Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/6/2021

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: X/ T.. Z. E.G., G.. XX.XX.XXXX Q. X/ M. A. E., G.. X.X.XXXX, U. K. C. - Ť., K. XX, právne zastúpených: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Košice, Štúrová 20, proti žalovanému: Q. C., G.. X.X.XXXX, K. Z. G. E., U. XX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek používania zvukovej nahrávky, telefonického rozhovoru medzi navrhovateľmi a ich dcérou, M. Q. O. (Z. Č. P. E.), ktorý sa uskutočnil zo dňa 20. 6. 2019 na deň 21.6.2019.

II. Súd p o u č u j e Q. C., že ako žalobca môže voči T. Z. E. Q. M. A. E. podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom konania bude určenie, že Q. C. je oprávnený použiť zvukovú nahrávku telefonického rozhovoru T. Z. E. Q. M.P. A. E. s ich dcérou, M. Q. O. (Z. Č. P. E.) zhotovenú zo dňa 20.6.2019 na deň 21.6.2019, a to aj bez súhlasu žalovaných.

III. Žalobcovia m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. , v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu žalobcovia v 1/, 2/ rade navrhli súdu vydať toto neodkladné opatrenie: „Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek používania zvukovej nahrávky, telefonického rozhovoru medzi navrhovateľmi a ich dcérou, M. Q. O. (Z. Č. P. E.), ktorý sa uskutočnil zo dňa 20.6.2019 na deň 21.6.2019.“

2. Žalobu odôvodnili tak, že žalobcovia sú rodičmi M. Q. O. (P.. E.), G.. X.X.XXXX, s ktorou udržiaval žalovaný, Q. C., vzťah v roku 2017 až 2019. Po tom, čo vzťah medzi žalovaným a dcérou navrhovateľov skončil, zo strany žalovaného dochádzalo, aj za podpory jeho otca, k opakovaným slovným útokom na dcéru žalobcov, vrátane vyhrážok smrťou. Žalovaný sa snažil predovšetkým v priebehu roku 2019 opakovane popudiť žalobcov voči ich dcére a vyvolať medzi nimi nevraživosť. Toto konanie vyvíjal žalovaný aj v kontexte toho, že voči dcére žalobcov je vedené trestné stíhanie v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Žalobcovia sa pochopiteľne snažia byť svojej dcére oporou a zároveň na ňu pôsobiť v takom zmysle, aby sa zdržala akékoľvek konania, ktoré by mohlo byť v kontexte trestného stíhania, voči nej vedeného, pričítané jej na ťarchu. Snažia sa podporovať ju v zodpovednom správaní, ktoré považujú, nielen v kontexte vzniknutej situácie, pre ňu za najlepšie. Dňa 20.6.2019 sa žalobcovia, z iniciatívy žalovaného a jeho otca, stretli s nimi v kancelárii, v ktorej vykonáva žalobca v 1/ rade svoju podnikateľskú činnosť. V priebehu dlhých hodín tohto stretnutia sa žalovaný vyjadroval veľmi negatívne na adresu dcéry žalobcov, snažil sa negatívne

