Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C. B., zastúpenej P. K. Q.. V. A. - Q.. B. A., so sídlom v C., W. XXXX, a otca V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, C., zastúpeného V. & V. P.., so sídlom v C., W., o návrhu matky a otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -1174 zo dňa 24. februára 2021 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom, o dlhu na výživnom a o trovách konania m e n í tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.08.2018 a sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Druhým výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.08.2018 a sumou 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V treťom výroku povolil otcovi dieťaťa splácať dlh na výživnom pre maloletú P. za obdobie od 01.01.2018 do rozhodnutia súdu vo výške 1 500,- eur v mesačných splátkach po 42,- eur popri bežnom výživnom k rukám matky s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok a vo štvrtom výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2 Rozhodnutie zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -196 zo dňa 26.5.2014 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá P. zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej P. po 100,- eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2014. Maloletá P. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí po vydaní citovaného rozsudku obnovili spolužitie v 07/2014 a znova ho ukončili v 10/2015. Dňa 6.11.2015 rodičia maloletej uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne od l.11.2015. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletou.

1.3 Do 1.7.2019 matka bývala s maloletou v byte, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve, kde platila zálohové platby 135,- eur, 25,- eur za energie, hypotéku 364,- eur. Dňa 13.9.2019 matka maloletej uzatvorila manželstvo s V. K.. S manželom a s maloletou bývajú od 1.7.2019 v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve manžela matky maloletej. V dome platia energie 33,- eur, poplatky za vodu od 63,58 eur do 151,40 eur, poplatky za smeti 72,- eur. Matka maloletej prenajala svoj byt v roku 2019 za nájomné v celkovej sume 2 130,- eur. Podľa vyjadrenia matky s nájomníčkou mali dohodnutú odplatu vo výške hypotéky, elektriny, poplatku za bývanie a internetu. Po predaji bytu v novembri 2019 za kúpnu cenu 91 000,- eur matka maloletej splatila hypotéku, ktorú mala na kúpu predmetného bytu a ktorej zostatok podľa potvrdenia banky zo dňa 13.11.2019 bol 71 821,09 eur. Matke maloletej bol dňa 29.10.2020 vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 879,76 eur a od 07/2020 poberá materské vo výške približne 1 500,- eur mesačne. Spláca otcovi maloletej pôžičku po 205,94 eur mesačne. Do 1.9.2018 matka podnikala ako SZČO. Podľa daňového priznania za rok 2017 matka dosiahla príjmy zo živnosti vo výške 4 980,- eur a výdavky 2 988,- eur. Podľa daňového priznania za rok 2018 mala príjmy zo živnosti 5 150,- eur a výdavky 3 090,- eur. Od 17.8.2018 je matka maloletej spoločníčkou a konateľkou spoločnosti T. C., ktorá podľa daňového priznania za rok 2018 vykázala výnosy 13 746,- eur, náklady 13 722,- eur. Podľa daňového priznania za rok 2019 dosiahla výnosy 42 434,61 eur, náklady 42 127,18 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa T. C.., matka v roku 2019 dosahovala čistú mzdu od 112,- do 131,- eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa A. B., matka dosiahla v čistú mzdu po 1 565,68 eur mesačne. Z vyjadrenia Q. W. zo dňa 10.10.2019 vyplýva, že v roku 2017 poskytol finančné prostriedky matke maloletej na zväčšenie prsníkov silikónovými implantátmi v hotovosti vo výške 3 100,- eur. V roku 2017 - 2018 jej uhrádzal aj náklady na zubný strojček. Zároveň vyhlásil, že matka maloletej je účtovníčkou spoločnosti Z. B. v ktorej je on konateľom a jediným spoločníkom. Táto spoločnosť oznámila súdu, že matka maloletej mala od nej bezodplatne zapožičané automobily P. P. a S. C., ktoré matka ku dňu 15.12.2019 vrátila.

