa, tak zajebe mňa aj jeho.“ V priebehu ďalšieho konania, vrátane súdneho už používala slovo „zabije“ . Vysvetlenie, že údajne pôvodné použité slovo znamená zabiť, absentuje v celom konaní.

F. K. vo výpovedi dňa 30.01.2020 uviedla, že ona žiadne slová o vydieraní priamo nepočula, poškodená jej až na druhý deň v byte Z. L. uviedla, že poškodená jej údajné vydieranie opísala tak, že E. Z. použil slová, že „ nedovolí aby nejaký cudzí chlap kočíkoval jeho vajíčko, lebo zabije ju aj jeho“. Na pojednávaní dňa 7.10.2020 slová poškodenej formulovala tak, že jej poškodená povedal, že „ ak bude niekto kočíkovať malého, zabije ju aj jeho „Formuláciu slov použitých na vydieranie podľa jej výpovede zrejme nekorešponduje so slovami poškodenej a tiež nie v súlade ani s formuláciou opisu skutku uvedeného v rozsudku. Súd považuje výpoveď F. K. za presvedčivú, napriek tomu i pri jej hodnotení možno zistiť viaceré rozpory. Odhliadnuc od toho, že je prítomnosť na stretnutí popiera obžalovaný a ďalší dvaja svedkovia, i svedkyňa Z. L. nevedela potvrdiť, či u nej bola F. K. v ten deň. Za spochybňujúci moment je výpovede patrí i to, že samotná poškodená uviedla, že obžalovaný počas ich stretnutia si bol vonku pofajčiť. F. K. o tom nič nevedela ( pojednávanie 7.10.2020 ). Vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 30.1.2020 F. K. okrem iného uviedla, že obžalovaný sa snažil poškodenú prehovárať „aby všetko stiahla a neriešila to z políciou“. Obžalovaný v tejto súvislosti chce uviesť, že nevie o žiadnom konaní na polícii voči jeho osobe v tej dobe a nebol preto ani dôvod aby v tomto smere vyvíjal tlak na poškodenú. Naviac ani poškodená tieto

skutočnosti vo výpovediach neuvádzala. Jej tvrdenie považuje preto za ďalší dôvod na spochybnenie pravdivosti a dôveryhodnosti výpovedí svedkyne.

