Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-68-2017.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: R.. E. Z., bytom: Š. X, F. právne zastúpený AK MS s.r.o., so sídlom: Galandova 3, Bratislava, proti žalovanému: R.. R. Č., bytom: T. XX, F., právne zastúpený Mgr. Dušan Oravec, advokát, so sídlom: Laurinská 2, Bratislava, o žalobe žalovaného na zaplatenie 220,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C 35/2003-250, zo dňa 29.11.2010, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C 35/2003-250, zo dňa 29.11.2010 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 10C/35/2003-250 zo dňa 29.11.2010 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 220,21 eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 2.3.2001 až do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.577,33 eur na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 2.6.2000 uzavrel so žalobcom dohodu o spolupráci v oblasti poskytovania právneho poradenstva. Odmena žalobcu bola dohodnutá paušálnou sumou 50.000,- ATS mesačne, ktorej splatnosť bola dohodnutá do siedmych dní nasledujúceho mesiaca na účet žalobcu. Žalobca na základe výpisu z účtu zistil, že žalovaný faktúru za mesiac január 2001 vo výške 158.800,- Sk uhradil iba čiastočne v sume 100.000,- Sk, zvyšnú časť vo výške 58.800,- Sk žalovaný nezaplatil. Žalovaný so žalobou žalobcu na zaplatenie 58.800,- Sk nesúhlasil, nárok žalobcu rozporoval.
3. Súd prvej inštancie poukázal na procesný dej danej veci, podľa ktorého žalovaný v konaní o žalobe žalobcu na zaplatenie 58.800,- Sk podal návrh, ktorým si proti žalobcovi uplatnil zaplatenie istiny 6.634,- Sk (220,21 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne odo dňa 2.3.2001 do zaplatenia a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že žalobca neposkytol žalovanému právne služby počas celého mesiaca január 2001, čo preukazuje špecifikácia prác žalobcu vyplnená len do 18.1.2001, na základe čoho mu parí odmena 93.336,- Sk, teda o 6.634,- Sk menej ako mu vyplatil.
4. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. 10C 35/2003-117 zo dňa 13.4.2005 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 58.800,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne od 8.1.2001 do zaplatenia, trovy konania v sume 29.090,- Sk, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Protinávrh (správne vzájomnú žalobu) žalovaného z 13.10.2004 zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Co/485/2005-142 zo dňa 8.11.2007 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 58.800,- Sk a príslušenstvo zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd konštatoval, že žalobca neposkytol žalovanému právne služby počas celého mesiaca január 2001, čoho dôkazom bola predložená a vyplnená špecifikácia prác zo strany žalobcu, podľa ktorej žalobca pre žalovaného pracoval do 18.1.2001. Z celkového počtu 22 pracovných dní v mesiaci január 2001 žalobca v prospech žalovaného odpracoval len 13 dní, a preto mu vznikol nárok len na časť dohodnutej paušálnej odmeny. Keďže paušálna odmena medzi žalobcom a žalovaným za poskytovanie právnych služieb počas jedného mesiaca bola dohodnutá vo výške 158.000,- Sk, podľa názoru odvolacieho súdu za jeden deň je možné odmenu vyčísliť vo výške 7.182,- Sk a táto pri odpracovaní 13 pracovných dní predstavuje sumu 93.336,- Sk, teda o 6.634,- Sk, menej ako žalovaný v skutočnosti žalobcovi vyplatil. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd poznamenal, že podanie žalovaného zo dňa 13.10.2004 označené ako vzájomný návrh (žaloba), ktorým žiadal, aby mu bolo prisúdené menej ako žiada žalobca, nemá dôsledky predpokladané ustanovením § 97 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Pokiaľ tento prejav žalovaného posúdil súd prvej inštancie ako vzájomný návrh a tento prejednal, jeho postup nebol správny. V časti výroku o protinávrhu (vzájomnej žalobe) žalovaného a výroku o trovách konania odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Následne súd prvej inštancie o vzájomnej žalobe žalovaného opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 10C/35/2003-250 zo dňa 29.11.2010 (bod 1. tohto odôvodnenia). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
- Občianskeho zákonníka, § 9 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, § 387 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka. Po vecnej stránke rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa bezdôvodne obohatil vo výške 220,21 eur, nakoľko žalovanému neposkytoval právnu pomoc za celé dohodnuté obdobie a tým vznikol žalobcovi nárok len na pomernú časť dohodnutej paušálnej odmeny od žalovaného.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Súdu prvej inštancie žalobca vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Žalobca uviedol, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobcom, ohľadom nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 220,21 eur s príslušenstvom bol žalovaného vzájomný návrh podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej Občianskym zákonníkom. Ak Obchodný zákonník neupravuje premlčaciu dobu pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podľa názoru žalobcu potrebné aplikovať na tento účel Občiansky zákonník a nie všeobecnú premlčaciu dobu štyri roky upravenú Obchodným zákonníkom.
7. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvej inštancie správne na právne vzťahy aplikoval Obchodný zákonník. Poukázal na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa riadi štvorročnou premlčacou dobou, nakoľko v osobe žalobcu a žalovaného išlo o podnikateľské subjekty.
8. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co/103/2011-269 zo dňa 30.3.2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie § 97 a § 98 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.6.2016 konštatoval, že vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú rozdielne procesné úkony. Pokiaľ neprevyšuje pohľadávka žalovaného pohľadávku žalobcu, posudzuje sa tento prejav vôle žalovaného ako obrana žalovaného proti návrhu žalobcu. Pokiaľ je však pohľadávka žalovaného vyššia, než pohľadávka uplatnená žalobcom, považuje sa prejav žalovaného, ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu za obranu a v tej časti, v ktorej žalovaný navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje žalobca, za vzájomný návrh. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si voči žalovanému v súdnom konaní uplatnil sumu 1.951,80 eur a žalovaný si za konania voči žalobcovi uplatnil pohľadávku vo výške 220,21 eur, jednalo sa preto o obranu žalovaného v zmysle § 98 OSP a nie o vzájomný návrh tak, ako to uvádzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Poukázal na odôvodnenie svojho rozsudku č. k. 3Co/485/2005-142, zo dňa 8.11.2007, podľa ktorého úkon žalovaného predstavuje obranu a nevyvoláva dôsledky predpokladané ustanovením § 97 OSP. S poukazom na ustanovenie § 226 OSP uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a na vytýkaný nedostatok bolo potrebné v odvolacom konaní v zmysle § 212 ods. 3 OSP prihliadnuť, nebolo však v kompetencii odvolacieho súdu toto pochybenie zhojiť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že v ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa podaním žalovaného, obrany z 13.4.2004 vo výške 220,21 eur v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v rozhodnutí z 8.11.2007, v ktorom vyslovil, že podanie žalovaného z 13.10.2004 označené ako vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby mu bolo prisúdené menej, ako žiadal žalobca, nemá dôsledky predpokladané ustanovením § 97 OSP.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 7.3.2013 dovolanie žalovaného odmietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
10. Na základe sťažnosti žalovaného Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ústavný súd) nálezom č. k. II.ÚS 380/2013-44 z 28.10.2014 rozhodol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/286/2012 porušil základné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že so závermi najvyššieho súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu súhlasiť. Podľa § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalovaný môže za konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi i vzájomným návrhom. Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než uplatnil žalobca. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Ústavný súd v prvom rade konštatoval, že obe citované ustanovenia sú nielen súčasťou procesno-právnej normy (Občianskeho súdneho poriadku), ale nepochybne majú aj procesno-právny charakter, pretože upravujú možnosť žalovaného uplatniť svoj nárok proti žalobcovi v konaní začatom žalobcom. Zároveň definujú aj rozdiel medzi vzájomným návrhom a započítacou námietkou. Za právne posúdenie veci treba považovať interpretáciu a aplikáciu tých ustanovení zákona, na základe ktorých sa vo veci má rozhodnúť. To znamená, že námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou možno odôvodniť dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, sa spravidla týka tvrdenia o nesprávnej interpretácii a aplikácii hmotného práva, vzťahujúceho sa na posúdenie merita veci. Interpretácia a aplikácia procesno-právnych ustanovení je síce tiež v širšom zmysle právnym posudzovaním normatívneho textu, nemožno ju však spravidla považovať za právne posúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Správna interpretácia a aplikácia ustanovení procesného práva je jednou zo záruk ústavne konformného poskytovania súdnej ochrany. Ak preto odvolací súd nesprávne posúdil procesný úkon žalovaného ako započítaciu námietku v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku, hoci v skutočnosti pri správnej interpretácii a aplikácii malo ísť o vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho sa žalovanému nedostane súdnej ochrany, keďže o ním uplatnenom nároku súdy meritórne vôbec nerozhodnú, potom zaťaží konanie vadou spočívajúcou v tom, že v dôsledku jeho postupu bola žalovanému ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.