1.4 Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 27.9.2017 má maloletá dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Z lekárskych správ sú zrejmé odporúčania rehabilitácií, plávania, posilňovania chrbtového svalstva, nosenia ortopedickej obuvi. Do 31.8.2018 maloletá navštevovala MŠ s poplatkom za stravu 20,- eur mesačne, navštevovala anglický kurz a krúžok baletu s poplatkom 25,- eur. V súčasnosti maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom od 8,- do 20,20 eur. Navštevuje školský klub s poplatkom od 6,55 eur do 12,- eur mesačne, kurz baletu s poplatkom 30,- eur mesačne, kurz plávania s poplatkom 65,- eur štvrťročne. Chodí na rehabilitácie a masáže s poplatkom 10,- eur, v prípade rehabilitácie v domácom prostredí sa poplatok pohybuje od 15,- do 20,- eur. Maloletá má rehabilitácie 1 - 2x týždenne. Navštevuje zubnú ambulanciu. Matka platí maloletej poistku 58,50 eur štvrťročne a sporí jej po 50,- eur mesačne. Maloletá absolvovala operáciu v ČR, kde B. N.. W. vyfakturovala matke sumu 24 335,69 Kč za hospitalizáciu od 29.10. do 1.11.2019 a 12 000,- Kč za rehabilitácie maloletej. M. zdravotná poisťovňa preplatila matke náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť vo výške 873,18 eur. Maloletá má zvýšené výdavky na ortopedickú obuv (89,70 eur - výpis z účtu zo dňa 17.4.2018) a za podliepanie obuvi (za podlepenie troch párov obuvi pre maloletú zaplatila matka 3.12.2020 sumu 50,- eur).

1.5 Podľa výpisu zo živnostenského registra mal otec maloletej pozastavenú živnosť od 4.1.2018 do 4.1.2021 a opätovne má pozastavenú živnosť od 5.1.2021 do 4.1.2024. Dňa 2.5.2017 uzatvoril otec ako mandatár so spoločnosťou A. B.. ako mandantom mandátnu zmluvu s dohodnutou odmenou 1 400,- eur mesačne, podľa ktorej sa mandatár zaviazal pre mandanta zariadiť tieto obchodné záležitosti: predrokovanie konkrétnej ponuky na prevzatie zastupovania potencionálneho klienta mandantom v oblasti poistenia, prevzatie takéhoto zastupovania mandantom, a následne takémuto klientovi podľa pokynov mandanta vykonať: revíziu a preskúmane poistných zmlúv, vypracovanie analýzy poistných rizík, spracovanie návrhu poistnej zmluvy, aktualizáciu a modifikáciu poistnej zmluvy, konzultačné a poradenské služby v oblasti poistenia, asistenciu pri likvidácii poistných udalostí, prejednanie náhrady škody s poisťovňou, správu existujúcich poistných zmlúv. Dodatkom č. 1 sa zmluvné strany dohodli na odmene 710,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2017. Tieto odmeny boli otcovi maloletej vyplácané do 18.1.2018. Dňa 2.1.2018 otec maloletej uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom A. B. na vykonávanie administratívnych prác, s dňom nástupu do práce 4.1.2018 a so základnou mzdou 480,- eur. Podľa výplatných pások otec maloletej dosahoval čistú mzdu od 354,36 eur do 479,55 eur (naposledy sumu 477,09 eur v 10/2020). Podľa potvrdenia zamestnávateľa otec poberal aj cestovné náhrady v priemernej výške 387,- eur mesačne v roku 2018, 402,- eur mesačne v roku 2019, v 01/2020 vo výške 321,- eur, v 02/2020 - 559,- eur, v 03/2020 - 152,- eur, v 04/2020 - 33,- eur, v 05/2020 -

108,- eur, v 06/2020 - 103,- eur, v 07/2020 - 87,- eur, v 08/2020 - 68,- eur, v 09/2020 - 80,- eur a v 10/2020 vo výške 78,- eur. Otec maloletej je vlastníkom osobného motorového vozidla B. C., rok výroby XXXX, od 1.6.2017 splácal mobilný telefón po 24,70 eur mesačne (počet splátok 24). Platí si úrazovú poistku 33,23 eur polročne, poistku za osobné motorové vozidlo 58,- eur. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, ktorým na bývanie prispieva 50,- eur mesačne. Dňa 7.7.2014 otec ako dlžník uzatvoril s veriteľom B. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej si zobral spotrebiteľský úver 16 000,- eur s výškou mesačnej splátky 205,94 eur.

1.6 Z ponuky voľných pracovných miest pre C. na internete súd prvej inštancie zistil voľné pracovné miesta administratívneho pracovníka v spoločnosti P. B., so mzdou 1 150,- eur brutto, N. poradca so mzdou 1 250,- eur plus provízie. Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. zo dňa 24.11.2020 vyplynulo, že v domácnosti oboch rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj maloletej.