Za nesprávne považuje obžalovaný aj hodnotenie ako jedného z rozhodujúcich dôkazov výpoveď svedkyne E. H., ktorá je matkou poškodenej, podľa ktorej táto svedkyňa sa vrátila domov rozrušená. Dôvod rozrušenia sa pritom neskúmal. O žiadnom vydieraní sa svedkyňa nezmieňovala pri výpovediach pred vyšetrovateľom a pri výpovedi na pojednávaní dňa 7.10.2020 uviedla, že o vydieraní jej poškodená nehovorila. Dcéra jej povedala iba, že E. Z. chcel vidieť synčeka. Takto vypovedala, napriek tomu, že poškodená na pojednávaní 7.10.2020 tvrdila, že o vydieraní mala hovoriť mame. Súd zaujal jednoznačne negatívny prístup k hodnoteniu svedeckých výpovedí R. R. a K. E., ktorý potvrdili svoju účasť na stretnutí obžalovaného a poškodenej, s poukázaním na niektoré rozpory v ich výpovediach. Považuje ich za účelové, motivované snahou pomôcť obžalovanému v snahe jeho vyhnutia sa trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný s takýmto prístupom nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že i vo výpovediach poškodenej a F. K. sú značne rozpory, napriek tomu súd pri ich hodnotení zvolil iný prístup, čo obžalovaný hodnotí ako neprípustné závery v jeho neprospech. R. R. pritom vypovedala iba pred vyšetrovateľom. Obžalovaný predložil návrh na jej vypočutie na hlavnom pojednávaní, čo súd opakovane nedokázal zabezpečiť ani predvedením prostredníctvom polície. Napriek dôležitosti jej svedectva obžalovaný súhlasil s čítaním svedeckej výpovede, v záujme ukončiť súdne konanie. Svedectvo K. E. potvrdzuje, že poškodenú spolu s obžalovaným navštívili viackrát a nikdy nebol svedkom nejakého výrazného konfliktu medzi nimi. Bol však svedkom toho, že poškodená sa vyhrážala obžalovanému, že mu nedá ich syna. Napriek prvotnej neistote, počas výpovede na súde potvrdil prítomnosť R. R. na kritickom stretnutí a jednoznačne vylúčil prítomnosť F. K.. Jej prítomnosť vylúčila aj svedkyňa R., pričom táto sa s F. K. poznala. Ďalšou osobou, ktorá vylúčila prítomnosť F. K. na stretnutí je sám obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní dňa 7.10.2020 obhajoba poukázala na trestné oznámenie podané až 24.1.2020, kedy do zápisnice poškodená uviedla, že ju obvinený nevydieral po ich rozchode. Obdobne poškodená uviedla, že sa jej obvinený vyhrážal iba v čase ich spoločného bývania v jednej domácnosti. V poslednom čase už nie. V snahe o poškodenie obvineného zašla v trestnom oznámení až tak ďaleko, že uviedla, že mal v minulosti zabiť človeka. Súd k tomuto dôkazu na pojednávaní uviedol, že ho nepripúšťa. V rozsudku sa tento fakt neuvádza. Obžalovaný sa domnieva, že je to nesprávne a nezákonné, pretože poškodená počas výpovede pred vyšetrovateľom dňa 30.01.2020 uviedla, že bola vypočutá dňa 24.01.2020 a následne dňa 29.01.2020 ako svedok- poškodená. Na týchto výpovediach plne zotrváva a týchto sa pridržiava. Vo svojich nepodložených tvrdeniach o zabití pokračovala i počas výpovede na hlavnom pojednávaní. Pri oprávnenosti svojej obrany pred obvinením z vydierania poukazuje obžalovaný aj na výpoveď svedka E. G., ktorý bol v tom čase priateľom poškodenej, ktorý potvrdil, že sa stretol s obžalovaným, ktorý sa mu nevyhrážal zabitím, hoci vedel že žije s J. H.. Ďalej tiež potvrdil, že poškodená bránila obžalovanému stretávať sa so synom a tohto bila. Výpoveď tohto svedka je dôležitá i z hľadiska posudzovania dôveryhodnosti a pravdivosti výpovedí poškodenej. Pri skutku údajného výtržníctva tvrdila, že o tom že E. Z. jej dal facku ( ktorú nikto nevidel) mala E. G. povedať hneď potom. Svedok však vypovedal, že mu to povedala až o týždeň alebo o mesiac. Je to jej ďalšie z nepravdivých tvrdení.

Pri skutku údajného nebezpečného prenasledovania obžalovaný nepopiera, že sa snažil o kontakt s poškodenou, aby mu umožnila stretnutie so synom. Pritom sama poškodená uviedla, že mu od 14.12.2019 takéto stretnutie odmietla, napriek tomu, že styk so spoločným dieťaťom nebol upravený súdnym rozhodnutím ani nemali uzatvorenú nejakú dohodu. Práve na základe prístupu poškodenej, žalovaný už 19.12.2020 podal návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. O podaní návrhu sa poškodená dozvedela od žalovaného ( potvrdila to vo svojej výpovedi ) a nasledovala trestné oznámenie zo dňa 24.1.2020 doplnené 26.1.2020 a predtým aktívna spolupráca s operatívnym oddelením kriminálnej polície ( viď realizačný návrh zo dňa 16.1.2020 uvádzaný v uznesení o vznesení obvinenia). V súdnom spise sa nachádza aj ďalší realizačný návrh z polície realizačný návrh z 20.1.2020, ktorý už predpokladal začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia, pričom trestné oznámenie bolo podané až 24.01.2020 a doplnené 26.1.2020.

V danom prípade nešlo o vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodenej alebo jej sledovania. Záujem obžalovaného smeroval k stretnutiu so synom, čo mohol dosiahnuť iba prostredníctvom poškodenej, čo mu bolo sústavne odmietané. Sama poškodená potvrdila, že mu neumožnila stretávať sa so synom.