ovplyvniť ich postoj voči nej. Stretnutie, ktoré trvalo do neskorých večerných hodín, nakoniec vyústilo do situácie, keď sa žalobcovia pred polnocou telefonicky skontaktovali s ich dcérou, aby ju konfrontovali so skutočnosťami, ktoré o nej tvrdil žalovaný. Zároveň žalobcovia týmto rozhovorom s dcérou chceli presvedčiť žalovaného a jeho otca, aby po takmer 10 hodinách toho, čo ich neustále presviedčali o negatívach osobnosti ich dcéry, ako aj z obavy o seba samých (keďže žalovaný bol takmer celý čas ich stretnutia v excitovanom stave), o tom, že ich dcéra má veľmi negatívne vlastnosti, ktoré sa následne prejavujú v jej konaní. Žalobcovia dúfali, že takto vedený rozhovor vyvolá u žalovaného a jeho otca uspokojenie, že dosiahli svoj cieľ a budú môcť ich stretnutie ukončiť. Žalovaný bol následne v predmetnom trestnom konaní vypočutý a pri svojej výpovedi dňa 10.10.2019 tvrdil, že žalobkyňa v 2/ rade z predmetného rozhovoru so svojou dcérou vyhotovila zvukovú nahrávku, ktorú mu žalobkyňa v 2/ rade mala poskytnúť a túto nahrávku rozhovoru medzi nami, žalobcami a ich dcérou predložil pri predmetnej výpovedi ako dôkaz. Tieto skutočnosti nie sú pravdivé. Žalobcovia žiadnu nahrávku z predmetného telefonického rozhovoru nevyhotovili, nedali žalovanému súhlas na zaznamenávanie tohto rozhovoru a pochopiteľne ani súhlas na používanie takéhoto záznamu (ktorý nemal byť nikdy vyhotovený). Právne žalobcovia túto žalobu odôvodnili §-13 . Žalobcovia žalovanému, ani žiadnej inej osobe nedali súhlas na to, aby vyhotovil zvukový záznam z ich telefonického rozhovoru s dcérou M. Q. O. (Z. E. Č. E.) zo dňa 20.6.2019, 21.6.2019. Je teda nesporné, že žalovaný záznam, ktorý vyhotovil nezákonne, nemôže používať, a ani prekladať, či sprístupňovať iným osobám alebo orgánom. Ak žalovaný disponuje nahrávkou z telefonického rozhovoru žalobcov s ich dcérou, túto vyhotovil bez súhlasu žalobcov a rovnako bez ich súhlasu ju používa. Keďže je nesporné, že žalovaný tento zvukový záznam používa (predkladá ho orgánom činným v trestnom konaní), je nesporné, že nastala potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Je teda nesporné, nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému nepoužívať zvukový záznam rozhovoru medzi žalobcami a ich dcérou a nesprístupňovať jeho obsah iným osobám alebo orgánom verejnej moci, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ktorá spočíva v tom, aby sa upustilo zo strany žalovaného od zasahovania do osobnostných práv žalobcov práve týmto neoprávneným používaním zvukového záznamu rozhovoru medzi žalobcami a ich dcérou zo dňa 20.6.2019.

3. K podanej žalobe žalobcovia pripojili 6. stranu zápisnice o výsluchu svedka Q. C. zo dňa 10.10.2019 v neidentifikovanom trestnom konaní, splnomocnenie žalobcov v 1/, 2/ rade pre ich právnu zástupkyňu.

4. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp.zn. XXC/X/XXXX-XX zo dňa 8.3.2021 tak, že tento návrh zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. -41 zo dňa 20.5.2021 toto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení tohto rozhodnutia nadriadený súd uviedol: V rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia je potrebné mieru preukázania dôležitých skutočností pre rozhodnutie súdu vyhodnocovať tak, ako to uviedol prvoinštančný súd v bode 18 svojho rozhodnutia, len do štádia osvedčenosti určitého nároku či práva, pričom osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. V rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia je potrebné mieru preukázania dôležitých skutočností pre rozhodnutie súdu vyhodnocovať tak, ako to uviedol prvoinštančný súd v bode 18 svojho rozhodnutia, len do štádia osvedčenosti určitého nároku či práva, pričom osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Ako to vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z listín, ktoré predložili navrhovatelia, javí sa, že v danom prípade tu existuje právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý odôvodňuje konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý osvedčuje, že navrhovatelia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takéhoto návrhu, a teda, že majú voči odporcovi také hmotnoprávne postavenie, z ktorého im vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Sú priamo účastníkmi nahratého telefonického rozhovoru, ktorý odporca používa a ktorým odporca disponuje. Záver prvoinštančného súdu o nedostatku aktívnej (vecnej) legitimácie nie je správny, pretože prvoinštančný súd dostatočným spôsobom skutkovo nevyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s predmetom ochrany, ktorú navrhovatelia žiadajú. Preto odvolací súd považoval túto námietku odvolateľov za dôvodnú. Prvoinštančný súd je povinný ďalej posúdiť, či navrhovateľmi tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov tak, ako to navrhli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda či