1.7 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že s poukazom na obnovenie spolužitia rodičov a ich spoločnej starostlivosti o maloletú po vydaní rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.5.2014 č. k. -96 sa citované rozhodnutie súdu stalo neúčinným. Po tom, čo rodičia maloletej ukončili spolužitie v 10/2015, vznikla potreba novej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej P.. K výške výživného súd uviedol, že v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh matky na súde, maloletá P. navštevovala MŠ, krúžok anglického jazyka, kurz baletu kvôli lepšiemu držaniu tela a kurz plávania. Maloletá mala zdravotné problémy, kvôli ktorým navštevovala viaceré odborné ambulancie a 1 - 2x týždenne rehabilitačné cvičenia a masáže. Súd považoval potvrdenia o výške poplatkov za dostačujúce na preukázanie výdavkov, ktoré matke vznikali z dôvodu poskytovania týchto služieb maloletej, a neakceptoval námietky otca, ktorými spochybňoval tieto výdavky. O výške týchto výdavkov súd nepochyboval aj preto, že otec ich najskôr sám potvrdil, až neskôr ich začal spochybňovať. Rovnako i potrebu výdavkov na zdravotnú obuv pre maloletú začal otec maloletej spochybňovať napriek tomu, že vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2019 potvrdil, že matka zabezpečuje pre maloletú obuv vyrobenú na mieru. Vzhľadom na uvedené potreby maloletej v čase, keď navštevovala MŠ, považoval súd prvej inštancie za primerané výživné vo výške 200,- eur mesačne zo strany otca maloletej, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá a takouto sumou otec na výživu maloletej aj prispieva.

1.8 K zmene pomerov na strane maloletej došlo podľa súdu prvej inštancie v 09/2018, keď maloletá začala navštevovať základnú školu. S tým spojené zvýšené výdavky špecifikovala matka ako triedny poplatok 40,- eur, angličtina 11,50 eur, fotenie 12,- eur, ZRPŠ 15,- eur, skríning chodidiel v škole 10,- eur, školské predstavenie 6,- eur. Tieto poplatky otec pôvodne nenamietal, až na pojednávaní dňa 24.2.2021 žiadal, aby matka tieto výdavky preukázala. Tomuto návrhu na doplnenie dokazovania súd nevyhovel jednak preto, že z úradnej činnosti súdu bolo zrejmé vynakladanie takýchto poplatkov pri nástupe dieťaťa do školy (ale aj ďalších výdavkov, ako nákup školských potrieb, školskej tašky, potrieb na výtvarnú, telesnú výchovu a pod., pričom otec sa na týchto výdavkoch nepodieľal), a tiež preto, že vzhľadom na odstup času, kedy matka tieto poplatky zaplatila, už tieto dôkazy ani nemusí mať k dispozícii. Pri posúdení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že otec prestal platiť maloletej dve poistky spolu 22,68 eur mesačne, ako aj výplatu odkupných hodnôt týchto poistiek otcovi v celkovej vo výške 1 100,99 eur. K tomu súd uviedol, že otec od matky vyžadoval, aby preukázala každý výdavok, ktorý vynaložila pre maloletú, ale on sám použitie odkupných hodnôt dvoch poistiek v prospech maloletej ničím nepreukázal. Okrem uvedených výdavkov má matka výdavky na bývanie pre maloletú, na stravu mimo školy, na drogériu, voľnočasové aktivity maloletej a má zvýšené výdavky aj na ošatenie pre maloletú, čo nepriamo potvrdil otec maloletej, ktorý uviedol, že dcéra veľmi rýchlo vyrástla.

1.9 Pokiaľ otec poukazoval na výdavky matky na operáciu jej pŕs, na jej zubný strojček, na kaderníka a na jej obuv, súd prvej inštancie mal za preukázanú úhradu operácie pŕs kamarátom matky maloletej Q. W.. K ostatným výdavkom súd uviedol, že tieto nie sú na úkor výživy maloletej, naopak, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka zabezpečuje potreby maloletej na nadštandardnej úrovni (napr. vyšetrenie v N., operácia v ČR). Okrem toho matka pre maloletú zabezpečuje aktivity smerujúce k zlepšeniu jej zdravotného stavu ako sú balet, plávanie, rehabilitácie. Uzatvorenie dodatku k mandátnej zmluve z 1.9.2017 vyhodnotil súd tak, že otec sa bezdôvodne vzdal príjmu vo výške 1 400,- eur, preto neprihliadal na jeho nižšie príjmy u rovnakého zamestnávateľa, pričom zohľadnil aj jeho možnosti dosahovať príjem vzhľadom na ponuky voľných pracovných miest v oblasti poisťovníctva. O výške príjmu

otca u jeho aktuálneho zamestnávateľa mal súd pochybnosti aj z dôvodu, že zamestnávateľ nevyplácal mzdu otcovi na účet a údaje zistené z výplatných pások nekorešpondovali s údajmi zistenými z výpisu z účtu otca (vklady v hotovosti zo dňa 21.2.2018 v sume 600,- eur, zo dňa 14.3.2018 v sume 600,- eur, zo dňa 10.05.2018 vo výške 500,- eur, ku ktorým otec uviedol, že malo ísť o mzdu od zamestnávateľa, avšak výška týchto vkladov nekorešpondovala s výškou mzdy a cestovných náhrad podľa výplatných pások), a to za situácie, že otec v spoločnosti A. B. vykonáva aj funkciu konateľa, podľa jeho tvrdenia bezodplatne.