Intenzitu jeho pokusov o návštevu syna hodnotia poškodená i svedkovia rôzne. Svedkyňa E. H. najskôr tvrdila, že ho videla vyzváňať, po námietkach obžalovaného o tom, že to nebolo technicky možné, zmenila účelovo svoju výpoveď. Táto svedkyňa tiež uvádzala, že vždy keď niekto zazvonil na ich zvonček, telefonoval svojej dcére Z. L., aby zistila, kto zvoní. Podľa jej tvrdenia používala telefón XXXXXXXXXX, z ktorého volala dcére na číslo XXXX XXXXXX. Z listinného dôkazu (vyjadrenie KRPZ- TNOKP4- 705-002/2020 - príloha č. 2) je zrejmé, že z uvedeného čísla na mobil dcéry bolo za obdobie 4.12.2019 18.1.2020 vykonaných iba 25 kontaktov, z toho 25 SMS a 9 hovorov. Z prehľadu je zrejmé, že časť vzájomných hovorov sa uskutočnila v inom čase než boli uvádzané zvonenia zo strany žalovaného. Je pritom nepravdepodobné, že by matka s dcérou telefonicky hovorili prevažne iba o obžalovanom, naviac keď E. H. potvrdila že mávala návštevy aj iných osôb. Svedkyňa Z. L. pritom tvrdila, že má nahraných cca 700 hovorov na svoje telefónne číslo a bola ich pripravená poskytnúť polícii. Návrh obžalovaného na zistenie existencie týchto nahrávok vyšetrovateľ odmietol. Rovnako pristupoval aj k návrhu na doloženie do spisu denníka hovorov E. H. s obžalovaným. Svedkyňa bola ochotná nahrávky dať k dispozícii aj súdu. Poskytla tiež dôležitú informáciu, že keď s ňou v kritickom období obžalovaný komunikoval, zaujímal sa výlučne o syna. Nevie, kto bol používateľom telefónu s koncovým číslom XXX. Sestra jej mala volávať z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré je však v konaní uvádzane ako telefónne číslo obžalovaného. Na pojednávaní dňa 25.11.2020 uviedla, že keď niekto zazvonil na domový zvonček, volávala jej iba matka. Svedkyňa E. H. tiež vypovedala, že obžalovaný pozeral z náprotivného domu zo 6. poschodia na ich balkón, ktorý je zhodou okolností tiež na 6. poschodí. Obžalovaný túto skutočnosť dostatočne vysvetlil tým, že niekoľkokrát do týždňa navštevoval svojich známych, ktorí bývali v náprotivnom bytovom dome ( O. XX/X ) a to C. F., J. F., J. L.. Vzhľadom k tomu, že sa zdržiaval prostredí, v ktorom nebola sprcha a sociálne zariadenia, jeho známi mu umožnili využívať používať ich byt na tieto účely. Pri ceste do ich bytu ( tam i späť ) musel nevyhnutne prejsť okolo bytového domu, kde bývala u svojej matky poškodená spolu ich synom. Že obžalovaný pritom pozrel smerom k domu, kde býval jeho syn, možno považovať za prirodzenú reakciu otca, ktorý vedel kde je jeho syn a ktorému bolo bránené v stretávaním s ním a nie za pokus o sledovanie poškodenej. Obžalovaný navrhol súdu výsluch svedkov C. F., J. F. a J. L. s uvedením ich adresy. Súd ani v tomto prípade nedokázal zabezpečiť ich predvolanie na výsluch a požadoval od obžalovaného uvedenie identifikačných údajov, čo nebolo v jeho možnostiach. Že obžalovaný sa stretával s C. F. potvrdila i poškodená. Návrhy na vypočutie týchto svedkov v prípravnom konaní vyšetrovateľ. Čo sa týka komunikácie obžalovaného s poškodenou prostredníctvom SMS, žalovaný túto nepopiera. Priznáva, že časť komunikácie môže vyvolať presvedčenie a pochybnosti o forme slušného správania, no možno naň vzhliadať ako na spôsob komunikácie, ktorá bola medzi nimi v ich vzájomnom spolužití bežná. Podstatná časť komunikácie smerovala k starostlivosti o ch spoločného syna, prípadne obžalovaný vyjadroval záujem aj o druhé dieťa poškodenej, ktoré bral za vlastné, hoci nebol jeho otcom. Dobrý vzťah k tomuto dieťaťu potvrdila i matka poškodenej. Vyjadrovanie záujmu o dieťa nemožno považovať za komunikáciu, ktorá je proti vôli dotknutej osoby a má pritom podstatným spôsobom znižovať kvalitu jej života. Je pravdou, že poškodená obžalovanému písala aby s ňou nekomunikoval, ale ich komunikácia pokračovala aj potom. Poškodená potom mu aj sama odpisovala, aby sa ozval. Poškodená sama potvrdila, že na telefonáty zo strany obžalovaného nereagovala, ktorý preto zvolil komunikáciu prostredníctvom SMS. SIM karta telefónu, ktorý používal obžalovaný patrila poškodenej, ktorá ju mohla kedykoľvek zrušiť. Mala tak urobiť až januári 2020, t.j. v dobe kedy sa dozvedela o podaní na úpravu styku s maloletým dieťaťom, sama potvrdila, že to vedela od 10.1.2020. Kto a kedy mal obnoviť SIM kartu nebol v konaní zistené. Je však zrejmé, že bez účasti osoby na ktorú je SIM karta evidovaná to nie je možné. Poškodená vypovedala, že jej nevyžiadaná komunikácia mala začať už v novembri 2019 a pritom za dlhé obdobie nepodnikla žiadne opatrenia na jej zamedzeniu. Zo samotného rozsudku ani z celého konania nevyplýva, že obžalovaný sa mal vyhrážať ublížením na zdraví alebo inou ujmov poškodenej alebo jej blízkej osobe, tak ako to predpokladá ust. písmeno a) . Poškodená pri výsluchu na súde uviedla, že predmetom SMS boli nadávky, resp. vulgarizmy ale o žiadnom vyhrážaní v tejto súvislosti nehovorila. O vyhrážaní nehovorili ani svedkovia. Obžalovaný preto považuje rozhodnutie súdu aj v tejto časti za nezákonné. V priebehu konania je zrejmé, že celé trestné konanie voči obžalovanému začalo bezprostredne po tom, čo sa poškodená dozvedela, že obžalovaný podal návrh na úpravu styku k maloletému dieťaťu. Priamo na pojednávaní poškodená potvrdila, že ona nepodávala návrh na využitie súdneho zákazu približovania, resp. styku zo strany obžalovaného, ale čaká ako dopadne toto trestné konanie. Je preto zrejmý záujem na odsúdení bývalého partnera a otca dieťaťa, ktorý si dovolil prejavovať záujem o svoje dieťa, svoje rozhodnutie nedať mu syna pritom sama potvrdila.