je nevyhnutné, aby odporcovi bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek používania zvukovej nahrávky telefonického rozhovoru medzi navrhovateľmi a ich dcérou. Súd je povinný vyhodnotiť aj efektivitu uplatneného návrhu na nariadení neodkladného opatrenia, a teda či navrhovateľmi uplatnený nárok bude dostatočne efektívny na ochranu ich tvrdených práv, ktoré mali byť odporcom narušené. Súd vyhodnotí aj to, či nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav, či v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k obmedzeniu práv odporcu proporcionálne vo vzťahu k chráneným návrhom navrhovateľom a či nie je možné dosiahnuť cieľ iným, spôsobom, a to zabezpečovacím opatrením. Bude úlohou prvoinštančného súdu zistiť mieru osvedčenia uplatneného nároku navrhovateľov, zistiť, či tvrdené okolnosti sú postačujúce a pravdepodobné pre poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia, resp. či nepostačuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Prvoinštančný súd vyhodnotí, či rozhodnutím v tejto veci postačuje zabezpečiť ochranu práv navrhovateľov, resp. či je nevyhnutné poučiť navrhovateľov, resp. odporcu o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa právneho názoru odvolacieho súdu.

7. V rámci odvolacieho konania sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol: dňa 20.6.2019 naozaj navštívil manželov E. Z. C.P. T.. Z. E. za účelom vydania jeho osobných vecí a materiálov k diplomovej práci z bytu v Košiciach, kde mu ich zadržiavala ich dcéra M. Q. a nechcela mu ich vydať. S iniciatívou urobiť spomínanú nahrávku prišla M. A. E., keď sa dozvedela, že ju jej dcéra Q. udala na sociálku, lebo vraj týrala svoju vnučku L.. Taktiež sa dozvedela, že ich dcéra Q. tvrdí, že manželia E. nie sú jej rodičia a že ju pravidelne týrali. O tejto skutočnosti sú aj dôkazy. Žaloba bola podaná tendenčne, aby žalobcovia sťažili vyšetrovanie ich dcéry za skutok týrania vlastných deti a predovšetkým, aby orgány činné v trestnom konaní nemohli použiť spomínanú nahrávku ako dôkaz. Túto on osobne predložil pri výsluchu na odbore kriminálnej polície v Košiciach, kde bol vypovedať dňa 10.10.2019, lebo to považoval za svoju občiansku povinnosť.

8. Podľa , (ďalej len „“), Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Podľa , Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa , Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa , Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa veta druhá , Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa , Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Podľa , Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

17. Podľa , Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

18. Podľa , v spojení s , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa , Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

21. Podľa (ďalej len „“), Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa , Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

23. Podľa , Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

24. Podľa , Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

25. Podľa , Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Súd pri viazanosti právne záväzným názorom nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení ( ) vec opätovne posúdil a zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný z nasledovných dôvodov:

27. Nakoľko zvuková nahrávka, ktorej zdržanie sa použitia je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zachycuje prejavy osobnej povahy žalobcov, aktívnu legitimáciu majú, čo konštatuje aj nadriadený súd v zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný.

28. Vychádzajúc z tohto základného predpokladu pre možnosť vyhovenia návrhu súd posudzoval ďalej uplatnený nárok v zmysle pokynu nadriadeného súdu:

29. V prvom rade súd prioritne posúdil možnosť dosiahnutia žalobcami sledovaného cieľa inými spôsobmi, a to najmä vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko predmetom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ), eventuálne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by sa minulo žalobcami sledovaného cieľa, nakoľko účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zabezpečovať peňažnú pohľadávku veriteľa pri žalobách na plnenie.

30. Nad rámec pokynu nadriadeného súdu v zrušujúcom uznesení preskúmal aj možnosť eventuálneho zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku v zmysle . Tu tiež konštatuje, že by sa minulo sledovanému cieľu. V prvom rade je treba konštatovať, že zvuková nahrávka je nehmotná, avšak musí byť zachytená na nejakom hmotnom nosiči (CD, USB kľúč, hardvérové úložisko a i.). Je možné predpokladať, že žalovaný má uvedenú nahrávku telefonického hovoru uloženú na viacerých úložiskách, preto by sa aj eventuálne zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku minulo účinkov. Okrem toho, o takomto opatrení môže súd rozhodovať len na návrh, ktorý zo strany žalobcov daný nebol.

31. Do úvahy tak pripadalo jedine nariadenie neodkladaného opatrenia po preskúmaní splnenia kritérií pre jeho nariadenie.