1.10 Pri takto určenej výške výživného vznikol otcovi dlh na výživnom pre maloletú P. vo výške 1 500,- eur (9/2018 - 02/2021, t. j. 30 mesiacov á 50,- eur). Tento dlh mu súd povolil splácať v splátkach po 42,- eur mesačne, pričom výšku splátok určil s poukazom na výšku bežného výživného, na výšku dlhu a na výšku potenciálneho príjmu otca tak, aby tento dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení a (ďalej len „“).

2.1 Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o výživnom a o dlhu na výživnom, podal včas odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa , a (ďalej len „“) a podľa . Uviedol, že nespochybňuje fakt, že došlo k zmene pomerov aj na strane maloletej, predovšetkým z dôvodu jej nástupu na základnú školu v roku 2018, avšak on na zvýšené potreby maloletej reagoval priam nadštandardne, keď dobrovoľne zvýšil výživné o 100 % (zo sumy 100,- eur určenej v súdom schválenej rodičovskej dohode na sumu 200,- eur mesačne). Popiera však tvrdenia matky o výdavkoch na maloletú, ktoré nezohľadňujú skutočné odôvodnené potreby maloletej. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nekriticky konštatoval výdavky maloletej na základe vyjadrení matky bez vyhodnotenia, či tieto sú odôvodnené a v akom rozsahu. Z výpisu z bankového účtu, predloženého matkou maloletej, nevyplývalo, ktoré výdavky boli výdavkami na maloletú dcéru a ktoré nie. Nebolo preukázané ani to, ktoré výdavky možno označiť za nadštandardné a ktoré výdavky boli potrebné. Stanovenie výšky výživného napadnutým rozsudkom je pre otca maloletej devastujúce, keďže súdom určené výživné je vo výške viac ako 50 % z príjmu otca (dosahuje mesačný príjem vo výške maximálne 478,- eur). Otec sa s maloletou intenzívne stretáva, snaží sa vytvárať jej zaujímavý program a takisto jej v rámci svojej finančnej situácie kupuje potrebné oblečenie či hračky, čím vynakladá nad rámec výživného aj ďalšie výdavky na starostlivosť o maloletú. Podľa otca predstavujú celkové výdavky na maloletú maximálne sumu 200,- eur, pričom výživné v tejto výške doposiaľ dobrovoľne uhrádzal on, avšak v súčasnosti vzhľadom na zmenu jeho finančnej situácie žiada súd stanoviť výšku výživného v sume 150,- eur s ohľadom na to, že na výživu svojich detí majú podľa zákona prispievať obaja rodičia.

2.2 Ďalej otec v odvolaní zdôraznil, že výdavky v súvislosti so začiatkom povinnej školskej dochádzky maloletej neboli matkou maloletej vôbec preukázané, pričom na tieto výdavky poukázala až na pojednávaní dňa 24.2.2021, preto otec považuje za absurdné tvrdenie súdu, že pôvodne tieto výdavky nenamietal. Otec poukázal na jednotný formát čestných prehlásení o absolvovaní rehabilitácií od B., Y. a o absolvovaní kurzov plávania od T. a to aj napriek tomu, že sa jedná o odlišné subjekty, pričom v T. B. E., kde maloletá navštevuje kurzy plávania, bol inštruktorom brat matky maloletej. Z týchto dôvodov podľa otca maloletej existujú dôvodné podozrenia o dôveryhodnosti prehlásení. Súd bez adekvátneho zdôvodnenia upustil od potreby preukázať tieto výdavky a v odôvodnení rozsudku dospel k názoru, že uvedené platby sa hradia po ich výkone a v hotovosti. Ak by tomu tak aj bolo, subjekt prijímajúci platby je povinný vydať o tom potvrdenie (príjmový pokladničný doklad, doklad z registračnej pokladne). Žiadny takýto dôkaz však matka počas celého konania nepredložila (na rozdiel od výdavkov na balet vo výške 30,- eur mesačne, ktoré boli riadne preukázané výpisom z účtu). K výdavku zo dňa 17.4.2018 vo výške 89,70 eur (nákup obuvi pre maloletú v W.) otec uviedol, že nešlo o obuv na mieru, ale bežnú obuv pre maloletú, zakúpenú v počte troch kusov. Aj tu matka iba poukazovala na zvýšené výdavky z dôvodu nerovnosti na dolných končatinách maloletej, avšak skutočné výdavky nepreukázala, a súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité preukázať skutočnú výšku výdavkov. Preto je otec toho názoru, že záver súdu v tomto ohľade bol arbitrárny. K názoru súdu prvej inštancie, že operácia maloletej v H. republike dokumentuje zabezpečovanie potrieb pre maloletú matkou na nadštandardnej úrovni, otec maloletej uviedol, že s predmetnou operáciu nesúhlasil z dôvodu, že slovenskí špecialisti v oblasti ortopédie operáciu neodporučili, nakoľko podľa nich existuje riziko, že rast maloletej sa môže úplne zastaviť. Matka sa však bez toho, aby zohľadnila stanovisko otca, rozhodla sama o vykonaní operácie maloletej v H. republike. Okrem toho náklady na operáciu maloletej boli v plnom rozsahu kompenzované zo zdravotného poistenia.

