Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-299-2010.pdf
PDF · 68.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/299/2010
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod č. k. EX 33/2006, na návrh oprávneného: V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. C. XXXX/X, XXX XX B. N. M., proti povinnému: Q. B., N.. X.X.XXXX, C. A. B. N. M., pre vymoženie dlžného manželského výživného s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 24.5.2010 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie dlžného manželského výživného za obdobie od 23.9.2005 do 21.1.2006 vo výške 265,55 eur a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu námietky povinného vznesené po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 19.4.2021. V týchto námietkach povinný uviedol, že manželské výživné bolo v celom rozsahu uhradené ešte v roku 2008 v rámci trestného konania. Nedisponoval však dokladmi o tom, preto súd odkázal na príslušný trestný spis.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že to už bolo veľmi dávno a nevie povedať, či toto výživné bolo alebo nebolo už uhradené. Tiež uviedol, že dokladmi nedisponuje a aj oprávnený odkázal súd na príslušný trestný spis.
4. Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 5T/125/2007 má súd za preukázané, že povinný bol stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy a to jednak vo vzťahu k manželke - oprávnenému a jednak vo vzťahu k deťom (týka sa to iného exekučného konania). Súd rozsudkom zo dňa 27.5.2008 uznal obžalovaného
- povinného za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k v tom čase maloletým deťom, avšak konštatoval, že vo vzťahu k manželskému výživnému došlo k jeho úhrade ešte dňa 22.2.2008 poštovou poukážkou vo výške 12.000,- Sk (398,33 €) priamo oprávnenému, preto tento skutok bol z pôvodnej obžaloby vypustený na návrh prokurátora. V trestnom spise sa na č.l. 170 aj nachádza fotokópia ústrižku z predmetnej poštovej poukážky.
5. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Po posúdení povinným uvádzaných tvrdení a po posúdení skutočností zistených z vyššie uvedeného trestného spisu tunajšieho súdu súd dospel k záveru, že exekúcia je v tomto prípade neprípustná a exekučné konanie ani nemalo začať, pretože už v čase poverenia súdneho exekútora bolo predmetné manželské výživné povinným uhradené v celom rozsahu a neexistovalo žiadne dlžné výživné v tomto smere.
8. Vychádzajúc z uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
9. Pre kompletnosť súd uvádza, že nerozhodoval o námietkach povinného ako takých, pretože v priebehu konania vyšlo najavo, že nie sú naplnené ani základné podmienky konania, pre ktoré je potrebné exekúciu zataviť, preto je rozhodovanie o námietkach povinného v tomto smere nadbytočné.
10. Podľa § 243j zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. Čo sa týka trov exekúcie, tak má súd za to, že povinnému a oprávnenému trovy v tomto konaní nevznikli. Vo vzťahu k trovám súdneho exekútora sú uplatnil vyššie citovaný § 243j Exekučného poriadku a nepriznal exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie kvôli dôvodom hodným osobitého zreteľa. Tieto dôvody súd vidí jednak v skutočnosti, že povinný dobrovoľne uhradil dlžnú pohľadávku ešte pred poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie a jednak v skutočnosti, že súdny exekútor za vyše desať rokov výkonu exekúcie nezisťoval reálny stav vymoženia pohľadávky, robil iba administratívne úkony a reálne žiadnym spôsobom neprispel k vymoženiu pohľadávky alebo k ukončeniu exekúcie ako takej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.