Je zrejmé, že poškodená už aj v minulosti podávala na E. Z. trestné oznámenia, ale ich buď sťahovala alebo boli zamietnuté. Obžalovaný uviedol, že problémy s poškodenou začali po tom ako sa zoznámil s inou ženou. Toto potvrdil aj svedok E. a svedkyňa A. Z.. Tá okrem iného uviedla, že poškodená jej sama uviedla, že dá E. Z. zavrieť a tiež jej volala, že mu syn nedá. Táto svedkyňa vypovedala, že mala dojem, že poškodená brala drogy (voľačo brala). Obdobné podozrenie vyslovila i matka poškodenej. Keďže poškodený vedel o tom, že poškodená používa drogy, navrhol už vyšetrovateľovi skúmanie duševného stavu poškodenej. Tento návrh bol zamietnutý. Rovnako jeho návrh zamietol aj súd. Žalovaný je presvedčený, že dôvody podľa sú dané a naďalej trvá na takomto vyšetrení.

Tak ako už je uvedené vyššie, v priebehu komunikácie obžalovaného s poškodenou, neboli použité vyhrážky na základe, ktorých by poškodená mala mať strach o svoj život alebo zdravie, život alebo zdravie jej blízkych osôb. Z komunikácie - SMS - medzi poškodenou a jej priateľom E. G., je však zrejmé, že impulz na nejaké obavy mohli vzniknúť práve z nepreukázaných tvrdení E. G.. Tento okrem iného tvrdil, že ho stretol s človekom, ktorý mal pri sebe sekeru, varoval poškodenú aby nechodila vonku, pretože žalovaný (E.) už na ňu vybavil nejakých ľudí a to mal volať pred ním, že vybavoval nejakých ľudí, ktorí ju majú dať dole, že ju má voľáky typek dolámať atď. Z obsahu SMS je tiež zrejmé, že poškodená tieto tvrdenia brala zo začiatku s rezervou, ale je možné predpokladať, že ich potom začala brať do úvahy a na ich základe prezentovala svoj strach s obvineného. K obsahu týchto správ nebolo vykonané žiadne šetrenie ani dokazovanie, preto aj motív konania tejto osoby možno iba predpokladať. Je však zrejmé, že jeho tvrdenia sa mohli prejaviť na postoji poškodenej k obžalovanému.