2.3 K mandátnej zmluve, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou A. B.., otec maloletej uviedol, že mandátna zmluva bola ukončená ešte v roku 2017, teda pred podaním návrhu matky na súde. Mandátna zmluva má len dočasný charakter a ukončením činností, ktoré pre mandanta ako mandatár vykonal, došlo prirodzene k ukončeniu tejto zmluvy. Nakoľko spoločnosť A. B.. bola s výkonom otca spokojná, ponúkla mu uzatvorenie riadneho pracovného pomeru, čo predstavuje z hľadiska stability a istoty určitého mesačného príjmu vyššiu hodnotu ako len dočasný občasný príjem dosiahnutý na základe mandátnej zmluvy. S pracovným pomerom sú však pre zamestnávateľa spojené nemalé mzdové a iné súvisiace náklady. Odvolávanie sa na štatistické údaje o priemernej mzde v odvetví zo strany súdu je podľa otca prejavom neznalosti a táto štatistika nehovorí nič o tom, aký príjem by mohol otec na svojej pozícii dosahovať. K pracovným ponukám, na ktoré odkazoval súd prvej inštancie, otec uviedol, že požiadavky zamestnávateľov pre tieto pracovné ponuky nezodpovedajú jeho životopisu a subjektívnym schopnostiam (ktoré mal súd preskúmať, ak chcel vychádzať z potenciality jeho príjmov). On sám predložil súdu prvej inštancie napr. pracovnú ponuku na pozíciu klientsky poradca v spoločnosti K. W. so mzdou 624 eur brutto, čo sa nelíši od platobných podmienok v jeho aktuálnom zamestnaní. Podobné je to s ostatnými dostupnými pracovnými ponukami v trenčianskom regióne, ktoré zodpovedajú jeho subjektívnym vlastnostiam, a ponúkajú plat od 600 do 800 eur brutto. Pracovná pozícia NN poradca, navrhovaná súdom prvej inštancie, síce vykazuje vynikajúce pracovné podmienky, avšak je vyžadované založenie živnosti, pričom otec maloletej poukázal na výšku odvodov a daň z príjmu, ako aj na to, že nie je spravodlivé požadovať od neho, aby sa z pozície zamestnanca, ktorý má stabilné pracovné miesto, zameral na podnikanie formou živnosti.

2.4 Otec maloletej poukázal tiež na to, že sa v záujme zabezpečenia potrieb maloletej vzdal svojho komfortu, žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou iba 50 eur, kým náklady súvisiace s nájmom čo i len dvojizbového bytu v C. by predstavovali cca 500 eur vrátane energií. Absurdným tvrdením zo strany súdu prvej inštancie je podľa otca konštatovanie, že súd mal pochybnosti ohľadom dosahovaného príjmu otca u jeho zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ mu mzdu nevyplácal na účet a údaje zistené z jeho výplatných pások nekorešpondovali s výpismi z účtu. Z výplatných pások bolo podľa otca jasne preukázané, akú výšku mala jeho mzda v jednotlivých mesiacoch. To, že si následne určitú časť z príjmu, vyplateného v hotovosti, vkladal na svoj účet, je jeho záležitosť. V reakcii na tvrdenie, že sa mu rapídne znížili cestovné náhrady v roku 2018, otec maloletej uviedol, že tomu bolo tak preto, lebo od tohto obdobia pôsobí v spoločnosti A. B. ako konateľ a vykonáva viacero činností priamo v mieste sídla kancelárie, teda jeho pracovné cesty za klientmi sa zásadne znížili. Otec konštatoval, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby sa prispôsobil nadštandardnej finančnej úrovni matky, keďže na to nemá subjektívne a ani objektívne predpoklady.