32. Je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné. S uvedeným sa stotožnil aj nadriadený súd v zrušujúcom uznesení (ods. 6. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia).

33. Účelom neodkladného opatrenia je v zásade dočasná, ale, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, aj trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán v konaniach o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ustanovených pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s poukazom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu (porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22.12.2016, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 01.12.2016, atď.).

34. Žalobcovia osvedčili, že bez ich súhlasu si žalovaný zhotovil zvukovú nahrávku ich telefonického rozhovoru s dcérou v neskorých večerných hodinách, resp. v noci zo dňa 20.6.2019 na 21.6.2019 a ďalej ju používa. Žalovaný totiž vo svojom vyjadrení v odvolacom konaní sám uviedol, že ešte dňa 10.10.2019, t.j. ešte niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov ju odovzdal pri svojom výsluchu na polícií, na odbore kriminálnej polície v Košiciach, lebo to považoval za svoju občiansku povinnosť. Túto skutočnosť potvrdzuje a osvedčuje i 6. strana zápisnice o výsluchu svedka Q. C. zo dňa 10.10.2019, ktorú žalobcovia pripojili k svoju návrhu, kde je uvedené, že svedok odovzdal orgánom činným v trestnom konaní USB kľúč. Z uvedených skutočnosti je tak osvedčené, že túto nahrávku zachycujúcu zvukový záznam osobných prejavov žalobcov žalovaný použil a eventuálne by bez zásahu súdu mohol naďalej použiť bez ich privolenia, čím zrejme došlo a môže dochádzať k porušeniu .

35. I keď žalobcovia návrh odôvodňujú predovšetkým pre zamedzenie sprístupnenia obsahu nahrávky orgánom verejnej moci, ku ktorým patria aj orgány činné v trestnom konaní (ods. 12. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), z obsahu, a predovšetkým z petitu návrhu vyplýva, že svojím návrhom navrhujú zdržať sa použitia tejto nahrávky nielen voči orgánom činným v trestnom konaní ale i iným tretím osobám.

36. Na uvedené súd poukazuje v kontexte , kedy privolenie dotknutej osoby nie je potrebné pre použitie zvukovej nahrávky na úradné účely na základe zákona.

37. Súd tak posudzuje, že navrhovateľmi tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov tak, ako to navrhli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a tento ich návrh bude dostatočne efektívny aj pre trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, bez nutnosti zaviazania žalobcov podať eventuálne žalobu vo veci samej (, druhá veta ).

38. Súd tak hodnotí, že miera osvedčenia uplatneného nároku navrhovateľov a nimi tvrdené okolnosti sú postačujúce pre poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia, bez nutnosti zaviazania žalobcov na podanie žaloby vo veci samej, nakoľko toto neodkladné opatrenie je spôsobilé trvalo upraviť práva a právom chránené záujmy medzi sporovými stranami. Zároveň, ako bolo vyššie rozvedené, vo veci nepostačuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by bolo pre úpravu práv a právom chránených záujmov sporových strán neefektívne.

39. V súlade s ale bolo nevyhnutné poučiť odporcu, voči ktorému sa neodkladné opatrenie nariaďuje o jeho práve podať žalobu, ktorej predmetom bude umožniť mu s touto nahrávkou voľne nakladať, pričom by žalovaný v takomto konaní vystupoval ako žalobca a žalobcovia v tomto konaní ako žalovaní. Pri podaní takejto žaloby by súd predbežne skúmal, či v kontexte - 13 by použitie takejto nahrávky bez privolenia a súhlasu navrhovateľov bolo alebo nebolo porušením ich osobnostných práv.

40. V prípade úspechu žalovaného pri podaní takejto žaloby a vyhovenia súdu takejto žalobe vo veci samej by súd podľa toto uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil.

41. Podľa , Na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

42. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa , Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V súlade s týmto ustanovením nadriadený súd v zrušujúcom uznesení (ods. 11. odôvodnenia) zaviazal prvoinštančný súd rozhodnúť o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

45. Nakoľko boli v tomto konaní plne úspešní žalobcovia, súd im priznal plnú (100%-tnú) náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, vrátane trov odvolacieho konania. O výške tohto nároku, v súlade s rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).