Podľa názoru obžalovaného súd jednostranne a nesprávne vyhodnotil získané dôkazy. Rovnako tak si obžalovaný dovoľuje vysloviť názor, že štát musí mať záujem aj na ochrane osôb v trestnom konaní, ktorých vina nebola preukázaná jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom. V hodnotenom prípade je viacero skutočností, ktoré tak ako je uvedené v tomto odôvodnení odvolania spochybňujú vinu obžalovaného. V takomto prípade je na mieste uplatnenie historicky osvedčenej a platnej právnej zásade "in dubio pro reo". Iný postup je v rozpore so zásadami ústavného práva, trestného zákonu, ako aj medzinárodnými dohovormi. V súlade s týmto obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.“

Obžalovaný podaním zo dňa 31.05.2021, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 02.06.2021 doplnil odvolanie podané prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto doplnení odvolania uviedol nasledovné:

„Poškodená dlhodobo chodila za operatívcami udávať ma z trucu. Často pod vplyvom návykových látok a táto skutočnosť je mne známa a na tom základe vznikli naše hádky. Operatívci jej tr. oznámenia viackrát odmietli a odmietnuté aj tr. oznámenie jej brata pretože bolo založené len na domienkách jej brata výmyslov svedkyne, ktoré pod vplyvom drog znova s trucu uviedla svojmu bratovi. Poškodená svoje oznámenia po doznení účinkov drogy a po uvedomení si závažnosti svojho konania viackrát stiahla a znova obnovila so mnou kontakt. Bol som liečený zo závislosti a nakoľko škodlivé účinky drog sú mi známe a viem rozoznať človeka pod vplyvom zakázanej látky a preto som sa snažil vplývať na poškodenú aby drogy neužívala a vyžadoval som od nej aby sa lepšie starala a nechodila s mojim synom na miesta kde si zháňala drogy a tak isto som od poškodenej vyžadoval aj kontakt so synom, ktorý mi ona odopierala. Moja snaha o kvalitný život svojho dieťaťa a styk s ním ako aj pomoc poškodenej dostať sa zo závislosti bohužiaľ súd na základe výpovede svedkýň (poškodenej) a listinných dôkazov, ktoré boli nesprávne vyhodnotené odsúdil ako tr. činy. Súd nenariadil ani znalecké skúmanie duševného stavu poškodenej čo je v takýchto prípadoch žiadúce na náležité objasnenie skutkového stavu potrebného na výrok o vine obžalovaného. Ďalej poukazujem aj na realizáciu operatívcov voči mojej osobe nakoľko začali tr. stíhanie voči mne skôr ako bola poškodená na mňa oznámenie. Zo zistených skutočností o obžalovanom v čase začatia tr. stíhania v tomto prípade teda neboli žiadne okolnosti, ktoré by súvisle so skutkami pre ktoré neskôr vzniesli obvinenie. Vzhľadom k tomu, že poškodená podala oznámenie až po začatí tr. stíhania mám za to, že policajti najskôr vytvorili skutkové okolnosti v ktorých sa vidí určitá právna kvalifikácia a následne jej prispôsobovali dokazovanie. Teda samotne oznámenie prišlo až po začatí tr. stíhania čo je v hrubom rozpore s aj zásadami tr. konania. ktorý neumožňuje začať tr. stíhanie v prípadoch, ak sa skutok rysuje len v nejasných obrysoch, pričom svojvoľne vymedzenie skutku zo strany OČTK v trestnom konaní v hrubom rozpore zo zákazom ľubovôle pri rozhodovaní štátnych orgánov. OČTK nemôže najskôr vytvoriť skutkové okolnosti tak, aby zodpovedali určitej právnej kvalifikácii a zdaniu oznamovateľa a potom jej prispôsobovať dokazovanie ale postup musí byť opačný! Teda určitá právna kvalifikácia sama vyplynúť zo zisteného konkrétneho skutkového stavu. Na základe

častých „návštev“ poškodenej policajti predpokladali, že mi vznesú obvinenie a preto začali tr. stíhanie predčasne a v rozpore zo zákonom čím došlo k porušeniu zákona v neprospech mojej osoby ako obžalovaného ako aj mojich práv na spravodlivý proces.“ K odvolaniu obžalovaného a jeho doplneniu sa prokurátor do konania nariadeného verejného zasadnutia o ňom, písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny.