2.5 Ďalej otec maloletej v odvolaní zdôraznil, že pri určení výšky výživného sa súd nemôže obmedziť iba na skúmanie majetkových pomerov povinného rodiča, ale majetkové pomery musia byť preukázané aj u druhého rodiča, keďže aj matka, rovnako ako otec, má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ktorá sa neobmedzuje len na osobnú starostlivosť o ne. Aj napriek ním navrhovaným dôkazom, ktoré poukazujú na životnú úroveň matky maloletej, súd prvej inštancie tieto nepovažoval za potrebné vykonať. Argumentácia, že matka si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, a preto nie je potrebné úplne zistiť jej majetkové a zárobkové pomery, je podľa otca absurdná. Aktuálne je matka spoločníčkou a konateľkou spoločnosti T. C., z ktorej jej tiež plynú nemalé príjmy, a to minimálne 1 500,00 eur mesačne, čo vyplýva z výpisu z jej bankového účtu (príjmy matky z tejto spoločnosti v roku 2018 predstavovali 5 640,- eur, v roku 2019 sumu 23 890,- eur a v roku 2020 sumu 21 730,- eur). Podľa otca maloletej je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, keď súd skúmal majetkové a zárobkové pomery otca pred januárom 2018, teda pred podaním návrhu matky na súd (konkrétne jeho mandátnu zmluvu), ale odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz zabezpečením kompletného výpisu z účtu matky maloletej od jeho založenia do januára 2018. Otec maloletej navrhol, aby súd vyžiadal všetky vystavené faktúry, prijaté a zaúčtované doklady o výdavkoch spoločnosti T. C., predovšetkým hlavnú knihu spoločnosti, čo však súd prvej inštancie tiež nepovažoval za potrebné vykonať a postačovali mu daňové priznania, ktoré však neodzrkadľujú skutočný príjem matky, keďže zrejmé, že ako SZČO si uplatňovala tzv. paušálne výdavky vo výške 60 %, z čoho nemožno vyvodiť záver, aký bol jej skutočný príjem - zisk zo živnosti. Z predmetných daňových priznaní nie je zrejmé, či si matka a prípadne v akom rozsahu vyplácala alebo mohla vyplácať dividendu spoločníka, či odmenu za výkon funkcie konateľa.

2.6 Okrem toho otec maloletej poukázal na to, že matka v novembri 2019 dosiahla výnos z predaja bytu 17 178,91 eur (po odpočítaní odmeny realitnej kancelárie a splatenia hypotéky), minimálne od

apríla 2020 matka dosahuje príjem nad 1 500,- eur netto mesačne a používa účet vedený na meno jej brata. Takisto sú podľa otca pochybné aj tvrdenia matky, že niektoré platby jej boli zaslané na bankový účet omylom a ona tieto platby údajne vrátila v hotovosti, pričom išlo o vysoké sumy. Z transakcií zrealizovaných na uvedenom bankovom účte možno podľa otca maloletej vyvodiť prijaté sumy od spoločnosti T. C.., ktorej je matka spoločníčkou a konateľkou, ako aj pravidelné platby od jej klientov, pričom po sčítaní týchto súm predstavuje mesačný príjem matky najmenej 1 700,- eur, a to nad rámec poberaného materského v sume cca 1 500,- eur mesačne. Okrem toho matka preukázateľne využíva motorové vozidlá, ktoré nie sú v jej vlastníctve a sú zámerne napísané na tretie osoby. Aj jej výdavky na nadštandardné skrášľovacie úkony (pričom dôveryhodnosť vyhlásenia Q. W. otec maloletej namietal) poukazujú na jej životný štýl, ktorý je spojený s výrazne vyššími výdavkami ako je bežné, pričom otec maloletej odmieta, aby tento životný štýl matky bol zohľadňovaný aj v rámci skutočne odôvodnených potrieb maloletej a aby bol pretavený do výšky výživného, ktorú je povinný platiť otec.

2.7 Na základe vyššie uvedeného otec maloletej záverom zdôraznil, že súd nesprávne posúdil skutočné odôvodnené potreby maloletej, dokonca ich ani náležite nezistil a nepreukázal. Napokon otec maloletej uviedol, že v jeho pomeroch nečakane nastala ďalšia podstatná zmena, keď dňa 19.3.2021 zomrel jeho otec a teraz zostanú náklady spojené s bývaním výlučne naňho a na jeho matku, u ktorej býva, čo bude nevyhnutne spojené so zvýšenými výdavkami na jeho strane. Súčasne doplnil, že matka maloletej mu dňa 28.3.2021 oznámila, že mu odpustí dlh 1 500,- eur na dlžnom výživnom v zmysle napadnutého rozsudku, pokiaľ on voči rozsudku nepodá odvolanie, čo podľa neho svedčí o jej snahe finančne ho zlikvidovať. Otec maloletej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým upravil výšku výživného, zmenil tak, že otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumou 150,00 eur mesačne s účinnosťou po právoplatnosti rozhodnutia.