11. Následne Najvyšší súd SR s poukázaním na to, že dovolanie žalovaného, ktoré pôvodne svojím uznesením sp. zn. 5Cdo/286/2012 zo dňa 7.3.2013 odmietol, a ktoré bolo vyššie uvedeným nálezom ústavného súdu zrušené s vrátením veci najvyššiemu súdu, bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), postupoval v prejednaní dovolania zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a so zreteľom na povahu a účel dovolacieho konania dospel k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala po náleze ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu č. k. II. ÚS 380/2013-44 z 28.10.2014 prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z existencie procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f) OSP. Vzhľadom na uvedenú vadu najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/103/2011-269 zo dňa 30.3 2012, a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
12. Strany sporu v ďalších vyjadreniach predložených v odvolacom konaní zotrvali na svojich argumentáciách a tvrdeniach.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté a odvolanie žalobcu bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1.7.2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesné účinky úkonov do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
14. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie premlčania práva žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou (bod 11 odôvodnenia), ako dôsledku plynúceho zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a Krajského súdu v Bratislave (rozhodnutie č. k. 3Co/485/2005-142 zo dňa 8.11.2007), podľa ktorých medzi stranami sporu vystupujúcimi v pozícii podnikateľov došlo dňa 2.6.2000 k uzavretiu zmluvy o spolupráci v oblasti poskytovania právneho poradenstva, za odplatu 158.000,- Sk (prepočet odmeny 50.000,- ATS), ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť do 7 dní nasledujúceho mesiaca. Žalobca neposkytoval žalovanému právne služby počas celého mesiaca január, ale len do 18.1.2001, čomu zodpovedá pomerná časť odmeny 93.336,- Sk. Žalovaný za mesiac január 2001 zaplatil žalobcovi 100.000,- Sk.
16. Odvolanie žalobcu smeruje proti právnemu posúdeniu otázky premlčania žalovaným uplatneného práva na zaplatenie istiny 220,21 eur (6.634,- Sk) v právnom režime bezdôvodného obohatenia, pre prijatie plnenia bez právneho dôvodu. V súdenej veci bolo medzi stranami sporným, či sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s obchodným záväzkovým právnym vzťahom strán sporu premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka alebo § 397 Obchodného zákonníka.
17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (2.6.2000) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Ak nemožno niektoré otázky riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak nie je ich, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
19. Právnymi vzťahmi upravenými v Obchodnom zákonníku sú podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka aj obchodné záväzkové vzťahy a niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Obchodný zákonník neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia. Táto skutočnosť však neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil, a tým, na ktorého úkor sa takto obohatil, nemôže byť svojou povahou vzťahom obchodným. Keďže Obchodný zákonník neupravuje všetky záväzky, do ktorých podnikatelia vstupujú, nemožno len z toho, že určitý záväzkový vzťah je upravený iba v Občianskom zákonníku vyvodzovať, že ide o vzťah občianskoprávny. Vzťah Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka je vyjadrený v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že právne vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
20. Bezdôvodné obohatenie a premlčanie sú samostatné právne inštitúty. Keďže bezdôvodné obohatenie je upravené iba v Občianskom zákonníku, je potrebné na bezdôvodné obohatenie v obchodnoprávnych vzťahoch v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať Občiansky zákonník. Inštitút premlčania ale upravuje tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník. Obchodný zákonník neupravuje len niektoré ustanovenia o premlčaní, ale v § 387 a nasledujúcich má komplexnú úpravu premlčania, čo opäť s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potom znamená, že premlčanie všetkých obchodnoprávnych vzťahov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Za otázku, ktorú nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka), by totiž bolo možné považovať len situáciu, keď by Obchodný zákonník
neupravoval inštitút premlčania vôbec alebo by upravoval len niektoré ustanovenia o premlčaní. Inak povedané, aplikáciu Občianskeho zákonníka v uvedenom prípade nemožno oprieť o § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože tam absentuje ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného potom vplýva, že pre účely posúdenia bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale otázka premlčania sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho a Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, že v obchodných záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ako aj o tom, že v prípade vzťahu z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, ktorý je obchodným záväzkovým vzťahom je premlčacia doba štvorročná - Najvyšší súd SR sp. zn. 1Obdo V 5/2008; Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 (podporne aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2018).
21. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka začína pri právach vymáhateľných na súde plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Žalovaný istinu bezdôvodného obohatenia žalobcovi zaplatil dňa 2.3.2001. Keďže žalovaný vzájomnú žalobu podal dňa 13.10.2004 (č. l. spisu - 90), stalo sa tak pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, ktorá žalovanému začala plynúť dňa 3.3.2001. Právo žalovaného preto premlčané nie je a súd prvej inštancie správne na žalobcom uplatnenú námietku premlčania neprihliadol. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom a v dovolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).