Obžalovaný a jeho obhajca sa v celom rozsahu pridržali písomných dôvodov odvolania a navrhli, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 03. mája 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 09. júna 2021. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

K námietke obžalovaného, že polícia začala voči obžalovanému trestné stíhanie skôr, ako podala poškodená na neho trestné oznámenie, odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej trestnej veci bolo vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/ ,ods. 2 písm. a/ Tr. zák. začaté trestné stíhanie dňa 28.01.2020 (viď. uznesenie založené v spise na č.l.32) a vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bolo začaté trestné stíhanie dňa 29.01.2020 (viď. uznesenie na č.l.33 spisu), pričom ku vzneseniu obvinenia za oba skutky došlo dňa 29.01.2020 (viď. uznesenie založené v spise na č.l.34 až 36) s tým, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému doručené dňa 30.01.2020. Zo spisu pritom odvolací súd zistil, že poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného dňa 24.01.2020, kedy sa o 13.50 hod. dostavila na Obvodné oddelenie Prievidza a pred príslušníkmi polície vypovedala o dôležitých skutočnostiach, ktoré indikovali závažné podozrenia o možnom páchaní protiprávnej činnosti, ktorá vykazovala znaky trestnej činnosti (viď. zápisnica založená v spise na č.l.22 až 26). Nemožno preto túto námietku obžalovaného považovať za opodstatnenú, keďže zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že poškodená najprv podala trestné oznámenie dňa 24.01.2020 a až následne bolo začaté trestné stíhanie vo veci (dňa 28.01.2020 a dňa 29.01.2020) a dňa 29.01.2020 aj voči konkrétnej osobe, ktorým bol obžalovaný.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede a obhajobné vyjadrenia obžalovaného, ale o výpovede svedkyne J. H., ktorá má procesné postavenie aj poškodenej, o výpovede svedkov H. G., Z. L., E. H., F. K., E. G., Z. L., A. Z., K. E., ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného za vinného zo zločinu vydierania podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. v skutok pod bodom 1 a z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. v skutku pod bodom 2. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými

dôkazmi. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok vymedzený v bode 2/ napadnutého rozsudku dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

K námietke, že jediným podstatným dôkazom proti jeho osobe je výpoveď poškodenej, ktorá nie je podľa názoru obžalovaného podporená žiadnym iným relevantným dôkazom, pričom obžalovaný spochybňuje výpovede svedkýň F. K., E. H., Z. L. a má za to, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil výpoveď poškodenej v kontexte s výpoveďami vyššie uvedených svedkýň ako dôveryhodnú. Poškodená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zotrvala v podstatných skutočnostiach na svojej výpovedi voči obžalovanému. Naviac jej výpoveď vo viacerých skutočnostiach podporujú výpovede svedkýň F. K., E. H. (matky poškodenej) a aj Z. L.. Okresný súd rovnako správne poukázal na významné rozporné tvrdenia vo výpovediach svedkov K. E. a svedkyne R. R., pričom argumenty okresného súdu vo vzťahu k ich vierohodnosti a spoľahlivosti sú logické a presvedčivé. Odvolací súd sa s nimi stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje. Pokiaľ ide o skutok v bode 2 napadnutého rozsudku, tak vo vzťahu k nemu je potrebné konštatovať, že tento okrem výpovede poškodenej, svedkyne E. H., sestry poškodenej a priateľky poškodenej potvrdzuje i sms komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá aj podľa názoru senátu odvolacieho súdu potvrdzuje, že došlo k opakujúcej sa komunikácii medzi obžalovaným a poškodenou, k vyhľadávaniu poškodenej zo strany obžalovaného spôsobom ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, pričom išlo o konanie dlhodobejšie, ktoré u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej osobu a zhoršilo jej kvalitu života. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd výpoveď poškodenej správne hodnotil ako jasnú, presvedčivú, konzistentnú a vierohodnú.

Námietku obžalovaného vo vzťahu ku skúmania duševného stavu poškodenej znalcom z odboru psychiatrie považuje odvolací súd rovnako ako i okresný súd v predmetnej trestnej veci za nadbytočnú, keďže v doteraz vykonaného dokazovania takáto potreba za účelom náležitého zistenia skutkového stavu v tejto prejednávanej veci nevyvstala.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú

pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. (skutok pod bodom 1) a z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedený v napadnutom rozsudku, pričom svoje závery v tomto smere podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok a s ktorými sa okresný súd dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 189 ods. 2 Tr. zák. (s dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 4 rok a s hornou hranicou vo výmere 10 rokov) pri nezistení ani jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák., pri zistení dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na samej dolnej zákonom upravenej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, je trestom zákonným a primeraným.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 6 rokov, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.