3. Matka maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletej nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť s poukazom na a .

5. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z potenciality jeho príjmov, pričom nepreskúmal jeho schopnosti a možnosti vykonávať prácu, ktorá bola ponúkaná v inzerátoch oboznámených súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že zo správy zo šetrenia pomerov dňa 14.7.2016 je zrejmé vyjadrenie otca pred kolíznou opatrovníčkou, že je zamestnaný v spoločnosti A. B. ako poisťovací špecialista. To isté pracovné zaradenie (poisťovací špecialista) bolo uvedené v protokole o zápise dieťaťa do 1. ročníka ZŠ z 10.4.2018, podpísaného otcom maloletej. Napokon aj práce uvedené v mandátnej zmluve z 2.5.2017 (viď bod 1.5 tohto odôvodnenia) sú vysoko špecializovanými úkonmi v oblasti poisťovníctva. Je preto namieste tvrdiť, že ak otec maloletej nemohol už v spoločnosti A.. vykonávať tieto práce na základe mandátnej zmluvy (a bola mu ponúknutá len pracovná zmluva na administratívne práce), mohol si nájsť inú prácu zodpovedajúcu jeho dovtedajším skúsenostiam a schopnostiam, kde by jeho príjem bol podstatne vyšší než minimálna mzda v 1. tarifnom stupni, zodpovedajúca pomocným administratívnym prácam (ako to vyplýva z pracovnej zmluvy s uvedenou spoločnosťou z 2.1.2018). Tento výrazný pokles príjmu otec maloletej v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní relevantne nevysvetlil. Pokiaľ argumentoval neistotou a odvodmi pri živnosti, odvolací súd uvádza, že pri takom rozdiele príjmov je riziko skončenia spolupráce na živosť prijateľné (o to skôr, že otec maloletej živnosť stále má, iba ju má dočasne pozastavenú), nájsť si prácu za minimálnu mzdu je možné prakticky kedykoľvek a odvody a dane živnostníkov výrazne znižujú započítateľné výdavky resp. paušálne výdavky, ktoré pri práci v pracovnom pomere neprichádzajú do úvahy. Okrem toho otec maloletej vykonáva v tej istej spoločnosti aj funkciu konateľa, a to bez nároku na odmenu, čo je takisto možné hodnotiť ako vzdanie sa potenciálneho majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Za týchto okolností súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec maloletej sa bezdôvodne vzdal príjmu a je potrebné vychádzať z jeho pôvodného príjmu 1 400,- eur brutto, alebo aspoň zo súm uvádzaných v inzerátoch pre poisťovacích poradcov resp. agentov, na ktoré odkazoval súd prvej inštancie (1 250,- eur brutto plus provízie v N.i). Pokiaľ otec poukazoval na to, že po smrti jeho otca bude mať vyššie výdavky na domácnosť, nepreukázal a ani neuviedol ich konkrétnu výšku, preto súd nemohol na toto jeho všeobecne formulované tvrdenie prihliadať.

6. Pri určení výživného súd musí prihliadať nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ale aj na odôvodnené potreby oprávneného. Maloletá P. má dlhodobo nepriaznivý stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Je teda zrejmé, že oprávnené výdavky na maloletú sú vyššie než bežné výdavky na zdravé dieťa v jej veku. Matka maloletej vyčíslila tieto osobitné náklady ako poplatok za kurz plávania 65,- eur štvrťročne (22,- eur mesačne), rehabilitácie a masáže po 10,- eur 1-2 krát týždenne (cca. 80,- eur mesačne), kurz baletu 30,- eur mesačne. Pokiaľ otec maloletej spochybnil tieto náklady (resp. niektoré z nich), odvolací súd uvádza, že z lekárskych správ vyplývajú odporúčania rehabilitácií, plávania, posilňovania chrbtového svalstva a nosenia ortopedickej obuvi. Otec ani netvrdil, že by maloletá tieto kurzy resp. rehabilitácie nenavštevovala (naopak, ešte v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil, že ju na ne vozieval), namietal len výšku poplatkov. K tomu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že nie je možné požadovať predloženie príjmových dokladov úplne na všetko, pričom ceny za tieto aktivity maloletej, uvádzané jej matkou i dotknutými subjektmi v ich potvrdeniach, neboli nijako premrštené a otec maloletej okrem tvrdeného vzdialeného prepojenia brata matky maloletej so športovým klubom, do ktorého chodí maloletá plávať, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal súd pochybovať o výške platieb podľa uvedených potvrdení. Preto odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených osobitných nákladov, spojených so zhoršeným zdravotným stavom maloletej, v sume približne 200,- eur mesačne. Zo súdneho spisu vyplýva, že rehabilitácie v domácom prostredí (ktoré sú drahšie) boli vykonávané len jeden mesiac, a to po operácii v novembri 2019, nejde teda o pravidelné náklady, preto súd na tieto zvýšené výdavky osobitne neprihliadal.

7. Okrem vyššie uvedených osobitných výdavkov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej je potrebné prihliadnuť na bežné výdavky (poplatok za stravu v MŠ do 31.8.2018, resp. od 1.9.2018 v ZŠ 20 eur mesačne, školský klub detí okolo 10 eur mesačne, a k tomu je potrebné pripočítať náklady na bývanie (1/4 výdavkov na bývanie v dome manžela matky maloletej, t. j. približne 40 eur mesačne), na stravu doma, drogériu, oblečenie a obuv (aj keby nešlo výslovne o ortopedickú obuv, osobitné požiadavky vzhľadom na zdravotný hendikep maloletej nesporne výdavky na obuv zvyšujú) a je potrebné zohľadniť aj jednorazové výdavky, uvádzané matkou maloletej (ZRPŠ, nákup učebných pomôcok, triedny poplatok, školské predstavenie...), ktoré sa rozpočítajú na celý rok. Takto je možné dospieť k odôvodneným výdavkom na maloletú v rozsahu 350-400,- eur mesačne. Je možné dať otcovi maloletej za pravdu v tom, že súd má pri určení výživného prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého rodiča (toho rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti), avšak jeho príspevok k výchove a výžive dieťaťa spočíva predovšetkým v osobnej starostlivosti o dieťa. Na druhej strane nemožno nebrať do úvahy, že matka maloletej je jednou z dvoch spoločníčok a konateliek spoločnosti T. C.., pričom výška mzdy v tejto spoločnosti (od 112,- do 131,- eur mesačne) je neprimerane nízka, čo podobne ako v prípade otca maloletej možno považovať za takmer bezodplatný výkon funkcie konateľa, teda za bezdôvodné zrieknutie sa potenciálneho príjmu. Ako správne uviedol otec maloletej v odvolaní, vysvetlenia matky k príjmom na jej účte, že išlo o chybné platby, ktoré vrátila v hotovosti, nemožno považovať za dôveryhodné. Napokon je tiež potrebné vziať do úvahy, že matka maloletej mala v roku 2019 od spoločnosti Z. B.. bezodplatne zapožičané automobily P. a S. C., čo tiež predstavuje majetkový prospech (nepeňažný príjem).

8. Preto odvolací súd vychádzal z príjmov matky vo výške, ako uvádzal otec v odvolaní (1500 - 1700,- eur mesačne v čistom, čo matka maloletej v odvolacom konaní nespochybnila). Ide teda o vyšší príjem, než je potenciálny príjem otca (viď bod 5 tohto odôvodnenia), avšak tento rozdiel v príjmoch matky a otca je kompenzovaný práve osobnou starostlivosťou matky o maloletú P., preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávnené výdavky maloletej je možné rozdeliť medzi matku a otca približne na polovicu. Pri výdavkoch na maloletú v rozsahu 350-400,- eur mesačne potom odvolací súd považoval za primeranú výšku výživného za predškolské obdobie maloletej P. vo výške 170,- eur mesačne a od 1.9.2018 (keď začala navštevovať základnú školu) vo výške 200 eur mesačne, čo predstavuje polovicu výdavkov na maloletú (v ktorých sú započítané aj výdavky súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom) a zodpovedá to schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletej so zohľadnením možností a majetkových pomerov matky, ako aj skutočnosti, že matka sa o dieťa osobne stará.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že otec maloletej pravidelne prispieval na výživu maloletej

sumou 200 eur mesačne, preto pri určení výživného vo výške 200,- eur mesačne nebolo potrebné rozhodovať o zameškanom výživnom.

10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil (hoci len čiastočne) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ustanoveniami , rozhodol aj o trovách celého konania (konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania), pričom v zmysle žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (čo mimosporový procesný predpis ustanovuje ako základný princíp), keďže nezistil také konanie niektorého z účastníkov, ktorým by zavinil trovy, ktoré by inak neboli vznikli ( ). Odvolací súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by s ohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania ( ).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.